V15 1z1

TECHNOLOGICK POSTUPY
ZSSK CARGO V 15 / I
TECHNOLOGICK POSTUPY
ZSSK CARGO V 15 / I
innos od 11. 12. 2005
Schvlen
Generlnym riaditeom elezninej spolonosti Cargo Slovakia, a. s.
slo 2110 - 147/ 2005 zo da 15. 11. 2005
Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I
OBSAH
Zznam o zmench
Rozsah znalost
Zoznam a vysvetlenie pouitch skratiek a znaiek
............................
............................
.....................
5
6
9
PRV AS ZKLADN USTANOVENIA

............................
I. Kapitola
Nzvoslovie drhovch vozidiel, defincie a
vysvetlenia pouitch pojmov
......
Nzvoslovie drhovch vozidiel
......
Nzvoslovie pouvan v svislosti s brzdenm
......
11
DRUH AS PREVDZKA BZD

II. Kapitola
Zaraovanie vozidiel do vlaku vzhadom na
reim brzdenia
A. USTANOVENIA PLATN PRE VETKY VLAKY
B. USTANOVENIA PLATN PRE NKLADN VLAKY
III.Kapitola
Prprava vlaku na vykonanie skky brzdy
IV.Kapitola Skky brzdy
A. pln skka brzdy
B. Jednoduch skka brzdy
Skka brzdy posunujceho dielu
Skka brzdy hnacieho drhovho vozidla
Skka vretenovej brzdy
V.Kapitola
Zodpovednos zamestnancov za vykonanie
SB, JSB a za innosti s nimi svisiace
VI.Kapitola
Sprva o brzden
VII.Kapitola
Vpoet brzdiacich percent, brzdiacej a
prpustnej hmotnosti vlaku
VIII.Kapitola Brzdiace hmotnosti vozidiel
13
13
14
........
........
........
........
........
........
........
........
........
........
........
........
20
........
........
37
40
........
......
44
48
TRETIA AS - OBSLUHA BZD

........
IX.Kapitola
Obsluha bzd z prevdzkovo - technickho hadiska ...
X.Kapitola
Obsluha a pouvanie bzd pri posune
........
XI.Kapitola
Obsluha a ovldanie brzdy vlaku
........
XII.Kapitola
Postup pri poruche brzdy
........
........
........
Zoznam svisiacich predpisov a noriem
........
50
53
58
60
64
PRLOHY
innos od 1. 2. 2006
........
Zmena . 1
20
20
22
25
26
28
33
34
34
36
68
70
Zoznam
Prloha 1 :
Detektor vykoajenia EDT 100
Prloha 2 :
Prehad oznaenia samoinnch bzd, npisov na vozidlch a tvarov

rukovt vzahujcich sa na brzdov zariadenie a na brzdenie
Prloha 3 :
Prklady vyhotovenia brzdovch zariaden na drhovch vozidlch
Prloha 4 :
Vyznaovanie brzdiaceho inku na vozidlch
Prloha 5 :
Tabuky brzdiacich percent ZSSK CARGO poda UIC
Prloha 5a:
Tabuky brzdiacich percent SR
Prloha 6 :
Prehad chb, ktor mu odstraova zamestnanci vlakovho

personlu a postup pri ich odstraovan
Prloha 7 :
Brzdenie vozov rozchodu 1520 mm, previazanch na rozchod 1435

mm
Prloha 8 :
Doasne ako samostatn prloha
Prloha 9 :
Sprva o brzden
Prloha 1
Medzittna sprva o brzden - vypanie
Prloha 11
Technolgia preprv HDV
Prloha 12:
Vyobrazenie ovldaov brzdy

Doasne ako samostatn prloha
Prloha 13
Brzdenie osobnch vlakov
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
Z Z N A M O Z M E N CH 1/
Zmena
innos od
1 . - 2110 1.2.2006
slo
5/2006 - ZF
1/
Technologick postupy
Opravil
Da
Podpis
Friedrich
1.2.2006
za vasn zapracovanie zmien v texte a za vykonanie zznamu

o zmench zodpoved drite tohto vtlaku.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
ROZSAH ZNALOST
OS slo N5
Pre innos: Dispeer: Vozov - Ruov - Trakn - Kontroln **)
pln znalos - l. 111 117, 122, 123, 155 a 157, 159 - 161, 176 180 a Prlohy .
2, 4, 6, 7,
Informatvna znalos - l. 58 64. 69 84, 121 a Prlohy . 1, 3, 5, 9, 10, 11 a 13,
OS slo N8
Prednosta strediska nkladnej prepravy
**)
Zstupca prednostu strediska nkladnej prepravy **)
pln znalos - l. 1 - 6, 10, 11 - 25, 34 -45, 49, 51, 52b, 54, 58, 59, 62c) a 62j),
69, 72 - 74, 85 - 86, 89, 91, 97 - 105, 109, 111 117, 119 - 122,
143 148, 153, 155 - 161 a Prlohy . 2, 3,6, 7 a 9.
Informatvna znalos l. 7 9, 50, 59, 69, 121, 122, 137a Prlohy . 1, 4, 5 a 5a.
Pre innos:
OS slo N16 + OS SR
Pre innos: Sprievodca nkladnej dopravy
pln znalos - l. 1 - 6, 10, 11, 34 -45, 49, 51, 52b, 58, 62c) a 62j), 69, 72 - 74,
85 - 86, 119 - 122, 143 148, 153, 155 - 161 a Prlohy . 2, 3
a 6.
Informatvna znalos l. 7 9, 50, 59, 121 122, 137a Prlohy . 1, 4, 7 a 9.
OS slo N18 + OS SR
Vlakvedci nkladnej dopravy
*)
Komandujci strediska nkladnej prepravy *)
pln znalos - l. 1 - 6, 10, 11 - 25, 34 -45, 49, 51, 52b, 54, 58, 59, 62c) a 62j),
69, 72 - 74, 85 - 86, 89, 91, 97 - 105, 109, 111 117, 119 - 122,
143 148, 153, 155 - 161 a Prlohy . 2, 3,6, 7 a 9.
Informatvna znalos l. 7 9, 50, 59, 69, 121, 122, 137a Prlohy . 1, 4, 5 a 5a.
Pre innos:
OS slo R20
Pre innos: Vedci posunu a posunova v RD **)
pln znalos - l. 1 - 6, 11 - 13, 16, 24, 36 45, 49 51, 52a), 52b), 58a), 58h),
62, 69 -70, 72 - 73, 82 - 83, 85 86, 100, 103, 104, 119, 123, 155
- 157, 159 - 161 a Prlohy . 2, 3, 4 a 6.
Informatvna znalos l. 14, 74, 91, 112, 120 a 121, a Prloha 9
OS slo R22
Majster oprv v RD **)
Majster nehodovch pomocnch prostriedkov **)
pln znalos - l. 1 - 4, 11, 49, 54, 75 - 78, 82 - 84, 119, 133 - 138, 148 - 150,
154, 160, 182 183 a Prlohy . 2, 3, 4, 6 a 12.
Informatvna znalos l. 5 10, 58, 69 70 a Prloha . 8
Pre innos:
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
OS slo R24
Pre innos: Vodi (ruovodi)
*)
pln znalos - l. 1 - 26, 34 45, 49 54, 58 - 65, 69 78, 82 - 86, 79, 82
86, 89, 91, 97 a 109, 111 122, 131 159, 153 -162, 164 174,
175 - 183, a Prlohy . 1, 2 C, 2D, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a
13(lnky 22 a 25 Prlohy 13 iba vodi so skkou pre riadenie
HDV radu 350).
Informatvna znalos l. 87, 89 a Prlohy . 2A1, 2B, 5, 5a), a 9a).
OS slo R25
Strojmajster
*)
Vodi (ruovodi) intruktor
*)
pln znalos - l. 1 - 26, 34 45, 49 54, 58 - 65, 69 78, 82 - 86, 79, 82
86, 89, 91, 97 a 109, 111 122, 131 159, 153 -162, 164 174,
175 - 183, a Prlohy . 1, 2 C, 2D, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a
13(lnky 22 a 25 Prlohy 13 iba vodi intruktor so skkou pre
riadenie HDV radu 350).
Pre innos:
OS slo R26
Vedci prevdzky RD (SRT)
**)
Vedci oprv RD (SAO)
**)
Technik elezninej dopravy
***)
pln znalos - l. 1 - 4, 11, 49, 54, 75 - 78, 82 - 84, 119, 133 - 138, 148 - 150,
154, 160, 182 183, a Prlohy . 1, 3, 6, 11 a 12.
Informatvna znalos l. 66, 68 - 69 a Prloha . 1, 2, 4, 5, 5a), 6, 7, 9, 9a), 10
a 13.
Pokia m aj OS 24, tak je rozsah znalost rovnak ako pri OS 24!
Pre innos:
OS slo V50
Pre innos: Traov zmonk **)
pln znalos - l. 1 - 26, 34, 35 45, 49, 51, 52a), 52d), 54, 58 - 59, 62, 65,
69 70, 72 - 73,82 83, 85 87, 91,101, 119 - 122, 146 -148, 159
- 161 a Prlohy . 1, 2, 3, 4 a 6.
Informatvna znalos l. 50, 63, 65, 97 100, 10, 109, 137, 143, 145 a Prlohy
slo 7, 9, 11 a 13.
OS slo V51
Pre innos: Vozmajster
*)
pln znalos - l. 1 - 26, 34, 35 45, 49, 51, 52a), 52d), 54, 58 - 59, 62, 65,
69 70, 72 - 73,82 83, 85 87, 91,101, 119 - 122, 146 -148, 159
- 161 a Prlohy . 1, 2, 3, 4 a 6.
Informatvna znalos l. 50, 63, 65, 97 100, 10, 109, 137, 143, 145 a Prlohy
slo 7, 9, 11 a 13.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
OS slo V52
Pre innos: Majster oprv vozov
**)
pln znalos - l. 1 - 14, 58 - 59, 69 72, 82 84 a Prlohy . 1, 2, 3, 4 a 6.
Informatvna znalos l. 49 54, 74, 86, 92, 101, 111 112, 115, 137, 145 a
Prlohy . 7 a 11.
OS slo V53
Ininier elezninej dopravy
*)
Samostatn technik elezninej dopravy
**)
Technik elezninej dopravy
**)
Technolg
**)
pln znalos - l. 1 - 26, 34 45, 49 54, 58 - 65, 69 78, 82 - 86, 79, 82
86, 89, 91, 97 a 109, 111 122, 131 159, 153 -162, 164 174,
175 - 183, a Prlohy . 1, 2C, 2D, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a 13.
Pre innos:
- Zamestnancom, ktorch funkcia alebo pracovn innos je oznaen *),

bude vtlaok Technologickch postupov zapoian do osobnho uvania.
- Pre zamestnancov, ktorch funkcia alebo pracovn innos je oznaen
**),bude vtlaok Technologickch postupov obsiahnut v zbierke na
pracovisku.
- Pre zamestnancov, ktorch funkcia alebo pracovn innos je oznaen ***),
je stanoven rozsah znalost iba v prpade, ak m vykonan odborn skku
R24
Poznmky:
Zamestnancom ZSSK CARGO me by nariaden znalos tejto Technolgie
riaditeom prslunej organizanej zloky vdy pri zmene nplne prce, svisiacej
s brzdenm alebo opravami brzdovch zariaden drhovch vozidiel.
Zamestnanci ZSSK CARGO nevykonvaj zo znalosti tejto Technolgie Odborn
skku. V rmci svojej innosti mu by ich vedomosti overovan
prostrednctvom nadriadench zamestnancov (ruovodii intruktori, kontrolri
vozby a al.)
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
8
ZOZNAM A VYSVETLENIE POUITCH ZNAIEK A SKRATIEK

ARR
a. s.
D
D2/1
E
EDB
G
GR SR
GVD
HDV
HLP
JSB
MV
MC
P
PKP
POP
PPS
PPV
R
R
RD
RDST
RIC
RID
RIV
R+Mg
Rv
SBHDV
SoB
SRT
automatick regulcia rchlosti

akciov spolonos
esk drhy
Technick daje k dopravnm predpisom
oznaenie reimu brzdenia so zapotatenou
elektrodynamickou brzdou
elektrodynamick brzda
reim brzdenia " nkladn "
Generlne riaditestvo SR
grafikon vlakovej dopravy
hnacie drhov vozidlo
hlavn potrubie
jednoduch skka brzdy
Maarsk eleznice
skratka pre medzinrodn dopravu v rmci OSD
reim brzdenia "osobn"
Posk eleznice
Prenosn osobn pokladnica
pohranin priechodov stanica
Dohovor o Predpisoch o pouvan vozov v medzinrodnej elezninej preprave
run brzda
reim brzdenia "rchlik"
ruov depo
rdiostanica
Dohovor
o
vzjomnom
pouvan
osobnch
a batoinovch vozov v medzinrodnej preprave
Poriadok pre eleznin prepravu nebezpenho
tovaru
Dohovor o vzjomnom pouvan nkladnch vozov
medzi elezninmi dopravno-prepravnmi podnikmi
reim brzdenia rchlik so zapnutmi magnetickmi
koajnicovmi brzdami
lokomotvny (ruov) vlak
skka brzdy hnacieho drhovho vozidla
sprva o brzden
Stredisko riadenia trakcie (pre potreby tchto
technologickch postupov sa bude naalej pouva
skratka RD)
skka zaisovacej (runej alebo ustavovacej) brzdy
.
..
SZB
*) Dom 11. 12. 2006 s Predpisy D1 aj D2 nahraden Predpisom SR 1

Pravidl elezninej prevdzky
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
9
STP
SAO
D
R
RT
TCP
UIC
UN
PRD *
SB
VZ
ZCP
ZSSK CARGO
ZSSK
ST
SR
Stredisko technickej prehliadky

Stredisko drby a oprv
ttny drhov rad
irok rozchod
irokorozchodn tra
tabelrny cestovn poriadok
Medzinrodn eleznin nia
je tvormiestne identifikan slo nebezpenej ltky
alebo ltky alebo skupiny nebezpench ltok poda
zoznamu nebezpench ltok OSN
rad pre regulciu elezninej dopravy
pln skka brzdy
vlakov zabezpeova
zoitov cestovn poriadok
eleznin spolonos Cargo Slovakia, a. s.
eleznin spolonos Slovensko, a. s.
eleznin stanica SR
eleznice Slovenskej republiky
.
) Dom 1. 1. 2006 zanik D a nahrad ho rad pre regulciu elezninej dopravy

(PRD)
10
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
PRV AS
ZKLADN USTANOVENIA
1. Technologick postupy ZSSK CARGO V 15/I - Prevdzka brzdovch
zariaden elezninch drhovch vozidiel (alej iba postupy), s
spracovan v zmysle Vyhlky 250/1997 Z.z., a v potrebnom rozsahu
dopaj ustanovenia asti XL predpisu SR 1 - Pravidl elezninej
prevdzky. S zvzn pri prevdzke a obsluhe brzdovch zariaden
elezninch drhovch vozidiel elezninej spolonosti Cargo Slovakia, a.
s., (alej iba ZSSK CARGO), pri ich jazde na dopravnej ceste SR a jazdch
do pohraninch priechodovch stanc (alej iba PPS), tesne za hranicami
SR, leiacich u na zem cudzieho ttu, pokia nie je v prslunom
Dohovore dohodnut inak.
Jednotliv ustanovenia s zvzn aj pre irokorozchodn tra (alej iba
RT) s rozchodom 1520 mm, pokia osobitn Technologick postupy pre
vkon sluby na prslunej trati nestanovuj inak.
2. Postupy platia v plnom rozsahu aj pre previazan vozne rozchodu 1520
mm, ktor s oznaen vetkmi predpsanmi npismi poda UIC
a tmito postupmi. Pre dopravu previazanch vozov, ktor maj znaku
MC poda Prlohy 5 Predpisu o PPV, plat Prloha 7 tchto postupov.
Prlohy slo 1, 2, 3, 4, 5, 5a), 6, 7, 9, 9a, 10, 11 a 13 tvoria neoddeliten
sas tchto postupov.
Prlohy 8 a 12, ktor boli vydan s innosou od 23. 5. 1993 osobitne, s
sasou Technolgie platnej pre ZSSK CARGO ako dopravcu a zostvaj
v platnosti.
3. Technologick postupy ZSSK CARGO V 15/I s zvzn pre:
a) manipulciu s brzdovm zariadenm elezninch drhovch vozidiel,
kontrolu jeho innosti a kontrolu vkonu sluby vo vzahu k brzdovmu
zariadeniu a brzdeniu;
b) vetkch
zamestnancov
obsluhujcich
brzdov
zariadenia
v stanovenom rozsahu znalost;
c) vetky cudzie prvnick a fyzick osoby, ktor na zklade zmluvnho
vzahu so ZSSK CARGO vykonvaj pre ZSSK CARGO prce alebo
innosti, v ktorch dsledku dochdza k zsahom do prevdzky ZSSK
CARGO s ohadom na zostavu vlaku a brzdenie;
Zmeny do Technologickch postupov ZSSK CARGO V 15 / I, zapracovva
sek prevdzky ZSSK CARGO a schvauje riadite seku prevdzky ZSSK
CARGO. Postupy sa nevzahuj na pecilne vozidl, ktor nemaj
ahadlov a naracie strojenstvo klasickho typu a sasne nemaj
prieben brzdu.
4. Technologick postupy ZSSK CARGO V 15/I, obsahuj upraven
ustanovenia doplnen v slade s platnmi vyhlkami UIC a novelou
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
11
zkona 164 / 1996 Z.z. s innosou od 1. 1. 2006 a medzinrodnmi

dohovormi so vzahom k ZSSK CARGO.
Dom innosti tchto postupov sa pre potrebu prevdzky ZSSK CARGO
ru predpis SR V 15/I Prevdzka a obsluha brzdovch zariaden
elezninch drhovch vozidiel, s innosou od 30. 5. 1999, schvlen
generlnym riaditeom SR pod slom 2126 / 98 O 410, zo da 30. 11.
1998.
12
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
I. Kapitola
Nzvoslovie drhovch vozidiel, defincie a vysvetlenia pouitch

pojmov
5. Pri vzjomnom styku zamestnancov a uplatovan tchto Technologickch
postupov je bezpodmienene potrebn dodriava a pouva nzvy
a nzvoslovia uveden v tchto postupoch.
Nzvoslovie drhovch vozidiel

eleznin drhov vozidlo (alej iba vozidlo) je spolon vraz pre:
Hnacie drhov vozidlo (alej iba HDV) je vozidlo schopn vyvja
an silu, s vlastnm pohonom dvojkolesia, zariaden na dopravu
inch vozidiel s ahadlovm a naracm strojenstvom bene
pouvanho typu;
Kbov vozidlo je dve alebo viac vozidiel urench na dopravu osb
alebo tovarov (vec), spojench medzi sebou inm ako spriahadlovm
strojenstvom.
Motorov jednotka je v prevdzke nedeliteen sprava s vlastnm
pohonom zostaven z motorovch a nemotorovch alebo riadiacich
vozov. Pre ely tohto Technologick postupyu strca charakter
jednotky v prpade, ak mimo obvodu RD (VP) djde k jej aj
prechodnmu rozdeleniu a zmene v zloen spravy.
Elektrick jednotka je v prevdzke nedeliten sprava zostaven
z elektrickch, prpadne nemotorovch a riadiacich vozov tak, e
koncov vozidl s vybaven elnou kabnou ruovodia a vetky
vozidl s prepojen kblom mnoholennho riadenia. Nie je dleit
poet vozov medzi oboma koncovmi vozidlami;
Nkladn voze je drhov vozidlo uren na prepravu nkladu.
Osobn voze je drhov vozidlo, uren na prepravu cestujcich,
baton, poty alebo na poskytovanie sluieb cestujcim.
Riadiaci voze je drhov vozidlo bez vlastnho pohonu, z ktorho
je mon riadi hnacie vozidlo.
Prpojn voze je osobn voze uren pre dopravu osb vo vlaku
vedenom motorovm vozom;
Vloen voze je voze vloen medzi krajn vozne elektrickej
jednotky;
Ucelen sprava - je sprava vozidiel, ktor sa v prevdzke nedel (po
zostaven v RD sa v rovnakom zloen vrti sp do RD) a ktor je
zostaven z HDV (motorovch vozov), prpojnch vozov a prpadne
riadiaceho voza tak, e koncov vozidl spravy s vybaven elnou
kabnou vodia.
Pod pojmom ucelen sprava, rozumieme aj elektrick jednotku, ktor
m namiesto jednho alebo oboch elektrickch vozov zaraden HDV
zvislej trakcie.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
13
Voze je drhov vozidlo bez vlastnho pohonu uren na prepravu

osb alebo nkladu.
vodi je spolon vraz pre osobu oprvnen riadi HDV alebo
pecilne drhov vozidl.
Nzvoslovie pouvan v svislosti s brzdenm
14
Adhzna brzda je brzda, u ktorej brzdn inok sa prena cez styk

kolesa s koajnicou. Brzdiaca sila zvis od hmotnosti vozidla.
Brzda je zariadenie na drhovom vozidle, ktor sli na:
- regulciu rchlosti;
- zastavenie drhovho vozidla alebo vlaku;
- zaistenie stojaceho drhovho vozidla, alebo vlaku
proti samovonmu uvedeniu do pohybu;
Brzdiaca hmotnos je slo vyjadrujce brzdiacu schopnos vozidiel
vyjadren v tonch. Je to v tonch vyjadren reprezentatvna
veliina pre stredn brzdiacu schopnos vozidla alebo vlaku. Vdy je
vyjadren celm slom, bez ohadu na to, i je uren pri skke
alebo vypotan, priom hodnoty < 0,5 sa zaokrhlia nadol,
hodnoty 0,5 sa zaokrhlia nahor. Brzdiaca hmotnos nie je
toton s hmotnosou drhovho vozidla alebo vlaku!
Brzdiace percento vozidla vyjadruje schopnos zastavi z urenej
rchlosti, na poadovanej drhe pri rchloinnom brzden z
prevdzkovho tlaku a pri splnen alch podmienok poda UIC.
Brzdn drha je drha, ktor pri zniovan rchlosti brzdenm prejde
vlak alebo posunujci diel do dosiahnutia poadovanej rchlosti.
Dynamick brzda je sasou HDV, k brzdeniu vyuva pecifick
vlastnosti pohonu HDV.
Elektropneumatick brzda je prieben brzda, ktor vyuva pre
svoju innos stlaen vzduch podobne, ako brzda prieben.
Na rozdiel od priebenej tlakovej brzdy je na vozidlch ovldan
elektricky. Pvodn funkcia priebenej brzdy zostva zachovan.
Elektropneumatick brzda zaisuje sasn
inkovanie
priebench bzd spravy.
Elektropneumatick zchrann brzda je sstava elektropneumatickch prstrojov pouitch v obvodoch priebenej brzdy vozidiel
na zabezpeenie intenzvneho poklesu tlaku v hlavnom potrub. Jej
zainkovanm rozopne kontakt mikrospnaa, m dochdza
k signalizcii pouitia zchrannej brzdy na stanoviti vodia.
Vodi na zklade okamitch traovch pomerov (tunel, neschodn
tern v okol trate, viadukt) v ubovonom okamihu po zatiahnut
zchrannej brzdy preru pomocou elektromagnetickho ventilu
vypanie vzduchu z ventilu zchrannej brzdy do ovzduia. Tmto
zneutralizuje inok brzdy a tm aj monos nevhodnho zastave Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
nia spravy vlaku v tuneli alebo na viaduktoch. Brzda inkuje po

zatiahnut rukovte zchrannej brzdy na ktoromkovek mieste vo
vlaku.
Samoinn (alej iba prieben) tlakov brzda je brzda, ktor psob
nepriamoinne, uvdzan je do innosti pri poklese tlaku vzduchu v
hlavnom potrub, alebo zven tlaku v hlavnom potrub pri sacej
brzde (napr. pri roztrhnut vlaku). Umouje ovldanie vetkch bzd
vlaku z jednho miesta.
Hlavn potrubie je prieben vzduchov potrubie sliace na
napjanie a ovldanie samoinnch bzd spravy vozidiel. Na elch
vozidiel je hlavn potrubie zakonen kohtmi a brzdovmi spojkami
s hlavicami. Spojkov kohty a spojkov hlavice s ervenej farby.
Tlakov (alej iba brzdov) spojka sli na pohybliv spojenie
hlavnho potrubia jednotlivch vozidiel.
Jalov spojka je uren pre zavesenie nepouitej brzdovej spojky tak,
aby sa zabrnilo vnikaniu neistt do hlavnho potrubia.
Napjacie potrubie je samostatn prieben potrubie sliace na
zsobovanie vozidiel stlaenm vzduchom z hlavnho vzduchojemu
HDV tlakom max. 10 barov, prpadne na prepojenie vzduchojemov
dvoch spolu spojench HDV. Na elch drhovch vozidiel je
zakonen spojkovmi kohtmi ltej farby.
Neadhzna brzda je brzda, u ktorej sa brzdov inok neprena
cez styk kolesa s koajnicou. Brzdiaca sila nezvis od hmotnosti
vozidla.
Nzky stupe brzdenia je spsob inkovania kltikovej brzdy v
reime R v oblasti nich rchlost, najviac do rchlosti 85 km.h-1.
Obsluhou bzd sa rozumie vetka innos, ktorou sa ovlda brzda a
riadi sa jej inok.
Obsluhovan run brzda na rune brzdenom posunujcom diele je
brzda, ktor obsluhuje uren zamestnanec. Pri posune tto brzdu
obsluhuje zamestnanec posunu.
Obsaden brzda, je run brzda vo vlaku brzdenom priebenou
brzdou, ktor ovlda sprievodca iba v uritch (zvyajne
mimoriadnych) prpadoch, vslovne uvedench v tomto alebo v inch
sluobnch predpisoch alebo technologickch postupoch).
Run brzda je mechanick adhzna brzda ovldan udskou
silou, sliaca pre pravu rchlosti a zastavenie pohybujcich sa
vozidiel pri posune a v prevdzke na tratiach s rozchodom 1435 mm
aj na zaistenie stojacich vozidiel.
Jej ovldacia as mus by umiestnen na ploine vozidla. Me by:
Pkov sli iba na zaistenie stojacich vozidiel proti samovonmu pohybu;
pruinov sli iba na zaistenie stojacich vozidiel proti samo-
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
15
16
vonmu pohybu; (popis brzdy je vdy sasou

technickej dokumentcie vozidla)
vretenov ovldan z ploiny voza;
ustavovacia - je run vretenov brzda umiestnen na boku
vozidla. Obsluha tejto brzdy me by vykonan
iba zo zeme.
Nesmie sa pouva na znenie rchlosti
pohybujceho sa vozidla. Je to brzda zaisovacia.
Obsluhou bzd sa rozumie vetka innos (prca), ktorou sa ovlda

brzda a riadi sa jej inok. Nepatria sem prce spojen s drbou a
opravami brzdovch zariaden, ani v tom prpade, ke ich vykonvaj
zamestnanci, ktor zabezpeuj obsluhu brzdy.
Plnenie brzdy je stav, kedy sa pln priestor hlavnho potrubia,
pomocnch vzduchojemov a alie priestory brzdy.
Prebitie brzdy je stav, kedy s priestory brzdy naplnen vym
tlakom ako prevdzkovm a pri vyrovnan tlaku v hlavnom potrub na
prevdzkov tlak nie je mon vozidl odbrzdi.
Nzkotlakov prebitie brzdy je myseln, krtkodob (pribline na 3
minty) zvenie tlaku vzduchu v hlavnom potrub asi o 0,4 baru nad
hodnotu prevdzkovho tlaku.
Sli na skrtenie asu odbrzovania alebo plnenia brzdy bez
nebezpeia jej trvalho prebitia.
Prevdzkov tlak priebenej brzdy je tlak v hlavnom potrub, pri
ktorom je brzda vozidla odbrzden, pomocn vzduchojem naplnen
vzduchom a brzda je pohotov na brzdenie.
Pokia nie je pre niektor konkrtne prpady stanoven inak,
prevdzkov tlak priebenej brzdy je 5,0 barov.
Prietokomer je zariadenie s vyvedenou signalizciou zvenho
prietoku vzduchu do hlavnho potrubia na stanovite vodia.
Prdavn brzda je priamoinn tlakov brzda, pri ktorej sa
ovldaom reguluje vekos tlaku vzduchu v brzdovom valci
a brzdov valce s plnen priamo z hlavnch vzduchojemov, alebo z
napjacieho potrubia.
Reim brzdenia priebenej brzdy charakterizuje as, za ktor sa po
plnom prevdzkovom alebo rchloinnom zabrzden z prevdzkovho tlaku naplnia brzdov valce na 95 % maximlneho tlaku,
a za ktor sa pri jednorzovom plnom odbrzden z plnho
prevdzkovho zabrzdenia vyprzdni brzdov valec natoko, e tlak v
om nie je v ako 0,4 baru.
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
Pre vozidl s v zmysle vyhlky UIC 560 platn asy predpsanho

plnenia a vyprzdovania brzdovch valcov poda tejto tabuky:
Reim
brzdenia
G
P
R
as plnenia v
sekundch
18 a 30
3 a 6
menej ako 5
as vyprzdovania
v sekundch
45 a 60
15 a 20
15 a 20
V prevdzke drhovch vozidiel pri vozbe vlakov osobnej a nkladnej

dopravy, pouvame tieto reimy brzdenia:
R + Mg je reim (rchlik s magnetickou brzdou) s rchlym vvinom
brzdiaceho inku, so zvenm tlakom vzduchu v brzdovch
valcoch a s inkujcimi magnetickmi koajnicovmi brzdami;
R je reim (rchlik) s rchlym vvinom brzdiaceho inku a
zvenm tlakom vzduchu v brzdovch valcoch;
P je reim (osobn) s rchlym vvinom brzdiaceho inku;
G je reim (nkladn) s pomalm vvinom brzdiaceho inku.
R + E, P + E alebo G + E, - s reimy brzdenia HDV poda
vvinu brzdiaceho inku na obvode kolies HDV, so zapotatenou
elektrodynamickou brzdou;
SS reim - brzdenie nkladnch vozov v naloenom stave,
v polohe rozvdzaa P, pre rchlos 120 km.h-1, s automatickm
zariadenm brzdenia, ktor poda naloenia voza (nkladu)
nastavuje brzdiaci inok v stanovenom rozmedz.
Voze mus dosahova minimlne 100 a maximlne 125 brzdiacich
percent.
Hmotnos na npravu takhoto voza nesmie prekroi 18 ton.
Rchloinn zabrzdenie je stav, kedy je hlavn potrubie z

prevdzkovho stavu vemi rchlo plne vyprzdnen.
Skka brzdy vykonvan diagnostickm zariadenm na HDV a

motorovch jednotkch vybavench diagnostickm zariadenm, je
mon vykona pln skku vozidla (jednotky) tmto zariadenm,
bez potreby kontroly priahnutia a odahnutia brzdovch kltikov
(innosti inku kotovej brzdy) zo zeme, alm zamestnancom.
Stupovite neodbrzovaten brzda je brzda, ktorej brzdiaci inok

je mon stupovite zvyova, ale tento nie je mon stupovite
zniova, pretoe na akkovek zvenie tlaku v hlavnom potrub
reaguje plnm odbrzdenm. Pri stupovite neodbrzovatench
brzdch mono znenie brzdiaceho inku dosiahnu iba plnm
odbrzdenm a nslednm novm zabrzdenm nim brzdiacim
stupom.
Stupovite neodbrzovaten brzdy s vyerpaten, opakovanm

brzdenm bez plnho doplnenia pomocnch vzduchojemov
mono celkom vyerpa zsobu stlaenho vzduchu v pomocnom
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
17
18
vzduchojeme, m brzda celkom strat inok.

