Inštitút fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v

Piešťanoch

Anatómia
Okohybný nerv (nervus oculomotorius)

Angelika Szabová
Eliška Tobolová
Terézia Sedláčková
Angelika Szvetková
26.2.2009
Piešťany

OKOHYBNÝ NERV- NERVUS OCULOMOTORIUS

Tento nerv vychádza z nahromadenia sivej mozgovej hmoty (nervových
buniek a podporného tkaniva- glie) v predných dvoch hrboloch stredného
mozgu. Bunky z ktorých vychádza tento nerv sa svojou funkciou podobajú na
motorické bunky predných rohov miechy.
Vzruch z tohto nervu prechádza vláknami pyramídovej dráhy cez kôrovú oblasť
a klinovú kosť do okohybných svalov.
Telo klinovej kosti (corpus ossis sphenoidalis) leží uprostred strednej lebečnej
kosti. Vzadu sa spája zo záhlavnou kosťou a vytvára svah (clivus).
Medzi ala minor ossis sphenoidalis a horným okrajom ala major sa v bočnej
stene nachádza horná očnicová štrbina (fissura orbitalis superior). Spája orbitu
so strednou lebečnou jamou (ossa scranii media). Prechádza ňou nervus
oculomotorius, nervus trochlaris, nervus abduceus, nervus ophthalmicus.

Stredný mozog
Stredný mozog (mesencephalon) je krátky oddiel mozgového kmeňa. Javí sa na
mozgovej spodine ako 2 mohutné stĺpce- mozgové ramená navzájom oddelené
vklesnutím. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a pologuľami mozočka. Cez
stredný mozog prechádza Sylviou kanál, ktorý spája IV. a III. mozgovú
komoru. V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré
nazývame štvorhrbolie (corpora quadrigemina). V prednom páre končí časť
vlákien zrakového nervu. V zadnom sú uložené nižšie sluchové centrá. V
strednom mozgu je centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov
napr. pohyby očí, pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

Okohybné nervy inervujú okohybné svaly- 4 zo 6

okohybných svalov-
horný priamy sval /m.rectus superior/
- ťahá bulbus nazálne hore
prístredný priamy sval /m.rectus medialis/
- ťahá bulbus nazálne
dolný šikmy sval /m.obliquus inferior/
- ťahá bulbus hore a von
dolný priamy sval /m.rectus inferior/
- ťahá bulbus nazálne dole

Tieto svaly sa upínajú priamo na bielko. V zadnej časti očnice majú spoločný
začiatok,spoločný šľachový prstienok. Svaly smerujú dopredu a upínajú sa za
priechodom rohovky do bielka.
Tieto svaly zabezpečujú pohyby oka do strán. Výsledkom ich činnosti je
nastavenie oka na najvýhodnejšie pozorovanie predmetov. Keďže sú pohyby
oboch oči združené a koordinované,musí činnosť okohybných svalov
organizovať zložitý mechanizmus. Napr. pri pohľade doľava ťahá bočný priamy
sval ľavé a prístredný pravé oko. Očné pohyby sú spravidla výsledkom súčasnej
a koordinovanej aktivity niekoľkých svalov.

Okohybný nerv riadi aj zužovanie zrenice svalmi dúhovky a zmeny zakrivenia

šošovky vráskovcovým svalom.
Šošovka zabezpečuje doostrenie. Jej tvar mení prstencovitý vráskovcový sval
okolo nej. Keď sa sval stiahne, šošovka sa vyklenie a zhrubne, čím nadobudne
väčšiu optickú mohutnosť potrebnú na konvergenciu lúčov svetla
prichádzajúcich z blízkych objektov. Keď sa vráskovcový sval uvoľní, šošovka sa
sploští a stenčí, čo umožní oku zaostriť na vzdialenejšie veci.

Pri poškodení n. oculomotorius vzniká:

1. ptóza – pokles hornej mihalnice
2. pacient nedokáže otvoriť oko – divergentný strabizmus (škúlenie)
3. diplopia (dvojité videnie)
4. úplná paréza – mydriáza – rozšírená zrenica, enoftalmus
5. neprítomná fotoreakcia – pri osvetlení sa zrenica nezúži
6. obrna ako modácie príčiny: mozgové ischémie, kompresia tumorom,
aneuryzmy a. carotis interna

Škúlenie – strabizmus
Je dôsledkom funkčnej poruchy okohybných svalov. Znižuje kvalitu videnia,no
môže byť príznakov závažnejšej choroby.
Sú dve základné formy škúlenia: pri normálnej funkcii okohybných svalov a ako
dôsledok obrny svalov. Ak je funkcia okohybných svalov neporušená, býva
príčinou škúlenia nedostatočný vývoj reflexných mechanizmov. Toto sa dá
upraviť operáciou alebo zakrytím oka. Inou príčinou môže byť krátko či
ďalekozrakosť, sivý zákal, prípadne zhubný nádor sietnice (retinoblastóm).
Pri druhom type škúlenia je vyradený jeden či dva okohybné svaly. Obrna
svalov je vrodená alebo získaná. Tento typ škúlenia je častejší v dospelosti,
spravidla ako následok roztrúsenej sklerózy, zápalu mozgových blán,
mozgového nádora, prípadne úrazu. Vyšetrením sa zistí porucha pohybu oka,
teda i príslušného svalu. Tak sa preukáže, či je príčinou škúlenia ochorenie oka,
alebo mozgu.
Nápadne vystúpené oči majú chorí so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy
(hyperthyreosa). Sprievodným javom je zvýšená aktivita zdvíhačov mihalníc, čo
vedie k doširoka otvorenému pohľadu.

Diplopia(dvojité videnie)
Ide o ochorenie keď vidíme dvojmo. Môže byť monokulárna alebo binokulárna.
Monokulárna-vidíme dvojmo len jedným okom,vzniká pri ochoreniach rohovky a
šošovky napr. katarakta, jazvy na rohovke
Binokulárna diplopia-vidíme dvojmo obidvoma očami,vzniká najčastejšie na
podklade neurologických a svalových ochorení.
Príčinou vyvíjajúcej sa diplopie môže byť nádor,ktorý tlačí na hlavové nervy.
U starších pacientov môže vzniknúť na základe aterosklerózy a ischemických
zmien.
Diplopia sa môže vyskytnúť aj po očnej operácii alebo po úraze.

Mydriáza- rozšírená zrenica

a) Fyziologická mydriáza- vzniká menej intenzívnom osvetlení alebo pri pohľade do diaľky.
b) Mydriáza vyvolaná prevahou sympatiku- vyskytuje sa u detí pri intenzívnej duševnej činnosti
alebo u rozčúlených osôb
c) Mydriáza vyvolaná patologickým procesom, napríklad pri akútnom glaukóme
d) Mydriáza vyvolaná farmakologickým účinkom lieku podanom z dôvodov diagnostických či
liečebných
Enoftalmus- chorobne hlboké uloženie oka v očnici