ACADEMIA ISTROPOLITANA

Academia Istropolitana bola prv univerzita na zem Slovenskej Republiky. M obrovsk vznam vo vvoji bratislavskho, uhorskho , aj slovanskho kolstva.Zakladateom tejto univerzity je Matej Korvn v roku 1465. V tomto roku na iados Mateja Korvna ppe Pavol II. poveril Jna Vitza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomskho, a Jna z azmy (Jna Pannnia), pcskeho biskupa, zaloenm univerzity v Uhorsku (v tom ase jedinej, hoci nie prvej). Roku 1467 zomrel bohat bratislavsk mean Gmaitl a jeho domy aj s prsluenstvom pripadli krovi. Matej Korvn sa rozhodol, e ich pouije ako univerzitn budovy a umiestnil univerzitu do Bratislavy. O dva roky neskr zaala svoju innos tyrmi fakultami: teologickou, prvnickou, lekrskou a umeleckou. Uitelia najprv prili z Viedenskej univerzity, neskr z Talianska a Poska. Od roku 1467 do 1471 na univerzite psobil Johannes Mller von Knigsberg. Prednal tu tie vzdelan kanonik Jn Han z Weytry. Profesori pouvali knihy z bohatej a vzcnej kninice bratislavskej kapituly, na o zskal shlas Juraj von Schnberg. Akadmii vldol humanistick a protischolastick duch, draz sa kldol na prrodn vedy, matematiku, astronmiu a medicnu. Po dobyt Viedne Matejom Korvnom (1485) a smrti Juraja von Schnberg (1486) nastal postupn padok univerzity. Pracova prestala niekedy v obdob 1488 1490. Definitvne skonila po smrti Mateja Korvna, ktor univerzitu financoval.Dnes je budova sdlom Divadelnej fakulty Vysokej koly mzickch umen a patr medzi sedem Nrodnch kultrnych pamiatok (NKP) v Bratislave. Po univerzite je pomenovan plantka (11614) Istropolitana. Zdroj: kolektv autorov: Uebn texty pre vlastivednch sprievodcov po Bratislave I. - Dejiny Bratislavy, Vydavate: Bratislavsk informan sluba, Bratislava 2001

ZAUJMAVOSTI

Star budova Academie Istropolitana dnes sli mladm tudujcim divadelnkom na Vysokej kole mzickch umen. Patr medzi sedmiku najvznamnejch bratislavskch pamiatok. Kedysi tu boli len metiacke a obchodncke domy, ktor sa vak po smrti bohatho majitea uvonili pre potreby humanistickho kolstva. Novodob Academia Istropolitana poskytovala ron postgradulne tdium v zahrani. Za p rokov tu vytudovalo dvestotyridsadva absolventov, z oho viac ako tvrtina bola zo zahraniia. V roku 1990, krtko po zmene politickho podnebia u ns, ju vytvorilo vtedajie Ministerstvo kolstva. Najvznamnejie spechy vznik a riadenie kolyverejnej sprvy ako organizanej zloky Academie Istropolitana a jej neskoria transformcia na NISPAcee zaloenie Informanho strediska Rady Eurpy v rmci organizanej truktry Academie Istropolitana a jej osamostatnenie sa v roku 2000 na zklade prslunho legislatvneho opatrenia dvakrt po sebe as vo finle sae o udelenie ceny Hannah Arendt, udeovanej najlepm vzdelvacm intitciam v Strednej a Vchodnej Eurpe cena Hannah Arendt udeovan viedenskm Institute for Human Science spen akreditcia organnizcie a programov pre vzdelvanie pracovnkov vo verejnej sprve na rade pre ttbu slubu PROGRAMY Od svojho zaloenia Academia Istropolitana ponkala atraktvne interdisciplinrne tudijn programy, hlavne v rmci TEMPUS, ktor realizovala ako jedin slov ensk vzdelvacia intitcia neuniverzitnho charakteru. Vuba bola zabezpeovan zahraninmi lektormi z univerzt krajn Eurpskej nie a zo Spojench ttov americkch. tudijn skupiny boli multinacionlne, s asou stoviek tudentov absolventov univerzt, z krajn Vchodnej a Strednej Eurpy, a teda tdium sa uskutoovalo v anglickom jazyku. Ministerstvo kolstva SR v roku 1999 rozrilo psobenie Academie Istropolitana o poskytovanie alieho vzdelvania pre pracovnkov verejnej sprvy, s drazom na vzdelvanie v ttnej sprve a alie skupiny: spoluprca so sloevenskmi vysokmi kolami na organizanom zabezpeen bakalrskeho tdia v tudijnch odboroch: Masmedilne tdie Manament aktualizan tmatick a informan seminre pre pracovnkov verejnej sprvy odborn tmatick seminre v rmci bilaterlnej medzinrodnej spoluprce (vchova mldeze k aktvnemu eurpskemu obianstvu, bezpenostn politika a kolstvo at.) vzdelvanie zamestnancov v doasnej, prpravnej a stlej ttnej slube kurzy v rmci celoivotnho vzdelvania umoujce prestup na bakalrske tdium

Hlavn oblasti psobenia Academie Istropolitana boli najm: poskytovanie alieho vzdelvania pre zamestnancov M SR, poskytovanie alieho vzdelvania zamestnancov priamo riadench organizcii vlastnho rezortu a zamestnancov kolstva v rmci celej SR, vvoj a organizovanie alieho vzdelvania pre ostatn stredn orgny ttnej sprvy a samosprvy, tematick konferencie, aktualizan seminre, odborn a jazykov kurzy, vvoj metodickch a koncepnch materilov rezortu vo vzahu k celoivotnmu vzdelvaniu, resp. participcia na ich vvoji, prprava a implementcia programov v rmci predvstupovch a trukturlnych fondov E, zapjanie sa do rieenia medzinrodnch projektov, odborn poradenstvo z oblasti tvorby a implementcie programov celoivotnho vzdelvania, spoluprca s vysokmi kolami, vzdelvacmi a profesijnmi intitciami, orgnmi samosprvy a orgnmi tretieho sektora participujcimi na systme alieho vzdelvania, spoluprca so zahraninmi intitciami.

Zdroj : Njdi sprvnu univerzitu , www.referaty.sk , Cesta na vku , 100 vec ktormi je znme Slovensko

ACADEMIA ISTROPOLITANA FLVIUS HALAGOVEC SKROMN SLOVANSK GYMNZIUM