Stupovite odbrzovaten brzda je brzda, ktorej brzdiaci inok je
mon zvyova alebo zniova v zvislosti od tlaku vzduchu v
hlavnom potrub.
Stupovite odbrzovaten brzdy s nevyerpaten.
Trecia brzda je brzda, pri ktorej vznik brzdiaci inok trenm
pevnch telies vhodnho materilu a tvaru a me by:
kltikov, pri ktorej brzdiaci inok vznik trenm brzdovch

kltikov o jazdn plochu kolesa;
kotov, pri ktorej brzdiaci inok vznik trenm brzdovch

dotiiek o brzdov kot;
elektromagnetick koajnicov brzda - brzdiaca sila vznik

trenm brzdovch trmcov o koajnice. Trmec je ku koajnici
priahovan magnetickm poom, vytvranm prechodom
prdu z vozidlovej batrie cez elektromagnety na brzdovch
trmcoch. V odbrzdenej polohe je brzdov trmec nesen
silou prun. Pri pracovnej polohe je sila prun prekonan
stlaenm vzduchom zo zsobovacieho vzduchojemu.
Do zsobovacieho vzduchojemu sa vzduch privdza z napjacieho
potrubia, teda nezvisle od brzdenia priebenou brzdou. Ak pri
poruche neprechdza v pracovnej polohe magnetmi iaden prd,
spova brzdov trmec na koajnici iba vlastnou hmotnosou.
Elektromagnetick brzda je brzda neadhzna!
pln prevdzkov zabrzdenie je stav, ke je tlak v hlavnom
potrub znen z prevdzkovho tlaku na tlak 3,5 baru.
Vysok stupe brzdenia je spsob inkovania priebenej brzdy v
reime R, v oblasti vych rchlost, viac ako 85 km.h-1.
Vzduchov brzda je brzda, pri ktorej brzdiaci inok vytvra rozdiel
tlakov vzduchu na oboch stranch piesta brzdovho valca a me
by:
tlakov, pri ktorej vdy psob najmenej na jednej strane piesta tlak
vy ako je tlak ovzduia;
sacia, pri ktorej na jednej strane piesta v brzdovom valci psob
vdy tlak ni ako je tlak ovzduia;
Zbrzdn vzdialenos je stanoven dka v metroch, ktor sa mus
minimlne dodra medzi hlavnm nvestidlom a jemu patriacou
predzvesou (nvestidlom s funkciou predzvesti). Zbrzdn
vzdialenos je pre jednotliv trate (seky trate) uveden v Tabuke
traovch pomerov prslunho ZCP. Zbrzdn vzdialenos je
drha, na ktorej mus vlak bezpene zastavi z najvyej rchlosti,
akou smie najviac v danom seku trate jazdi.
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
Zchrann brzda je zariadenie, ktor umouje uvedenie

priebenej brzdy vlaku do innosti obsluhou rukovt zchrannej
brzdy v priestoroch obsadench cestujcimi alebo personlom.
Brzdn drha je drha v metroch, ktor pri zniovan rchlosti
brzdenm prejde vlak alebo (posunujci diel) medzi dvoma rznymi
rchlosami.
Zbrzdn drha v metroch je sek, ktor prejde vlak (posunujci
diel) od okamihu prestavenia brzdia do polohy "Brzdenie" a do
okamihu plnho zastavenia. Vznamovo sa "zbrzdn drha" v
iadnom prpade nesmie zluova alebo zamiea so "zbrzdnou
vzdialenosou".
Predpsan miera brzdiacich percent (uveden v stpci 8 ZCP) je
najniia hodnota, pri ktorej sa vlak, jazdiaci na rozhodnom spde
stanovenou rchlosou, zastav rchloinnm brzdenm tak, e jeho
zbrzdn drha je iba s malou rezervou rovnak ako zbrzdn
vzdialenos.
Nprava je as vozidla, spjajca paraleln koles s nepohyblivm rmom podvozka, prpadne s rmom vozidla.
Tabuky traovch pomerov po starom Dodatok, s shrnom
informci o traovch pomeroch a v zmysle Vyhlky 250 / 1997
Z.z., dopaj ustanovenia predpisu SR 1 Pravidl elezninej
prevdzky. Dom innosti tohto predpisu bud sasou
prslunch zoitovch cestovnch poriadkov (alej iba ZCP).
Sprva o brzden je tlaivo s dajmi o brzden vlaku. Vzory s uveden

v prlohch tchto postupov, prpadne v dohovoroch s ostatnmi aj
zahraninmi dopravcami, alebo s stanoven inmi predpismi alebo
smernicami. Me by nahraden zpisom v zmysle 43 odst. 7
Vyhlky MDPT SR slo 250 / 1997 Z.z.
6.
Vlakov personl, je spolon nzov pre ruov aj vlakov atu toho

istho vlaku, bez ohadu na poet jej lenov.
7.
Vozmajster, je spolon nzov pre zamestnanca s o odbornou skkou

slo V 51, oprvnenho vykonva kontrolu innosti a prpadne i drobn
opravy na brzdch elezninch koajovch vozidiel zaradench vo vlaku.
8.
Poda vyhlky UIC 800 - O1 Pouitie odbornch elezninch nzvov s

ohadom na medzinrodn sstavu jednotiek SI, mus sa s platnosou od
1. 1. 1977 pouva pre tlak vzduchu jednotka bar.
Pre tto jednotku plat vzah: 1 bar = 100 kPa = 1 atp.
9.
Vzhadom k rchlemu rozvoju techniky a komponentov brzdovho

vstroja drhovch vozidiel, bud jednotliv technick novinky postupne
zapracovvan do tchto postupov ako prlohy.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
19
DRUH AS
PREVDZKA BZD
II. Kapitola
Zaraovanie vozidiel do vlaku vzhadom na reim brzdenia

A. USTANOVENIA PLATN PRE VETKY VLAKY
10. Vetky vlaky na celottnych a regionlnych drhach, musia by brzden
samoinnou priebenou tlakovou brzdou (alej iba priebenou brzdou)
v reimoch G, P, R alebo R + Mg.
11.
Kad eleznin drhov vozidlo, ktor m prieben brzdu povolen

v prevdzke celottnych elezninch drh, mus ma skratkou
vyznaen typ brzdy a hodnoty brzdiacich hmotnost zodpovedajce
jednotlivm pracovnm reimom brzdy.
Ak v mimoriadnom prpade nem vozidlo prslun npis, alebo je tento
npis neitaten, brzdiaca hmotnos voza nesmie by zapotan do
brzdiacej hmotnosti vlaku a voze (naloen) me by dopraven iba do
stanice urenia. Ak je przdny, mus by najkratou trasou dopraven do
najbliej opravovne vozov. Pri neitatenom npise o vlastnej
alebo brzdiacej hmotnosti na HDV, mu by pouit daje z predpisu
SR D 2/1.
Prieben brzda jednotlivch vozidiel prepravovanch ako tovar, nesmie
by zapnut do priebenej brzdy vlaku. Prieben brzda vlaku
zostavenho iba z novovyrobench vozidiel mus by zapnut.
12. V kadom vlaku mus by prepojen hlavn potrubie medzi vozidlami,

okrem nezavesenho postrku. Posledn voze ahanch a prv voze
tlaench vlakov, mus ma zapnut a sprvne inkujcu prieben
tlakov brzdu.
Reim brzdenia mus by vlaku predpsan jeho tabelrnym cestovnm
poriadkom (alej iba TCP).
13. V kadom vlaku mus by zaraden voze s vyskanou zaisovacou
brzdou najalej za smou npravou od HDV. Takto voze mus by
zaraden vo vlaku, ktor bude meni smer jazdy, aj najalej za smou
npravou od konca vlaku. Tto povinnos neplat pre logistick vlaky!
14. Pre prpad poruchy priebenej brzdy vlaku na trati, mus by pre kad
vlak zabezpeen spsob zaistenia proti samovonmu pohybu. Na
tento el sa vak nesm poui:
run brzdy vozov naloench dlhmi zsielkami, vbuninami,
ieravinami, ltkami jedovatmi, rdioaktvnymi a vozami priamo
s nimi susediacimi, ako i run brzdy vozov bez zbradlia na
ploine, s pokodenou podlahou ploiny, chbajcimi alebo poko denmi stpadlami.
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
20
Vo vlakoch osobnej aj nkladnej dopravy mus by toko vyskanch

runch (ustavovacch) bzd, aby pre rozhodujci spd v najnepriaznivejom seku trate boli v prpade poruchy priebenej brzdy dodran
predpsan brzdiace percent pre spoahliv zaistenie stojaceho vlaku.
Pri pouit runch bzd, mus by toko vyskanch runch bzd, aby
boli na rozhodujcom spde dosiahnut:
do 5 promile = 2 brzdiace % = 2 run brzdy = 4 zarky
od 6 do 10 promile = 3 brzdiace % = 3 run brzdy = 6 zarok
od 11 do 20 promile = 5 brzdiacich % = 5 runch bzd = 10 zarok
od 21 do 40 promile =.10 brzdiacich % = 10 runch bzd = 20 zarok
pri spdoch nad 40 promile .... poda tabuliek (ustanoven) platnch pre
prslun tra.
Pri urench vlakoch sa na zaistenie stojaceho vlaku na spde mu
poui zarky. V takomto prpade, je potrebn dosiahnu dvojnsobok
uvedench brzdiacich percent, to plat i pre as brzdiacich percent takto
dosiahnutch. Za brzdiacu hmotnos, sa v prpade pouitia zarok
povauje podiel hmotnosti voza pripadajci na podloen npravu,
maximlne 25 ton na jeden voze. Zarky sa musia umiestni vdy pod
jednu stranu voza na strane spdu.
Rozhodujce spdy a brzdiace percent platia i pre odstaven skupiny
vozidiel v stanici. Konkrtny postup zaistenia vlaku v stanici
a zodpovednho zamestnanca, uruj prslun technologick postupy.
15. Do celkovho potu nprav a dky vlaku v metroch, sa pre potreby
brzdenia nezapotava inn HDV raden v ele alebo na konci vlaku.
Npravy motorovch alebo elektrickch vozov a jednotiek sa do
uvedenho potu nprav zapotavaj.
16. Run alebo ustavovacie brzdy vyska zamestnanec zodpovedn za
zostavu vlaku alebo uren technologickmi postupmi prce stanice
(dopravcu), ktor sasne zodpoved aj za nahlsenie prslunch siel
vozov do Sprvy o brzden. Za zaradenie a sprvne rozmiestnenie
vozov s runmi alebo ustavovacmi brzdami zodpoved zamestnanec
ktor riadi zostavenie vlaku.
17.
Nkladn vlaky, pri ktorch nie je dodran ustanovenie o zaraden

vozov s vyskanmi runmi brzdami, nemusia ma odline od
lnkov tchto postupov zaraden vozne s runou brzdou. Ich
zaisovanie sa riadi ustanoveniami tohto lnku. V ich tabelrnom
cestovnom poriadku (alej iba TCP) mus by pod slom vlaku uveden
poznmka:
Vlak bez runch bzd!
Podmienky pre prepravu takchto vlakov:
Kad HDV, dopravujce plnovan vlaky bez runch bzd, mus

by vybaven zarkami, poda vekosti rozhodnho spdu trate.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
21
V prpade plnej poruchy priebenej brzdy takhoto vlaku na trati,

mus vodi bezprostredne po zastaven a podloen vlaku zarkami,
iada alie HDV za elom zaistenia vlaku proti samovonmu
pohybu.
alej postupuje v zmysle ustanoven tchto postupov o poruche
priebenej brzdy. Pri odchode vlaku, ktor bol na trati zaisten proti
samovonmu pohybu zarkami, zodpoved vodi alebo
zamestnanec poveren vodiom za odstrnenie zarok a za ich
uloenie na miesto, z ktorho boli odobrat.
18.
Za zaradenie potrebnho potu vozidiel s inkujcou priebenou

brzdou do vlaku nkladnej dopravy a za ich sprvne radenie,
zodpoved zamestnanec, ktor riadi zostavenie vlaku.
19. Vozidlo (voze) s inkujcou runou brzdou obsluhovanou z ploiny,

alebo s ustavovacou brzdou obsluhovanou zo zeme, mus by v kadom
vlaku zaraden tak, aby medzi nm a vlakovm HDV nebolo viac ako 8
nprav. Takto vozidlo mus by zaraden vo vlaku bez vlakovej aty, aj
najalej 8 nprav od konca vlaku, priom voze za HDV alebo za
sluobnm vozom mus zodpoveda poiadavkm nvestnho voza.
Toto ustanovenie sa nevzahuje na drhov vozidl, ktor sa v zmysle
dodanej technolgie zaisuj inm spsobom ako runou brzdou.
Nkladn vlaky, ktor s poas celej jazdy z vchodiskovej a do
konenej stanice ahan a nie s pri tom na konci vlaku sprevdzan
zamestnancom vlakovej aty, nemusia ma na nvestnom vozni rukov
(ahadlo) zchrannej brzdy, vyskan run prpadne ustavovaciu
brzdu ale voze mus by priebene brzden.
B. USTANOVENIA PLATN PRE NKLADN VLAKY

20.
22
Reim brzdenia nkladnch vlakov m by v zsade nastaven pre

reim s najvm brzdiacim inkom. Reim brzdenia vlakov nkladnej
dopravy, HDV, dku vlaku v metroch, maximlny poet nprav a
maximlnu hmotnos vlaku stanovuje nasledovn tabuka:
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006

Stanoven
rchlos
vlaku
Reim
brzdenia
vozidiel
okrem
HDV
Dka
vlaku
v metroch
Do 100
km . h-1
G1), P
do 700
Do 100
km . h-1
MAX.
hmotnos
vlaku
Poda
D 2/1
do 700
do 600
1000 ton
Poznmka
G+ E
alebo G 2)
Vo vlaku nesmie by vozidlo

s dopravnou hmotnosou
menej ako 32 t
1600 a
2500
2500 a
4000
101 a 120
km . h-1
Reim
brzdenia
HDV
G + E,
G
G + E 2) G
2)
Vo vlaku nesmie by vozidlo

s dopravnou hmotnosou
menej ako 40 t
pri dodran l. 20, 21, 22,
24,
Vysvetlivky k tabuke:
1)
Vlaky na prepravu kaminov mu by brzden v reime G iba po
vzjomnej dohode vetkch zastnench elezninch sprv;
2)
HDV v ele vlaku nkladnej dopravy me by brzden v reime P
alebo P + E iba vtedy, ak hmotnos spravy neprekro 600 ton;
21. Vo vlaku nkladnej dopravy brzdenom v reime G, musia by vetky
spsobil brzdy zapnut a uveden do innosti, pokia tomu nebrnia
in opatrenia (naprklad vzhadom k druhu nkladu alebo vozidla).
V nkladnom vlaku brzdenom v reime G, musia by vozidl raden tak,
aby medzi priebene brzdenmi vozidlami nebola skupina vozidiel bez
brzdy alebo s vypnutou brzdou s celkovm potom nprav vm ako:
a) 16 nprav - ak ide o przdne vozne alebo vozidl kbov,
b) 12 nprav - ak ide o skupinu, v ktorej s vetky vozne naloen, alebo
ak ide o skupinu przdnych a naloench vozov. HDV, tendre,
koajov eriavy a vozidl s vlastnou hmotnosou vou ako 50 ton
sa povauj za naloen vozidl,
c) 8 nprav - ak ide o skupinu vozidiel medzi innm HDV a prvm
priebene brzdenm vozidlom.
22. Vo vlaku nkladnej dopravy brzdenom v reime G, je zakzan poui
nov osobn vozne, alebo osobn vozne odosielan po oprave do
domovskej stanice. Ke bude vo vlaku brzdenom v reime G prepravovan skupina osobnch vozov s vm potom nprav ako 16, ktor
nemaj prestavova G/P, musia by vozne rozdelen tak, aby vyhovovali
ustanoveniu lnku 18.
23. Vo vlaku nkladnej dopravy brzdenom v reime P, maj by v zsade
vetky brzdy zapnut do innosti. Pokia je nutn, aby vo vlaku nkladnej
dopravy brzdenom v reime P boli vozidl s vypnutou brzdou, musia by
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
23
raden tak, aby medzi priebene brzdenmi vozidlami nebola viac ako
jedna skupina vozidiel bez brzdy alebo s vypnutou brzdou s celkovm
potom nprav vm ako 8.
Rchlos takhoto vlaku nesmie prekroi 100 km . h-1 .
24. Vo vlaku nkladnej dopravy brzdenom v reime P, je dovolen ponecha
2 vozidl - najviac 8 nprav, brzden v reime G a to iba vtedy, ak
nemaj prslun vozidl prestavova G/P, (N/O), alebo ak ich nemono
do prslunej polohy prestavi. Dopravn hmotnos vozidiel brzdench v
reime G nesmie by via ako dopravn hmotnos vozidiel brzdench v
reime P. Spravy vlakov zostaven iba z novovyrobench vozidiel, musia
ma brzdu vdy zapnut v reime P.
Tlakov brzda nkladnch vozov v reime SS, mus by vypnut z innosti
v prpade, ak je v sprave menej ako 10% takchto vozov.
Dosiahnutie predpsanch brzdiacich percent je prioritn pri dodran
ustanoven lnku 18.
25. Nkladn vlaky brzden v reime P, s celkovou hmotnosou nad 1600 ton,
nesm ma zaraden iadne kbov vozidlo, alebo voze s tuhou
spojkou.
Vlak, ktor doiel brzden v reime P a v alej jazde m poda ZCP bez
zmeny zostavy pokraova ako vlak brzden v reime G, zostane v zmysle
lnku 20 brzden v reime P. Nov Sprva o Brzden sa nevyhotovuje
a skka brzdy sa nevykonva!
Vlaky zostaven iba z HDV, s vdy brzden v reime P.
26. Pri nkladnch vlakoch brzdench v reime P, s celkovou hmotnosou:
od 600 do 1200 ton, mus by HDV v ele vlaku brzden v reime G;
nad 1200 ton, mus by HDV v ele vlaku a prvch p vozov brzdench v reime G 1 ;
Ak nie s splnen podmienky tohto lnku, musia by takto vlaky
brzden v reime G!
27. V iadnom vlaku nesm by sasne zapnut tri reimy brzdenia, alebo
reim R / R+Mg s reimom G.
28. a 34. Neobsaden
Brzdiaca hmotnos voza brzdenho v reime G, zaradenho do vlaku brzdenho

v reime P, sa vypota nsobenm brzdiacej hmotnosti voza koeficientom 0,7!
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
24
III. Kapitola
Prprava vlaku na vykonanie skky brzdy

35.
Pre ely tchto postupov sa za vlak povauje skupina vzjomne

spojench vozidiel nielen v ase medzi jeho odchodom z vchodiskovej
a prchodom do konenej stanice, ale u aj poas prc svisiacich
s technickmi prehliadkami, prpravou na skku brzdy a nslednou
skkou brzdy pred odchodom vlaku z vchodiskovej alebo z ncestnej
stanice. Prpravu na skku brzdy riei predpis SR 1.
Do vlaku je zakzan zaraova vozidl, na ktorch bola zisten na
brzdovom zariaden hoci len jedna z chb uvedench v platnom
predpise V 62 a akkovek stranov presah brzdovho kltika alebo
celistvej zdre voi elu kolesa (me do domovskej stanice
alebo domovskho RD). Pri vykonvan SB sa kontroluje iba stav
brzdy, stav hlavnho potrubia a zdvih piesta brzdovho valca.
36.
Po spojen HDV s vlakom, za sprvnos spojenia zvitovho spriahadla,

elektrickej vykurovacej spojky, vedenia UIC kblov, hlavnho a
napjacieho potrubia, ako i za sprvne polohy vetkch spojkovch
kohtov medzi HDV a prvm vozidlom vlaku zodpoved zamestnanec,
ktor ich spojil. Tento je povinn spojenie (odpojenie) HDV s vlakom
oznmi vodiovi. Vodi skontroluje spojenie pohadom zo zeme.
Ak zist zvady, je povinn poadova ich odstrnenie. Po ich odstrnen
op skontroluje spojenie.
37.
Rukovte vypnaov, prestavovaov alebo prestavnch a uzatvracch

zariaden musia by u v rmci prpravy na skku brzdy v prslunch
polohch. Rukovte prestavuje do prslunch polh a za sprvne
prestavenie zodpoved zamestnanec uren technologickmi postupmi.
Ak neme prestavi prestavovae do sprvnych polh, vyrozumie
o tom vozmajstra alebo inho zamestnanca zodpovednho za technick stav vozov.
38. a 48. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
25
IV. Kapitola
Skky brzdy
49. V prevdzke ZSSK CARGO s vykonvan tieto skky brzdy:
A: pln skka brzdy (alej iba SB)
B: Jednoduch skka brzdy (alej iba JSB)
C: Skka brzdy posunujceho dielu
D: Skka brzdy hnacieho drhovho vozidla (SBHDV)
E: Skka brzdy vykonvan diagnostickm zariadenm vozidla - postup
uruje nvod na obsluhu vozidla. Vykonanie takejto skky brzdy sa
v zmysle tchto postupov povauje za SB. Zpis o takto vykonanej
SB vykon vodi odline od lnku 97 a 100 tchto postupov do
Knihy odovzdvky HDV;
F: Skka ovldatenosti priebenej brzdy vykonva ju v zmysle
kapitoly XII., vodi brzdiom prdavnej brzdy pri poruche brzdia
DAKO BSE;
G: Skka priechodnosti hlavnho potrubia je uren pre zistenie
priechodnosti hlavnho potrubia a nslednho inku brzdy za
miestom spojenia po rozpojen hlavnho potrubia.
H: Skka zaisovacej runej alebo ustavovacej brzdy (SZB)
50. Pri vykonvan skky brzdy mus by vlak (posunujci diel) spoahlivo
zaisten proti nhodnmu pohybu.
Vlak je spoahlivo zaisten proti nhodnmu pohybu zabrzdenm
prdavnou brzdou HDV, ak stoj na koaji so spdom, ktor nie je v promile
v ako:
hmotnos spovajca na dvojkolesiach
150
x
zabrzdench prdavnou brzdou
= [spd v ]
celkov hmotnos vlaku
.
Sasne mus by zaruen innos kompresora a trval doplovanie

strt vzduchu v brzdovch valcoch HDV.
51. Ak nie s splnen podmienky lnku 50, mus by vlak (posunujci diel)
zaisten proti samovonmu pohybu pouitm zarok, podloiek, alebo
pristavenm alieho zaisovacieho HDV.
Za zaistenie vlaku zodpoved zamestnanec, vykonvajci skku brzdy.
Run brzdy, ktor slia na zaistenie odstavenej spravy, smie povoli
zamestnanec uren technologickmi postupmi len vtedy, ak sa
presved, e s splnen podmienky predchdzajceho lnku.
52. SB a JSB vykonvaj:
a) vozmajstri - vo vetkch vchodiskovch staniciach a miestach, kde
m vozmajster svoje trval pracovisko pre vykonanie skky brzdy,
26
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
prpadne tam, kde bol k tomu vyslan). To sa netka samostatnch

motorovch alebo elektrickch vozov, dvoch spojench samostatne
jazdiacich motorovch alebo elektrickch vozov, ucelenej spravy
alebo vlaku zostavenho iba z HDV. Stanice, v ktorch vykonvaj
skky brzdy vozmajstri, rieia technologick postupy dopravcu;
b) vlakov ata - Mn vlakom v ncestnch staniciach a mimoriadne
tam, kde nie je pracovisko vozmajstrov a kde na tto prcu nie s
uren in zamestnanci;
c) vodi
pri samostatne jazdiacich HDV a vdy pri JSB na elektrickch alebo
motorovch jednotkch. Overenie priahnutia a odahnutia brzdovch
kltikov pri JSB je nahraden sledovanm tlakovch zmien na
manometri umiestnenom na obsadenom stanoviti vodia;
d) in odborne spsobil zamestnanci, ktor maj vykonan overenie
znalost v zmysle rozsahu znalost tchto postupov a mimoriadne je
potrebn vykona skku brzdy tam, kde nie je pracovisko
vozmajstrov a kde na tto prcu nie s uren in zamestnanci;
53. Vodiovi me by nariaden vykona skku brzdy inho ako vlastnho
vlaku iba v tchto prpadoch:
ke neovlda prieben brzdu vlaku so zaou.
To znamen iba v prpadoch ak:
jazd na trati iba s HDV (Rv, postrk od vlaku alebo na vlak);
mu po nstupe do prce alebo poas Rg cesty strojmajster ur
ako vkon prce vykonanie prslunej skky brzdy na vlaku
v konkrtnej dopravni;
54. Pre sprvne vykonanie skok brzdy zamestnancami, vymenovanmi v
lnku 52 mus by uloen na kadom HDV,
- kladivo s dlhou rkou a najmenej 5 tesniacich krkov do hlavc
brzdovch spojok.
55. a 57. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
27
A. PLN SKKA BRZDY

58. pln skka brzdy je skka brzdy, pri ktorej sa zisuje inok brzdy
vetkch zapojench vozidiel do priebenej brzdy vlaku.
pln skka brzdy mus by vykonan:
a) Vdy pred odchodom vlaku z miesta, kde bol zostaven. Na elektrickch
a motorovch vozoch a jednotkch alebo na ucelench spravch
pred odchodom vlaku zo stanice do ktorej bola pristaven z RD.
Ak bola pred menej ako 24 hodinami (poda dajov zo Sprvy
o brzden) vykonan SB a vlak je bez zmeny zostavy (vmena HDV sa
do zmeny zostavy nerta), vykon sa po pristaven HDV do ela vlaku
iba JSB. Rovnako sa vykon JSB v prpade, ak sa z dvoch rznych
vlakoch, na ktorch boli vykonan SB, vytvor jeden vlak.
b) Na vetkch vozidlch pridanch do vlaku, s vnimkou tch, na ktorch
bola SB vykonan poda odstavca a), u pred ich zaradenm do vlaku.
c) Na iados vodia ak:
m pochybnos o sprvnom inku brzdy na zklade zistenia

poas predchdzajcej jazdy vlaku alebo ak bol na to upozornen
odstupujcim vodiom pri striedan na osi alebo nsledkom
preukzatene zistench porch na brzde vlaku. Vodi (odstupujci
vodi), mus uvies prinu svojej pochybnosti o sprvnom inku
priebenej brzdy do dokladu o poslednej vykonanej SB.
alebo po optovnom vykonan SB neboli zisten zvady na brzde

vlaku a pri alej jazde m vodi pochybnosti o sprvnom inku
brzdy vlaku.
d) Po prejden nvesti Stoj hlavnho nvestidla alebo na tratiach so
zjednoduenou dopravou po prejden lichobenkovej tabuky, pri
ktorej mal vlak zastavi poda svojho cestovnho poriadku alebo
psomnho rozkazu, na prkaz zamestnanca vykonvajceho
vyetrovanie nehodovej udalosti, netka sa to prpadu nhlej zmeny
nvestnho znaku;
e) Na vetkch vozoch vlaku, na ktorch dolo ku prestaveniu reimu
brzdenia z P na R alebo z R na R+Mg.
Pri zmene reimu z G na P alebo z P na G, alebo z R na P alebo
z R+Mg na R, skka brzdy nie je vykonvan! Uren zamestnanec
prepota brzdiace hmotnosti a vykon zpis do SoB !
f) Pri Rv vlakoch pozostvajcich z viac ako jednho HDV (dvojdielne HDV
sa povauje za jedno HDV) pred odchodom z vchodiskovej stanice iba
v prpadoch, ak je niektor HDV brzden v reime G alebo je vypnut z
priebenej brzdy. To sa nevzahuje na dvojicu HDV, ktor do stanice
priviezla vlak a pokrauje do inej stanice ako Rv vlak;
g) Na vozidlch, na ktorch sa poas vykonvania skky brzdy pouil
run odbrzova.
Mimo prpadov uvedench v lnku 58, nesmie by poadovan
vykonanie SB tam, kde je nariaden vykonanie inho druhu skky!
28
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
59.
Na vlakoch nkladnej dopravy pri SB vykonvanej vozmajstrom, mus

vozmajster vdy zmera tlak vzduchu v hlavnom potrub (alej iba HLP)
na vozidle v ele vlaku a na poslednom vozidle. Na poslednom vozidle
mus zmera aj as, za ktor dosiahne vozidlo po odbrzden
prevdzkov tlak v HLP. Prevdzkov tlak v HLP poslednho vozidla mus
dosiahnu hodnotu najviac o 0,4 baru meniu voi hodnote nameranej
na vozidle v ele vlaku. Meria sa na vozidle na konci vlaku, z ktorho sa
neovlda prieben brzda vlaku.
as za ktor posledn vozidlo dosiahne prevdzkov tlak nesmie by
dlh ako:
3 minty - pri brzden v reime G;
2 minty - pri brzden v reime P;
Ak je odbrzovac as dlh ako 3, prpadne 2 minty, vozmajster zist a
odstrni prinu nedostatonej priechodnosti hlavnho potrubia a SB
vlaku zopakuje. Pre meranie tlaku vzduchu pouije vlastn prenosn
manometer. Ostatn zamestnanci overuj iba prtomnos tlaku vzduchu v
HLP na konci vlaku otvorenm spojkovho kohta na as 3 a 5 seknd,
poas ktorho mus vzduch unika rovnomernm tlakom z potrubia.
Pri vlakoch s HDV na konci vlaku, zisuje tlak v HLP vodi na manometri
poslednho HDV zaradenho vo vlaku. Sasne zisuje aj odbrzovac
as. Po ustlen tlaku vzduchu oznmi vodi nameran hodnoty zamestnancovi, ktor vykonva overenie sprvneho inku bzd vo vlaku.
Pri vlakoch sasne tlaench a ahanch (HDV vo vntri vlaku), zist
vozmajster hodnotu tlaku vzduchu v HLP na konci aj na zaiatku vlaku v
zmysle tohto lnku.
60. Pred vykonanm SB vlaku alebo pri vykonvan SB na pridanch

vozoch vlaku, mus vodi vdy vykona skku tesnosti priebenej brzdy.
61. Skku tesnosti vlaku vykonva vodi v odbrzdenom stave nasledovne:
Vypne zariadenie ARR;
Hlavn potrubie a ostatn prslun priestory priebenej brzdy

napln na predpsan prevdzkov tlak 5 barov;
Po ustlen tlaku na hodnote prevdzkovho tlaku preru brzdiom

spojenie medzi hlavnm potrubm a hlavnm vzduchojemom HDV
(kompresorovej stanice);
Na manometri HDV (kompresorovej stanice) sleduje pokles tlaku

vzduchu v hlavnom potrub;
Brzda vlaku sa povauje za tesn, ak je bytok tlaku vzduchu
v hlavnom potrub najviac 0,5 baru za 2 minty. Pri poklese tlaku
vzduchu v hlavnom potrub o viac ako 0,5 baru, je brzda vlaku netesn.
Netesn miesto mus zamestnanec vykonvajci SB vyhada
a odstrni. Potom vykon vodi nov skku tesnosti.
Postup zisovania netesnosti a odstraovanie prin netesnosti popisuje
Prloha 6 lnok 1g), tchto postupov.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
29
62. Postup pri vykonvan SB na nkladnom vlaku:

Pred zaiatkom vykonvania SB odovzd vozmajster vodiovi tabuku
s npisom NEPOHYBOVA a od vodia prevezme tabuku s slom HDV.
Pokia HDV nem tabuku s slom, odovzd mu vodi ke od HDV.
a) HDV z ktorho je ovldan prieben brzda vlaku, prpadne HDV,
ktor zaisuj vlak pri skke brzdy, musia by plne zabrzden
prdavnou brzdou;
b) po dosiahnut hodnoty prevdzkovho tlaku v hlavnom potrub na
zklade stneho prkazu zamestnanca vykonvajceho skku
brzdy, vodi alebo zamestnanec kompresorovej stanice, zabrzd
znenm tlaku v hlavnom potrub o 0,5 baru;
c) po 1 minte zamestnanec vykonvajci SB zisuje derom kladiva, i
kltiky vetkch vozidiel doahli na dvojkolesia.
Poklepom kontroluje prv kltik od ela dvojnpravovho vozidla. Na
dvoj a viacpodvozkovch vozidlch skontroluje priahnutie vonkajch
kltikov na vonkajch dvojkolesiach kadho podvozka. Na vozoch
s kotovou brzdou over zabrzdenie na ukazovateli stavu
Zabrzden - Odbrzden". Sasne na vozidlch kontroluje:
- sprvne polohy prestavovaov;
- sprvne polohy rukovt vypnacieho strojenstva brzdy;
- spojenie brzdovch spojok a polohy rukovt spojkovch kohtov,
na vozoch s kltikovou brzdou aj hrbky brzdovch kltikov alebo
celistvch zdr a dky zdvihu piestov brzdovch valcov;
d) ak prde zamestnanec kontrolujci inok brzdy na jednotlivch
vozidlch a k zadnmu elu poslednho (pri tlaench vlakoch k
prednmu elu prvho) voza, prefkne krtkym otvorenm spojkovho kohta brzdov spojku a over prtomnos vzduchu v zmysle
lnku 59. Potom d vodiovi (zamestnancovi kompresorovej stanice)
nves Odbrzdite. Vozmajster, pred nvesou odbrzdite pripoj
k brzdovej spojke prenosn manometer, otvor spojkov koht
a zmeria tlak vzduchu na konci HLP. Potom d vodiovi
(zamestnancovi kompresorovej stanice) nves Odbrzdite a poas
odbrzovania sleduje priebeh zvyovania tlaku v hlavnom potrub a
as, za ktor voze od zaiatku zvyovania tlaku odbrzd.
Po ustlen tlaku v HLP uzatvor spojkov koht, odpoj prenosn
manometer od tlakovej spojky, ktor zaves na zves alebo jalov
hrdlo. Po odbrzden vlaku postupuje zamestnanec vykonvajci SB
smerom k HDV kontroluje odahnutie brzdovch kltikov (odbrzdenie
kotovch bzd) na vetkch vozidlch. Na vozidlch, ktor
neodbrzdili zist, i nezostala zatiahnut run alebo ustavovacia
brzda. V prpade, ak je run brzda zatiahnut, odbrzd ju a SB na
prslunom vozni zopakuje;
Zamestnanec ide pri overovan zabrzdenia vozidiel po jednej strane,
pri overovan ich odbrzdenia pokia je to mon, po druhej strane
vlaku.
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
30
e) ak sa pri vykonvan SB zistia chyby na brzde, je nutn ich odstrni

a SB na prslunch vozoch opakova.
f) chybn rozvdza vypne z innosti, z priestorov brzdy vyprzdni tlak
vzduchu, voze polep prslunou nlepkou a cel slo voza zape
do dokladov o vykonanej skke brzdy;
g) pri skonen overovania inku bzd na jednotlivch vozoch oznmi
zamestnanec, ktor vykonval kontrolu inku bzd na jednotlivch
vozoch vodiovi vsledok SB (ak sa vykonala z HDV).
h) zamestnanec vykonvajci SB, nahlsi sla vozov s inm reimom
brzdenia a sla vozov s vypnutou brzdou zamestnancovi, ktor
zostavuje Sprvu o brzden.
SB sa vdy ukon zostavenm a podpsanm Sprvy o brzden
vetkmi zastnenmi zamestnancami.
i) Pokia bolo potrebn na niektorom vozni poui odbrzova
(naprklad na odstrnenie prebitia brzdy), mus sa SB na tomto vozni
opakova;
j) Vodi je povinn sledova nvesti dvan pri skke brzdy.
Ak nie je mon dva nvesti pri SB nvestidlom, rdiotelefnom
alebo rozhlasom, a od konca vlaku nie je vidie na HDV vlaku z
ktorho je ovldan prieben brzda, technologick postupy musia
uri, akm spsobom sa zaist odovzdvanie nvest.
63. Na vlaku nkladnej dopravy sa v zimnom obdob vykonva SB poda
predchdzajceho lnku tak, e pred jej zaiatkom po naplnen
hlavnho potrubia na prevdzkov tlak mus vodi:
- v obdob od 1. 11. do 31. 3. pred skkou brzdy vdy rchloinne zabrzdi
a potom jednorzovo odbrzdi, aby sa uvonilo stuhnut brzdov tyovie.
64. Doplnkov ustanovenia pre SB vykonvan kompresorovou stanicou:
a) Pred pripojenm kompresorovej stanice k sprave vlaku je nutn
poas 5 a 8 seknd prefknu prvodn potrubie od kompresorovej
stanice a takto odstrni neistoty a kondenzt;
b) Po ukonen SB kompresorovou stanicou a pripojen HDV, z ktorho
sa bude ovlda prieben brzda vlaku, vykon vodi skku tesnosti.
(Vozmajster zisuje aj tlak na konci hlavnho potrubia.)
Ak vodi pri skke tesnosti zist nevyhovujcu tesnos, prinu
odstrni zamestnanec vykonvajci SB a potom tento zamestnanec
vykon opakovan SB a vyhotov nov Sprva o brzden;
65. Technologick postupy pri skke brzdy kompresorovou stanicou mu
dovoli plnenie spravy vzduchom, zabrzdenie a odbrzdenie na skku
brzdy z opanho konca, ne ku ktormu sa pripoj HDV ovldajce
prieben brzdu vlaku. Pre tieto prpady plat e:
a)z ovldaa kompresorovej stanice, z ktorho sa vykonva zabrzdenie
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
31
na skku, mus by nastaven prevdzkov tlak hlavnho potrubia

na 4,5 baru;
b) zabrzdenie na skku brzdy vykon obsluha znenm tlaku v hlavnom potrub o 0,5 baru;
c) skka tesnosti m iba informatvny charakter, netesnos, odbrzovac as a bytok tlaku na opanom konci hlavnho potrubia
nesm vykazova vie hodnoty, ako pri skke brzdy vykonvanej
z HDV, ktor bude za jazdy vlaku brzdu ovlda.
Ak niektor hodnota nevyhovuje, po odstrnen zvady obsluha
vykon nov SB.
66. 68. Neobsaden
32
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
B. JEDNODUCH SKKA BRZDY VLAKU

69.
Pri tomto druhu skky brzdy sa zisuje inok brzdy na ktoromkovek

brzdenom vozidle za miestom rozpojenia alebo spojenia hlavnho
potrubia, prpadne na poslednom vozidle vlaku;
Jednoduchou skkou brzdy (alej iba JSB) sa kontroluje sprvne
prepojenie hlavnho potrubia a jeho celistvos po predchdzajcej
manipulcii so zostavou vlaku, alebo po zmene brzdia, ktorm je
prieben brzda ovldan. Kontrola spova v overen brzdiaceho
inku priebenej brzdy na urench vozidlch zaradench za miestom
manipulcie s hlavnm potrubm. Pri vykonvan JSB mus by doklad
o poslednej vykonanej SB. Pred vykonanm JSB nevykonva vodi
skku tesnosti, nemeria sa tlak vzduchu na konci ahanho a zaiatku
tlaenho vlaku, neska sa vysok stupe brzdenia, innos
protimykovho zariadenia a nepouva sa tabuka NEPOHYBOVA.
70.
JSB vykon uren zamestnanec zistenm inku brzdy na ktoromkovek

brzdenom vozidle za poslednm miestom preruenia alebo spojenia
hlavnho potrubia. Ak bolo HLP rozpojen na viacerch miestach,
kontrola brzdiaceho inku sa vykonva na poslednom vozidle vlaku.
Ak ide o odstaven vlak, pred odchodom bude JSB vykonan vdy na
poslednom vozidle!
Ak sa zmen stanovite, brzdi alebo ovlda priebenej brzdy vlaku bez
rozpojenia hlavnho potrubia, vykon vodi iba JSB sledovanm
tlakovch zmien na manometri HDV, z ktorho je brzda ovldan.
71.
V prpadoch, kedy je poslednm (jedinm) vozidlom vlaku obsaden HDV

alebo riadiaci voze, vykon JSB vodi sledovanm tlakovch zmien na
manometri hlavnho potrubia poslednho vozidla.
72. Postup pri vykonvan JSB:

- zamestnanec kontrolujci inok brzdy vdy pred nvesou
ZABRZDI kontroluje, i je prieben brzda kontrolovanho vozidla
odbrzden;
- nvesou ZABRZDI d vodiovi prkaz zni tlak v HLP o 0,5 baru;
- po zainkovan brzdy skontroluje i doahli kltiky, prpadne i je na
ukazovateli stavu kotovej brzdy stav ZABRZDEN;
- potom d nves ODBRZDI a kontroluje i brzdov kltiky odahli,
prpadne i ukazovate stavu kotovej brzdy signalizuje stav
ODBRZDEN;
73. O vsledku JSB vdy vyrozumie vodia (pri vlaku s vlakovou atou
vlakvedceho) stne alebo nvesou zamestnanec, ktor JSB vykonal.
Vlakvedci (vodi) zape miesto a as vykonania JSB do Sprvy o brzden
v rubrike Poznmka, poslednej vydanej Sprvy o brzden.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
33
Pri vlaku, ktor je zostaven iba z elektrickej alebo motorovej jednotky

(dvoch spojench jednotiek), sa tento vsledok nezapisuje.
Vykonanie JSB sa v Sprve o brzden nepodpisuje!
SKKA BRZDY POSUNUJCEHO DIELU

74. Pri tejto skke sa zisuje inok bzd vetkch vozov posunujceho
dielu zapojench do priebenej brzdy.
Ke bude pri posune s nkladnmi vozami pouit prieben brzda,
mus vedci posunu (zamestnanec ktor riadi posun) pred zaiatkom
posunu vykona skku brzdy posunujceho dielu.
Toto neplat v prpade, ke po prchode vlaku do ST posunuje s vlakom
alebo s jeho prednou asou vedce HDV. Za tto skku brzdy
zodpoved zamestnanec, ktor riadi posun. O vsledku vyrozumie
vodia stne, rdiotelefnom, rozhlasom alebo nvesou. Sprva o
brzden
sa
pri
tejto
skke
brzdy
nevypisuje.
Skka brzdy posunujceho dielu sa vykonva tak, e sa vyska
priahnutie a odahnutie brzdovch kltikov na vetkch vozidlch
posunujceho dielu brzdench priebenou brzdou.
..
UPOZORNENIE: Pri posune s vozami od nkladnch vlakov do 120

mint po prchode, vykon uren zamestnanec iba JSB na poslednom
priebene brzdenom vozidle!
SKKA BRZDY HNACIEHO DRHOVHO VOZIDLA (SBHDV)

75. Je skka inku brzdy HDV. Pri elektrickch a motorovch jednotkch na
vetkch vozidlch.
76. Skka brzdy hnacieho drhovho vozidla mus by vykonan najmenej
raz za 24 hodn. as vykonania a jej vsledok zape vodi do Knihy
odovzdvky HDV.
Pred SBHDV zaist vodi HDV proti samovonmu pohybu klinmi z oboch
strn kolies.
Pri SBHDV vodi zisuje:
a) tesnos samoinnej brzdy HDV - prpustn netesnos je 0,2 baru za 5
min. Prpustn netesnos elektrickch a motorovch jednotiek
a ucelench sprav je 0,5 baru za 2 minty.
b) pri pouit brzdia priebenej brzdy doahnutie a odahnutie vetkch
brzdovch kltikov pri ovldan brzdy iba z jednho stanovia vodia.
c) sprvne inkovanie dvojitch sptnch ventilov medzi priebenou a
prdavnou brzdou;
Po iastonom zabrzden brzdiom priebenej brzdy mus vodi zvi
prdavnou brzdou tlak v brzdovch valcoch a na maximlnu
hodnotu, priom po plnom odbrzden prdavnej brzdy mus v
brzdovch valcoch zosta tlak, ktor sa dosiahol predchdzajcim
34
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
zabrzdenm priebenej brzdy. Rovnako mus inkova sptn ventil

aj pri opanom porad pouitia bzd. Skku mus vykona z kadho
stanovia vodia;
d) sprvne inkovanie vysokho stupa brzdenia na HDV, ktor maj
prestavova P/R alebo G/P/R.
e) sprvny inok protimykovho zariadenia na vetkch npravch.
Skku protimykovho zariadenia nevykonva na HDV, ktor maj
toto zariadenie riaden mikroprocesorom s vlastnou diagnostikou.
f) sprvny inok ostatnch druhov bzd, pokia to kontrukcia HDV
dovouje.
76. Za SBHDV zodpoved vodi a sm ju vykonva.
77. Osobitnm prpadom SBHDV je skka brzdovho zariadenia vozidla,
ktor je povinn pred posunom HDV v RD v reime manipulanho
pojazdu" s napjanm traknch motorov z vozidlovej akumultorovej
batrie, alebo v reime "pomocnho pojazdu" s napjanm traknch
motorov z cudzieho zdroja. Podrobnosti s uveden v technickch
dajoch dodvanch k jednotlivm radom vozidiel.
78. Technick stav brzdovch zariaden HDV (nastavenie predpsanch
tlakovch hodnt poda dajov vrobcu), je overovan
v rmci
periodickej drby poda platnch technologickch postupov a vdy pri
vzniku pochybnost o sprvnej innosti brzdy HDV.
79. - 81. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
35
SKKA VRETENOVEJ BRZDY

82. Je skka inku vretenovej (zaisovacej) brzdy na vetkch brzdench
kolesch (dvojkolesiach) vozidla.
Skka vretenovej brzdy mus by vykonan:
a) pri kadej zostave vlaku na vozoch poda lnkov 14 a 16;
b) vdy pred jej pouitm na zastavenie odranch vozov pri posune,
plat iba pre run brzdu;
c) pred jej pouitm na zaistenie stojacich vozidiel v ST;
d) pred jej pouitm na zaistenie stojaceho vlaku v ST alebo na trati;
e) vdy pred jej pouitm na zaistenie HDV;
83. Na vozidlch s kltikovou brzdou, vykon skku runej alebo
ustavovacej brzdy zamestnanec, ktor ju ide poui nasledovne:
- vozidlo mus ma odbrzden prieben brzdu a brzdov kltiky musia
by odahnut;
- zatiahne vretenov brzdu poda vybavenia voza;
- skontroluje doahnutie brzdovch kltikov na vetkch brzdench
npravch z oboch strn voza;
- povol vretenov brzdu;
- skontroluje odahnutie brzdovch kltikov na vetkch brzdench
npravch;
Sprvne doahnutie a odahnutie brzdovch kltikov je:
- na dvojnpravovch vozoch doahnutie - odahnutie vetkch kltikov
(celistvch zdr) na vetkch dvojkolesiach, na ktorch je vyvjan
brzdiaci inok;
- na podvozkovch vozoch doahnutie - odahnutie vetkch vonkajch
kltikov vonkajch dvojkoles vetkch podvozkov z oboch strn voza.
Na vyskanie odahnutia a doahnutia brzdovch kltikov vdy pouije
kladivo.
Na vozoch a HDV vybavench kotovou brzdou, je skka vretenovej
brzdy vykonvan sledovanm ukazovatea stavu zabrzden / odbrzden, ktor me by signalizovan na spolonom ukazovateli s tlakovou
brzdou, alebo na samostatnom ukazovateli pre vretenov (run) brzdu.
84. Na HDV vodi pred utiahnutm vretenovej brzdy uprav brzdiom
prdavnej brzdy tlak v brzdovch valcoch najviac na 0,5 baru, potom
utiahne vretenov brzdu. Nsledne brzdiom prdavnej brzdy odbrzd a
pri nulovom tlaku v brzdovch valcoch skontroluje priahnutie vetkch
kltikov rune brzdench nprav HDV.
Skka a pouitie pruinovej brzdy sa vykonva poda nvodu na
obsluhu prslunho HDV.
36
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
V. Kapitola
Povinnosti a zodpovednos zamestnancov za vykonanie SB, JSB
a za prce s nimi svisiace
85. Za vydanie prkazov na vykonanie prslunej skky brzdy zodpoved
zamestnanec uren technologickmi postupmi.
86. Zamestnanec, ktor kontroloval inok zapnutch bzd vetkch vozidiel
vo vlaku zodpoved za:
a) ich sprvny inok (mimo obsadench HDV);
b) za dostaton tlak vzduchu na konci vlaku;
c) sprvne nastavenie prestavovaov a vypnacch zariaden priebenej brzdy na vetkch kontrolovanch vozoch vlaku;
d) sprvne spojenie tlakovch spojok a spojok napjacieho potrubia
medzi jednotlivmi vozidlami v sprave vlaku;
e) sprvnu polohu spojkovch kohtov spojok hlavnho a napjacieho
potrubia;
f) zavesenie nepouitch zvitovch spriahadiel, tlakovch spojok
a spojok napjacieho potrubia na ich zvesy, alebo na jalov hrdl;
g) nahlsenie siel vozov s vypnutou brzdou, s brzdou zapnutou v
inom ako predpsanom reime brzdenia, ako aj vozidiel, ktor sa
nesm zapota do brzdiacej hmotnosti vlaku;
Tieto vozidl nahlsi na pracovisko, ktor pripravuje Sprvu o brzden
(pokia ju nepripravuje sm zamestnanec);
h) podpsanie Sprvy o brzden v rubrike O - podpis zamestnanca,
ktor brzdu vyskal a to i v prpade vykonvania JSB alebo SB len
na pridanch vozoch;
i) oznmenie vsledku skky brzdy vodiovi (ak je pri SB prtomn so
svojim HDV);
j) zabezpeenie odstrnenia chb zistench na brzde kontrolovanch
vozidiel.
Ak vykonva skku brzdy sprievodca vlaku, vsledok skky brzdy vdy
nahlsi vlakvedcemu;
87. Vozmajster, ktor vykonva skku brzdy, zodpoved za:
a) vykonanie vetkch innost poda l. 86 okrem bodov f), a h);
b) vyskanie zchrannej brzdy nvestnho voza pri nkladnom vlaku
(ak je predpsan);
c) zostavenie Sprvy o brzden, ak ju vyhotovuje;
d) odstrnenie vetkch chb na brzdovom zariaden, zistench pri
skke tesnosti alebo skke brzdy, ktor mono odstrni;
e) vyskanie protimykovch zariaden a vysokho brzdiaceho inku
ako aj Mg - brzdy;
f) sprvne meranie tlaku vzduchu na konci vlaku a za odbrzovac as;
g) za podpsanie Sprvy o brzden v rubrike vozmajster,
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
37
88.
38
Vodi v svislosti so skkou brzdy zodpoved za:

a) to, e prslun skky brzdy bola vykonan;
b) sprvnu manipulciu s brzdiom;
c) neuvedenie vlaku do pohybu pred ukonenm alebo preruenm
skky brzdy;
d) pomocou prdavnej brzdy pln zabrzdenie HDV, z ktorho sa pri
skke brzdy ovlda prieben brzda, vrtane ostatnch obsadench
HDV zaradench vo vlaku;
e) vykonanie skky tesnosti, za vyzvanie na odstrnenie netesnosti ak
bola nevyhovujca a za vykonanie novej skky tesnosti;
f) vasn vykonanie testu zabezpeovacieho zariadenia (naprklad VZ1
Mirel) tak, aby pred alebo poas skky brzdy nedolo k tlakovm
zmenm v hlavnom potrub;
g) inok priebenej brzdy na vlastnom HDV, na neobsadenom alebo
neschopnom HDV radenom bezprostredne za vlakovm HDV;
h) vsledok JSB, (prp. skku ovldatenosti priebenej brzdy), ktor sa
vykonva sledovanm tlakovch zmien na manometri HDV a pri vlaku
bez vlakvedceho aj za zapsanie miesta a asu vykonania JSB do
Sprvy o brzden;
i) upozornenie zamestnanca, ktor zostavuje Sprvu o brzden vo
vetkch prpadoch, ke sa z dvodu vypnutia alebo poruchy EDB
nesmie na vedcom alebo nm diakovo riadenom HDV vzia do
vahy brzdiaca hmotnos G+E, P+E, alebo R+E, napsan na skrini
HDV, ale iba brzdiaca hmotnos G, P alebo R ;
j) oboznmenie sa so vetkmi dajmi v Sprve o brzden a za jej
nsledn podpsanie;
Vodi ovldajci prieben brzdu vlaku, zodpoved aj za to, e
neuvedie vlak do pohybu, pokia daj o skutonom brzdiacom
percente vlaku nie je rovnak alebo vy, ako je potrebn brzdiace
percento vlaku uveden v TCP pre nm prechdzan sek trate
(neplat v prpadoch, ke sa Sprva o brzden nepe, ke je vlaku
stanoven nov brzdiace percento z titulu obmedzenia rchlosti
psomnm rozkazom, alebo ke dka vlaku nezodpoved dajom
uvedenm v hlavike TCP);
k) odovzdanie Sprvy o brzden nastupujcemu vodiovi pri striedan
vodiov. Nastupujci vodi potvrd prjem informci o brzden vlaku
svojim podpisom v rubrike 11 - Poznmky" na platnej SoB;
l) za posdenie a poda monosti odstrnenie chb na brzde vlaku,
zistench vlakovou atou na rej trati alebo v stanici a vade tam,
kde nie je pracovisko vozmajstra;
m) overenie dynamickho inku priebenej brzdy po vykonanej SB
alebo JSB poas jazdy vlaku;
n) za sprvne nastavenie vetkch prestavnch a uzatvracch mechanizmov brzdy na HDV;
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
89. Vlakvedci je v svislosti s vykonanm skky brzdy zodpovedn za:

a) Vykonanie prslunej skky brzdy;
b) Zostavenie Sprvy o brzden v urench prpadoch a zabezpeenie
jej podpsania zamestnancami zastnenmi na skke brzdy;
c) Doplnenie Sprvy o brzden, ktor zostavil in zamestnanec
v neprtomnosti vlakvedceho o daje poda predtlae. Sprva o
brzden me by odovzdan vlakvedcemu priamo alebo
prostrednctvom vodia.
d) Odstrnenie alebo zabezpeenie odstrnenia chb zistench pri SB
alebo JSB;
e) Zabezpeenie vyradenia alebo preradenia vozidiel vo vlaku s
chybami, ktor mu ohrozi bezpenos elezninej prevdzky;
f) Podpsanie SoB v rubrike L - Zamestnanec zostavujci SoB", ak SoB
zostavuje,
g) Prpadn doplnenie dajov o JSB do Poznmky v Sprve o brzden.
V prpade vykonvania skky brzdy aj podpis v rubrike O - podpis
zamestnanca, ktor brzdu vyskal;
h) Doruenie Sprvy o brzden novonastupujcemu vodiovi v prpadoch, ak tto nie je na stanoviti vodia a pre tto innos nie je
uren in zamestnanec;
90. Zamestnancovi kompresorovej stanice, ktor obsluhuje brzdi (regulan
zariadenie nahradzujce brzdi), prislchaj povinnosti manipulcie s
brzdiom ako vodiovi pri vykonvan SB poda lnku 88 bodov a), a b).
Vsledok skky tesnosti oznmi stne vozmajstrovi alebo
zamestnancovi, ktor je uren technologickmi postupmi, ak nie je sm
povinn vyhotovi Sprvu o brzden.
91. Pri vlakoch bez vlakovej aty vykonvaj SB vozmajstri. V staniciach bez
vozmajstrov vykonaj JSB zamestnanci uren technologickmi postupmi
dopravcu.
Zamestnanec poveren zostavenm vlaku:
a) zostav Sprvu o brzden, ak na to nie je uren in zamestnanec
a podpisuje ju v rubrike L " Zamestnanec zostavujci SoB" ;
b) do Sprvy o brzden pripravenej pred privesenm HDV dopln daje o
HDV a celom vlaku spolu;
c) zabezpe podpsanie prslunej rubriky zamestnancom, ktor
predpsan skku brzdy vykonal;
d) v prpade vykonvania skky brzdy podpisuje SoB v rubrike O podpis zamestnanca, ktor brzdu vyskal.
92. - 96. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
39
VI. Kapitola
Sprva o brzden
97. Sprva o brzden vyhotoven poda prlohy 9 alebo 10 (alej iba SoB),
mus by vyhotoven pre kad vlak odchdzajci na trate SR, D, PKP,
MV v jednom vyhotoven, bez priepisu a doruen vodiovi, ktor
ovlda prieben brzdu vlaku. V prpade delenia vlaku v ncestnej
stanici poda GVD, mus by vyhotoven v tokch priepisoch, na koko
ast sa vlak bude deli. Pre vlaky uveden v tohto odstavci sa nov SoB
vyhotovuje:
- vdy po vykonan SB vlaku, pre ktor ete nebola vyhotoven platn
Sprva o brzden;
- v prpadoch, ak je potrebn vyplni al riadok, a platn SoB je u
v prslunch riadkoch vyplnen;
- poda SoB vydanej zahraninou eleznicou;
Po prchode vlaku z cudzej elezninej sprvy, ak zahranin eleznica
nezostavuje alebo neodovzd SoB, mono potrebn daje na jej
vyhotovenie prevzia aj z inho dokladu vlakovej dokumentcie,
naprklad z Vkazu vozidiel a podobne.
- v prpade straty alebo znehodnotenia platnej SoB, me by nhradn
SoB vyhotoven poda vlakovej dokumentcie, alebo prostrednctvom
prenosnej osobnej pokladne (alej iba POP);
Kad zostavenie SoB na zklade predchdzajceho dokladu alebo
poda vlakovej dokumentcie, mus by zapsan v rubrike "Poznmky",
priom takto zostaven SoB podpe iba zamestnanec, ktor ju vyhotovil
a vodi.
98. SoB vypa uren zamestnanec v novom riadku (52 a 54) v prpadoch
zmeny:
- sla vlaku;
- celkovej alebo brzdiacej hmotnosti vlaku - (neplat to v prpade poda
Prlohy 9 odstavec c), a Prlohy 10 b);
- potu nprav vlaku;
- potrebnch alebo skutonch brzdiacich percent vlaku;
- reimu brzdenia;
- po vykonan alej SB na vlaku;
V prpade vydania SoB pomocou POP, vykon vlakvedci kad zmenu
vytlaenm novej SoB!
.
99. Nov riadok SoB nie je potrebn vypa po pridan prprahu do ela
vlaku a po privesen HDV na koniec vlaku v prpade, ak je splnen
niektor z nasledujcich podmienok:
a) privesen HDV jazd s vlakom iba do stpania alebo po rovine;
b) privesen HDV m v prslunom reime brzdenia vlastn brzdiace
percento vyie, ako je predpsan vlaku pre sek, v ktorom bude
.
40
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
s vlakom jazdi;
c) skuton brzdiace percento vlaku pred pridanm HDV je selne najmenej o 5 vyie, ako brzdiace percento, ktor je predpsan vlaku
pre sek, v ktorom s nm bude privesen HDV jazdi;
.
100. Sprva o brzden sa nevyhotovuje pre:

- srne pomocn vlaky
- samostatn HDV alebo vlak zostaven iba z HDV za podmienky, e
vetky HDV v takto zostavenom vlaku maj inkujcu brzdu zapnut
v reime P alebo R a nie s obsaden cestujcimi!. Zpis o skke
brzdy pre takto vlaky vykon vodi do knihy odovzdvky HDV! Vzor
zpisu je v Prlohe 9.
Prslun skka brzdy mus by vykonan vdy!
101. Zamestnanec, ktor vyhotovuje alebo dopa SoB, mus ju vdy itatene
vyplni poda predtlae vo vetkch rubrikch, ktor sa vzahuj na
prslun vlak. Przdne rubriky a rubriky, ktor sa na dan vlak
nevzahuj, sa nevypisuj! Pri vypan SoB vychdza zamestnanec z
dajov zskanch z vlakovej dokumentcie a z dajov nahlsench
zamestnancom vykonvajcim SB.
SoB podpisuj:
- vozmajster, ktor vykonval SB, v rubrike "Vozmajster " , m
preber zodpovednos za sprvny inok zapnutch bzd. Pri
pridvanch vozidlch, na ktorch vykonal SB, zodpoved iba za
sprvny inok tchto bzd!
- zamestnanec (okrem vozmajstra), ktor skku brzdy vykonal
podpisuje stpec (rubriku) O - podpis zamestnanca, ktor brzdu
vyskal;
- zamestnanec, ktor SoB vyhotovill v stpci L - zamestnanec
zostavujci SoB;
- vodi, v rubrike "vodi", v prpadoch striedania na osi, alebo ak
prevezme ovldanie brzdy vlaku in vodi, v rubrike "11 - Poznmky";
Vodi Rv vlaku potvrd vykonanie skky brzdy podpisom do Knihy
odovzdvky HDV.
Vlakvedci v stpci L - zamestnanec zostavujci SoB a pokia vykonal
pri skke brzdy aj niektor alie innosti (naprklad skku brzdy),
zape to a podpe aj v rubrike O - podpis zamestnanca, ktor brzdu
vyskal;
- zamestnanec kompresorovej stanice obsluhujci rukov ovldaa
brzdia pri SB v rubrike vodi".
SoB mus by vdy vyplnen jednoznane a mus by podpsan vetkmi
zastnenmi zamestnancami. Pri striedan vodiov na osi, mus
odstupujci vodi odovzda nastupujcemu vodiovi spolu s ostatnmi
psomnosami aj platn SoB.
.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
41
V prpadoch, ak sa platn SoB strat alebo znehodnot, postupuj

zamestnanci poda ustanovenia lnku 97 tchto postupov.
SoB pripoj v konenej stanici k vlakovej dokumentcii uren
zamestnanec.
Pri vmene vlakovho HDV v ncestnej stanici, odovzd uren
zamestnanec SoB vodiovi novho HDV v ele vlaku.
102. Ak je "Vkaz vozidiel" zostaven pomocou vpotovej techniky, je
povolen zostavi touto technikou aj SoB. Takto zostaven SoB mus
obsahova vetky nadpisy, rubriky, text, podpisy a usporiadanie ako
tlaivo uveden v Prlohe slo 9, a mus ma najviac vekos formtu A4.
SoB vyhotoven zariadenm POP (Prloha 13) alebo SoB zostaven
pomocou PC, mus by schvlen gestorom tchto postupov.
SoB z POP-u, nemus ma formt A4! Pre podpisovanie Sprvy o brzden
plat ustanovenie lnku 101.
103. V rubrike 11 - Poznmky, sa uvdza:
- slo vlaku pre ktor SoB plat,
- miesto a as vykonania JSB v prpadoch, ak sa nevypisuje nov
riadok v Sprve o brzden;
- vyhotovenie SoB na zklade predchdzajcej SoB alebo poda
vlakovej dokumentcie;
- poet vozov rozchodu 1520 mm previazanch na normlny rozchod
1435 mm;
- poet vozov so stupovite neodbrzovatenou brzdou;
104. SoB vyhotovuje a nov riadky vypa vlakvedci alebo zamestnanec
uren technologickmi postupmi. Pri vykonvan SB kompresorovou
stanicou daje o HDV vypln uren zamestnanec a po privesen HDV
k vlaku.
105. Pri medzittnych vlakoch osobnej alebo nkladnej dopravy mus by na
zklade vzjomnch dohovorov so susednmi elezninmi sprvami
pouit Medzittna sprva o brzden (alej iba MSoB).
MSoB* me by vyhotoven v jazyku elezninej sprvy, z ktorej je vlak
vypraven ako vchodiskov, ale mus obsahova daje, ktor s
upraven dohovormi zastnench eleznc. Vzory s uveden v Prlohe
9 a 10. Preklad cudzojazynho textu obsahuje Prloha 10.
106. Rubriku 69 as prechodu hranice, takejto sprvy o brzden vypln vdy
vodi.
107. Pre vypanie SoB pre vlaky Sv, ktor alej pokrauj bez zmeny radenia
ako vlaky s prepravou cestujcich, alebo pre vlaky Sv, ktor s
pokraovanm vlaku s prepravou cestujcich (bez zmeny radenia), je
*)
V zmysle lnku 105 tchto postupov, vyhovuje Sprva o brzden poda Prlohy 9,
ako aj medzittna sprva o brzden poda Prlohy 10!
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
42
dovolen ako hmotnos vozov uvaova hmotnos v stave obsadenia

cestujcimi. Pri zmene druhu vlaku potom u nie je nutn vypa al
riadok SoB.
108. Za nstup novho vodia sa pre potreby tchto postupov ZSSK CARGO
V 15 / I nepovaujte prpad, kedy si vzjomne vymenia miesta na
stanoviti dvaja vodii, ktor tvoria jednu ruov atu.
109. SoB sa dopa aj v prpadoch po vykonan JSB, ak sa zmenia na vlaku
(vrtane HDV) hodnoty pre stanovenie skutonho brzdiaceho percenta
vlaku.
SoB sa dopa tie vdy, ke djde ku zmene polohy prestavovaa G-P,
P-R, P-R-R+Mg, G-P-R, P-L, P-1/2 L-L, a to aj iba na jedinom vozidle vlaku.
110. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
43
VII. Kapitola
Vpoet brzdiacich percent, brzdiacej a prpustnej hmotnosti
vlaku
111. Pre vlaky jazdiace iba na tratiach SR, pouvajte hodnoty z predpisu SR
1, prlohy 5, ktor s uveden aj v Prlohe 5a), tchto postupov.
112. Potrebn brzdiace percent s pre jazdu vlaku urovan poda prslunej
zbrzdnej vzdialenosti, predpsanho reimu brzdenia, stanovenej
rchlosti a pre stanoven spravu vozidiel alebo dku vlaku.
Pri vlakoch od 61 do 100 nprav, alebo pri vlakoch s dkou 501 a 700
metrov brzdench v reime P na tratiach so zbrzdnou vzdialenosou 700
alebo 1000 m, s rozhodnm spdom viac ako 25, stanovuj sa
potrebn brzdiace percent poda Prlohy 5, rovnako ako pre zbrzdn
vzdialenos 400m.
pri medzittnych vlakoch, ktor odchdzaj na zahranin
eleznicu, mus by v stpci 8 TCP predpsan hodnota brzdiacich
percent, potrebn na prslunej zahraninej eleznici, ak je via
ako hodnota potrebn na dopravnej ceste v sprve SR. Tto via
hodnota sa vak me uvies iba pre posledn medzistanin sek
pred ttnou hranicou;
Pre vlak, ktor pozostva pravidelne iba zo samostatne jazdiaceho
motorovho, elektrickho voza alebo spojench motorovch vozov
a jednotiek a pre ucelen spravu, nesm by uren vyie
potrebn brzdiace percent, ne ak dosahuje maximlne obsaden
motorov alebo elektrick voze plnovanho radu. Ak ZCP uvdza v
hlavike prslunho vlaku niekoko rznych radov elektrickch
a motorovch vozov alebo jednotiek, vdy sa pouije daj pre
najmenej obrzden voze alebo jednotku;
Pri vlakoch nkladnej dopravy brzdench v reime P, s najvyou
rchlosou 100 km.h-1 mus by dodran najmenie brzdiace percento vlaku:
65 % pri vlakoch dky 500 m alebo menej (bez HDV);
- 69 % pri vlakoch dky od 501 m do 600 m (bez HDV
- 72 % pri vlakoch dky od 601 m do 700 (bez HDV).
Pri vlakoch nkladnej dopravy brzdench v reime P, s rchlosou od
101 do 120 km. h-1 mus by dodran najmenie brzdiace %
vlaku:
.
44
90 % pri vlakoch dky 500m alebo menej (bez HDV);
- 95 % pri vlakoch dky od 501 m do 600 m (bez HDV);

Pre nkladn vlaky vo vntrottnej doprave a niektor dohodnut
nkladn vlaky v medzittnej doprave, s povolen niie hodnoty
.
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
brzdiacich percent uveden v stpci 8 TCP. Shlas vydva riadite seku

prevdzky ZSSK CARGO.
113. Pri vetkch vlakoch s stanoven potrebn brzdiace percent pre
prslun reim brzdenia. Potrebn brzdiace percent s pre kad vlak
uveden v jeho TCP.
Za potrebn brzdiace percent sa dosadzuje:
-
pri vlakoch nkladnej dopravy najvyia hodnota zo vetkch

tabelrnych cestovnch poriadok danho vlaku uveden v stpci 8
alebo daj z Plnu radenia nkladnch vlakov.
114. Vlak je dostatone brzden vtedy, ak jeho skuton brzdiace percento

kryje potrebn (predpsan) brzdiace percent pre prslun sek trate.
Potrebn brzdiace percento je vdy uveden v stpci 8 TCP.
115. Skuton brzdiace percento sa vypota poda vzorca:
skuton brzd. hmotnos vlaku
skuton brzdiace percento =
x 100
celkov hmotnos vlaku
Vsledok sa vdy zaokrhli na najbliie niie cel slo.
-
skuton brzdiaca hmotnos vlaku - je set brzdiacich hmotnost

vetkch inkujcich bzd zaradench vo vlaku.
Potrebn brzdiaca hmotnos sa pri znmej celkovej hmotnosti vlaku a

predpsanom brzdiacom percente vypota poda vzorca:
celkov hm. vlaku x predpsan brzd. percent

potrebn brzdiaca =
hmotnos vlaku
100
Vsledok sa vdy zaokrhli na najbliie vyie cel slo.
Najvyia prpustn hmotnos vlaku sa pri jeho znmej brzdiacej
hmotnosti a predpsanom brzdiacom percente vypota zo vzorca:
prpustn hmotnos vlaku =
skuton brzdiaca hmotnos x 100
predpsan brzdiace percent
Vsledok sa vdy zaokrhli na najbliie niie cel slo.

Za predpsan brzdiace percent sa dosadzuje hodnota z Plnu radenia
nkladnch vlakov, alebo z TCP (stpec 8). Ak poet nprav alebo dka
vlaku presahuje predpsan hodnoty, prp. ak sa nezhoduje druh vozov
alebo reim brzdenia s dajmi, pre ktor platia predpsan brzdiace
percent, postupuje sa poda l. 114.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
45
116. Pri Rv vlakoch so stanovenou rchlosou do 80 km.h-1, ak s zostaven

iba z HDV brzdench priebenou brzdou zapnutou v reime P alebo R sa
skuton brzdiaca hmotnos nezisuje. Ak je v takom vlaku zaraden
HDV radu 350, plat pre toto HDV obmedzenie rchlosti poda predpisu
SR D 2/1.
Pre vlak zostaven iba z HDV, v ktorom je niektor vozidlo brzden v
reime G, alebo nie je vbec brzden priebenou brzdou, mus vodi
vypota jeho skuton brzdiace percento a porovna s predpsanmi
brzdiacimi percentami inho nkladnho vlaku, v trase ktorho (pod
ktorm slom) jazd.
V prpadoch jazdy vlaku poda predchdzajceho odstavca, kedy je
v sprave viac HDV alebo obsaden HDV s pripojenmi viacermi
neobsadenmi HDV:
vystavovanch z RD mus uri prevdzkov poriadok RD, kto je

zodpovedn za vyhotovenie dokladu SoB, a kto skku brzdy
vykon;
pripravench na odchod po zostaven v obvode ST, vyhotovia SoB

a vykonaj skku brzdy zamestnanci, uren technologickmi
postupmi.
V ZCP pre Rv vlak, jazdiaci rchlosou 81 km.h-1 alebo vyou (skobn
jazdy), mus by uveden predpsan brzdiace percento pre reim P a
zodpovedajci poet nprav (dku vlaku) v jeho TCP.
Pred jazdou takhoto vlaku mus vodi overi ich dodranie. Ak nie je
predpsan brzdiace percento pokryt, takto vlak smie jazdi bez
znenia stanovenej rchlosti iba v medzistaninej vzdialenosti.
Zostava kadho vlaku mus zodpoveda dostatonmu brzdeniu na
vetkch tratiach po ktorch bud jazdi.
117. Potrebn brzdiace percent z vchodiskovej do konenej stanice vlaku,
v zmysle lnku 113 sa uved svojou maximlnou hodnotou z:
Plnu radenia nkladnch vlakov pri vlakoch nkladnej dopravy.
V prpadoch, ktor s v Plne radenia nkladnch vlakov, oznmi
hodnotu potrebnch brzdiacich percent vchodiskovej stanici
kontroln dispeer ZSSK CARGO.
Rovnako sa postupuje v prpade, ak sa vnimone mus zostavi
(dopravi) vlak dlh, ako je uveden v jeho TCP.
Ak sa zostava vlaku zmen poas jazdy, vlakvedci prpadne vodi pri
nkladnom vlaku obsadenom 0/0 R, ur reim brzdenia a potrebn
brzdiace percent poda inho vhodnho vlaku alebo poda tabuky 5
prslunho ZCP, alebo poda tabuliek brzdiacich percent uvedench
v Prlohe slo 5 tchto postupov. Nsledne zabezpe vyrozumenie
kontrolnho dispeera ZSSK CARGO, ktor problematiku prerokuje
s prevdzkovm dispeerom SR.
46
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
Ak by zo zmeny brzdiacich percent vyplynulo tie znenie rchlosti,

ur aj nov rchlos.
Spravy medzittnych vlakov osobnej dopravy musia by zostaven
u vo vchodiskovej stanici tak, aby boli dostatone brzden aj na
tratiach zahraninch eleznc.
Pokia nie s pri zostave vlaku dosiahnut potrebn brzdiace
percent, zamestnanec pripravujci vlakov dokumentciu, oznmi
po prepotan skutonch brzdiacich percent tto skutonos
kontrolnmu dispeerovi ZSSK CARGO (ZSSK), ktor zabezpe nov
predpsan brzdiace percento vlaku alebo znenie rchlosti vlaku.
118. Pri napovch vlukch, po pristaven HDV nezvislej trakcie

v prpadoch, kedy ide o jazdu vlaku rchlosou najviac 80 km.h-1 a pri
druhoch vlakov EC, IC, EX, R a Zr, s rchlosou takejto jazdy najviac
100 km.h-1, nie je potrebn vypsa nov riadok SoB!
Vodi vlakovho HDV pri vykonvan skky brzdy prprahovm
vozidlom, sleduje tlakov zmeny na manometri vlastnho HDV.
Vykonanie tejto skky brzdy zape do Poznmky v SoB.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
47
VIII. Kapitola
Brzdiace hmotnosti vozidiel
119. Brzdiaca hmotnos vozidiel pri brzden priebenou (samoinnou
tlakovou brzdou) je brzdiaca hmotnos uveden na skrini vozidla (prp.
na pozdniku, prestavovai alebo v predpise D2/1 pri HDV) platn pre
prslun reim brzdenia. Na HDV ktor maj vyznaen brzdiacou
hmotnos G + E, P + E alebo R + E, je tto hodnota do brzdiacej
hmotnosti vlaku:
- zapotvan pri vedcom HDV ako aj na HDV riadenom z
riadiaceho voza alebo z vedceho HDV vdy, pokia vodi vedceho
HDV nenahlsi, e sa EDB nesmie zapotava ;
- nezapotva sa pri ostatnch vo vlaku zaradench HDV, pota sa
iba hodnota pre prslun reim (G, P, alebo R).
120. Na vozoch s runm prestavovaom przdny / loen alebo przdny /
iastone loen / loen, me by zapotan vdy iba t hodnota
brzdiacej hmotnosti (vyznaen v hornej asti ttku prestavovaa), ktor
zodpoved polohe jeho rukovte. To plat i v prpadoch, kedy z dvodu
poruchy nejde prestavova do prslunej polohy prestavi.
Na prestavenie prestavovaov (teda aj na zapotanie brzdiacej
hmotnosti) s rozhodujce tieto kritria:
a) Prestavova przdny / loen alebo przdny / iastone loen /
loen mus by do prslunej polohy prestaven, len o hmotnos
nkladu dosiahne prestavn hmotnos uveden na dolnej asti ttku
prestavovaa. Hmotnos nkladu je platn daj na vozovej nlepke.
b) Na vozidlch alebo vozovch jednotkch, ktorch brzdov vstroj
tvoria dve alebo viac samostatnch bzd, z ktorch kad m vlastn
rozvdza a samostatne vyznaen hodnoty brzdiacej hmotnosti,
musia by prestavovae v rovnakom reime brzdenia. Celkov
brzdiaca hmotnos drhovho vozidla je potom stom brzdiacich
hmotnost jeho zapnutch bzd.
c) Pri naloench (iastone naloench) vozoch prepravcom a pri
vozoch, ktor nie s zven, je ako hodnota brzdiacej hmotnosti
potan hodnota pre przdny voze. Pri takto naloench
nkladnch vozoch s runm prestavovaom przdny / loen
alebo przdny / iastone loen loen, mus by prestavova
prestaven do polohy przdny. Pre vpoet hmotnosti voza, je takto
voze potan ako naloen iba do hodnoty nosnosti voza.
Hmotnos nezvenho nkladu mono odhadn nasledovne:
- poda potu naloench zsielok na vozni so znmou hmotnosou,
alebo poda objemu prepravovanho materilu (sypkho i tekutho,
dreva a podobne), ak je znma jeho mern hmotnos. Ke je poda
tohto odhadu bezpene dosiahnut prestavovacia hmotnos, mono
prestavova "P - L", alebo "P 1 / 2L L" prestavi do zodpovedajcej
48
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
d)
polohy. Ak sa ned odhad vykona a bezpene uri dosiahnutie

prestavovacej hmotnosti), zostane prestavova v polohe przdny,
prpadne v polohe 1/2 L.
pri vozoch, ktorch hmotnos bude dodatone zven, uvauje sa
s nosnosou voza hodnota C;
pre vozne naloen ivmi zvieratami (mimo kon), alebo vozidlami,
uvauje sa hmotnos nkladu 7 ton;
pri sluobnch, potovch a botoinovch vozoch naloench
batoinou, speninami alebo komi sa uvauje s hmotnosou
nkladu 2 tony.
Pokia sa ned prestavova prestavi do polohy loen, brzda sa
nevypna, ale za brzdiacu hmotnos sa pota iba hodnota pre
polohu przdny.
121. Na vozoch so zariadenm na samoinn brzdenie poda nkladu sa za

brzdiacu hmotnos pota:
a) na vozoch, ktor maj samoinn prestavova P / L:
- hodnota brzdiacej hmotnosti vyznaen v hornom riadku tabuky
(Prloha 2. C). Je vdy zapotan poda minimlnej dosiahnutej
dopravnej hmotnosti, udvanej v dolnom riadku;
b) na vozoch, na ktorch je brzdiaca hmotnos vyznaen v zmysle
odseku a), Prlohy . 4 dajom - MAX ... t
- vyznaen hodnota brzdiacej hmotnosti, ale iba pokia nie je via
ako skuton dopravn hmotnos voza. Inak do vky dopravnej
hmotnosti voza;
c) na nkladnch vozoch s brzdou Boi C/D alebo Boi D s brzdiacou hmotnosou vyznaenou poda Prlohy . 2;
- hodnota brzdiacej hmotnosti v hornom riadku, zodpovedajca
skutonej dopravnej hmotnosti vyznaenej v dolnom riadku. Ak sa
skuton dopravn hmotnos voza nezhoduje so iadnym dajom
v dolnom riadku, uvauj sa daje pre najbliiu niiu dopravn
hmotnos vyznaen v dolnom riadku.
122. Ako brzdiaca hmotnos runej brzdy plat vyznaen hodnota.
Ak nie je brzdiaca hmotnos pre run, (ustavovaciu) brzdu na vozni
napsan, vdy plat brzdiaca hmotnos najviac do vky dopravnej
hmotnosti voza.
123. a 130. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
49
TRETIA AS
OBSLUHA BZD
IX. Kapitola
Obsluha bzd z prevdzkovo - technickho hadiska
131. Za rchlos vlaku a za akkovek manipulciu s ovldami priebenej
brzdy vlaku zodpoved vodi vedceho HDV (riadiaceho voza). Vodi
tohto HDV zodpoved tie za to, e na svojom stanoviti nenastav brzdi
(ovlda brzdia) priebenej brzdy do "Zvernej" alebo "Neutrlnej"
polohy, mimo vykonnavia skky tesnosti.
Vodii vetkch ostatnch vo vlaku zaradench HDV (riadiacich vozov)
zodpovedaj na vlastnom HDV (riadiacom vozni) za sprvne polohy
vetkch ovldaov brzdy. Okrem prpadov nebezpeenstva nesm
zasahova do ovldania priebenej brzdy vlaku. Zariadenie ARR mus
by vypnut na vetkch HDV, z ktorch sa neovlda prieben brzda
vlaku.
Vodii vetkch ostatnch vo vlaku zaradench HDV s povinn alej
poslchnu vetky nvesti, pokyny a prkazy dvan vodiom, ktor
ovlda prieben brzdu vlaku. Vodii s povinn sledova rchlos vlaku.
Ak pouj nves "Stoj, zastavte vetkmi prostriedkami", alebo ak
1
skuton rchlos vlaku prekro o 15 km.h- a viac stanoven rchlos
vlaku, musia predpoklada neovldatenos brzdy z vedceho HDV
(riadiaceho voza). Nsledne musia ihne prestavi rukov brzdia
(ovldaa brzdia) priebenej brzdy na vlastnom HDV do polohy
rchloinnho brzdenia (na brzdii koda N/O otvori koht pod
brzdiom) a ponecha ho v tejto polohe bez alej manipulcie a do
plnho zastavenia vlaku.
132. Na regulciu rchlosti vlaku vodi prednostne pouva dynamick brzdu
vedceho HDV ako aj HDV riadenho diakovo z ela vlaku (z riadiaceho
voza alebo vedceho HDV). EDB pouije a do vyuitia jej maximlneho
inku, pokia alej nie je stanoven inak. Brzdiaci inok EDB me
vodi (poda kontrukcie HDV) pri vetkch vlakoch zvyova alebo
zniova bez ohadu na prpadn pribrzdenie alebo zabrzdenie
priebenou brzdou.
Na zastavenie vlaku, pozostvajceho z viac ako jednho samostatnho HDV vdy pouije prieben brzdu, priom vedce alebo
diakovo riaden HDV (postrk alebo na slubu pohotov HDV), me by
prostrednctvom prevodnka brzden dynamickou brzdou.
Pri vetkch vlakoch me vodi stupovite zvyova brzdiaci inok
priebenej brzdy stupovitm zniovanm tlaku v hlavnom potrub.
Stupovite odbrzova, to znamen stupovite zvyova tlak v hlavnom
50
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
potrub a tm iastone odbrzdi. Je to dovolen iba na vlakoch, v

ktorch najmenej 90% zo vetkch zapnutch samoinnch (priebench)
bzd s brzdy stupovite odbrzovaten. Na vlakoch, kde viac ako 10 %
zo
zapnutch
priebench
bzd
tvoria
brzdy
stupovite
neodbrzovaten, nesmie poui iaston odbrzdenie. Pri potrebe
zni brzdiaci inok samoinnej brzdy takhoto vlaku, mus prieben
brzdu celkom odbrzdi a vyka, pokia sa plne naplnia vetky priestory
brzdy na prevdzkov tlak. Potom me zabrzdi menm znenm tlaku
v hlavnom potrub. Na tchto vlakoch nesmie by zapnut zariadenie ARR
ani na vedcom HDV. EDB vedceho alebo z ela vlaku diakovo
riadenho HDV, je vak dovolen iastone alebo plne odbrzdi
kedykovek a na vetkch vlakoch.
Na vlakoch pri nedostatonom vkone dynamickej brzdy HDV, mus na
regulciu rchlosti a na zastavenie vlaku poui kombinovan brzdenie,
pri ktorom HDV brzd dynamickou a ostatn vozidl vlaku priebenou
brzdou. Na HDV, z ktorho neovlda prieben brzdu vlaku, mus ma
dynamick brzdu vypnut. Vnimka je povolen iba vtedy, ak je toto
HDV zapojen do viacnsobnho riadenia s HDV (riadiacim vozom) na
ele vlaku, alebo ak ide o postrk i HDV pohotov na slubu, ktor m
prevodnk tlak / naptie. Vodii tchto HDV nesm EDB ovlda rune.
EDB me by ovldan iba tlakom v hlavnom potrub prostrednctvom
prevodnka tlak / naptie.
133. Prdavn brzda me by pouit na regulciu rchlosti alebo zastavenie
pri kadom vlaku, zostavenom z jednho samostatne jazdiaceho HDV,
ale len pokia toto vozidlo nem dynamick brzdu. Ak m HDV
dynamick brzdu, pouije vodi prdavn brzdu iba v rozpt rchlost, v
ktorch m v inok ako dynamick brzda a iba vtedy, ke psob
na vetky dvojkolesia vozidla. Ke prdavn brzda nepsob na vetky
dvojkolesia, mus aj pri samostatne idcom HDV (napr. dvojdielne HDV)
poui prieben brzdu, ak nesta inok dynamickej brzdy, alebo ak
HDV dynamick brzdu nem. Na stojacom vlaku smie vodi poui
prdavn alebo parkovaciu brzdu HDV na zabezpeenie vlaku proti
samovonmu pohybu. Pritom mus zabezpei trval dopanie vzduchu
do brzdovch valcov HDV.
Proti samovonmu pohybu mu by HDV zaisovan prdavnou brzdou
aj na toniach, presuvniach a podobne.
Na HDV vybavenom brzdiom DAKO BP, smie vodi na tento el poui
prdavn brzdu iba v prpade, ak m brzdi pod vizulnou kontrolou.
Inak mus na zaistenie proti pohybu vdy poui prieben alebo run
brzdu.
Vnimka je povolen iba v prpade kontrukcie brzdia DAKO BP
s aretciou rukovte v polohe zabrzden.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
51
Brzdiaci inok prdavnej brzdy zodpoved pribline brzdiacemu inku

priebenej brzdy v reime P. V prpadoch ndze alebo na odvrtenie
hroziaceho nebezpeenstva je dovolen pouitie prdavnej brzdy aj tam,
kde je jej pouitie za normlnych okolnost v zmysle tchto postupov
zakzan.
134. Na regulciu rchlosti sa prednostne pouva EDB pri kadom vlaku
zostavenom z jednho samostatnho HDV. Pri brzden s EDB na vlakoch
pozostvajcich z viacerch vozidiel, je nutn inok EDB zvyova alebo
zniova plynule a pozvone, aby nedochdzalo k pozdnym rzom
v sprave a k rozkmitaniu spravy. Na HDV vybavenom zariadenm ARR,
ktor zasahuje do priebenej brzdy vlaku, sa na regulciu rchlosti me
vyui aj brzdenie tmto zariadenm. Zariadenie ARR smie by zapnut
iba na tom HDV z ktorho je ovldan prieben brzda vlaku a pri
samostatne jazdiacom HDV. Pri jazde k hlavnmu nvestidlu, na ktorom
je nves zakazujca jazdu, mus vodi prepn ARR do polohy vbeh a
vlak mus brzdi rune - brzdiom (ovldaom brzdia) priebenej brzdy.
135. Parkovacia brzda je zabrzdenie HDV tlakovou brzdou, ktor je
zaveden automaticky innosou ARR alebo poklesom brzdiacej sily EDB.
Parkovaciu brzdu me zavies vodi aj rune, preloenm prepnaa do
prslunej polohy. Parkovacia brzda pri zapnutom ARR a nastaven
"parkovanie", zabezpeuje HDV alebo vlak v pokoji proti samovonmu
pohybu. Prieben brzda vlaku je pritom celkom odbrzden. Pokia by
inok parkovacej brzdy nebol dostaton na udranie HDV (vlaku) v
pokoji, ruovodi je povinn celkom zabrzdi HDV prdavnou alebo
priebenou brzdou. Pri zabrzden priebenou brzdou vak mus voliaci
prepna nastavi do polohy "vbeh" a poadovan rchlos nastavi
1
minimlne na 10 km.h- alebo viac.
136. Elektromagnetick koajnicov brzdu HDV je dovolen pouva iba v
prpadoch, ke inok ostatnch bzd (pneumatick + EDB a pod.), je
napriek rchloinnmu zabrzdeniu priebenej brzdy nedostaton na to,
aby vlak (HDV) zastavil(o) na poadovanom mieste. Okrem prpadov
nebezpeenstva, nesmie by tto brzda pouit ak je vlak na vhybkch
alebo koajovch kriovatkch. Spsob jej ovldania obsahuje nvod na
obsluhu prslunho radu HDV.
137. Run brzda HDV je iba zaisovacou brzdou vlastnho HDV. Jej inkom
mu by zabezpeen proti samovonmu pohybu alie vozidl iba
v prpade, ke jej inok vyhovuje pre prpustn hmotnos vozidiel.
Vpoet mus vykona poda vzorca uvedenho v lnku 115
zamestnanec, ktor run brzdu HDV pouije pre zaistenie alch
vozidiel.
52
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
138. Odbrzova DAKO - OL 2 sa na HDV me pouva iba v prpade, ak je

sprava vlaku bez HDV dostatone brzden. Postup je uveden v lnku
19 Prlohy . 8.
Po odchode vlaku z miesta, kde bola vykonan JSB, SB, alebo po
prevzat vedenia vlaku, zmene radenia vlaku alebo po skke brzdy, je
povinn vyska za jazdy inok priebenej brzdy vlaku. Rovnako aj
pred sklonovo obanmi miestami na trati s vekmi a dlhmi spdmi, je
vodi povinn na seku, kde to dosiahnut rchlos vlaku a sklonov
pomery dovouj, vyska poas jazdy dynamick inok priebenej
1
brzdy vlaku. Pritom mus dosiahnu pokles rchlosti vlaku asi o 10 km.hna drhe zodpovedajcej pouitmu stupu zabrzdenia. Znenie
1
rchlosti o 10 km.h- sa netka prpadov, ke je stanoven rchlos vlaku
1
30 km.h- a menia. Ak prieben brzda nesprvne inkuje, mus vodi
ihne vykona vetky dostupn opatrenia na bezpen zastavenie vlaku.
Dynamick inok brzdy neska vodi v prpadoch, kedy bezprostredne
po vjazde vlaku osobnej dopravy zo stanice cez koajov sple,
nasleduje zastvka.
Pred vekmi spdmi a pred miestami pravidelnho zastavenia ako aj
poas mrazov a odmku sa vodi na prechdzajcich nkladnch
vlakoch o sprvnom inku priebenej brzdy presved podobnm
spsobom v asovch intervaloch pribline 30 mint.
Pri jazde vlaku zloenom z vozidiel, kde viac ako polovicu zapnutch
bzd tvoria kotov brzdy, je za saench klimatickch podmienok
(siln mrz, lietajci sneh v koajisku, hust hmla, siln d) vodi
povinn presvedi sa o sprvnom inku priebenej brzdy
v primeranch asovch intervaloch (cca 30 min) jednorzovm znenm
tlaku v hlavnom potrub najmenej o hodnotu 0,8 bar, bez ohadu na
vchodiskov rchlos z ktorej brzd a na tak dlh as, pokia
nespozoruje prudk nrast brzdiaceho inku vozidiel vlaku. (Pri
brzdovom obloen z organickho materilu za saench klimatickch
podmienok kles sinite trenia a o 1 / 3, m dochdza k predeniu
zbrzdnej drhy vlaku.) Pri riaden vlaku pomocou ARR si vodi mus
vyska aj nadradenos priebenej brzdy pouitm brzdia (ovldaa
brzdia) priebenej brzdy a to najmenej v prpadoch poda
predchdzajceho odseku. Ke nemono pritom oddeli ovldanie EDB
od ovldania priebenej brzdy vlaku, vyska prieben brzdu pri
nastaven najniieho inku EDB.
139. Na vlaku, ktor zastavil na rej trati, smie vodi odbrzdi prieben brzda
plne iba v tom prpade, ke je vlak spoahlivo zaisten proti ujdeniu
prdavnou brzdou HDV. Pokia prdavn brzda nie je schopn udra vlak
v pokoji, prieben brzda mus zosta zabrzden a do odchodu vlaku.
Tlak vzduchu v hlavnom potrub mono po zastaven zvi na 4,5 baru.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
53
141. Vlak osobnej dopravy me by proti samovonmu pohybu

zabezpeen iba prdavnou alebo parkovacou brzdou HDV vdy, ak je
inok tejto brzdy dostaton.
142. Na nkladnom vlaku mus po jeho zastaven v stanici (ak nebude
vykonvan JSB alebo SB) zosta prieben brzda zabrzden a do
odchodu vlaku v prpade, ak prdavn brzda nie je schopn udra vlak v
pokoji. Tlak vzduchu v hlavnom potrub me vodi ihne po zastaven
vlaku zvi na 4,5 baru. Na HDV, ktorm sa ovlda prieben brzda
vlaku, mus by zariadenie ARR prepnut do polohy Vbeh a mus by
1
zvolen rchlos najmenej 10 km.h- . Prieben brzda mus zosta
zabrzden brzdiom (ovldaom brzdia) priebenej brzdy. Prdavn
brzda HDV, z ktorho nie je ovldan prieben brzda vlaku, mus
zosta stle odbrzden, aby pri rozjazde vlaku nedolo k jeho
roztrhnutiu.
143. Ke bude v stanici odvesen as vlaku alebo HDV, ktor ovlda
prieben brzdu, mus by ete pred ich odvesenm najskr zabrzden
zvyn as vlaku brzdenho priebenou brzdou odvetranm hlavnho
potrubia a pouitm najbliej runej brzdy, alebo alch runch bzd
poda technologickch postupov. Tieto prce vykonvaj zamestnanci
vlakovho personlu, prpadne zamestnanci, uren technologickmi
postupmi.
HDV alebo as vlaku na trati, smie by odvesen a po zatiahnut
vetkch potrebnch runch bzd na zanechanej asti vlaku.
144. Run brzdy vozov, ktor s zakzan pouva pri posune, nesm ani
vo vlaku obsadi zamestnanci vlakovej aty, alebo in osoby, ktor maj
oprvnenie na jazdu nkladnm vlakom. Sprievodca a vlakvedci musia
by kedykovek pripraven poui zchrann brzdu. Ak spozoruj, e
hroz nebezpeenstvo alebo pouj nves "Stoj, zastavte vetkmi
prostriedkami", uved do innosti zchrann brzdu, zatiahn run
brzdu a opakuj nves. Ostatn zamestnanci vo vlaku postupuj
rovnako. Vo vlakoch osobnej dopravy prechdzaj sprievodcovia do
alch vozov, aby zatiahli o najv poet runch bzd.
145. Zamestnanec s prikzanm pracoviskom v kabne vodia, vlakvedci,
sprievodca, musia by spsobil zastavi vlak brzdiom priebenej brzdy
alebo zklopkou zchrannej brzdy. Pokia takto zamestnanec prehlsi,
e tto innos nepozn alebo nevie kde sa prslun zariadenia
nachdzaj, vodi ho pri nstupe na HDV pou a pouenie zape do
knihy odovzdvky sluby na HDV. Zpis vdy podpe vodi aj pouen
zamestnanec.
54
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
146. Utiahnu run brzdy pri vlaku (pri poruche priebenej brzdy) alebo pri
posune tak, aby koles dostali myk, je zakzan. Takto utiahnutie
runch bzd m za nsledok vytvranie plochch miest na kolesch a
znenie brzdiaceho inku. Ak nie je prtomn vozmajster, o prpadnom
vyraden voza z vlaku rozhodne vodi.
147. Run odbrzovae vozov, (odbrzovae na rozvdzai a na
prvodnom potrub k brzdovm valcom), je dovolen poui iba na
vyprzdnenie priestorov brzdy po vypnut rozvdzaa, na odbrzdenie
odvesench vozidiel poda l. 144, na odstrnenie prebitia brzdy
jednotlivho vozidla, na znenie nebezpeenstva prebitia brzdy vlaku
pri vmene (preprahu) HDV, na znenie prevdzkovho tlaku
v rozvodovom vzduchojeme alebo pri skke runej alebo ustavovacej
brzdy poda lnku 83. Pre pouitie samoinnho odbrzovaa (dradlo
ahaa m ttok s npisom AUTOM) plat v plnom rozsahu
predchdzajci odsek.
148. Pri tlaku v hlavnom potrub (alej iba HLP) menej ako 0,6 baru zatiahne
zamestnanec za ahadlo odbrzovaa na krtky as (cca 1 sek).
Nsledne odbrzova zabezpe samoinn vyprzdnenie brzdovho
valca. Pomocn vzduchojem, rozvodov vzduchojem a rozvodov
komora nie s vyprzdovan.
Ak je tlak vzduchu v HLP viac ako 1 bar, zatiahnutm za ahadlo sa
samoinn odbrzova neprestav do polohy samoinnho
odvetrvania. Ak musia by vyprzdnen vetky priestory brzdy, mus
zamestnanec dra ahadlo odbrzovaa vo vychlenej polohe tak dlho,
pokia z priestorov brzdy neunikne vetok vzduch.
149. Regulcia innosti kompresorov mus by nastaven na reim
"automatika", priom tlak vzduchu v hlavnom vzduchojeme nesmie
prekroi povolen hodnotu. Ak nejde o vypnutie HDV z innosti, nesmie
tlak klesn pod 6,0 bar. Rune je dovolen ovlda kompresory vdy pri
potrebe urchlenho naplnenia vzduchojemu na pln tlak, alebo v
prpade poruchy ich samoinnej regulcie.
150. Bezpenostn vstroj (armatra) vzduchojemov mus vodi obsluhova v
slade s predpisom V 4. Pokia je HDV v prevdzke, mus jeho
vzduchov zariadenie asto odvodova. Ke m odvodovacie
zariadenie diakov ovldanie, mus ho ska a pouva aj poas jazdy.
Nesmie ho ale pouva na vhybkch, koajovch kriovatkch, mostoch
a na takch miestach, kde by mohli by zasiahnut osoby (naprklad
nstupitia) alebo ohrozen bezpenos. Najmenej raz za zmenu mus
odvodova vetky zariadenia, ktor maj odvodovac koht alebo
ventil. Zariadenia, ktor maj iba odvodovaciu ztku, odvoduj
zamestnanci drby poas prehliadok a drby vozidla.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
55
151. Ak djde k poruche alebo neschopnosti vedceho HDV, vrtane poruchy

kompresora HDV pri vlaku bez dopravy cestujcich, zaist vodi vlak proti
samovonmu pohybu nasledovne:
a) Zabrzd HDV prdavnou brzdou. Sasne zabrzd cel vlak znenm
tlaku vzduchu v hlavnom potrub na hodnotu 3,5 baru.
b) Ak sa vlak sasne pretrhol:
Zabrzd as vlaku po miesto roztrhnutia poda odstavca a).
Druh a prpadne aj alie asti zabrzd runmi brzdami;
Ak ide o vlak bez runch bzd, zaist vodi vlak poloenm zarok
z vbavy HDV tak, aby boli pokryt potrebn brzdiace percent pre
zaistenie vlaku.
152. Neobsaden
56
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
X. Kapitola
Obsluha a pouvanie bzd pri posune
153. Na regulciu rchlosti posunovanch vozidiel alebo na ich zastavenie
pouvaj zamestnanci prieben brzdu posunujceho dielu, dynamick, prp. prdavn brzdu HDV, run brzdy a zarky.
Pouvanie koajovej brzdy upravuj predpisy pre jej obsluhu. Pouvanie
zarok a manipulciu s nimi upravuj predpisy SR. Ak m HDV
dynamick brzdu (najm EDB zastavovacieho typu), vodi ju pouva
prednostne pred prdavnou brzdou pri vetkch rchlostiach, kedy m
v inok ako prdavn brzda. Podrobnosti uruje nvod na obsluhu
prslunho HDV. Posunujce HDV mus ma vdy zapnut rozvdza
priebenej brzdy pre reim brzdenia P. Pri brzden posunujceho dielu
(alebo jeho asti priebenou brzdou, platia pre obsluhu tejto brzdy a pre
manipulciu s priebenou brzdou a na manipulciu s brzdiom rovnak
ustanovenia ako pri brzden vlaku.
154. Pri posune HDV v reime "manipulan pojazd", ke s trakn motory
napjan prdom z batrie HDV, mus by brzda ovldan brzdiom
prdavnej brzdy, VZ mus by vypnut, rozvdza priebenej brzdy mus
by vypnut, brzdi (ovlda brzdia) priebenej brzdy mus by v polohe
"Zver" a run brzda mus by plne odbrzden. Ke vodi pred
zaatm takhoto posunu (napr. pri nstupe na HDV) nepozn inok
prdavnej brzdy, mus skontrolova innos prdavnej brzdy (priahnutie a
odahnutie brzdovch kltikov). V kadom prpade mus skontrolova, i je
v hlavnom vzduchojeme minimlny tlak vzduchu 4,0 bar pre reim
"manipulan pojazd". Pri nedostatonom tlaku vzduchu mus by
vzduchojem doplnen z externho zdroja. Ak to nie je mon, nesmie
by nesmie by reim "manipulan pojazd" pouit. Pri pouit manipulanho pojazdu, ako aj pri pomocnom pojazde s napjanm traknch
motorov HDV z cudzieho zdroja, nesmie vodi prekroi rchlos 1
10 km.h- .Ak poas takejto jazdy djde k vypnutiu tlakovho spnaa a
vypnutiu hlavnho spnaa manipulanho pojazdu, je vodi okamite
povinn HDV zastavi a riadne zabezpei proti samovonmu pohybu.
Po ukonen posunu v reime "manipulan pojazd" alebo " pomocn
pojazd", mus vetky ovldae uvies do zkladnch polh, ktor
zabezpeuj normlnu prevdzku so spaovacm motorom v innosti.
155. Ak m HDV prepojen hlavn potrubie s posunovanmi vozidlami a
samoinn brzdy posunovanch vozidiel s zapnut do priebenej
brzdy, mus by posunujci diel brzden priebenou brzdou.
Priebenou brzdou mus by brzden posunujci diel vdy, ke je
posunovan s drhovmi vozidlami obsadenmi cestujcimi. alie
prpady pouitia priebenej brzdy pri posune s uveden v technologicinnos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
57
kch postupoch aj s prslunmi podmienkami, miestom, potom vozov

alebo hmotnosou posunujceho dielu a podobne.
156. Zamestnanec, ktor bude riadi posun, mus vdy pred zaatm posunu
nahlsi vodiovi:
-poet a priblin hmotnos posunovanch vozidiel;
-brzdenie posunujceho dielu;
-poet obsluhovanch runch bzd, alebo poet vozidiel so zapojenou
priebenou brzdou a poet kotovch bzd pri brzden posunujceho
dielu.
.
Vodi je povinn ihne nahlsi zamestnancovi riadiacemu posun kad

chybu, ktor by mohla ma vplyv na priebeh posunu, naprklad poruchu
brzdia alebo EDB.
157. Zamestnanec, ktor je poveren obsluhou runej brzdy, vykon pred
zaiatkom posunu skku runej brzdy. Na posunujcom diele musia
zamestnanci posunu obsluhova predovetkm run brzdy vozov s
najvou dopravnou hmotnosou. Pri posune nesm by obsaden a
obsluhovan run brzdy vozov uveden v lnku 14.
158. Ak m priebene brzden posunujci diel, na spde vom ako 15
promile, popotiahnu o drhu kratiu ako 200 metrov, nesmie vodi pred
uvedenm posunujceho dielu do pohybu celkom odbrzdi prieben
brzdu. Pred uvedenm posunujceho dielu do pohybu prieben brzdu
poda potreby (a do uvedenia vozidiel do pohybu) stupovite odbrzuje.
159. Pkov brzdy mu by v prevdzke ZSSK CARGO pouit iba na
zaistenie samostatnho vozidla vybavenho touto brzdou. Vnimku
tvoria pecilne HDV bez ahadlovho a naracieho strojenstva,
vybaven automobilovou brzdou.
Ustavovacie brzdy mu by pouit vdy len na zaistenie stojacich
vozidiel (sprav vozidiel) proti samovonmu pohybu.
160. Odstaven vozidl (spravy vozidiel) v ST, musia by vdy zaisten proti
samovonmu pohybu. Samostatne odstaven HDV zaisuje ruov
ata proti samovonmu pohybu pri odstaven zatiahnutm vetkch
runch bzd a podloenm klinmi z oboch strn kolesa.
Odlinosti pri odstaven HDV, prpojnho alebo riadiaceho voza v
ruovom depe, vdy stanov prslun Prevdzkov poriadok RD.
Sprevdzan HDV zaist proti samovonmu pohybu pri jeho odstaven v
stanici sprevdzajci zamestnanec.
58
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
Neinn HDV bez sprievodcu, je zaisten pri odstaven privesenm na

skupinu drhovch vozidiel zaistench proti samovonmu pohybu,
alebo podloenm klinmi na oboch stranch kolesa.
Elektrick a motorov jednotky vodi pri odstaven mimo RD nepodklad
klinmi, pokia nvod na obsluhu neuruje inak.
161. Ke m by voze alebo skupina vozidiel zaisten zatiahnutm runej
brzdy, mus zamestnanec, ktor zaisuje vozidl, vykona skku runej
brzdy ete pred odvesenm HDV.
162. Ak bude posunujci diel brzden iba prdavnou brzdou HDV, je mon
pri jazde na stpan 4 promile a viac, brzdi prdavnou brzdou tak
hmotnos privesench vozidiel, ak HDV na danom stpan uvezie poda
tabuky . 5 predpisu SR D 2/1. Zbrzdn drha na zastavenie pri
rchlosti 10 km.h-1 pritom neprekro 100 m. Pre stpanie menie ako 4
promile, platia daje pre rovinu.
Na HDV s nekovovmi brzdovmi kltikmi vodi prslun hodnoty ur na
zklade sksenost individulne, poda nastavenia brzdovho
zariadenia HDV.
163. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
59
XI. Kapitola
Obsluha a ovldanie brzdy vlaku
164. Vodi kadho innho HDV, zaradenho kdekovek vo vlaku, je povinn
poas jazdy sledova vetky ukazovatele stavu a innosti bzd vlastnho
HDV. Vodi HDV, z ktorho je ovldan prieben brzda vlaku, mus
navye sledova aj prietokomer, intervaly zapnania kompresorov a
vetky skutonosti, ktor by mohli signalizova svojvon zmenu innosti
brzdy. Ke djde bez jeho zsahu k poklesu tlaku v hlavnom potrub,
mus predpoklada poruenie jeho celistvosti, pouitie zchrannej brzdy
prpadne inok detektora vykoajenia.
V prpade, ak sa vlak roztrhol, vodi poda monosti over, i sa odtrhnut
vozidl zastavili, alebo sa vzauj od vlaku. Ak zistil, e sa zadn
odtrhnut as vlaku zastavila alebo sa vzauje, prestav rukov brzdia
do polohy rchloinnho brzdenia. Ak nedjde k zainkovaniu brzdy na
HDV, prestav rukov brzdia prdavnej brzdy do brzdiacej polohy
s maximlnym inkom tak, aby nedolo ku myku dvojkolesia.
V tejto polohe ponech oba brzdie a do zastavenia prednej asti
vlaku. alej postupuje v zmysle lnku 151b). Na HDV s prietokomerom
postupuje vodi, ktor ovlda prieben brzdu vlaku, po jeho
samovonom rozsvieten rovnako, ako pri samovonom poklese tlaku v
hlavnom potrub.
165. Pri sprvnom inku priebenej brzdy, mus vodi poda traovch
podmienok, skutonej rchlosti vlaku (HDV) a okamitej dopravnej
situcie danej nvesami, rdiotelefnnym spojenm a podobne,
zabezpei:
udranie rchlosti;
znenie rchlosti;
zastavenie;
zabezpeenie vozidiel (vlaku) proti samovonmu uvedeniu do
pohybu;
Vetky lohy vodi zabezpeuje poda tchto postupov, priom pre
manipulciu s jednotlivmi typmi brzdiov s zvzn ustanovenia
prlohy . 8. Pri pravidelnom zastavovan v stanici alebo na zastvke a
pri zniovan rchlosti pred rchlostnkom je vodi, ktor ovlda prieben
brzdu vlaku, povinn zaa brzdi tak vas, aby sa zastavenie
(poadovan znenie rchlosti) na poadovanom mieste dosiahlo
znenm tlaku vzduchu v hlavnom potrub najviac o 1 bar.
Vnimku tvor brzdenie vlaku v reime R+Mg.
166. Na vlakoch, kde najmenej polovicu zapnutch bzd tvoria kltikov brzdy
s liatinovmi kltikmi, je dovolen zavies prv brzdiaci stupe o viacej
60
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
ako 0,8 baru iba pri rchlosti vej ako 50 km.h-1. Pri rchlosti menej
ako 50 km.h-1, nesmie vodi alej zniova tlak v hlavnom potrub, aby
nedolo ku zablokovaniu kolies a vzniku plochch miest na jazdnej
ploche kolies. Pri zastavovan z nzkych rchlost (do 30 km.h-1), mus
zaa brzdi tak vas, aby na zastavenie vlaku stailo iba mal znenie
tlaku vzduchu v hlavnom potrub. Prvm brzdiacim stupom mus by v
tomto prpade znenie tlaku najmenej o 0,3 bar. Ustanovenie tohto
lnku sa nevzahuje na prpady pouitia rchloinnho brzdenia pri
nebezpeenstve.
167. Na vlakoch, kde viac ako polovicu zapnutch bzd tvoria kotov brzdy
alebo kltikov brzdy s nekovovmi kltikmi, mus vodi pri brzden do
zastavenia zavies prv brzdiaci stupe znenm tlaku v hlavnom potrub
najmenej o 0,8 baru, bez ohadu na vchodiskov rchlos, z ktorej brzd.
V priebehu brzdenia takchto vlakov je dovolen pri vetkch rchlostiach
stupe zabrzdenia ubovone zvyova alebo zniova poda okamitej
potreby, priom mus ma vodi neustle na pamti, e:
- dka zbrzdnej drhy zvis predovetkm od vekosti zavedenia
prvho brzdiaceho stupa;
- pri odbrzden (aj iastonom) kles brzdiaci inok bzd takmer
okamite (niekokokrt rchlejie ako pri brzdch s liatinovmi kltikmi);
- pri brzden z nzkych rchlost a rovnakom stupni zabrzdenia, pri
rovnakom znen tlaku v hlavnom potrub, je zbrzdn drha
kotovch bzd podstatne dlhia ako pri brzdch s liatinovmi kltikmi;
- pri brzden do zastavenia nesmie prieben brzdu plne odbrzdi,
dokia vlak nezastav;
168. Na vlakoch poda lnku 166, pokia maj postupne (stupovite)
odbrzovaten brzdu, je potrebn pri poklese rchlosti pred zastavenm
upravi tlak v brzdovch valcoch, aby sa tak vyrovnalo samovon
zvyovanie brzdiacej sily na obvode kolies (a teda aj nebezpeie ich
zablokovania) spsoben nrastom sinitea brzdovho trenia pri
poklese rchlosti. Na vlakoch s kotovmi brzdami nie je potrebn pri
rchlosti pod 30 km.h-1, zniova stupe zabrzdenia, lebo pri kotovch
brzdch a kltikovch brzdch s nekovovmi kltikmi nestpa sinite
brzdovho trenia pri klesajcej rchlosti. Nebezpeie zablokovania kolies
sa preto nezvyuje.
169. Na vlakoch s brzdami stupovite neodbrzovatenmi, je nutn docieli
zastavenie vlaku, pokia mono na jedno zabrzdenie, bez medziahlho
odbrzovania, pretoe kad, aj najmenie zvenie tlaku v hlavnom
potrub, vedie k plnmu odbrzdeniu takchto bzd. astejie striedanie
brzdenia a odbrzovania je pri tchto brzdch zakzan, lebo m za
nsledok vyerpanie vzduchu a nsledne neinnos brzdy.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
61
Pri tchto brzdch je dovolen poda potreby stupovite brzdi, teda

postupne zvyova brzdiaci inok postupnm zniovanm tlaku vzduchu
v hlavnom potrub.
170. Ke m vlak v stanici zastavi po vjazde znenou rchlosou, je potrebn
jeho rchlos zni u pred vjazdom na prvej vhybke tak, aby potom na
jeho zastavenie stailo iba mal znenie tlaku v hlavnom potrub a
krtka zbrzdn drha. Toto ustanovenie sa nevzahuje na prpady, ke
je pre jazdu cez vhybky inm ako priamym smerom povolen rchlos
80 km.h-1 alebo via.
171. Na vlakoch brzdench v reime G, mus vodi pota s tm, e prieben
brzda inkuje - brzd a najm odbrzuje pomaly, a za urit as po
prestaven rukovte brzdia do prslunej brzdiacej alebo odbrzovacej
polohy a inok brzdenia a odbrzovania sa prejavuje najskr v asti
vlaku bliej k HDV, z ktorho je ovldan prieben brzda. Posledn
vozidl dlhch nkladnch vlakov niekedy plne odbrzdia a po uplynut
niekokch mint.
Pri jazde vlaku vbehom na spde, mus vodi pota aj s tm, e medzi
prestavenm brzdia do brzdiacej polohy a zaiatkom inku brzdy sa
rchlos vlaku ete zvi. Mus preto zaa brzdi tak vas, aby nedolo k
prekroeniu dovolenej rchlosti vlaku. Pred nariadenm obmedzenm
rchlosti (pokia pouil prieben brzdu), mus zaa odbrzova tak vas,
aby neklesala rchlos vlaku zbytone hlboko pod nariaden
obmedzenie rchlosti. V kadom prpade nesmie zaradi an silu HDV
skr, ako posledn voze ahanho (prv voze tlaenho) vlaku celkom
odbrzd.
172. Rchloinn brzdenie me by pouit iba v prpade nebezpeenstva,
alebo ak na poadovanom mieste nemono vlak zastavi prevdzkovm
brzdenm.
Nevzahuje sa na brzdenie vlaku v reime R + Mg.
173. Aby nedochdzalo k prebitiu brzdy pred vmenou HDV, ktor ovlda
prieben brzdu vlaku, nesmie vodi zavies vysokotlakov plniaci vih
alebo nzkotlakov prebitie v ase do 5 mint pred prchodom vlaku do
preprahovej ST. Rovnako ich nesmie zavies v tejto ST pred odvesenm
HDV od vlaku. Zariadenie ARR mus by pred zastavenm v takejto stanici
vas vypnut.
Pred vykonanm JSB, mus vodi vdy, pokia mu to dovouje kontrukcia
brzdia, zavies nzkotlakov prebitie k elimincii vplyvov nerovnakch
tlakov brzdiov jednotlivch HDV alebo na stanovitiach HDV. Toto
prebitie zavedie v dke asi 10 seknd, aby dolo v hlavnom potrub
k nrastu tlaku o 0,4 bar. So zabrzdenm je preto nutn vyka pribline
3 minty, pokia neskon funkcia linerneho odvetrvania na brzdii.
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
62
174. Kad HDV jazdiace samostatne ako vlak, mus ma zapnut rozvdza
priebenej brzdy v reime s najvou brzdiacou hmotnosou.
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
63
XII. Kapitola
Postup pri poruche brzdy
175. Ak vodi spozoruje, e brzda nesprvne inkuje, je povinn ihne
vykona vetky dostupn opatrenia na zastavenie vlaku. Pritom je
povinn:
a) na HDV bez EDB alebo s nepouitenou EDB:
- prestavi brzdi (ovlda brzdia) priebenej brzdy do polohy
rchloinnho brzdenia a ponecha ho v tejto polohe a do plnho
zastavenia;
- zabrzdi prdavn (priamoinn) brzdu tak, aby nedolo ku myku
dvojkolesia;
- neobsluhova tlaidlo bdelosti VZ;
- otvori zklopku alebo koht zchrannej brzdy v kabne vodia;
- poui pieskovanie;
- dva hkakou HDV nves "Stoj, zastavte vetkmi prostried kami";
b) na HDV s EDB, ktorej inok zvis od prtomnosti tlaku vzduchu v
hlavnom potrub:
- zabrzdi prieben brzdu, ale iba tak, aby nevyradil EDB z innosti,
- nastavi najvy mon inok EDB a trvale ho udriava;
- nedopusti vpadok EDB nsledkom prekroenia maximlneho
brzdiaceho prdu;
- obsluhova tlaidlo bdelosti VZ;
- poui pieskovanie;
- pri vlakoch bez vlakovej aty a bez alieho HDV na vlaku dva
hkakou HDV nves "Stoj, zastavte vetkmi prostriedkami;
- prdavn brzdu ponecha plne odbrzden, dokia rchlos neklesne
tak, e inok prdavnej brzdy presiahne inok EDB;
- po poklese rchlosti do tej miery, e inok EDB klesne pod inok
prdavnej brzdy, vdy postupova poda bodu a);
.
c) na HDV, kde EDB inkuje aj pri zaveden rchloinnho brzdenia:

- postupova rovnako ako poda bodu a), ale prdavn brzdu necha
celkom odbrzden, pokia je inok EDB vy ako inok prdavnej
brzdy;
- pri poklese rchlosti do tej miery, e inok EDB klesne pod inok
prdavnej brzdy, prdavn brzdu plne zabrzdi;
176. Po zastaven vlaku, na ktorom dolo ku zlyhaniu alebo poruche
priebenej brzdy, postupuje vodi vdy poda ustanoven tchto
postupov!
Pri vlakoch zostavench z vozov vybavench kotovou brzdou, nesmie
by pri vozoch s kotovou brzdou po vykonan SB a nslednom
slabom dynamickom inku priebenej brzdy vlaku, (aj napriek tomu, e
64
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
ukazovate stavu kotovej brzdy signalizuje stav zabrzden),

zapotan brzdiaca hmotnos tchto vozov. Vlak me pokraova
v alej jazde iba rchlosou urenou na zklade novho vypotanho
skutonho brzdiaceho percenta.
Pri poruche ovldatenosti priebenej brzdy z HDV na ele vlaku,
prevezme ovldanie priebenej brzdy vlaku po zastaven vlaku druh
HDV (pokia je na vlaku). Vlak smie takto djs iba do najbliej
obsadenej dopravne rchlosou najviac 15 km.h-1, kde sa vozidl
preradia.
177. Ak zlyh prieben brzda spravy vlaku na trati plne, rozhodne o
alom postupe vodi. Pokia sa rozhodne vzhadom na traov pomery
pre aliu jazdu, smie jazdi s vlakom iba do najbliej stanice
rchlosou, na ktor je po prepotan brzdiacich percent vlak brzden. V
opanom prpade zaist vlak proti samovonmu pohybu utiahnutm
vetkch runch (ustavovacch) bzd, a pouije vetky dostupn spsoby
zabezpeenia spojenia s vpravcom alebo ruovm dispeerom, za
elom privolania pomocnho HDV!
178. Vlak, na ktorom dolo ku zlyhaniu brzdy iba na niektorch vozidlch, v
dsledku oho nie je pokryt jeho predpsan vmera brzdiacich
percent, me pokraova do svojej konenej stanice znenou
rchlosou, zodpovedajcou novmu znenmu skutonmu
brzdiacemu percentu.
Ke nastane porucha iba na priebenej brzde HDV, ruov dispeer
ZSSK Cargo zabezpe jeho vmenu vo vhodnej stanici. Ak djde k
poruche priebenej brzdy na poslednom vozidle vlaku, mus by
v najbliej dopravni vozidlo odpojen alebo preraden.
179. Pri poruche brzdy na rej trati, stanov vodi nov najvyiu rchlos
poda skutonho brzdiaceho percenta vlaku a vyrozumie o tom
vpravcu najbliej stanice a ruovho dispeera ZSSK CARGO.
Skuton brzdiace percento vlaku vypota poda lnku 115.
180. Poruchy, ktor vznikli na priebenej brzde, odstrauj vozmajstri. Vade
tam, kde vozmajstri nie s, odstrauje poruchy vodi, prpadne s
vlakovou atou alebo v spoluprci s almi zamestnancami.
Zisovanie a odstraovanie chb na priebenej brzde upravuje Prloha 6
tchto postupov.
181. Prebitie brzdy odstrauj zamestnanci nasledovne:
a) na vozidlch (vlaku) s brzdami stupovite neodbrzovatenmi, sta
po zisten prebitia brzdy prieben brzdu zabrzdi a pri odbrzovan
dba, aby nedolo k novmu prebitiu;
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
65
b)
na vozidlch s brzdami stupovite odbrzovatenmi:

- na HDV pomocou runho odbrzovaa na rozvdzai;
- na vlaku, ktorho HDV ovldajce brzdu m brzdi DAKO (BS-2
alebo BSE), sta pri malom stupni prebitia brzdy (do 0,4 baru)
zavies iba nzkotlakov prebitie brzdy;
c)
ahadlami odbrzovaov na jednotlivch vozidlch;
.
K odstrneniu prebitia brzdy vak nedjde, ak vodi poas riadneho

poklesu tlaku vzduchu v hlavnom potrub zabrzd. Vtedy mus znovu
poui nzkotlakov prebitie brzdiom, alebo na jednotlivch vozidlch
odstrni prebitie brzdy pomocou ahadiel odbrzovaov.
182. V prpade poruchy na brzdii DAKO - BSE, alebo jeho ovldaa, ako aj v
prpade netesnosti riadiaceho priestoru brzdia DAKO - BSE, ktor sa
prejavuje samovonm poklesom tlaku vzduchu v hlavnom potrub pri
nastaven rukovte ovldaa do polohy J - jazdn, me vodi zavies
ndzov ovldanie brzdia DAKO - BSE pomocou brzdia prdavnej
brzdy.
.
V tomto prpade mus vodi preska ovldatenos priebenej brzdy.

Preskanie vykon znenm tlaku v HLP tak, aby dosiahol tlak
v brzdovch valcoch 3,8 baru. Pokia je brzdi prdavnej brzdy nastaven
na tlak ni ako 3,8 baru (kltiky z kompozcie, nekovov kltiky), je
ndzov ovldanie brzdia DAKO BSE zakzan.
Pri ndzovom ovldan brzdia DAKO BSE, smie s HDV, ktor ovlda
prieben brzdu vlaku, s vlakom iba do jeho konenej stanice, alebo na
miesto pravidelnho preprahu, ak je bliie. Pokia by sa poas takejto
jazdy vlaku mala vykona pravideln skka brzdy spojen so skkou
tesnosti, smie by pri ndzovom ovldan brzdia DAKO BSE vedceho
HDV vlak dopraven iba do najbliej ST priliehajcej k RD. V tejto
stanici (najneskr v mieste konania pravidelnej skky tesnosti) mus
ruov dispeer zabezpei vmenu HDV s poruchou brzdia. Pri
ndzovom ovldan brzdia DAKO - BSE a dovolenej rchlosti vlaku 60
a 110 km.h-1 mus jazdi vlak najmenej o 10 km.h-1 pomalie ako je
uveden v stpci 8 ZCP.
.
Najvyia dovolen
rchlos pri ndzovom ovldan brzdia DAKO - BSE
1
je 100 km.h- .
HDV s poruchou elektrickej asti brzdia DAKO BSE,
alebo
rukovovho ovldaa, alebo s netesnosou riadiaceho priestoru
brzdia DAKO BSE, nesmie by pridelen na tak vkon, pri ktorom by
malo ovlda prieben brzdu vlaku.
To plat pre vjazd z domovskho aj z obratovho RD.
Pri ndzovom ovldan brzdia DAKO BSE, mus vodi dodra
ustanovenia lnkov 9 a 12 Prlohy 8.
66
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006
Ak HDV nem zaplombovan prestavova E - N v polohe E, mus vodi

pred vjazdom z RD innos brzdia vyska a vykona zpis do knihy
odovzdvky HDV.
Pri poruche elektrickej asti ovldaa na HDV, z ktorho nie je ovldan
prieben brzda vlaku, uzavrie koht na brzdii DAKO BSE pre hlavn
potrubie. Sasne mus vypn isti napjania elektrickej asti brzdia
DAKO BSE a rukov ovldaa DAKO OBE 1 prestavi do polohy Zver.
Takto vlak je dovolen dopravi do najbliej elezninej stanice, kde
mus by HDV vymenen. Ak ide o HDV v ele priebene brzdenho
posunujceho dielu, mus by vymenen aj HDV posunujceho dielu.
183. Na HDV, ktor s vybaven brzdiom typu DAKO BSE - 1P, s
elektromagnetickm ventilom rchloinnho brzdenia, vodi v prpade
poruchy elektrickej asti ovldaa na HDV, z ktorho neovlda prieben
brzdu vlaku, uzavrie koht od napjacieho potrubia k brzdiu.
184. a 188. Neobsaden
innos od 1. 2. 2006
Zmena . 1
67
ZOZNAM SVISIACICH PREDPISOV A NORIEM

Veobecne prvne predpisy
Zkon NR SR . 164 o drhach a o zmene zkona slo 455 / 1991 Z.z., o
ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov.
Vyhlka Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci . 250 / 1997 Z. z. - zo
da 19. 6. 1997, ktorou sa vydva dopravn poriadok drh.
Zkon NR SR slo 259 / 2001 Z.z., zo 14. jna 2001, o elezninej spolonosti,
a. s., a o zmene a doplnen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky slo
258/1993 Z.z. o elezniciach Slovenskej republiky v znen zkona . 152/1997
Z.z.
Predpisy eleznc Slovenskej republiky

D2/1
Technick daje k Dopravnm predpisom
Pravidl elezninej prevdzky, (obsahuj Nvestn a

Dopravn predpisy a sasne aj predpisy pre zjednoduen dopravu a alie predpisy SR)
D4
Technologick postupy pre organizovanie vlakovej dopravy
Predpisy elezninej spolonosti Cargo Slovakia, a. s.

a elezninej spolonosti Slovensko, a. s.
V2
Vkon ruovej aty
V8
Technologick postupy o rchlomeroch
V 15 / II
Technologick postupy pre drbu a opravy brzdovch

zariaden elezninch koajovch vozidiel
V 62
Prevdzkovo - technick predpis pre eleznin vozne
SR 15 ( V )
Popis bzd elezninch vozidiel
ttne a odborov normy

STN 28 4000
68
Koajov vozidl. Nzvoslovie

elezninch vozidiel
Zmena . 1
bzd
brzdenie
innos od 1. 2. 2006
Predpisy MDPT SR
V4
Technologick postupy o bezpenostnom dozore na

parn kotle (genertory) a tlakov ndoby na eleznici
V9
Technologick
skky
UIC - KODEX 410
Skladba vlaku, stanovenie

osobnch vlakov.
UIC - KODEX 421
Predpisy na vlakotvorbu a brzdenie pre medzittne

nkladn vlaky
Nkladn vozne - Rchlosti jazdy. Technick podmienky
postupy
pre
technicko-bezpenostn
Vyhlky UIC
UIC KODEX 432
zaaenia
brzdenia
UIC KODEX 453
Brzdov skky tlakovzdunch bzd pomocou hnacieho

vozidla (1)
Podmienky pre vlaky v medzittnej doprave (2)
UIC - KODEX 472
Medzinrodn vkaz vozov - Medzinrodn sprva o

brzden.
UIC - KODEX 535 - 3

UIC - KODEX 540
Vybavenie nkladnch vozov

zariadenm a vretenovou brzdou.
prechodovm
Brzda a tlakov brzdy pre nkladn a pre osobn vlaky
UIC - KODEX 544 - 1
Brzda - Brzdiaci inok
UIC - KODEX 545
Brzda npisy, znaky a oznaovanie
UIC - KODEX 546
Brzdy - Vysokoinn brzdy pre osobn vlaky
UIC KODEX 800 - O1
innos od 1. 2. 2006
Pouitie odbornch elezninch nzvov s ohadom

na medzinrodn sstavu jednotiek SI,
Zmena . 1
69
PRLOHY
Prloha 1
Detektor vykoajenia
ZOZNAM PRLOH
Prloha 2
Prehad npisov, znaiek a tvarov rukovt na drhovch vozidlch
vzahujcich sa na brzdov zariadenie a na brzdenie
Prloha 3
Prklady vyhotovenia brzdovch zariaden na drhovch vozidlch
Prloha 4
Vyznaovanie brzdiaceho inku na drhovch vozidlch
Prloha 5
Tabuky brzdiacich percent ZSSK CARGO poda UIC
Prloha 5a
Tabuky brzdiacich percent SR
Prloha 6
Prehad chb, ktor mu odstraova zamestnanci vlakovho personlu a
postup pri ich odstraovan
Prloha 7
Brzdenie previazanch vozov rozchodu 1520 mm
Prloha 81
Obsluha brzdovch zariaden na hnacch drhovch vozidlch
Prloha 9
Sprva o brzden
Prloha 10
Medzittna sprva o brzden
Prloha 11
Technolgia preprv HDV
Prloha 121
Vyobrazenie ovldaov brzdy
Prloha 13
Brzdenie osobnch vlakov
70
Prlohy slo 8 a 12 s vydan iba pre potreby zamestnancov zastnench na

prevdzke a obsluhe HDV a s doasne v osobitnej brorke.
Zmena . 1
innos od 1. 2. 2006

Prloha . 1
PNEUMATICK DETEKTOR VYKOAJENIA EDT 100

eleznin spolonosti vlastniace drhov vozidl zaali pouva nov
prdavn technick zariadenie, ktor m za lohu zvi bezpenos prepravy.
Sasne s tmto krokom, musia by o funkcii takhoto zariadenia pouen
prevdzkov zamestnanci CARGO a ZSSK, ktor bud dochdza do styku
s tmto zariadenm.
Tmto zariadenm je pneumatick detektor vykoajenia EDT 100, ktorho
lohou je identifikova vykoajenie vozidla poas jazdy a okamite po
vyhodnoten stavu zabezpei zastavenie spravy vlaku.
Zariadenie sa sklad z UIC homologizovanch a v prevdzke odskanch
prvkov, zabudovanch pruinovch ventilov a signalizanho zariadenia.
Pruinov ventil reaguje na vertiklne zrchlenie, ktor nastane po vykoajen
vozidla jazdou mimo hlavy koaje. Na sprvne udriavanej trati zainkovanie
nenastane.
Zainkovanie zariadenia bez vykoajenia vozidla me nasta v prpade:
Poruchy vypruenia vozidla
Nesprvna poloha prestavovaa Przdny / loen
Nerovnomern naloenie nkladu na vozidle
Nesprvne upevnenie nkladu
Nadmern plochy na kolesch
Chybn stav koaje
Pri stavoch, ktor zodpovedaj vykoajeniu vozidla, aktivuje sa pruinov
ventil, ktor spsob otvorenie hlavnho potrubia vlaku, m nastane
rchloinn brzdenie spravy. Po plnom vyprzdnen hlavnho potrubia sa
detektor vykoajenia EDT 100 samoinne vrti do prevdzkovej polohy.
Signalizan zariadenie detektora, ktorm je erven valek a ktor je priamo
na telese detektora, zostane aj po vyprzdnen hlavnho potrubia vysunut zo
zkladnej polohy asi o 16 milimetrov a zamestnanec, ktor vykonva kontrolu
brzdy spoahlivo zist jeho zainkovanie aj v prpade ak voze nie je
vykoajen. Potom prstom zatla valek do zkladnej polohy, m navol
pohotovostn polohu zariadenia.
Detektor je na vozidlch prepravujcich nebezpen tovar umiestnen na
oboch elnkoch tak, aby dovooval manipulciu s vozidlom.
Vodi, ktormu poas jazdy vlaku djde bez jeho zsahu k niku vzduchu
hlavnho potrubia a ktor ide skontrolova stav spravy vlaku, mus vdy
pota s monosou, e zabrzdenie spravy mohlo spsobi aj zainkovanie
detektora vykoajenia. Z uvedenho dvodu preto mus kontrolova nielen stav
vozidiel, brzdy a hlavnho potrubia, ale aj elnky vozidiel, i nemaj
zabudovan detektory vykoajenia.
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 1
V prpade, ak bude v sprave zaraden voze s tmto zariadenm a zist jeho

zainkovanie, postupuje v zmysle predchdzajcich ustanoven tejto prlohy.
Ak detektor trvale prepa vzduch z hlavnho potrubia a ned sa nastavi do
pohotovostnej polohy, jeho innos je mon neutralizova uzatvorenm
kohta na prvode vzduchu, poloka slo 6 na obrzku 1. Voze nie je
potrebn z tohto dvodu vyradi z vlaku.
Obr. 1 Prklad zabudovania detektora vykoajenia a pneumatick schma
1.
2.
3.
Teleso detektora
elnk vozidla
Hlavn potrubie
4. Rozvdza brzdy vozidla

5. Prvodn potrubie
6. Uzatvrac koht k detektoru
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 1
R Odvetrvac otvor hlavnho potrubia
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 1
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
PREHAD OZNAENIA SAMOINNCH ZD, NPISOV NA

VOZIDLCH A TVAROV RUKOVAT VZAHUJCICH SA NA BRZDOV
ZARIADENIE A NA BRZDENIE
A. Skratky tlakovch bzd pouvanch v medzinrodnej a vntrottnej
preprave poda vyhlky UIC 545 :
1. Typy bzd
a) stupovite neodbrzovaten brzdy:
Bzda rchloinn Westinghouse
Brzda Westinghouse
Brzda Knorr
Wab
Wb
Kb
b) stupovite odbrzovaten brzdy:

Brzda Kunze-Knorr
Brzda Drolshammer
Brzda Boi
Brzda Hildebrand. Knorr
Brzda Breda
Brzda Charmilles
Brzda Oerlikon
Brzda Knorr, typ KE
Brzda Westinghouse, typ E
Brzda Dako
Brzda Westinghouse, typ U
Brzda Westinghouse, typ A
KK
Dr
Bo
Hik
Bd
Ch
O
KE
WE
DK
WU
WA
Brzda Davies a Metcalfe, distribtor DMD 3

Brzda MZT-HEPOS, distribtor MH 3f
Brzda SAB-WABCO, typ SW 4/SW 4C/SW 4/3
Brzda Knor KE-483
a
b
DM
MHa
SW
KE-483b
typ brzdy pouvan od 1. 1. 2000 na novovyrobench vozidlch

typ brzdy pouvan na vozidlch s prestavitenm rozchodom kolies
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
2.
Dodatkov oznaenie
Brzda pre nkladn vlaky (reim brzdenia G
Brzda pre osobn vlaky (reim brzdenia P)
Vysokovkonn brzda pre rchliky (reim brzdenia R
Prestavn zariadenie pre nkladn a osobn vlaky
Prestavn zariadenie pre vlaky nkladn-osobn-rchliky
Prestavn zariadenie pre osobn vlaky a rchliky
Zariadenie pre samoinn brzdenie poda
hmotnosti nkladu
Elektromagnetick koajnicov brzda
Ventil Rihosek-Leuchter
G
P
R
GP
GPR
PR
A
Mg
RL
B. Prklady skutonho oznaenia samoinnej brzdy na vozidlch

Skrten
Poradov
pln nzov
oznaeni
slo
e
I. Stupovite neodbrzovaten brzdy
1
- rchloinn brzda Westinghouse
- brzda s jednoduchm rozvdzaom Westinghouse a

s prestavnm kohtom nkladn - osobn
G - GP
..
- brzda Westinghouse s rozvdzaom Lu V - 1 pre

nkladn a osobn vlaky
- brzda s jednoduchm rozvdzaom Knorr pre
osobn vlaky
- brzda s jednoduchm rozvdzaom Knorr K 1 pre
osobn vlaky
.
..
K - P
. ..
- brzda s rchloinnm rozvdzaom Knorr K 1

s prestavnm ventilom nkladn osobn
...
K - GP
- brzda Knorr pre nkladn a osobn vlaky

II. Stupovite odbrzovaten brzdy
- Brzda DAKO pre nkladn vlaky
- brzda Kunze - Knorr pre rchliky s

prestavovaom nkladn - osobn - rchlik
Kk - GPR
- brzda Westinghouse typ E, pre osobn a

nkladn vlaky so zariadenm pre samoinn
brzdenie poda nkladu
We-GP-A
DK - G
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
- brzda Oerlikon typ Est - A 1, pre osobn a

nkladn vlaky so zariadenm pre samoinn
O - GP - A
- brzda Oerlikon typ Ust alebo Est / R , pre rchliky

(bez prestavovaa R - RIC)
O - R
10
- Brzda Knorr typ KE kategrie R, pre rchliky s KE - GPR prestavovaom nkladn - osobn - rchlik, s
Mg
potrubnm zrchovaom alebo bez neho,
s protimykovm zariadenm alebo bez neho a
s elektromagnetickou koajnicovou brzdou
C. Prehad npisov na nkladnch vozoch

Druh npisu
Vznam npisu
00 000 kg
vlastn hmotnos
00 000 kg
00,0t
___ ____ vlastn hmotnos
max. brzdiaca hmotnos runej brzdy

___ ____ vlastn hmotnos
..
max. brzdiaca hmotnos ustavovacej brzdy

DK - GP
(prklad)
skrten oznaenie samoinnej tlakovej

brzdy
Oznaenie druhu brzdy na vozoch
vybavench brzdovm zariadenm pred 1. 1.
1951, ktor je doplnen zariadenm na
samoinn brzdenie poda nkladu.
Hodnoty
v hornom
riadku
tabuky
znamenaj brzdiacu hmotnos v tonch a
v dolnom riadku hodnoty dopravovanej
hmotnosti v tonch
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
Vozne vybaven brzdou so zariadenm na

samoinn brzdenie poda nkladu t.j. bez
prestavovaa przdny/naloen.
slo
znamen max. dosiahnuten brzdiacu
hmotnos voza. Je max. hodnotou pre
reim brzdenia G aj P.
(prklad)
DK - G 00 t
Vozne vybaven brzdou bez prestavovaa

G - P, P - L alebo P - 1/2 - L a bez
zariadenia na samoinn brzdenie poda
nkladu.
Brzdiacu
hmotnos maj
vyznaen
pri
skrtenom
oznaen
samoinnej brzdy.
Vozne vybaven samoinnm prestavovaom P/L. Prestavn hmotnos a brzdiace
hmotnosti s vyznaen npisom na skrini.
Npis
nahrdza
ttok
runho
prestavovaa.
00 t
Vozne vybaven runm prestavovaom G

- P, P - L , alebo P - 1/2 - L. Brzdiaca
hmotnos je vyznaen v hornej asti ttka
prestavo-vaa pri prslunej polohe kuky
POZNMKA:
Ak je na npise o brzdiacej hmotnosti runej
(ustavovacej ) brzdy
poznaen 2 x 00, 0 t, znamen to, e sa jedn o dvojlenn vozov
jednotku iba s jednm slom voza, ktor m DVE nezvisl run (ustavovacie) brzdy
Prklad oznaenia prestavnej
hmotnosti na prestavovai:
00 t
Na
vozoch
vybavench
runm
prestavovaom P - L alebo P - 1 / 2 - L je
prestavn hmotnos vyznaen na dolnej
asti prestavovaa medzi jednotlivmi
polohami kuky
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
Prklady skrtenho oznaenia

druhu stavaa odahlosti
Druh pouitho stavaa odahlosti kltikov je
brzdovch kltikov
vyznaen na pozdniku voza
SZ - 6
SZ - 10
SZ - 12
STOPEX
SAB
Vozne vybaven samoinnm odbrzovaom maj uveden znaku na rukovti
ahadla
AUTOM
Znaka je umiestnen pred alebo za

skrtenm oznaenm druhu brzdy. Je
pouit iba na vozoch vybavench kltikmi
(lt znaka) z kompozcie.
(lt znaka)
a)
Znaka je umiestnen pred alebo za

oznaenm druhu brzdy. Je pouit iba na
vozoch s kotovou brzdou
Oznaenie vozidiel vybavench
elektropneumatickou brzdou
a) vozidlo m kompletn
elektropneumatick brzdu
b) vozidlo m iba prieben vedenie
elektropneumatickej brzdy
b)
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
D. Prehad npisov na drhovch vozidlch urench na dopravu

osb a na HDV:
Druh npisu
Vznam npisu
Oznaenie hmotnosti voza a potu sedadiel

na vozoch srie A alebo B
a)
b) na vozoch srie AB
Horn slo zna vdy hmotnos przdneho
voza (vavo)
a celkov hmotnos voza (vpravo). Doln slo
zna poet sedadiel.
b)
Oznaenie voza na prepravu baton a

potovch zsielok.
- horn slo zna hmotnos przdneho voza
(vavo) a celkov
hmotnos voza vpravo
- doln slo zna normu zaaenia voza
Oznaenie voza na prepravu osb so

sluobnm oddielom .
- horn slo (vavo) zna hmotnos przdneho
voza a (vpravo celkov hmotnos)
..
- doln sla znaia poet sedadiel (vavo) a

normu zaaenia (vpravo)
Oznaenie vlastnej hmotnosti vozidla

Vozidlo je vybaven brzdou R - rchlik
Brzdiaca hmotnos voza v reime R + Mg, pri
zapnutom rozvdzai
Br. hm. 00 t
Brzdiaca hmotnos v tonch. Npis je umiestnen

vpravo od skrtenho oznaenia druhu brzdy, ak
nem voze prestavova P - R alebo P - R - R
+ Mg
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
K P+E A
P+E 80t
P
80t
Br. hm. - G
P
R
G+E
P+E
R+E
r
00 t
00 t
00 t
00 t
00 t
00 t
00 + 00 t
00 t
Vozidl vybaven brzdou so zariadenm pre

samoinn brzdenie poda hmotnosti cestujcich t.j. bez prestavovaa. slo zna max.
brzdiacu hmotnos vozidla.
Plat pre przdne aj pre obsaden vozidlo.
Brzdiaca hmotnos HDV v tonch pre jednotliv
reimy brzdenia samoinnej tlakovej brzdy
v spoluprci s EDB a bez nej a pre run brzdu.
Ak nie je HDV vybaven niektorm reimom
brzdy, prslun riadok sa na skrini HDV
neuvdza
Na vozidlch vybavench prestavovaom P - R
alebo P - R - R+Mg, je brzdiaca hmotnos
vyznaen na ttku prestavovaa
Voze je vybaven runou brzdou. Znaka je
umiestnen v blzkosti dver, pri
ktorch je
umiestnen koleso (kuka) runej brzdy. Veda
tejto znaky je vyznaen brzdiaca hmotnos
runej brzdy
HDV je vybaven kotovou brzdou s prdavnou
kltikovou brzdou.
DK - GP ( prklad )
Skrten oznaenie druhu samoinnej brzdy HDV

- pe sa vdy pod hodnotu brzdiacej hmotnosti
runej brzdy
Oznaenie vozov vybavench zchrannou
elektropneumatickou brzdou
a) voze m premostenie elektropneumatickej
brzdy
b ) voze m iba prieben vedenie
elektropneumatickej brzdy
.
a)
b)
Poznmky : Znaky K, D, ep (v oboch farbch), a znaky na oznaenie
druhu stavaa odahlosti zdr s rovnak ako na nkladnch vozoch.
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
Ak je HDV vybaven aj magnetickou koajnicovou brzdou, uvedie sa pre u

stov brzdiaca hmotnos ako posledn riadok - (napr. R + E + Mg ).
E. Prehad tvarov rukovt prestavovaov

Druh prestavovaa
Osobn - rchlik
prpadne
Tvar rukovt a ich

farba
Vyhotovenie
nrys
bokorys
Zdvojen lt
viacstupov osobn
Przdny - loen
a) jednoduch
erven
b) dvojit erven
Nkladn - osobn
alebo nkladn osobn - rchlik
Guov lt
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
Rovina - hory
ierna s ovlnym
otvorom
Pdorys
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 2
10
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
PRKLADY VYHOTOVENIA BRZDOVCH ZARIADEN NA DRHOVCH

VOZIDLCH
Prestavovae
Run prestavovae s umiestnen na obidvoch stranch vozidla. Musia by
dobre viditen a ahko prstupn. Na HDV sa vak mu ovlda iba z vntra
vozidla.
1.Prestavova osobn - rchlik (tie viacstupov osobn prestavova)
Obr.1 Vyhotovenie rukovte viacstupovho osobnho prestavovaa

Ak je vozidlo vybaven iba osobnou brzdou "P" s niekokmi stupami
brzdiaceho inku alebo brzdou "osobn / rchlik" (P/R), nastavuje sa
poadovan stupe pkou v tvare poda obr. 1, ktor je ltej farby a pohybuje
sa v rovine kolmej na os nprav. Poloha rukovte, v ktorej je nastaven
brzdiaci inok zodpovedajci predpisu UIC, je oznaen znakou RIC. Pri
kadej polohe rukovte je na ttku napsan prslun brzdiaca hmotnos v
tonch.
2. Prestavova przdny / loen
Prestavova przdny / loen (dvojpolohov alebo viacpolohov) je vybaven
pkou, ktor je ervenej farby. Tto sa pohybuje v zvislej rovine kolmej na os
nprav. Pritom :
a) ak je vozidlo vybaven iba jednm prestavovaom "przdny / loen"
(prpadne przdny / iastone naloen / naloen ), mus ma jeho pka
jednoduch rukov poda obr. 2,
b) ak je vozidlo vybaven dvoma samostatnmi prestavovami tohto typu,
mus ma pka kadho z tchto prestavovaov zdvojen rukov poda
obr. 3
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
0br. 2 Vyhotovenie rukovte prestavovaa przdny / naloen na vozidlch

s jednm prestavovaom tohto typu
Obr. 3 Vyhotovenie rukovte prestavovaa przdny / naloen na vozidlch,

ktor maj dva prestavovae tohto typu
22
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
c)
na vozidlch, ktor maj brzdu pre reim "nkladn" aj pre reim

"osobn" a sasne prestavova "przdny/naloen" alebo "przdny
/ iastone naloen /naloen", me by doska prestavovaa
vybaven pohyblivmi pravtkami s dajmi brzdiacich hmotnost pre
kad nastaven reim brzdenia. Prslun brzdiaca hmotnos sa
potom objav v okienku na ttku prestavovaa (obr. 4 a obr. 5). Na
nkladnch vozoch sa prestavovae s pohyblivmi pravtkami
pouvaj iba vtedy, ak sa brzdiace hmotnosti pre reim brzdenia P
podstatne lia od brzdiacich hmotnost pre reim brzdenia G.
d)
Obr.4 Vyhotovenie prestavovaa

przdny / loen
Obr.5 Vyhotovenie prestavovaa

przdny/iastone naloen /
naloen
.
3. Prestavova "nkladn / osobn" (G/P) alebo "nkladn / osobn /

rchlik" (G/P/R)
Ak je vozidlo vybaven prestavovaom " nkladn / osobn " alebo "
nkladn / osobn / rchlik " (G / P alebo G / P / R) nastavuje sa poadovan
reim pkou, ktor sa pohybuje v zvislej rovine, kolmej na os nprav. Pka
prestavovaa je ukonen guou a cel je nafarben na lto (obr. 6 a 7).
Ak je vak vozidlo vybaven iba prestavovaom "osobn / rchlik", rukov
prestavovaa m tvar poda obr. 1.
Obr.6 Vyhotovenie rukovte prestavovaa nkladn / osobn

innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
Obr.7 Rukov prestavovaa nkladn / osobn / rchlik

4. Prestavova "rovina / hory"
Ak je vozidlo vybaven prestavovaom " rovina / hory " (P / M alebo R / G) ,
nastavuje sa poadovan druh brzdenia (t.j. dka odbrzovacieho asu
vozidla) tak, e reim "hory" ( t.j. preden odbrzovac as) sa nastav
vytiahnutm rukovte ahadla rovnobene s osou nprav a na doraz. Rukov
ahadla je iernej farby. V polohe "hory" sa mus na ervenom ttku
prestavovaa objavi ierne psmeno M alebo G (obr. 8) a v polohe rovina na
ltom ttku ierne psmeno P alebo R.
Obr. 8 Vyhotovenie prestavovaa rovina / hory

5. Vozov rozvdza typu KE - 483 M
lensk eleznice UIC zaali pouva na novovyrobench vozoch, ktor
maj automatick prestavovanie rozchodu kolies alebo s schopn
peviazania na podvozky rozchodu 1520 mm nov typ vozovho rozvdzaa
KE - 483 M.
Rozvdza KE - 483 M, m dve prestavn polohy :
- poloha 483 sa pouva na tratiach rozchodu 1520 mm
- poloha UIC sa pouva na tratiach normlneho rozchodu - 1435 mm.
44
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
Na dopravnej ceste SR jazdia tieto vozne v polohe UIC.
Obr. 9 Vozov rozvdza KE - 483 M

6. Uzavieracie mechanizmy:
Vypnacie strojenstvo brzdy
Rukov vypnacieho strojenstva brzdy m tvar poda obr. 10 a je ervenej

farby, dobre viditen a ahko prstupn, a to vdy najmenej z jednej strany
vozidla. Me by zahnut tak, ako je to vyznaen na obr. 10. Vypnacie
strojenstvo je zvyajne umiestnen priamo na rozvdzai a me by
umiestnen aj v jeho tesnej blzkosti na odboke potrubia k rozvdzau. S
vnimkou rchloinnch rozvdzaov starch sstav (Westinghouse a Knorr)
m rukov len dve polohy, a to:
- "zapnut" rukov smeruje dole,
- "vypnut" rukov je pribline vo vodorovnej polohe.
a)
b)
Obr. 10 Vypnacie strojenstvo brzdy

a) brzda zapnut
b) brzda vypnut - rukov pootoen najviac o 90o
V prpadoch, ke je rukov vypnacieho strojenstva ako prstupn a zle
viditen, naprklad rozvdza je priamo na hlavnom potrub pod vozom,
uzatvrac koht ovlda mechanizmus poda obr. 12.
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
a) brzda zapnut
b) brzda vypnut
Obr.11 Uzavierac koht na rozvdzai DAKO

7. Prestavovae "vypnut - zapnut"
Obr.12 Prestavova " vypnut - zapnut ",

1 - prav ttok prestavovaa
2 - av ttok prestavovaa
3 - ovldacia
pka, 4 - rozvidlen pka, 5 - ap,
6 - podloka, 7 - zvlaka
Vypnacie kohty na rchloinnch rozvdzaoch sstavy Westinghouse a
Knorr maj tri polohy rukovte (obr. 13) a to:
66
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
- zvisl dole "zapnut" a brzda inkuje ako rchloinn,

- vodorovn "zapnut", ale rchloinn strojenstvo je vypnut,
- ikmo dole "vypnut"
a)
b)
c)
Obr.13 Uzavierac koht na rchloinnom rozvdzai Knorr

(Westinghouse)
Vypnac koht brzdy umiestnen na odboke hlavnho potrubia k
rozvdzau m polohy poda obr. 14
a) brzda zapnut
b) brzda vypnut
Obr.14 Uzavierac koht brzdy na potrub

8. Spojkov kohty a brzdov spojky
Spojkov koht je uzatvoren, ak jeho rukov smeruje zvisle hore. Ak rukov
smeruje ikmo dole, je otvoren. V obidvoch polohch mus by nastaven
vdy a na doraz. Na kohtoch so zpadkou mus by nastaven vdy tak,
aby zpadka zapadla a tm znemonila svojvon prestavenie kohta. Prklad
vyhotovenia spojkovho kohta je na obr. 15.
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
Obr.15 Spojkov koht AKH s aretciou rukovte

Spojkovmi kohtmi (obr. 15) je vybaven aj napjacie potrubie, ak drhov
vozidlo napjacie potrubie m. Spojkov kohty hlavnho potrubia s
nafarben na erveno, spojkov kohty napjacieho potrubia s ltej farby.
9. Vypnacie strojenstvo potrubnho zrchovaa kontrukcie SR
Koht na zapnutie alebo vypnutie innosti potrubnho zrchovaa
kontrukcie SR a D (pokia ho voze m) m jednoduch rukov,
umiestnen priamo na telese potrubnho zrchovaa a je ervenej farby. Pri
zvislej polohe rukovte je potrubn zrchova zapnut, pri vodorovnej polohe
je vypnut. Na niektorch vozoch je rukov nahraden tvorhranom bez
farebnho oznaenia. Potrubn zrchovae sa prevdzkuj zsadne
v zapnutej polohe.
b)
a)
b) potrubn zrchova vypnut
a) potrubn zrchova zapnut
Obr.16 Vypnacie strojenstvo potrubnho zrchovaa DAKO Z

88
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
10.
Protimykov regultory (genertory) a tlaidlov ventily rchlikovej brzdy

na vozidlch ZSSK
Na niektorch vozoch ZSSK s namontovan mechanick protimykov
regultory DAKO - F (obr. 17, starie vyhotovenie protimykovho
regultora), na niektorch s namontovan genertory DAKO - FE 1
elektronickho protimykovho zariadenia (obr. 20, novie vyhotovenie).
Pri skke innosti protimykovho zariadenia sa postupuje takto:
a) protimykov regultor DAKO - F:
Ovldacie tlaidlo sa stla a nato sa v smere pok (regultor je
umiestnen na ele npravovho loiska). Sprvne inkujce
protimykov zariadenie mus vyprzdni brzdov valce prslunho
podvozka, prpadne v nich zni tlak. Po uvonen tlaidla ich mus znovu
naplni na pvodn tlak. innos zariadenia je pouten a me sa
prejavi aj odahnutm brzdovch kltikov od kolies.
Obr.17 Mechanick protimykov regultor DAKO - F

1 pripevovacia prruba,
2 teleso,
3
ovldacie tlaidlo,
4 elektrick as regultora
b) genertor DAKO - FE 1:
Pri vozoch s kltikovou brzdou sa ovldacie tlaidlo stla a nato sa v smere
pok (genertor DAKO - FE 1 je umiestnen taktie na ele skrine npravovho
loiska). Sprvne inkujce protimykov zariadenie mus vyprzdni brzdov
valce (brzdov jednotky) obidvoch podvozkov, priom po uvonen tlaidla ich
mus znovu naplni na pvodn tlak.
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
innos zariadenia je pouten a me sa prejavi aj odahnutm brzdovch

kltikov alebo signalizciou Odbrzden. Chybn protimykov zariadenie
vypna uren zamestnanec z innosti vypnaom v rozvodovej skrini. Pri
vozoch s kotovou brzdou sa tlaidlo nato v smere pok. Zatlaenm
tlaidla odbrzdia 3 neskan dvojkolesia, priom skan dvojkolesie
zostane zabrzden. Po uvonen tlaidla sa naplnia brzdov jednotky.
Protimykov zariadenie mus vozmajster vyska na vetkch npravch
voza.
Obr.18 Genertor DAKO - FE 1 elektronickho protimykovho zariadenia

DAKO - PE 1,
1
pripojovac konektor,
2
pripevovacia prruba
3
teleso,
4
ovldacie tlaidlo
Obr.19 Tlaidlov ventil rchlikovej brzdy (predtm pouvan nzov

"stlacia zklopka") 1 - ovldacie tlaidlo, 2 teleso
10
10
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
Na vozoch s kltikovou brzdou pre reim brzdenia R, ktor pracuje s dvoma

hodnotami tlaku v brzdovom valci v zvislosti od rchlosti, sa vysok hodnota
tlaku nastavuje, ke je vozidlo v pokoji (pri skke brzdy) pomocou
tlaidlovho ventilu rchlikovej brzdy (obr. 21), umiestnenho na dolnom okraji
bonice uprostred voza. Ovldacie tlaidlo sa pri skke vysokho stupa
brzdenia stla na as cca 5 a 6 s, priom sa vysok stupe brzdenia mus
prejavi :
- zvenm tlaku v brzdovom valci,
- pohybom mechanickej asti brzdy.
Po uvonen tlaidla sa brzda mus samoinne prestavi na nzky stupe
brzdenia, o sa sleduje poda pohybu piestnice v brzdovom valci a poda
poutenho niku vzduchu z brzdovho valca.
Obr.20 Odstrediv regultor DAKO - K

1
pripevovacia prruba, 2 vieko, 3 prklad vyhotovenia prpravku

na skanie vysokho stupa zabrzdenia, 4 vzduchov potrubie
11. Skobn ( kontroln) prvky kotovej a magnetickej koajnicovej brzdy

Na vozoch s kotovou brzdou sa jej zabrzdenie a odbrzdenie kontroluje
na ukazovateli stavu "zabrzden / odbrzden". Na niektorch vozoch je
ukazovate iba dvojokienkov spolon pre prieben aj run brzdu. V
takomto prpade ukazovate reaguje na zabrzdenie runej brzdy iba vtedy,
ke je v hlavnom potrub tlak vzduchu aspo cca 3 bary. Ak je tlak
vzduchu v hlavnom potrub pri odbrzdenej runej aj priebenej brzde,
ukazovate je zaclonen zelenou farbou v obidvoch okienkach.
innos od 11. 12. 2005
11

Prloha . 3
Pri zabrzdenej priebenej alebo runej brzde mus by ukazovate

zaclonen ervenou farbou. Niektor vozne s vybaven samostatnm
ukazovateom zabrzdenia runej brzdy (obrzok 21 vavo). Dvojokienkov
ukazovate potom ukazuje iba zabrzdenie (erven farba), alebo odbrzdenie (zelen farba) priebenej brzdy, zatia o ukazovate runej brzdy
ukazuje tmi istmi farbami stav runej brzdy bez ohadu na prtomnos
tlaku v hlavnom potrub.
Obr. 21 signalizcia stavu

runej brzdy
signalizcia
priebenej brzdy
zelen .............................................................. odbrzden

erven ............................................................ zabrzden
signalizcia stavu - hlavn potrubie bez tlaku
Obr. 22 Prklady vyhotovenia ukazovatea kotovch bzd

Niektor vozne s vybaven signalizciou hlavn potrubie bez tlaku. Tento
stav sa signalizuje leatm iernym krom v bielom poli a znamen, e v
danom okamihu ukazovate stavu "zabrzden / odbrzden" (dvojokienkov)
nesignalizuje stav runej brzdy (i je zabrzden alebo odbrzden).
K vybaveniu Mg -brzdy patr prestavova P / R / R+Mg, ovldac panel
s manometrom, tlaidlo kontroly Mg - brzdy a kontrolka sprvnej innosti Mg brzdy a potrubn zrchova umiestnen veda brzdovho rozvdzaa.
12
12
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 3
Magnetick koajnicov brzda sa pri jazde uvedie do innosti:

- iba pri polohe rozvdzaa R + Mg
- pri prepojenom napjacom potrub
- pri znen tlaku vzduchu v hlavnom potrub pod 3,0 baru
- pri prevdzkovom brzden sa do innosti neuvedie
- pri rchlosti vyej ako 50 km . h-1
Pre sprvny inok Mg - brzdy je potrebn zapnutie potrubnch zrchovaov.
Pri poklese rchlosti pod 20 km . h-1 je automaticky preruen prvod el. prdu
do elektromagnetov brzdovch trmcov a dochdza k uvoneniu ich
zdvhacch prun nsledkom vypustenia vzduchu. Tm prde ku zdvihnutiu
brzdovch trmcov do kudovej polohy ete pred zastavenm vlaku, aby bolo
vylen samovon zvyovanie brzdiacej sily, spsoben trenm medzi
brzdovm trmcom a koajnicou pri klesajcej rchlosti vlaku.
Obr. 23 Pohad z boku voza na vyhotovenie panelu Mg-brzdy a na

vyznaen miesto, kde sa na rozvdzai voza typu Knorr vypna potrubn
zrchova tvorhrannm kom
innos od 11. 12. 2005
13

Prloha . 3
1468x-
rozvdza Knorr
2- hlavn potrubie, 3- kontroln panel Mg-brzdy,
odbrzovacie ahadlo, 5-ukazovate stavu Zabrzden - Odbrzden,
vypnacie strojenstvo brzdy,
7- prestavova P / R / R + Mg,
rm voza
miesto na rozvdzai kde sa vypna potrubn zrchova tvorhrannm
kom
12. Diakovo ovldan vypac ventil

Diakovo ovldan vypac ventil je sasou vypacieho zariadenia
ovldanho elektropneumaticky.
.
Obr. 24 Vypac ventil s elektropneumatickm ovldanm

I. -
poloha elektropneumatickho ovldania ventilu,
II. -
poloha priameho runho vypania
III. -
zvern poloha
14
14
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 4
VYZNAOVANIE BRZDIACEHO INKU NA VOZIDLCH

Brzdiaci inok sa na vozidlch vyznauje hodnotou brzdiacich hmotnost
v tonch poda tchto zsad:
a) na nkladnch vozoch
bez prestavovaa P - L, P - 1/2 - L a bez zariadenia na samoinn
- npisom v blzkosti npisu oznaujceho typ priebenej brzdy;
.
s runm prestavovaom P - L alebo P - 1 / 2 - L :

na ttku pre kad polohu prestavovaa;
so samoinnm prestavovaom P-L :

npisom na skrini vozidla, ktor nahrdza ttok prestavovaa;
so samoinnm brzdenm poda nkladu:

npisom maximlnej brzdiacej hmotnosti na pozdniku vozidla a to aj
pre vozidl s prestavovaom G - P. Pre vozidl s brzdou Boi je
dovolen vyhotovenie npisu tabukou na bonej stene (pozdniku)
vozidla (pozri Prlohu .2);
Brzdiaca hmotnos runej brzdy:

je vyznaen svojou maximlnou hodnotou, pokia je tto menia ako
najvia dopravn hmotnos vozidla;
- brzdiaca hmotnos ustavovacej alebo pkovej brzdy mus by erveno
ormovan.
b) na osobnch vozoch
bez prestavovaa reimu brzdenia :
npisom na pozdniku alebo na skrini v blzkosti npisu, oznaujcom
typ priebenej brzdy;
s prestavovaom reimu brzdenia:
- na ttku prestavovaa pre kad polohu rukovte;
Pre reim brzdenia R, pre rchlikov brzdu s potrubnm zrchovaom, s
vyznaen vdy dve hodnoty brzdiacich hmotnost a to:
- pre zapnut potrubn zrchova je hodnota uveden ervenou farbou;
- pre vypnut potrubn zrchova je hodnota uveden bielou farbou;
- brzdiaca hmotnos runej brzdy sa vyznauje v blzkosti symbolu runej
brzdy.
.
c) na HDV ZSSK vrtane vloench nemotorovch a riadiacich vozov:

- npisom na skrini vozidla. Brzdiaca hmotnos kadho pracovnho
reimu priebenej brzdy je uveden samostatnou hodnotou v porad
G, P, R. Pri zapotatenom inku EDB je uveden v porad G, P, R, G+E
innos od 11. 12. 2005
1

Prloha . 4
P+E, R+E.
Ak m HDV prestavova ovldan z boku vozidla, potom s hodnoty
brzdiacich hmotnost uveden aj na jeho ttku;
- brzdiaca hmotnos runej brzdy HDV je vdy vyznaen stom
brzdiacich hmotnost jednotlivch podvozkov (naprklad 9 + 9).
innos od 11. 12. 2005

Prloha .5
TABUKY BRZDIACICH PERCENT ZSSK CARGO

slo
tabuky
I. 4 b
Dka
Reim
zbrzdnej
brzdenia vzdialenosti
v (m)
P, R, R + Mg
P
400
700
I. 7c
P
I. 7d
P,R
700
Sprava vlaku
Vlaky osobnej dopravy 0 a 60 nprav
Vlaky nkladnej dopravy 0 a 500 m
Vlaky osobnej dopravy od 0 do 60
nprav
I. 10 b
P, R, R + Mg
P
1000

I. 10 c
P, R
1000

II.4
400
Akkovek sprava
II. 7
700
Akkovek sprava
II. 10
1000
Akkovek sprava
daje tabuky I. 10. b), uveden v stpcoch pre rchlos 155 a 160 km.h-1, platia
pre jazdy vlakov zostavench z vozidel ZSSK po tratiach D a zahraninch
eleznc!
innost od 11. 12. 2005

Prloha .5
Tabuka I.4b
Zbrzdn vzdialenos 400 m
Reim brzdenia P, R, R + Mg: Vlaky osobnej dopravy
do 60 nprav
Reim brzdenia P
-Vlaky nkladnej dopravy dky do 500 m
Rozhodn
spd
v promile
15
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
20
10
10
10
10
10
10
10
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
27
28
29
30
31
32
33
34
35
37
38
39
40
41
42
44
45
46
Brzdiace percent pri dovolenej rchlosti a do

25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75
10
10
10
10
10
10
11
12
13
14
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
30
31
32
33
34
36
37
38
39
41
42
43
44
45
46
48
49
50
11
11
11
11
12
13
14
15
16
17
19
20
21
22
23
24
25
26
28
29
30
31
32
34
35
36
37
39
40
41
42
44
45
46
47
49
50
51
53
54
55
14
14
15
15
15
17
18
19
20
21
23
24
25
26
28
29
30
31
33
34
35
36
37
39
40
41
43
44
45
47
48
49
50
52
53
54
56
57
58
60
61
kilometrov za hodinu
18
22 28 36
18
23 29 37
19
24 30 39
19
25 32 40
20
26 33 42
21
28 34 43
22
29 36 44
24
30
37 46
25
31
38 48
26
33 40 49
28
34
41
50
29
35 43 52
30
37
44 53
32
38 46 55
33
40
47 56
34
41
49 58
36
42 50 60
37
44 52
61
38
45 53 63
40
47
55 65
41
48 56 66
42
49 58 68
43
50 59 69
45
52
61
71
46
53 63 73
48
55 64 74
49
57
66 76
50
59 68 78
52
60 69 80
53
62
71
82
54
63
72 83
56
65
74 85
57
67
76 87
59
68
78 89
60
70
79
91
61
71
80 92
63
73
82 94
64
74
84 96
66
76
86 98
67
77
88 100
69
79
90 102
46
47
49
50
52
53
55
56
58
59
61
63
64
66
68
69
71
73
74
76
78
79
81
83
85
86
88
90
93
95
96
100
56
57
59
61
62
64
65
67
69
70
72
74
76
78
80
83
86
89
93
97
102
67
68
70
72
74
76
78
79
81
84
86
91
94
97
100
104
108
112
116
120
80
82
83
85
87
89
91
93
96
99
102
108
114
119
80
93
96
98
100
102
104
106
109
112
115
118
innost od 11. 12. 2005

Prloha .5
Tabuka I. 7c
Reim brzdenia P: Vlaky osobnej dopravy
do
60 nprav
Vlaky nkladnej dopravy dky do 500 m
Rozhodn
spd v 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100
promile
0
10
11
13
16 20 24
28 33 40 48 56
64
74
85
10
11
12
14
17
25 35 42 50 58
66
76
87
10
11
12
13
15
18 22 26
30
37 44 51 59
67
77
88
10
11
12
14
16
19 23 27
31
38 45 53 61
69
79
90
10
11
12
13
15
17
20 24 28
32 39 46 54 62
70
80
91
11
12
13
14
16
18
21 25 29
34 40 47 55 63
71
81
92
12
13
14
15
17
19 22 26 30
35 42 49 57 65
73
83
94
13
14
15
16
18 20 23 27
36 43 50 58 66
75
85
96
14
15
16
17
19
37
44 52 60 68
77
87
98
15
16
17
19 20 22 25 29 33
38 45 53 61 69
78
88
99
10
16
17
18 20 21 23 26 30 35
40
47 55 62 70
79
89
101
11
17
18
19
41
48 56 64 72
81
91
103
12
18
19 20 22 23 25 28 32 37
43 50 57 65 73
82
92
104
13
19 20 21 23 24 26 29 33 38
44
58 66 74
83
93
106
14
20 21 22 24 25 27 30 34 40
46 53 60 68 76
85
94
107
15
21 22 23 25 26 28 31 35
47
61 69 77
86
96
108
16
22 23 24 26 27 29 32 36 42
48 55 62 70 80
88
98
110
17
23 24 25 27 29 31 34 38 44
50
57 64 72 80
90
100 112
18
24 25 26 28 30 32 35 39 45
51
58 66 74 82
92
102 114
19
25 26 27 29 31 33 36 40 46
52 59 67 75 83
93
103
20
26 27 28 30 32 34 37
47
53 60 68 76 84
94
104
21
27 28 29 31 33 36 39 43 49
55 62 70 78 86
96
106
22
28 29 30 32 34 37 40 44 50
56 63
71
79 87
97
108
23
29 30 31 33 35 38 41 46 52
58 65 73
81 89
99
110
24
30 31 32 34 36 39 42 48 54
60
67 75 83 91
101
112
25
31 32 33 35 38 40 43 49 55
61
68 76 84 92 102 114
innost od 11. 12. 2005
21
25
31
21 24 28 32
21 22 24 27
31
41
36
41
51
54

Prloha .5
Tabuka I. 7d
Reim brzdenia P: Vlaky osobnej dopravy
61 a 100 nprav
Vlaky nkladnej dopravy dky od 501 do 700 m
Rozhodn
spd v 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100
promile
11
14
18
23
28
34
42
50
60
70
81
93
12
15
20
25
30
36
44
52
62
73
84
96
10
13
16
21
26
32
38
46
54
64
75
86
98
11
14
18
22
27
33
40
48
57
67
78
88 101
10
12
15
19
24
29
35
42
50
59
69
80
91
10
11
13
16
20
25
31
37
44
52
61
72
83
94
10
10
12
15
18
21
26
32
39
46
54
63
74
85
96
10
11
13
16
19
23
28
34
40
48
56
66
76
88
99
111
10
12
14
17
20
24
29
35
42
50
58
68
79
90 102 114
10
11
13
16
18
22
26
31
37
44
52
61
70
81
93
10
11
12
14
17
19
23
27
32
39
46
54
63
73
84
96
11
12
13
15
18
21
24
28
34
41
48
56
65
75
86
99
12
13
14
16
19
22
25
30
36
42
50
58
67
78
89 102
13
14
16
18
20
23
27
33
38
44
52
60
70
80
91 105
14
15
17
19
21
24
28
34
40
46
54
63
72
82
94 108
15
16
18
20
23
26
30
35
41
48
56
65
74
85
97 111
16
18
20
22
24
28
32
38
45
52
60
69
77
87 100 114
17
19
21
23
26
29
34
39
46
54
62
71
79
90
18
19
21
23
26
29
34
39
46
54
62
71
81
93
19
20
22
24
27
31
35
41
48
56
64
73
84
95
20
21
23
25
28
32
37
43
50
57
66
75
86
98
innost od 11. 12. 2005

Prloha .5
Tabuka I.10b
Reim brzdenia P, R, R + Mg : Vlaky osobnej dopravy
do 60 nprav
Reim brzdenia P
Rozhodn
spd v
50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100 105 110 115 120 125 130 135140 145 150 155 160
promile
0
10 12 15 19 23 27 31 36 43 50 57 65 73 82 90 101 112 123 134 146 158 171 185
10 13 16 21 25 29 33 38 45 52 59 67 75 84 92 103 114 125 136 148 160 173 187
10 13 17 22 26 30 34 39 46 53 60 68 77 86 94 105 115 126 137 149 162 175 187
11 14 18 23 27 31 35 40 47 54 61 69 78 87 96 106 117 128 139 151 163 177 190
11 14 19 24 28 32 37 42 49 56 63 71 80 88 98 108 119 130 141 153 165 178 192
12 15 20 25 29 33 38 43 50 57 64 72 81 90 100 110 121 132 143 155 167 180 194
12 16 21 26 30 34 39 44 51 59 66 74 83 92 101 111 122 133 144 156 169 182 195
13 17 22 27 31 35 40 45 52 60 67 75 84 93 103 113 124 135 146 158 170 184 197
13 18 23 28 32 36 41 46 53 61 69 76 85 95 105 115 126 137 148 160 172 186 199
14 19 24 29 33 37 42 48 54 62 70 78 87 97 107 117 127 139 150 162 174 187 201
10
15 20 25 30 34 38 43 49 55 63 71 79 89 99 109 119 129 140 151 163 176 189 203
11
16 21 26 31 35 40 45 51 57 65 73 81 91 101 111 121 131 142 153 165 177 191 204
12
17 22 27 32 36 41 46 52 58 66 74 82 92 102 112 122 133 144 155 167 179 193 206
13
18 23 28 33 38 43 48 54 60 68 76 84 94 104 114 124 134 145 156 169 181 194 208
14
20 25 30 35 40 45 50 56 62 70 78 86 96 106 115 125 136 147 158 170 183 196 210
15
21 26 31 36 41 46 51 57 64 72 80 88 98 108 117 127 138 149 160 172 184 198 212
16
22 27 32 37 42 47 52 58 65 73 81 90 100 110 119 129 139 151 162
17
23 28 33 38 43 48 53 59 66 74 82 91 101 112 121 131 141 152 163
18
24 29 34 39 44 49 55 61 68 76 85 94 104 116
19
25 30 35 40 45 50 56 62 69 78 87 96 106
20
26 31 36 41 46 51 57 63 70 79 89 99 110
21
27 32 37 42 48 53 59 65 72 81 91 102 114
22
28 33 38 44 50 55 61 67 73 83 93 104
23
29 34 39 45 51 56 62 68 75 85 95 106
24
30 35 40 46 52 57 63 69 76 86 96 107
25
31 36 41 47 53 58 64 71 78 88 98 108
innost od 11. 12. 2005

Prloha .5
Tabuka I.10c
Reim brzdenia P, R: Vlaky osobnej dopravy
od 61 do 100 nprav
Reim brzdenia P: Vlaky nkladnej dopravy dky od 501 do 700 m
Rozhodn
spd v
promile
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20

20 25 30 35 40 45 50 55 60
6
6
6
6
6
6
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
6
6
6
6
6
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
6
6
6
6
6
7
8
9
10
11
12
13
14
16
17
18
19
20
21
22
23
6
6
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
18
19
20
21
22
23
24
25
6
6
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
20
21
22
23
24
25
27
28
65
70
75 80 85 90
8 10 13 17 21 25 30
9 11 14 18 22 26 31
10 12 15 19 23 27 32
11 14 17 21 25 29 34
12 15 18 22 26 31 36
13 16 19 23 27 32 38
14 17 21 25 29 34 40
15 18 22 26 30 36 42
17 20 24 28 32 38 44
18 21 25 29 34 40 46
19 22 26 30 36 42 48
20 23 28 32 38 44 50
21 25 29 34 40 46 52
23 27 31 36 42 48 54
24 28 33 38 44 50 56
25 29 34 40 46 52 59
27 31 36 42 48 54 61
28 33 38 44 50 56 63
29 34 40 46 52 58 65
31 36 42 48 54 60 67
33 38 44 50 56 62 69
35
36
38
40
43
45
47
49
51
53
55
57
59
61
63
66
68
70
72
75
77
41
43
45
47
50
52
54
56
58
60
62
65
67
69
71
74
76
78
80
83
85
48
50
52
54
57
60
62
64
66
68
70
73
75
77
79
82
84
86
88
91
93
95
100
55
58
60
62
65
68
70
72
74
76
78
81
83
85
87
90
92
94
97
10
0
10
2
63
66
69
71
74
77
79
81
83
85
87
89
91
93
96
99
10
2
10
4
10
6
10
9
111
innost od 11. 12. 2005

Prloha .5
Tabuka II. 4
Reim brzdenia G :
Sprava akhokovek vlaku
Rozhodn
spd v
15
20
25
30
35
40
45
50
55
60
promile
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
6
6
6
6
6
6
7
7
8
9
10
11
12
13
14
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
33
34
35
36
37
39
40
41
42
43
innost od 11. 12. 2005
6
6
6
6
6
7
8
9
10
11
12
13
14
16
17
18
19
20
21
22
23
25
26
27
28
29
31
32
33
34
35
37
38
39
40
41
43
44
45
46
47
6
6
7
9
9
10
11
12
13
14
15
17
18
19
20
21
22
24
25
26
27
29
30
31
32
33
35
37
38
39
40
42
43
44
45
46
48
50
51
52
53
8
9
10
11
13
14
15
16
17
18
19
21
22
23
24
26
27
29
30
31
32
34
35
36
38
39
41
43
44
45
46
48
50
51
52
53
55
57
58
59
60
12
13
15
16
17
18
20
21
22
24
25
27
28
29
30
32
33
35
36
38
39
41
42
43
45
46
48
50
51
52
53
55
57
59
60
61
63
65
67
68
69
18
19
21
22
24
25
26
28
29
31
32
34
35
37
38
40
41
43
44
46
47
49
50
52
54
55
57
59
60
61
62
64
66
68
69
70
72
74
76
78
79
26
27
29
30
32
33
34
36
38
40
41
43
44
46
47
49
50
52
54
56
57
59
60
62
64
65
67
69
71
73
74
76
78
80
81
82
84
86
88
90
91
35
37
39
40
42
43
45
47
48
50
52
54
55
57
59
61
62
64
66
68
70
72
73
75
77
79
81
83
85
87
88
90
92
94
96
97
47
49
51
52
54
56
58
60
62
64
66
68
69
71
73
75
77
79
81
83
85
87
89
91
93
95
61
63
66
68
70
72
74
76
78
80
82
85
87
89
91
94
96
98

Prloha .5
Tabuka II.7
Reim brzdenia P, G
Brzdiace percent pri dovolenej rchlosti do
Rozhodn
spd v 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90
promile
51 62 76 93
11
15 20 26 33 41
12
16
10
13
18 23 29 36 44 55 66 80 97
11
14
19 24 30 37 46 57 67 82 99
10
12
15 20 26 32 39 48 59 70 85
11
13
16
10
12
15
18 23 29 35 43 52 62 74 89
11
13
16 20 24 30 36 44 53 64 76
10
12
14
17
10
11
13
16
19 23 28 34 40 48 57 68 81 96
10
11
12
14
17 20 24 29 35 41 49 59 70 83 98
11
12
13
15
18 22 26 31 37 43 51
12
13
14
16
19 23 27 32 38 45 53 63 74 87
13
14
16
18
21 25 29 34 40 47 55 65 76 89
14
15
17
19 22 26 30 35 41 48 56 66 78 91
15
16
18 20 23 27
16
17
19
17
18 20 23 26 30 34 40 46 54 62 72 84 97
18
19
19
20 22 25 29 33 37 43 49 57 66 76 88
20
21 23 26 30 34 38 44 51 59 68 78 90
21
22 24 27
22
23 25 28 32 36 41 47 54 62
23
24 27 30 34 38 43 49 56 64 73 84 96
24
25 28 31 35 39 45 51 58 66 75 86 99
25
26 29 32 36 40 46 52 59 67 76 87
21 27 34 42 53 64 78 95
21 27 33 41 50 60 72 87
91
21 26 32 38 46 55 66 78 93
61 72 85
31 37 43 50 58 68 80 93
21 24 28 32 38 44 52 60 70 82 95
21 24 27
31 35 41 47 55 64 74 86 99
31 35 40 46 53 61 70 80 92
71 82 94
innost od 11. 12. 2005

Prloha .5
Tabuka II.10
Reim brzdenia

G:
Rozhodn
spd v 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100
promile
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
6 6 6 6 8 11 14 18 22 27 33 39 46 54 63 74
6 6 6 6
7 9 12 15 19 23 28 34 40 47 55 65 76
6 6 6 6 8 10 13 16 20 25 30 36 42 49 57 67 78
6 6 6 7
9 11 14 17 21 26 31 37 43 51 59 69 80
6 6 6 8 10 12 15 18 23 28 33 39 45 53 61 71 82
6 6 7 9 11 13 16 19 24 29 34 40 46 54 63 73 84
6
7 8 10 12 15 18 22 26 31 36 42 48 56 65 75 86
8 9 11 13 16 19 23 27 32 37 43 50 58 67 77 88
8 9 10 12 14 17 20 24 29 34 39 45 52 60 69 79 90
9 10 12 14 16 19 22 26 31 36 41 47 54 62 71 81 92
10 11 13 15 17 20 23 27 32 37 42 48 55 63 72 82 94
11 12 14 16 18 21 25 29 34 39 44 50 57 65 74 84 97
12 13 15 17 19 22 26 30 35 40 45 52 59 67 76 86 99
13 14 16 18 21 24 28 32 37 42 47 54 61 69 78 88
14 15 17 19 22 25 29 33 38 43 48 55 62 71 80 90
15 16 18 20 23 26 30 34 39 45 50 57 64 73 82 93
16 17 19 21 24 27 31 35 40 46 52 59 66 75 84 95
17 19 21 23 26 29 33 37 43 48 54 61 68 77 86 97
18 20 22 24 27 30 34 38 45 49 55 62 70 79 89 99
19 21 23 25 28 31 35 40 42 51 57 64 72 81 92
20 22 24 26 29 32 36 41 46 52 58 66 74 83 95
21 23 25 28 31 34 38 43 48 54 60 68 76 85
22 24 26 29 32 35 39 44 49 55 62 70 78 87
23 25 28 31 34 37 41 46 51 57 64 72 80 89
24 26 29 32 35 39 43 48 53 59 66 74 82 91
25 27 30 33 36 40 44 49 54 60 67 75 84 93
innost od 11. 12. 2005

Prloha .5
10
innost od 11. 12. 2005

Prloha 5a) Brzdov tabuky SR
Tabuky brzdiacich percent pre trate v sprve SR

Dka
zbrzdn
vzdialenos
v (m)
nklad vlaku
slo
tabuky
Reim
brzdenia
I. 4 a
P
P
400
I. 4 b
P, R, R + Mg
P
400
I. 7 a
P, R, R + Mg
P
700
I. 7 b
P, R, R + Mg
700
Vlaky osobnej dopravy z podvozkovch

vozov 21 a 80 nprav
I. 7c
700
Vlaky osobnej dopravy z 2 a 3

npravovch vozov od 21 do 80 nprav
Vlaky nkladnej dopravy do 150 m
Vlaky osobnej dopravy do 20 nprav

I. 7 d
P
P
700
I. 10 a
P, R, R + Mg
P
1000
I. 10 b
P, R, R + Mg
P
1000
I. 10 c
P, R
P
1000
I. 15a
P, R, R + Mg
P
1500
I. 15b
P, R, R + Mg
P
1500
I. 15c
P, R
P
1500
II.4
400

Vlaky nkladnm dopravy 151 a 500 m
Vlaky nkladnm dopravy 501 a 700 m
Akkovek sprava
II. 7
700
Akkovek sprava
II. 10
1000
Akkovek sprava
II. 15
1500
Akkovek sprava
innos od 11. 12. 2005

Tabuka I. 4a
45

Dovolen rchlosti do
50
55
60
65
70
75
80
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
brzdiace percent
31
38
46
32
38
47
33
39
48
34
40
49
35
41
50
36
42
51
37
43
52
38
44
53
39
45
54
40
46
55
41
47
56
42
48
57
43
49
58
44
50
59
45
51
60
46
52
61
47
53
62
48
55
63
49
56
64
50
57
65
51
58
66
52
59
67
53
60
68
54
61
69
55
62
71
57
64
73
58
66
75
59
67
77
60
68
78
61
69
79
62
70
80
63
71
64
72
67
74
69
77
70
78
71
72
73
74
75
Reim brzdenia P:
Rozhodn
spd v
40
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
10
11
12
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
45
46
47
48
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
53
54
55
56
57
58
59
60
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
59
61
62
63
64
65
66
67
54
54
56
57
58
59
60
62
63
64
66
67
68
69
70
71
72
74
75
76
77
78
79
80
82
84
64
65
66
67
68
69
70
72
73
75
77
78
79
80
81
82
83
85
86
87
88
89
90
85
90
77
78
79
80
81
82
83
85
86
87
89
90
91
92
93
94
95
97
99
90
92
93
94
95
96
97
99
innos od 11. 12. 2005

Tabuka I. 4b
Reim brzdenia P, R, R + Mg:
Reim brzdenia P:
Rozhodn
spd v
15
20
25
30
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
6
6
6
6
6
6
6
7
7
8
8
9
10
10
11
11
12
12
13
14
15
15
16
16
17
17
18
19
19
20
20
21
21
22
23
23
24
24
25
25
26
6
6
6
6
6
6
7
7
8
8
9
10
11
12
13
13
14
14
15
16
17
17
18
18
19
19
20
20
21
22
22
23
23
24
25
25
26
26
27
27
28
8
8
8
8
8
8
9
10
10
11
12
12
13
14
14
15
16
17
18
19
20
20
21
21
22
22
23
23
24
25
26
27
27
28
29
29
30
30
31
31
32
11
11
11
11
11
11
12
13
13
14
15
16
16
17
18
19
20
21
22
23
24
24
25
25
26
26
27
28
29
30
30
31
32
33
34
35
36
36
37
37
38
innos od 11. 12. 2005
Vlaky osobnej dopravy

21 a 80 nprav
Vlaky nkladnej dopravy dky 151 a 500 m
Dovolen rchlos do
35
40 45 50 55 60 65
70
75
brzdiace percent
14
18
22
27 34 43 54 67
80
14
18
22 28 35 45 55 68 82
15
19
23 29 36 46 57
70
84
15
19
23 29 37
47 59 72
85
15
19
23 30 38 48
61
74
87
15
20
24 30 39 49 62 75
89
15
20
25
31
40
51
64
77
91
16
21
26 32
41
52 65 79
93
17
21
26 33 42 54 67
81
96
18
22
27
34 43 55 69 84 99
19
23
28 35 44 56
71
86 102
20
24
29 36 45 58 74
91 108
20
25
30
37 46 59 76 94 114
21
26
31
38 47 60 78
97 119
22
27
32 39 48 62 80 100
23
28
33 40 49 64 83 104
24
29
34
41
50 66 86 108
25
30
35 42 52 69 89 112
26
31
36 43 54 72 93 116
27
32
37
44 56 75 97 120
28
33
38 46 58
77 102
29
34
40 49 60 79
30
35
41
51
62
81
30
36
42 52 63 82
31
37
43 54 65 84
32
38
44 55 67 86
33
39
45 56 69 88
34
40
47
58
71
90
35
41
49 60 73 93
36
42
50
61
74 95
36
43
51
62 75 96
37
44
53 64 77 100
38
46
55 66 79
39
47
56
67
81
40
48
57
69 83
41
49
59
71
85
42
50
60
72 87
43
51
62
74 89
44
52
63
75
91
45
54
65
77 93
46
55
66
78 95
80
93
96
98
100
102
104
106
109
112
115
118

Tabuka I. 7a

do 20 nprav
Reim brzdenia P:
Vlaky nkladnej dopravy dky 150 m
RozDovolen rchlos do 140 km.h-1
hod- 60 65 70 75 80 85 90 95 100 105 110 115 120 125 130 135
n
brzdiace percent
spd
0
14 18 23 29 35 42 50 58 66 76 88 100 111 124 137 151
1
15 19 24 30 36 43 51 59 67 77 89 101 112 125 138 153
2
16 20 25 31 37 44 52 60 68 78 90 102 114 127 140 154
3
17 21 26 32 38 45 53 61 69 79 91 103 115 128 141 156
4
18 22 27 33 39 46 54 62 70 80 92 104 116 129 142 157
5
18 23 28 34 40 47 55 63 72 82 94 106 118 131 144 159
6
19 24 29 35 41 48 56 64 73 84 96 108 120 133 146 161
7
20 25 30 36 42 49 57 65 74 85 97 109 121 134 147 162
8
20 25 31 37 43 50 58 66 75 86 98 110 122 135 148 164
9
21 26 32 38 44 51 59 67 76 87 99 112 124 137 150
10 21 26 33 39 46 53 60 69 78 89 100 114 126 139 152
11 22 27 33 40 47 54 61 70 79 90 101 115 127 140
12 23 28 34 41 48 55 62 71 80 91 102 116 128 141
13 23 29 35 42 49 56 63 72 81 92 103 117 129
14 24 30 36 43 50 57 65 74 83 94 105 119 131
15 25 31 37 44 51 58 66 75 84 95 106 120
16 26 32 38 45 52 59 67 76 85 96 108 122
17 27 33 39 46 53 60 68 77 86 97 109
18 27 33 39 46 53 61 69 78 87 99 111
19 28 34 40 47 54 62 71 80 89 101
20 29 35 41 48 55 63 72 81 90 102
21 29 35 41 49 56 64 73 82 91
22 30 36 42 50 57 65 74 83 92
23 31 37 43 51 58 66 75 84 93
24 31 37 44 52 59 67 76 85 95
25 32 38 45 53 60 68 77 86 96
140
165
167
168
170
171
173
innos od 11. 12. 2005

Tabuka I. 7b
Reim brzdenia P, R, R + Mg: Vlaky osobnej dopravy z podvozkovch vozov

21 a 80 nprav
Dovolen rchlos do
Rozhodn 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100
spd v
brzdiace percent
0
10 12 14 17 21 25 30 35 41 47 54 62 71
10
11
10
11
12 14 16 19 23 27 32 37 43 49 56 64 73
10
11
12 14 16 20 24 28 33 38 44 50 57 65 74
10
11
12 13 15 17 21 25 29 34 39 45 51 58 66 75
10
11
12 13 14 16 18 22 26 30 35 40 46 52 59 67 76
11
12 13 14 15 17 19 23 27 31 36 41 47 53 60 68 77
11
12 13 14 15 17 20 23 27 32 37 42 48 54 61 69 78
12 13 14 15 16 18 21 24 28 33 38 43 49 55 62 70 79
12 13 14 16 17 19 22 25 29 34 39 44 50 56 63 71 80
10
13 14 15 17 18 20 23 26 30 35 40 45 51 57 64 72 81
11
14 15 16 18 19 21 24 27 31 36 41 46 52 58 65 74 83
12
15 16 17 18 19 22 25 28 32 37 42 47 53 59 66 75 85
13
16 17 18 19 21 23 26 29 33 38 43 48 54 60 68 77 87
14
16 17 19 20 22 24 27 30 34 39 44 49 55 62 70 79 89
15
17 18 20 21 23 25 28 31 35 40 45 51 57 64 72 81 91
16
18 19 21 22 24 26 29 33 37 41 46 52 58 65 73 82 92
17
19 20 22 24 25 27 30 34 38 42 47 53 59 66 74 83 93
18
20 21 23 24 26 28 31 35 39 44 49 54 60 67 76 86 96
19
21 22 24 25 27 29 32 36 40 45 50 55 61 69 78 88 98
20
22 23 25 26 28 30 33 37 41 46 51 57 63 71 80 90 100
21
23 24 26 27 29 31 34 38 42 47 52 58 64 72 81 91 102
22
24 25 27 28 30 32 35 39 43 48 53 59 65 73 83 94 105
23
25 26 28 29 31 33 36 40 44 49 54 60 67 75 85 96 108
24
26 27 29 30 32 34 37 41 45 50 55 61 69 78 88 100 112
25
28 29 31 32 34 36 39 43 47 52 57 63 71 81 92 104 119
innos od 11. 12. 2005
13 15 18 22 26 31 36 42 48 55 63 72

Tabuka I. 7c
Reim brzdenia P: Vlaky osobnej dopravy z 2 a 3 npravovch vozov 21 a 80 nprav

Dovolen rchlos do
Rozhodn spd 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100
v
brzdiace percent
0
7 8 9 10 11 13 16 20 24 28 33 40 48 56 64 74 85
1
8 9 10 11 12 14 17 21 25 29 35 42 50 58 66 76 87
2
9 10 11 12 13 15 18 22 26 30 37 44 51 59 67 77 88
3
9 10 11 12 14 16 19 23 27 31 38 45 53 61 69 79 90
4
10 11 12 13 15 17 20 24 28 32 39 46 54 62 70 80 91
5
11 12 13 14 16 18 21 25 29 34 40 47 55 63 71 81 92
6
12 13 14 15 17 19 22 26 30 35 42 49 57 65 73 83 94
7
13 14 15 16 18 20 23 27 31 36 43 50 58 66 75 85 96
8
14 15 16 17 19 21 24 28 32 37 44 52 60 68 77 87 98
9
15 16 17 19 20 22 25 29 33 38 45 53 61 69 78 88 99
10
16 17 18 20 21 23 26 30 35 40 47 55 62 70 79 89 101
11
17 18 19 21 22 24 27 31 36 41 48 56 64 72 81 91 103
12
18 19 20 22 23 25 28 32 37 43 50 57 65 73 82 92 104
13
19 20 21 23 24 26 29 33 38 44 51 58 66 74 83 93 106
14
20 21 22 24 25 27 30 34 40 46 53 60 68 76 85 94 107
15
21 22 23 25 26 28 31 35 41 47 54 61 69 77 86 96 108
16
22 23 24 26 27 29 32 36 42 48 55 62 70 80 88 98 110
17
23 24 25 27 29 31 34 38 44 50 57 64 72 80 90 100 112
18
24 25 26 28 30 32 35 39 45 51 58 66 74 82 92 102 114
19
25 26 27 29 31 33 36 40 46 52 59 67 75 83 93 103
20
26 27 28 30 32 34 37 41 47 53 60 68 76 84 94 104
21
27 28 29 31 33 36 39 43 49 55 62 70 78 86 96 106
22
28 29 30 32 34 37 40 44 50 56 63 71 79 87 97 108
23
29 30 31 33 35 38 41 46 52 58 65 73 81 89 99 110
24
30 31 32 34 36 39 42 48 54 60 67 75 83 91 101 112
25
31 32 33 35 38 40 43 49 55 61 68 76 84 92 102 114
innos od 11. 12. 2005


Reim brzdenia P:
Tabuka I. 7d

81 a 100 nprav
Dovolen rchlosti do
Rozhodn 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100
spd
brzdiace percent
v
0
11
14
18
23
28
34
42
50
60
70
81
93
12
15
20
25
30
36
44
52
62
73
84
96
10
13
16
21
26
32
38
46
54
64
75
86
98
11
14
18
22
27
33
40
48
57
67
78
88
101
10
12
15
19
24
29
35
42
50
59
69
80
91
11
13
16
20
25
31
37
44
52
61
72
83
94
10
12
15
18
21
26
32
39
46
54
63
74
85
96
11
13
16
19
23
28
34
40
48
56
66
76
88
99
10
4
10
6
10
9
111
10
12
14
17
20
24
29
35
42
50
58
68
79
90 102
114
10
11
13
16
18
22
26
31
37
44
52
61
70
81
93
10
11
12
14
17
19
23
27
32
39
46
54
63
73
84
96
11
12
13
15
18
21
24
28
34
41
48
56
65
75
86
99
12
13
14
16
19
22
25
30
36
42
50
58
67
78
89
102
13
14
16
18
20
23
27
33
38
44
52
60
70
80
91 105
14
15
17
19
21
24
28
34
40
46
54
63
72
82
94 108
15
16
18
20
23
26
30
35
41
48
56
65
74
85
97
16
17
19
21
24
27
31
36
43
50
58
67
77
87
100 114
17
18
20
22
24
28
32
38
45
52
60
69
79
89
18
19
21
23
26
29
34
39
46
54
62
71
81
93
19
20
22
24
27
31
35
41
48
56
64
73
84
95
20
21
23
25
28
32
37
43
50
57
66
75
86
98
innos od 11. 12. 2005
111

Tabuka I.10a

do 20 nprav
Reim brzdenia P:
Dovolen rchlos do
Rozhodn spd 70 75 80 85 90 95 100 105 110 115 120 125 130 135 140 145 150
v
brzdiace percent
14 18
22
27
33
39 45
52
60
67
76
84
92 103 112 122 133
15 19
23
28
34
40 46
54
61
69
77
85
94 104 114 124 135
16 20
24
29
35
41
47
55
62
70
78
86
96 106 115 125 136
17 21
25
30
36
42 49
56
63
71
79
87
97 107 117 127
17 21
26
31
37
43 50
57
65
73
81
89
99 109 119 129
18 22
27
32
38
44 51
58
66
74
82 90 100 110 120
19 23
28
33
39
45 52
59
67
75
83
20 24
29
34
40
46 53
60
68
76
85 93 103 114
20 25
30
35
41
47 54
61
70
78
86 94 104 115
21 26
31
36
42
49 56
63
71
79
88 95 105
10
22 27
32
37
43
50 57
64
72
80
89 98 107
11
22 27
32
37
44
51
58
65
73
81
90 99
12
23 28
33
38
45
52 59
66
74
82
91 100
13
24 29
34
39
46
53 60
67
75
84
93 102
14
25 30
35
40
47
54
61
69
77
86
95
15
26 31
36
41
48
55 62
70
78
87
96
16
27 32
37
42
49
56 63
71
79
88
97
17
28 33
38
43
50
57
65
73
81
90
18
29 34
39
44
51
58 66
74
82
91
19
30 35
40
45
52
59
67
75
83
92
20
31 36
41
46
53
60 68
76
84
21
32
37
42
47
54
61
69
77
86
22
33
38
43
48
55
62
70
79
88
23
34
39
44
49
57
64
72
81
90
24
35
40
45
50
58
65
73
82
92
25
36
41
46
51
59
67
75
84
94
91
101 112 122
innos od 11. 12. 2005

Tabuka I.10b
Reim brzdenia P, R, R + Mg :
Vlaky osobnej dopravy od
21 do 80 nprav
Reim brzdenia P:
RozDovolen rchlosti do
hodn 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100 105 110 115 120 125 130 135 140 145 150
spd
brzdiace percent
v
10 12 15 19 23 27 31 36 43 50 57 65 73 82 90 99 109 119 130 143 155
0
1
10 13 16 21 25 29 33 38 45 52 59 67 75 84 93 102 112 122133 146
10 13 17 22 26 30 34 39 46 53 60 68 77 86 95 104 114 124135 147
11 14 18 23 27 31 35 40 47 54 61 69 78 87 96 106 116 127 137 149
11 14 19 24 28 32 37 42 49 56 63 71 80 88 97 108 118 129 139
12 15 20 25 29 33 38 43 50 57 64 72 81 90 100 110 120 132 143
12 16 21 26 30 34 39 44 51 59 66 74 83 92 101 111 122 134 146
13 17 22 27 31 35 40 45 52 60 67 75 84 93 103 113 124 136 148
13 18 24 28 32 36 41 46 53 61 69 76 85 95 106 115 126 138 150
14 19 24 28 32 37 42 48 54 62 70 78 87 97 107 117 128 140
10
15 20 25 29 33 38 43 49 55 63 71 79 89 99 109 119 130 142
11
16 21 26 31 35 40 45 51 57 65 73 81 91 101 111 121 132 145
12
17 22 27 32 36 41 46 52 58 66 74 82 92 102 112 123 134 148
13
18 23 28 33 38 43 48 54 60 68 76 84 94 104 114 125 137
14
20 25 30 35 40 45 50 56 62 70 78 86 96 106 116 127 139
15
21 26 31 36 41 46 51 57 64 72 80 88 98 108 118 129 141
16
22 27 32 37 42 47 52 58 65 73 81 90 100 110 121 132
17
23 28 33 38 43 48 53 59 66 74 82 91 101 112 123 135
18
24 29 34 39 44 49 55 61 68 76 85 94 104 116
19
25 30 35 40 45 50 56 62 69 78 87 96 106
20
26 31 36 41 46 51 57 63 70 79 89 99 110
21
27 32 37 42 48 53 59 65 72 81 91 102 114
22
28 33 38 44 50 55 61 67 73 83 93 104
23
29 34 39 45 51 56 62 68 75 85 95 106
24
30 35 40 46 52 57 63 69 76 86 96 107
25
31 36 41 47 53 58 64 71 78 88 98 108
innos od 11. 12. 2005


Reim brzdenia P, R:
Reim brzdenia P:
Tabuka I.10c

od 81 do 100 nprav
Dovolen rchlos do
Rozhodn
spd v
20 25 30 35 40 45 50 55 60
65
70
75 80 85 90
95
100
48 55
63
brzdiace percent
10
10
13
17
21
11
14
18
22 26
36
43 50 58
66
10
12
15
19
23 27 32 38
45 52 60
69
11
14
17
21
25 29 34 40
47 54 62
71
10
12
15
18
22 26
36 43
50 57 65
74
11
13
16
19
23
27 32 38 45
52 60 68
77
10
12
14
17
21
25 29 34 40 47
54 62 70
79
11
13
15
18
22 26 30 36 42 49
56 64 72
81
10
12
14
17
20 24 28 32 38 44
51
58 66 74
83
10
11
13
15
18
21
25 29 34 40 46 53
60 68 76
85
10
16
19
22 26 30 36 42 48 55
62 70 78
87
25 30 35
31
31
41
10
11
12
14
11
11
12
13
15
17
20 23 28 32 38 44 50 57
65 73 81
89
12
12
13
14
16
18
21
67
75 83
91
13
13
14
16
18
20 23 27
14
14
15
17
19
21
15
15
16
18
20 22 25 29 34 40 46 52 59 66
74 82 90
99
16
16
17
19
21
76 84 92
102
23
25 29 34 40 46 52 59
61
69
77 85
93
24 28 33 38 44 50 56 63
71
79 87
96
27
31
31
36 42 48 54
36 42 48 54
61
68
17
17
18
20 22 24 28 33 38 44 50 56 63 70
78 86 94
104
18
18
19
21
80 88 97
106
19
19
20 22 24 27
83
91 100
109
20
20
21
85 93 102
111
23 25 29 34 40 46 52 58 65 72
31
36 42 48 54 60 67 75
23 25 28 33 38 44 50 56 62 69 77
innos od 11. 12. 2005

Tabuka I.15a

Reim brzdenia P:

Rozh.
Dovolen rchlos do
spd
50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100 105 110 115 120 125 130 135 140 145 150 155 160
v
brzdiace percent
0
6 7
8 9 10 12 15 19 23 27 32 37 42 47 53 59 65 72 79 86 94 104 115
9 10 11 13 16 20 24 28 33 38 43 48 54 60 66 73 80 87 95 106 116
7 8 9 10 11 13 17 21 25 29 34 39 44 49 55 61 67 74 82 88 97 107 117
8 9 10 11 12 14 17 21 25 30 34 40 45 50 56 62 68 75 83 89 98 108 118
8 9 10 11 12 15 18 22 26 31 35 41 46 51 57 63 69 76 84 91 99 109 119
9 10 11 12 13 15 18 23 27 31 36 42 47 52 58 64 70 77 85 92 100 110 121
10 10 11 12 14 16 19 23 28 32 37 43 48 53 59 65 71 78 86 93 102 111 122
10 11 12 13 14 16 20 24 29 33 38 44 49 54 59 66 72 79 87 94 103 113 123
11 12 12 13 15 17 20 25 29 34 39 45 50 55 60 67 73 80 89 96 104 114 125
11 12 13 14 15 18 21 26 30 35 39 45 51 56 61 68 74 81 90 97 105 115 126
10
12 13 14 15 16 18 22 26 31 36 40 46 52 57 62 69 75 82 91 98 107 117 128
11
13 13 14 15 17 19 22 27 32 37 41 47 53 58 63 70 76 83 92 100 108 118 129
12
13 14 15 16 17 20 23 28 33 37 42 48 54 59 64 72 77 85 94 101 110 120 131
13
14 15 15 16 18 20 24 29 33 38 43 49 55 60 66 73 78 86 95 102 111 121 132
14
15 15 16 17 19 21 25 30 34 39 44 50 56 61 67 74 80 87 96 104 112 123 134
15
15 16 17 18 19 22 25 30 35 40 45 51 57 62 68 75 81 89 97 105 114 124 136
16
16 17 17 18 20 23 26 31 36 41 46 52 58 63 69 76 82 90 99 107 115 126 137
17
16 17 18 19 21 23 27 32 37 42 47 53 59 64 70 77 83 91 100 108 117 127 139
18
17 18 19 20 22 24 28 33 37 43 48 54 60 65 71 79 85 93 102 110 118 129 141
19
18 19 20 21 22 25 29 34 38 44 50 55 61 66 73 80 86 94 103 111 120 131 143
20
18 19 20 21 23 26 30 35 39 44 51 56 62 68 74 81 87 96 104 113 122 132 145
21
19 20 21 22 24 27 30 35 40 45 52 57 63 69 75 82 89 97 106 114 123 134 147
22
20 21 22 23 25 27 31 36 41 46 53 58 64 70 77 84 90 98 107 116 125 136 149
23
20 22 23 24 25 28 32 37 41 47 54 59 65 71 78 85 92 100 109 118 127 138 151
24
21 22 23 24 26 29 33 38 42 48 55 60 66 72 79 86 93 102 110 119 128 140 153
25
22 23 24 25 27 30 34 39 43 49 56 61 68 74 81 88 95 103 112 121 130 142 155
innos od 11. 12. 2005
11

Tabuka I.15b
Reim brzdenia P, R, R + Mg :
Reim brzdenia P:

od 21 do 80 nprav
Rozh.
Dovolen rchlos do
spd
50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100 105 110 115 120 125 130 135 140 145 150 155 160
v
brzdiace percent
0
9 11 14 16 18 21 25 29 33 37 42 47 53 59 65 71 78 86 94 103 112 123 135
10 11 15 17 19 22 26 30 34 38 43 49 55 61 66 72 79 87 96 105 114 124 136
10 12 15 17 20 23 27 31 35 39 44 50 56 62 67 74 80 88 98 107 116 125 137
11 13 16 18 21 23 28 32 36 40 45 51 57 63 69 75 81 89 100 109 118 127 138
11 14 17 19 21 24 29 33 37 41 46 53 59 65 70 77 83 90 102 110 120 128 140
12 14 17 20 22 25 29 34 38 43 47 54 60 66 71 78 84 92 103 112 122 129 141
12 15 18 21 23 26 30 35 39 44 48 55 62 68 72 80 85 93 105 114 124 131 142
13 16 19 21 24 27 31 36 40 45 49 57 63 69 74 81 87 95 107 116 126 133 144
14 16 20 22 24 28 32 37 41 46 50 58 64 71 75 83 89 96 109 118 128 134 146
14 17 20 23 25 28 33 38 42 47 52 59 66 72 77 85 90 98 111 120 130 136 148
10
15 18 21 24 26 29 34 39 43 49 53 61 67 73 78 86 92 100 113 122 132 138 150
11
16 19 22 25 27 30 35 40 44 50 54 62 69 75 79 88 93 101 115 124 135 140 152
12
17 20 23 25 28 31 36 41 45 51 55 63 70 76 81 89 95 103 117 126 137 143 154
13
17 20 23 26 29 32 37 42 47 52 57 65 71 78 83 91 97 105 119 128 139 145 157
14
18 21 24 27 30 33 38 43 48 53 58 66 73 79 84 93 99 107 121 130 142 148 159
15
19 22 25 28 31 34 39 44 49 55 59 67 74 81 86 95 101 109 123 133 144 150 162
16
20 23 26 29 32 35 40 45 50 56 61 69 76 83 88 96 103 111 125 135 146 153 165
17
21 24 27 30 33 36 41 46 51 57 62 70 77 84 89 98 105 113 127 137 149 156 168
18
21 25 28 31 34 37 42 48 52 58 64 71 78 86 91 100 107 115 129 140 151 159 171
19
22 25 28 32 35 39 44 49 53 60 65 73 80 87 93 102 109 117 131 142 154 162 174
20
23 26 29 32 36 40 45 50 55 61 67 74 81 89 95 104 111 120 133 144 156 165
21
24 27 30 33 37 41 46 51 56 62 68 75 83 90 97 105 113 122 136 147 159 168
22
25 28 31 34 38 42 47 52 57 64 70 77 84 92 99 107 115 124 138 149 162 172
23
26 29 32 35 39 43 49 53 58 65 71 78 86 94 100 109 118 127 140 152 164 175
24
27 30 33 36 40 44 50 55 59 66 73 79 87 95 102 111 120 129 142 154 167
25
28 31 34 37 41 46 51 56 61 67 74 81 89 97 105 113 122 132 144 157 170
12
innos od 11. 12. 2005


Reim brzdenia P, R:
Reim brzdenia P:
Rozhod
n
20 25 30
spd
v
0
5
5
5
1
5
5
5
2
5
5
5
3
5
5
5
4
5
5
5
5
5
5
5
6
5
5
6
7
5
6
7
8
6
7
8
9
7
8
9
10
8
9
10
11
9 10
11
12
10 11 12
13
11 12 14
14
12 13 15
15
13 14 16
16
14 15 17
17
15 16 18
18
16 17 19
19
17 18 20
20
18 19 21
Tabuka I.15c

Vlaky nkladnej dopravy dky
Dovolen rchlos do
35 40 45 50 55 60 65
brzdiace percent
od 81 do 100 nprav
od 501 do 700 m
70
75
80
85
90
5
5
5
5
5
6
7
8
9
10
12
13
14
15
16
17
19
20
21
22
23
21
22
23
24
26
27
28
30
31
33
34
36
37
39
40
42
44
45
47
49
50
25
26
27
29
30
31
33
34
36
37
39
40
42
43
45
47
48
50
52
54
55
29
30
32
33
35
36
38
39
41
43
44
46
47
49
51
52
54
56
57
59
61
34
36
37
39
41
42
44
46
47
49
51
52
54
56
57
59
61
63
64
66
68
39
41
43
44
46
48
50
52
53
55
57
59
61
62
64
66
68
70
71
73
75
5
5
6
7
8
9
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
24
25
26
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
22
23
24
26
27
28
30
9
10
11
12
13
14
15
16
18
19
20
21
22
24
25
26
28
29
31
32
34
12
13
14
15
16
17
18
19
20
22
23
24
25
27
28
29
31
32
34
35
37
15
16
17
18
19
20
21
22
23
25
26
27
29
30
31
33
35
36
38
39
41
18
19
20
21
22
23
24
26
27
28
30
31
32
34
35
37
39
40
42
44
45
Pozor! Tabuka pokrauje na alej strane.
innos od 11. 12. 2005
13


Reim brzdenia P, R:
Reim brzdenia P:

od 81 do 100 nprav
Rozh.
spd
v
95
100
105
110
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
45
47
49
51
53
55
56
58
60
62
64
66
68
70
71
73
75
77
79
81
83
51
53
55
58
60
62
64
66
68
70
72
74
76
78
80
82
84
86
88
90
92
58
60
62
64
66
68
70
72
74
76
78
80
83
85
87
90
92
94
97
100
102
66
68
71
73
75
77
79
82
84
86
89
91
93
96
98
101
103
105
108
110
113
14
Tabuka I.10c - pokraovanie
Dovolen rchlos do
115 120 125 130
brzdiace percent
75 85
96 107
77
87
98 109
80 90
101 112
82 92
103 114
85 95
105 117
87 97
108 120
90 100
110 122
92 103
113 125
95 105
116 128
97 108
118 131
100 110
121 134
102 113
124 137
105 116
127 140
107 118
130 143
110 121
133 146
112 124
136 150
115 127
139 153
117 130
142 156
120 132
145 160
122 135
149 163
125 138
152 167
135
140
145
150
155
119
121
124
126
129
131
134
137
140
143
146
149
153
156
160
163
167
171
175
132
134
137
139
142
145
147
150
153
157
160
163
167
171
175
146
148
150
153
155
158
161
164
167
170
174
160
162
164
167
169
172
175
175
innos od 11. 12. 2005

Tabuka II. 4
Reim brzdenia G:
Akkovek sprava
Rozhodn
spd v
15
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
6
6
6
6
6
6
7
7
8
9
10
11
12
13
14
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
33
34
35
36
37
39
40
41
42
43
innos od 11. 12. 2005
20
6
6
6
6
6
7
8
9
10
11
12
13
14
16
17
18
19
20
21
22
23
25
26
27
28
29
31
32
33
34
35
37
38
39
40
41
43
44
45
46
47
25
6
6
7
9
9
10
11
12
13
14
15
17
18
19
20
21
22
24
25
26
27
29
30
31
32
33
35
37
38
39
40
42
43
44
45
46
48
50
51
52
53
Dovolen rchlos do
30
35 40 45
brzdiace percent
8
9
10
11
13
14
15
16
17
18
19
21
22
23
24
26
27
29
30
31
32
34
35
36
38
39
41
43
44
45
46
48
50
51
52
53
55
57
58
59
60
12
13
15
16
17
18
20
21
22
24
25
27
28
29
30
32
33
35
36
38
39
41
42
43
45
46
48
50
51
52
53
55
57
59
60
61
63
65
67
68
69
18
19
21
22
24
25
26
28
29
31
32
34
35
37
38
40
41
43
44
46
47
49
50
52
54
55
57
59
60
61
62
64
66
68
69
70
72
74
76
78
79
26
27
29
30
32
33
34
36
38
40
41
43
44
46
47
49
50
52
54
56
57
59
60
62
64
65
67
69
71
73
74
76
78
80
81
82
84
86
88
90
91
50
35
37
39
40
42
43
45
47
48
50
52
54
55
57
59
61
62
64
66
68
70
72
73
75
77
79
81
83
85
87
88
90
92
94
96
97
55
47
49
51
52
54
56
58
60
62
64
66
68
69
71
73
75
77
79
81
83
85
87
89
91
93
95
60
61
63
66
68
70
72
74
76
78
80
82
85
87
89
91
94
96
98
15

Tabuka II.7
Reim brzdenia G: Akkovek sprava

Rozhodn
spd v
16
Dovolen rchlos do
20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90
brzdiace percent
6 6 6 6 8 11 15 20 26 33 41 51 62 76 93
10 13 18 23 29 36 44 55 66 80 97
11
10 12 15 20 26 32 39 48 59 70 85
11
10 12 15 18 23 29 35 43 52 62 74 89
11
10 12 14 17 21 26 32 38 46 55 66 78 93
10
11
10
11
12 14 17 20 24 29 35 41 49 59 70 83 98
11
12 13 15 18 22 26 31 37 43 51 61 72 85
12
13 14 16 19 23 27 32 38 45 53 63 74 87
13
14 16 18 21 25 29 34 40 47 55 65 76 89
14
15 17 19 22 26 30 35 41 48 56 66 78 91
15
16 18 20 23 27 31 37 43 50 58 68 80 93
16
17 19 21 24 28 32 38 44 52 60 70 82 95
17
18 20 23 26 30 34 40 46 54 62 72 84 97
18
19 21 24 27 31 35 41 47 55 64 74 86 99
19
20 22 25 29 33 37 43 49 57 66 76 88
20
21 23 26 30 34 38 44 51 59 68 78 90
21
22 24 27 31 35 40 46 53 61 70 80 92
22
23 25 28 32 36 41 47 54 62 71 82 94
23
24 27 30 34 38 43 49 56 64 73 84 96
24
25 28 31 35 39 45 51 58 66 75 86 99
25
26 29 32 36 40 46 52 59 67 76 87
12 16 21 27 34 42 53 64 78 95
14 19 24 30 37 46 57 67 82 99
13 16 21 27 33 41 50 60 72 87
13 16 20 24 30 36 44 53 64 76 91
13 16 19 23 28 34 40 48 57 68 81 96
innos od 11. 12. 2005

Tabuka II.10
Reim brzdenia G:
Akkovek sprava
Dovolen rchlos do
Rozhodn 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85 90 95 100
spd v
brzdiace percent
6 6 6 6 8 11 14 18 22 27 33 39 46 54 63 74
6 6 6 6 7 9 12 15 19 23 28 34 40 47 55 65 76
6 6 6 6 8 10 13 16 20 25 30 36 42 49 57 67 78
6 6 6
6 6 6 8 10 12 15 18 23 28 33 39 45 53 61 71 82
6 6 7
6 7 8 10 12 15 18 22 26 31 36 42 48 56 65 75 86
7 8 9 11 13 16 19 23 27 32 37 43 50 58 67 77 88
8 9 10 12 14 17 20 24 29 34 39 45 52 60 69 79 90
9 10 12 14 16 19 22 26 31 36 41 47 54 62 71 81 92
10
10 11 13 15 17 20 23 27 32 37 42 48 55 63 72 82 94
11
11 12 14 16 18 21 25 29 34 39 44 50 57 65 74 84 97
12
12 13 15 17 19 22 26 30 35 40 45 52 59 67 76 86 99
13
13 14 16 18 21 24 28 32 37 42 47 54 61 69 78 88
14
14 15 17 19 22 25 29 33 38 43 48 55 62 71 80 90
15
15 16 18 20 23 26 30 34 39 45 50 57 64 73 82 93
16
16 17 19 21 24 27 31 35 40 46 52 59 66 75 84 95
17
17 19 21 23 26 29 33 37 43 48 54 61 68 77 86 97
18
18 20 22 24 27 30 34 38 45 49 55 62 70 79 89 99
19
19 21 23 25 28 31 35 40 45 51 57 64 72 81 92
20
20 22 24 26 29 32 36 41 46 52 58 66 74 83 95
21
21 23 25 28 31 34 38 43 48 54 60 68 76 85
22
22 24 26 29 32 35 39 44 49 55 62 70 78 87
23
23 25 28 31 34 37 41 46 51 57 64 72 80 89
24
24 26 29 32 35 39 43 48 53 59 66 74 82 91
25
25 27 30 33 36 40 44 49 54 60 67 75 84 93
innos od 11. 12. 2005
7 9 11 14 17 21 26 31 37 43 51 59 69 80
9 11 13 16 19 24 29 34 40 46 54 63 73 84
17

Tabuka II.15
Reim brzdenia G:
Akkovek sprava
Dovolen rchlos do
30
35
40 45
50
brzdiace percent
5
5
5
7
10
5
5
5
7
11
5
5
5
8
12
5
5
6
9
13
5
6
7
10
14
6
7
8
11
15
7
7
10
12
16
8
8
11
14
17
9
9
12
15
18
10
10
13
16
19
11
11
15
17
20
12
12
16
18
21
13
13
17
20
23
14
15
18
21
24
15
16
20
22
25
16
17
21
23
26
17
18
22
25
27
18
20
23
26
29
19
21
24
27
30
20
23
26
28
31
22
24
27
30
33
23
26
28
31
34
24
27
29
32
36
25
29
31
34
37
26
31
32
35
39
27
33
33
36
40
Rozhodn
spd v
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
20
25
5
5
5
5
5
5
5
6
7
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
18
19
20
20
21
21
22
5
5
5
5
5
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
22
23
24
55
60
65
70
13
14
15
16
17
18
20
21
22
23
24
25
27
28
29
30
32
33
34
36
37
38
40
41
43
44
16
17
18
19
20
22
23
24
25
27
28
29
30
32
33
34
36
37
38
40
41
42
44
45
47
48
19
20
21
22
23
24
25
26
27
29
30
31
33
34
35
37
38
40
41
43
45
46
48
50
51
53
23
24
25
26
27
28
29
30
31
33
34
35
37
38
40
41
43
44
46
48
50
51
53
55
57
59
Pozor! Tabuka pokrauje na alej strane.
18
innos od 11. 12. 2005


Reim brzdenia G:
Rozhodn
spd v
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
Tabuka II.15 - pokraovanie
Akkovek sprava
75
80
85
28
29
30
31
32
33
34
35
36
38
39
40
42
43
45
47
48
50
52
54
56
58
60
62
64
66
33
34
34
35
36
37
38
39
41
42
43
45
46
48
50
52
53
55
58
60
62
64
66
69
71
74
39
40
40
41
42
43
44
45
46
47
49
50
52
54
56
58
60
62
64
67
69
72
74
77
80
83
Dovolen rchlos do
90 95 100 105
brzdiace percent
45
53
62
71
46
53
62
73
46
54
63
74
47
54
63
76
48
55
64
77
49
55
65
79
50
56
66
81
51
57
67
83
52
59
68
85
54
60
69
87
55
62
71
89
57
63
73
91
59
65
75
93
61
67
77
95
63
69
79
98
65
72
82 100
67
74
84 103
69
77
87 105
72
80
90 108
75
83
93 111
77
86
96 113
80
89 100 116
83
93 103 119
86
96 107 122
89 100 111 125
93 104 115
110
115
120
81
82
84
85
87
88
90
92
94
96
98
100
103
105
108
110
113
116
119
122
125
92
93
95
96
98
99
101
103
105
107
110
112
114
117
120
123
126
104
105
106
107
109
111
112
114
116
119
121
123
126
UPOZORNENIE:
Pre vlaky CARGO jazdiace iba na tratiach v sprve SR, pouvajte tabuky
brzdiacich percent uveden v tejto Prlohe!.
Pre vlaky CARGO, jazdiace aj na tratiach inch eleznc, vdy pouvajte daje
z tabuliek Prlohy 5 tchto postupov!
innos od 11. 12. 2005
19

20
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 6
PREHAD CHB, KTOR MU ODSTRAOVA ZAMESTNANCI

VLAKOVHO PERSONLU A POSTUP PRI ICH ODSTRAOVAN
1. Netesnos hlavnho alebo napjacieho potrubia
Chyba:
Spsob odstrnenia:
a) spojkov koht na konci
vlaku otvoren
b) brzdov spojky zle spojen
koht uzatvori
c) chybn brzdov spojky
brzdov spojky vymeni, pri rozvidlenom

potrub poui spojky na opanej strane od
skrutkovky
d) chybn tesniaci krok
tesniaci krok vymeni za nov
e) zklopka zchrannej brzdy

otvoren
zklopka uzavrie
hlavnom potrub
f)
netesnos brzdovch
prstrojov a zariaden
pri vej netesnosti brzdu voza vypn,

priestory brzdovho valca voza odvetra
pomocou runho alebo automatickho
odbrzovaa
g) netesn miesto nemono

njs priamo
na krtkych vlakoch do cca 20 nprav

zamestnanec postupne od konca k elu
vlaku uzatvra spojkov kohty na elch
vozidiel, dokia tlak v hlavnom potrub
neprestane klesa. Chybu potom had na
vozni, na ktorom bol na prednom ele
spojkov koht naposledy uzatvoren. Na
dlhch a dlhch vlakoch najskr uzatvori
protiahl spojkov kohty uprostred vlaku.
Ke vzduch unik alej, tak je netesnos v
prednej polovici vlaku. Ke neunik,
netesnos je v zadnej polovici vlaku.
Uprostred prednej (zadnej) asti vlaku op
uzatvori spojkov kohty a rovnakm
spsobom zisti netesnosti v tejto asti
vlaku.
innos od 11. 12. 2005
brzdov spojky rozpoji, znovu nasadi

a pevne spoji stlaenm dolu
pri
vyprzdnenom

Prloha . 6
h) priechodnos hlavnho
potrubia
Na asti vlaku s netesnosou, potom

postupova ako pri krtkom vlaku.
zisuje rovnako ako netesn miesto s
tm rozdielom, e meria odbrzovac
as v jednotlivch astiach vlaku.
2.Kltiky niektorch vozidiel pri zabrzden nedoahli alebo niektor kotov

brzdy nezabrzdili:
a) prieben brzda vypnut
uzavierac koht na rozvdzai alebo
vypna brzdy prestavi do polohy "zapnut"
b) nedostaton prevdzkov
tlak v priestoroch brzdy ni ako 5 barov
doplni na tlak 5 barov
c) rozvdza nesprvne
inkuje
prieben brzdu voza 2 a 3 razy za

sebou vypn a zapn. Ak chyba
nejde odstrni, brzdu vypn, priestory
brzdy dvetra
d) rozvdza je zamrznut
alebo z inch dvodov
zablokovan
brzdu vypn a priestory brzdy odvetra
e) netesnos brzdovho valca
brzdu vypn a priestory brzdy odvetra
3. Kltiky nedoahli (kotov brzdy nezabrzdili) na skupine vozov

a) uzatvoren spojkov koht
otvori koht
vo vlaku
b) hlavn potrubie je zamrznut zisti sa, na ktorom vozni je chyba a voze
alebo nepriechodn z inch vyradi alebo preradi na koniec vlaku ako
dvodov
nbnk v prpade, ak sa chyba
neodstrni prefknutm
c) brzdov spojky zamrznut
alebo nepriechodn z inch
dvodov
2
brzdov spojky vymeni, prpadne poui

brzdov spojky na opanej strane
skrutkovky
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 6
4. Voze odbrzuje svojvone alebo predasne

a) netesn brzda (rozvdza,
rozvodov vzduchojem potrubn
spoje a pod.)
ke chyba nespsobuje nedovolen

netesnos brzdy, brzdu nevypna.
Hodnota nesmie by zapotan do
brzdiacej
hmotnosti
vlaku.
Pri vej netesnosti brzdu voza
vypn a priestory brzdy odvetra.
b) netesn brzdov valec
postupuj poda odstavca a)
5. Kltiky po odbrzden neodahli (kotov brzda neodbrzdila)

a) run brzda utiahnut
run brzdu povoli
b) rozvdza neinkuje sprvne
brzdu vypn,
odvetra
c) prebitie brzdy
ak nesta zavedenie nzkotlakovho prebitia brzdiom DAKO BS 2

(DAKO BSE) odvetra priestory brzdy
pomocou ahadla odbrzovaov
6. Ostatn
a) prli opotrebovan (chbajce)
brzdov alebo celistv kltiky
b) prestavova reimu brzdenia
nemono prestavi do
poadovanej alebo prpustnej
polohy
innos od 11. 12. 2005
priestory
brzdy
na vozni s urenm do stanice na SR

postupova poda . 48, inak voze z
vlaku vyradi
prieben brzdu voza vypn.
Pokia, vak in ustanovenia
zakazuj brzdu vypn a voze
nemono preradi, mus by z vlaku
vyraden.
Pokia nemono prestavi iba
prestavova P / L do polohy L, brzdu
nevypna,
ale
ako
brzdiacu
hmotnos zapota iba hodnota pre
polohu prestavovaa przdny.

Prloha . 6
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 7
BRZDENIE VOZOV ROZCHODU 1 520 mm,

PREVIAZANCH NA ROZCHOD 1435 mm
A. Brzdenie nkladnch vlakov, v ktorch s na tratiach s normlnym
rozchodom zaraden previazan nkladn vozne rozchodu 1 520 mm a
prepravovan poda predpisu PPV.
1. Nkladn vozne rozchodu 1 520 mm, ktor nemaj vetky medzinrodne
predpsan npisy, s previazan na normlny rozchod a prepravovan
jednotlivo alebo v skupinch v nkladnom vlaku (alej len "previazan
vozne rozchodu 1520 mm"), sa do takhoto vlaku zarauj a brzdia poda
ustanoven nasledujcich lnkov .
2. Previazan vozne rozchodu 1520 mm mu by prestaven na podvozky
rozchodu 1435 mm. Podvozky maj jednostranne obrzden dvojkolesia a
s vybaven kltikmi zo sivej liatiny alebo z nekovovch materilov. Na
zaradenie tchto vozov do vlaku a pre brzdenie takchto vlakov platia
postupy ZSSK CARGO V 15 / I, s odchlkami uvedenmi v tejto prlohe.
3. Sasou brzdovho vstroja previazanch vozov rozchodu 1 520 mm je
trojpolohov prestavova s polohami "przdny / stredne naloen /
naloen " a prestavovacie strojenstvo " rovina / hory ".
4. Trojpolohov prestavova "przdny / stredne naloen / naloen",
prpadne prestavova "przdny / naloen " mus by na dopravnej ceste
SR normlneho rozchodu na przdnom vozni s brzdovmi kltikmi zo
sivej liatiny v polohe PRZDNY "" a pri naloenom vozni v polohe
NALOEN "". Ak m voze nekovov brzdov kltiky, potom pri
naloenom vozni mus by tento prestavova v polohe PRZDNY "".
Prestavn strojenstvo " rovina / hory " mus by v polohe rovina ".
Brzdiaca hmotnos nie je na previazanch vozoch rozchodu 1 520 mm
vyznaen. Pri polohe prestavovaa "" (przdny) sa za brzdiacu
hmotnos povauje hodnota 3,5 tony na kad npravu, najviac 14 t, pri
polohe prestavovaa "" (naloen) sa za brzdiacu hmotnos povauje
hodnota 5 ton na kad npravu, najviac 20 t.
5. V nkladnom vlaku normlneho rozchodu, zostavenom z vozov ZSSK
CARGO a ostatnch eleznc UIC, smie by zaradench najviac 12
previazanch vozov, z ktorch s niektor alebo aj vetky vozne naloen
alebo najviac 16 przdnych previazanch vozov rozchodu 1 520 mm.
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 7
Previazan vozne rozchodu 1 520 mm, mu tvori skupinu s najviac 12tich vozov, priom na oboch koncoch skupiny musia by spojovacie
vozne. Vozne naloen tovarom, ktor sa povauje poda predpisu RID za
nebezpen, mu by dopravovan iba v skupinch s potom najviac 6
vozov. Skupina (skupiny) previazanch vozov rozchodu 1 520 mm sa
smie radi len na elo ahanch vlakov bezprostredne za vlakov HDV,
okrem podmienky uvedenej v poslednom odstavci tohto lnku.
Takto prepravovan previazan vozne alebo skupiny vozov rozchodu
1520 mm, dopravovan bezprostredne za vlakovm HDV, musia ma
samoinn tlakov brzdu zapnut do priebenej brzdy vlaku. Tlakov
brzdu najviac jednho voza zo skupiny previazanch vozov rozchodu
1520 mm, dopravovanch za vlakovm HDV, mono vypn.
Medzi skupinami previazanch vozov dopravovanch bezprostredne za
vlakovm HDV, nesmie by zaraden iaden nepreviazan voze!
Najviac 3 jednotliv vozne alebo skupinu najviac 3 previazanch vozov
mono dopravova aj v zadnej asti vlaku, ak sa dodr podmienka vypnutia ich priebenej brzdy.
6. Spojovacie vozne ZSSK CARGO musia ma inkujcu prieben brzdu
zapnut. V prpade poruchy brzdy spojovacieho voza ZSSK CARGO,
me by tto brzda, pokia nejde o posledn vozidlo vlaku, vypnut.
7. Stanoven rchlos nkladnho vlaku dopravujceho previazan vozne
rozchodu 1 520 mm nesmie by via ako 65 km.h-1.
Vlak dopravujci previazan vozne me by brzden v reime P. Pokia je
radenie vlaku v rozpore s touto prlohou 7, mus by vdy brzden v reime
G.
Zaraovanie previazanch nkladnch vozov rozchodu 1520 mm do
vlakov osobnej dopravy je zakzan.
.
8. V kadej skupine previazanch vozov rozchodu 1 520 mm mus by

najmenej jeden voze s inkujcou runou brzdou. Na splnenie tejto
poiadavky sta, ak m pouiten brzdu niektor zo spojovacch vozov
ZSSK. Vnimone nemus by vybaven runou brzdou iadny zo skupiny
najviac 3 vozov s chemikliami, pokia k tejto skupine bude trvale
pripojen voze ZSSK CARGO s inkujcou runou brzdou.
9. Vo vlaku, dopravujcom v prednej asti viac ako 4 previazan nkladn
vozne rozchodu 1 520 mm, mus by u pred skkou brzdy a poas celej
jazdy nastaven prevdzkov tlak priebenej brzdy na 5,3 baru, o om
vyrozumie vodia zamestnanec uren technologickmi postupmi.
Pri brzden nesmie by (okrem prpadov nebezpeenstva) znen tlak
v hlavnom potrub o viac ako 1,5 baru.
2
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 7
Brzda previazanch vozov je stupovito neodbrzovateln, vyerpaten

a inkuje podstatne pomalie ako brzdy, zodpovedajce podmienkam
UIC. Prv brzdiaci stupe mus vodi zavies znenm tlaku v hlavnom
potrub najmenej o 0,6 baru. Pre kad al brzdiaci stupe mus tlak
zni o viac ako 0,2 baru. Pokia s prepravovan previazan vozne iba v
zadnej asti vlaku (s vypnutou brzdou), prevdzkov tlak brzdy zostva 5,0
barov.
10. Neobsaden
B. Brzdenie nkladnch vlakov zostavench iba z vozov rozchodu

1 520 mm previazanch na normlny rozchod a zo spojovacch
vozov.
11. Pre pojem "previazan vozne rozchodu 1 520 mm" plat l. 1 kapitoly A,
tejto prlohy. Vlak pozostvajci iba z previazanch a spojovacch vozov
smie by zloen z najviac 30 previazanch vozov rozchodu 1 520 mm a
z nevyhnutnho potu spojovacch vozov ZSSK CARGO. In vozne nesm
by do takhoto vlaku zaraden. Previazan vozne rozchodu 1 520 mm
spojen samoinnm spriahadlom musia by rozdelen do skupn
najviac po 12 vozov. Na oboch koncoch skupiny musia by zaraden
spojovacie vozne ZSSK CARGO. S prihliadnutm na nklad, me by
v skupine zaraden aj men poet vozov. Previazan vozne rozchodu 1
520 mm musia ma prieben brzdu zapnut do priebenej brzdy vlaku.
V prpade poruchy priebenej brzdy, me by v kadej skupine vozov
najviac jeden voze s vypnutou brzdou. Prieben brzdy spojovacch
vozov ZSSK CARGO musia by vypnut okrem brzdy poslednho vozidla
vlaku.
12. Prevdzkov tlak priebenej brzdy mus by nastaven na 5,5 baru.
Obsluha brzdy sa vykonva poda lnku 9, Prlohy 7.
13. Pre polohy prestavovaov a hodnoty brzdiacich hmotnost platia lnky
4 a 5 Prlohy 7.
Pre vybavenie vlaku runmi brzdami plat ustanovenie lnku 8 Prlohy
7 a toto alie ustanovenie:
Na kadch 100 ton dopravnej hmotnosti vlaku, mus by poet rune
brzdench dvojkoles (brzdench runou brzdou na zaistenie stojaceho
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 7
vlaku pri poruche priebenej brzdy proti samovonmu pohybu)

najmenej:
poet dvojkoles
rozhodn spd v
1,0
0 12
1,1
13
1,2
14
1,3
15
1,4
16
1,5
17
1,6
18
1,7
19
1,8
20
Vpoet potrebnch rune brzdench dvojkoles sa vdy zaokrhuje na
najbliie vyie cel slo.
14. Vlak pozostvajci iba z previazanch vozov rozchodu 1 520 mm a
spojovacch vozov ZSSK CARGO, smie ma dovolen netesnos:
- 0,6 baru za 2 minty.......... pri vlakoch do 100 nprav,
- 1,0 bar za 2 minty.......... pri vlakoch s viac ako 100 npravami.
15. Maximlna rchlos vlaku zostavenho iba z previazanch vozov
rozchodu 1520 mm a zo spojovacch vozov na tratiach v sprve SR je 65
km.h-1. Pri jazde odbokou, kde je znen rchlos vlaku na 40 km.h-1
uprav vodi rchlos jazdy vlaku najviac na 30 km.h-1. Pri jazde odbokou
rchlosou menej ako 30 km.h-1 alebo obmedzen rchlosti pod tto
hodnotu (V rozkaz, doasn znenie rchlosti rchlostnkom), mus vodi
upravi rchlos jazdy na poadovan hodnotu.
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 7
C. Brzdenie vlakov osobnej dopravy, dopravujcich previazan vozne

rozchodu 1 520 mm upravenho profilu 1 - V M, na dopravnej
ceste v sprve SR s normlnym rozchodom
16.
Osobn vozne rozchodu 1 520 mm s oznaenm RIC, s vybaven

medzinrodne prpustnou brzdou a ich brzdiaca hmotnos je vyznaen
poda UIC. Tieto vozne sa preto posudzuj rovnako ako vozne ZSSK
CARGO alebo inch lenskch eleznc UIC a v plnom rozsahu platia
pre ne tieto Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I. Tto prloha sa
na uveden vozne nevzahuje.
17.
Previazan osobn vozne rozchodu 1 520 mm patriace ukrajinskm,

ruskm, bieloruskm a alm elezninm sprvam bvalho
sovietskeho zvzu, ktor nemaj npis o brzdiacej hmotnosti voza
maj nasledovn brzdiace hmotnosti:
Pre reim P (osobn) 10 ton na kad brzden npravu, najviac
40 ton;
Pre reim R (rchlik) 15 ton na kad brzden npravu, najviac
60 ton;
18.
Neobsaden
innos od 11. 12. 2005

Prloha . 7
innos od 11. 12. 2005

Prloha 9 Sprva o brzden
ZSSK CARGO
0 slo listu Sprvy o brzden
Sprva o brzden
1 slo vlaku
2 Dtum odchodu
3 Vchodiskov stanica
4 Cieov stanica
11 Poznmky
Sprava vlaku
40 Vozne s vyskanmi runmi

alebo ustavovacmi brzdami
inn HDV
A
21
Poet vozidiel
Dopravovan
HDV, neobsaden,
neinne a v zvese
B
Vozne
Spolu
B+C
Vlak celkom
A+D
51
52
53
54
23
Hmotnos v tonch (t)
51
52
53
54
24
Brzdiaca hmotnos (t)
51
52
53
54
Poet vozidiel s
Kotovmi
brzdami
30
Nekovovmi
kltikmi
31
Vyskan run brzdy
R + Mg
(sla vozov)
32
33
34
35
39
51
52
53
54
DOPRAVCA el. stanica
Potrebn
Reim
brzdenia brzdiace
%
Skuton
brzdiace
%
25 - K
Chbajce
Brzdiace Zamestnanec
%
zostavujci
SOB
26 - K
L
Podpis
Vodi
M
Zamestnanec
kontrolujci
inok
O
slo vedceho
HDV
N
51
52
53
54
61 Druh skky vo vchodiskovej ST:
Zaiatok
Koniec
Hod:
Min
Hod:
62 slo poslednho voza:
65 Nebezpen tovar
poda RID:
NO
@
NIE
@
Tesnos:
Min
63 Najvia rchlos spravy vlaku:
66 slo voza s tovarom poda

RID:
innos od 11. 12. 2005
Podpis vozmajstra
67 UN - slo
64 Dka spravy vlaku v metroch:
68 Oznaenie nebezpeenstva poda RID l.

5.3.2.3.1:
69 as prechodu
hranice

Tlaivo vzor 00 735 1 3363 - Sprva o brzden a tlaivo vzor 00 735 1 3364
Medzittna Sprva o brzden (Prloha 10), vypisuje uren zamestnanec poda
predtlae v rubrikch poda ustanoven lnkov 97 a 103 a prlohy 9 tohto
predpisu.
a) vo vchodiskovej stanici vlaku
-
rubriky 1 a 3 - vypln zhodne s legendou;
rubriku 3 - Konen stanica vypln poda ZCP a plat vdy iba pre prv
vlak uveden v Sprve obrzden
rubrika 21 o pote nprav vozidiel vypln ju v stpci A prpadne aj
v rozdelen do stpcov B, C a v ste aj do stpca E;
do rubriky 23 riadku 51 zape daje o hmotnosti vozidiel vo vlaku v
rozdelen poda prslunch rubrk a do stpca E riadku 51 nape aj
daj o celkovej hmotnosti vlaku;
do rubriky 24 riadku 51 zape daje o brzdiacej hmotnosti vozidiel v
rozde len ako pri rubrike 23;
do stpca 25 - K a riadku 51 (a 54), sa pe daj o skutonom brzdiacom
percente spravy vlaku bez HDV;
stpec 26 - K a riadok 51 (a 54), vypln iba v prpade, ak je daj v stpci J
v, ako daj v stpci 25 K. Dopln slo udvajce rozdiel medzi
oboma hodnotami;
rubriky 30 a 40 vypln poda skutonch dajov vlaku v riadku 51;
rubriku 61 druh skky brzdy vypa vlakvedci, prpadne in uren
zamestnanec
do rubriky 62 nape (nahlsi) zamestnanec zodpovedn za zostavu vlaku
slo poslednho vozidla spravy;
do rubriky 63 nape (nahlsi) zamestnanec zodpovedn za spsanie vlaku
najvyiu povolen rchlos spravy vlaku iba v prpade, pokia je
obmedzen zaradenm vozidla s niou rchlosou, ako je predpsan vlaku
tabelrnym ZCP;
do rubriky 64 nape (nahlsi) zamestnanec zodpovedn za spsanie vlaku
dku spravy vlaku v metroch, bez HDV;
do rubriky 65 vyzna (nahlsi) krikom prslun tvorek nebezpen tovar
no / nie, zamestnanec zodpovedn za spsanie vlaku;
do rubriky 66 zape zamestnanec zodpovedn za spsanie vlaku slo
voza naloenho nebezpenm tovarom v zmysle RID;
do rubriky 67 zape zamestnanec zodpovedn za spsanie vlaku tvormiestne UN slo nebezpenej ltky prepravovanej vo vlaku;
do rubriky 68 zape zamestnanec zodpovedn za spsanie vlaku slo na
oznaenie nebezpeenstva pre ltky triedy 2 a 9 v zmysle RID;
v stpci 69 zape vodi as prechodu hranice poda skutonosti;
v stpci G uvedie stanicu, v ktorej bola prslun skka brzdy vykonan;
innos od 11. 12. 2005

- v stpci H - uvedie pouit reim brzdenia;

- v stpci J - uvedie potrebn brzdiace percent;
- v stpci 25-K, uvedie skuton brzdiace percent;
- stpec L vdy podpisuje zamestnanec zostavujci SoB
- stpec M podpisuje v urench prpadoch vodi;
-stpec O vdy podpisuje zamestnanec, ktor overil inok brzdy
-rubriku podpis vozmajstra podpisuje vozmajster iba v prpade, ak skku
brzdy vykonal;
b) v ncestnej stanici, kde dochdza ku zmene zloenia spravy, potu

vozidiel alebo reimu brzdenia:
- vypln prslun rubriku 21 a 24 v riadku 52 a uprav set v stpci E;
- vypln poda skutonosti rubriky 30 a 39 v riadku 52, prpadne dopln
rubriku 40;
- vypln stpce G, H;
- vypota nov skuton brzdiace percento a zape daj do riadku 52
stpca 25 - K;
c) pri vmene HDV radov 162, 163, 263, 362, 363 a 372 medzi sebou, vdy
potame s hmotnosou HDV 87 ton. Preto sa nevypa al riadok Sprvy
o brzden. V takomto prpade dopln zamestnanec zodpovedn za pravu
SoB v rubrike 11 - Poznmky, iba miesto a as vykonania JSB.
Ruovodi takto Sprvu o brzden nepodpisuje!
d) pri delen spravy vlaku na dva vlaky - vlakvedci, ktor pokrauje s prednou asou vlaku a pvodnm HDV
(prpadne s vymenenm HDV), vypln ruovodiovi HDV v ele vlaku jeho
Sprvu o brzden v riadku 52 v prslunch rubrikch a uprav sla
vozov s vyskanou runou brzdou v rubrike 40;
- vlakvedci zostvajcej asti vlaku (prpadne in uren zamestnanec)
vdy vyhotov nov Sprvu o brzden poda vlakovej dokumentcie
novovzniknutho vlaku. V prpade, ak vlak odchdza zo ST, kde sa
rozdelil do 120 mint po prchode, vykon sa iba JSB.
Sprvu o brzden vypln uren zamestnanec (vlakvedci) v rubrikch 1, 2,
3 a do rubriky 11 nape dvod vyhotovenia Sprvy o brzden;
- alej vypln daj v riadku 51 rubriky 21 A a E, rubriku 61 v riadku 51,
rubriky 23 A a E v riadku 51, rubriky 24 A a E v riadku 51 a tie rubriky 30
a 39. V rubrike 40 uprav daj o vyskanch runch brzdch a
riadok 51 vypln v stpcoch G, H, J, 25 - K.
Pokia pripravuje takto SoB pre vlak nkladnej dopravy, vypa vetky
rubriky ( stpce) dotkajce sa prslunho vlaku.
innos od 11. 12. 2005

Do stpca L sa v prpade, ak zostavuje (upravuje) SOB, podpe

vlakvedci! Inak sa sem podpe zamestnanec, ktor vyhotovil Sprvu o
brzden.
- stpec M, podpisuje vodi;
V prpadoch, ak djde k akejkovek manipulcii a nslednej zmene radenia,
zaaenia vlaku alebo reimu brzdenia o i na jednom vozidle vlaku,
postupuj zamestnanci poda prslunch ustanoven tohto predpisu.
Vzor zpisu o vykonanej skke brzdy do knihy odovzdvky HDV:
Skka brzdy na HDV radu 240.087 - 7 v st. Trenn vykonan o 915
hodine. Hmotnos vozidla 82 ton, brzdiaca hmotnos 52 ton, 4 brzden
dvojkolesia, jedna brzda zapojen v reime brzdenia P, potrebn
brzdiace percent 60, skuton brzdiace percent 61.
itaten podpis vodia
innos od 11. 12. 2005
Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 /I

Prloha 10 Medzittna SPRVA O BRZDEN
ZSSK CARGO
0 Zettelnummer
Internationaler Brems - und Zugbildungszettel
1 Zugnummer
2 Abgangsdatum
3 Abgangsbahnhof
4 Bestimmungsbahnhof
11 Bemerkungen
40
Wagenzug
Wagennummern mit geprften

Hand- und Feststellbremsen
21
Anzahl
Triebfahrzeug
in Betrieb
nichtarbeitende
Triebfahrzeuge
im Zugverband
Wagen
Summe
B+C
Summe Zug
A+D
E
51
52
53
54
23
Gesamtfahrzeuggewicht
(t)
51
52
53
54
24
Bremsgewicht ( t )
51
52
53
54
Anzahl der Fahrzeuge mit Bremsen im Betrieb
Ausgeschaltete Bremsen
Scheiben
Klotz
R + Mg
(Wagennummer)
30
31
32
33
34
35
39
51
52
53
54
Vorhandene
Bahn
Bahnhof
Bremsart
Mbr
Brems% Hundertstel
J
25 - K
Unterschrift
Fehlende
BremsZettel
hundertstel ausgestellt
26 - K
L
Triebfahrzeugfhrer
M
TriebfahrzeugBremse
berprfen
O
nummer
N
51
52
53
54
61 Bremsprobe am Abgangsbahnhof besttigt
Beginn
Ende
Uhr
Min
Uhr
Min
62 Nummer des letzten Fahrzeuges
65 Gefahrgut im Zug
Ja
@
Nein
@
66 Wagennummer:
innos od 11. 12. 2005
Zugdichtigkeit
Wagenmeister (Unterschrift)
63Hchstgeschwindigkeit des Wagenzuges

67 UN-Nr.
68 Gefahrzettel Nr
64 Lnge des Wagenzuges

69 Zeitpunkt der
Grenzberschreitung
CCARGO V 15 / I
1
2
3
4
11
40
A
B
slo vlaku
datum odjezdu
vchoz stanice
konen stanice
poznmky
sla voz s vyzkouenou run brzdou
poet innch hnacch vozidel
vlakov vozidla - poet dopravovanch
hnacch vozidel
C
vlakov vozidla - celkem vozy
D
vlakov vozidla - celkem
E
vlak celkem
21
poet vozidel
23
hmotnost v tunch
24
brzdc vha v tunch
30
poet voz s kotouovou brzdou
31
poet voz s nekovovmi palky
32
poet voz s brzdou G v innosti
33
poet voz s brzdou P v innosti
34
poet voz s brzdou R v innosti
35
poet voz s brzdou R+Mg v innosti
39
vypnut brzdy
F
eleznin sprva
1
slo vlaku
2
dtum odchodu
3
vchodiskov stanica
4
konen stanica
11
poznmky
40
sla vozov s vyskanou runou
brzdou
A
inn hnacie vozidl
B
hnacie vozidl v zvese a neinn HDV
C
vlakov vozidl - vozne celkom
D
vlakov vozidl - celkom
E
vlak celkom
21
poet
23
hmotnos v tonch
24
brzdiaca hmotnos v tonch
30
poet vozov s kotovou brzdou
31
poet vozov s nekovovmi brzdovmi
kltikmi
32
poet vozov s brzdou G v innosti
33
poet vozov s brzdou P v innosti
34
poet vozov s brzdou R v innosti
35
poet vozov s brzdou R+Mg v innosti
39
vypnut brzdy
F
eleznin sprva
G
stanica
0
brcaszm
1
vonatszm
2
induls dtuma (v, h, nap)
3
vonatindt lloms
4
rendeltetsi lloms
G
stanice
H
reim brdn
J
potebn brzdc procenta
25-K skuten brzdc procenta
L
podpis zamstnance sestavujcho ZOB
M
podpis strojvedoucho
N
slo hnacho vozidla
O
podpis zamstnance, kter brzdu ovil
61 druh zkouky brzdy - as zahjen a skonen
msto proveden
tsnost soupravy
podpis vozmistra
26 K chybjc brzdc procenta
62
slo poslednho vozidla soupravy vlaku
63
nejvy rychlost vozidel soupravy vlaku
64
dlka soupravy vlaku v m
65
nebezpen zbo - RID
66
slo vozu s RID
67
UN - slo
68
slo na oznaen nebezpe
- RID 5.3.2.3.1
as odjezdu z PPS v mezinrodnm
69
provozu
H
reim brzdenia
J
potrebn brzdiace percent
25-K skuton brzdiace percent
L
podpis zamestnanca zostavujceho SoB
M
podpis ruovodia
N
slo vedceho hnacieho vozidla
O
podpis zamestnanca, ktor brzdu vyskal
61
druh skky brzdy - as zaiatku a
ukonenia
miesto vykonania
tesnos spravy
podpis vozmajstra
26 K chbajce brzdiace percent
62
slo poslednho vozidla spravy vlaku
63
najvia rchlos vozidiel spravy vlaku
64
dka spravy vlaku v m
65
nebezpen tovar v zmysle RID
66
slo voza naloenho tovarom
v zmysle RID
67
UN - slo
68
slo na oznaenie nebezpeenstva
Poda RID 5.3.2.3.1
69
as odchodu z PPS v medzittnej
prevdzke
H
fkezsi md (G, P, R, R+Mg)
J
szksges fkslyszzalk (%)
25 - K tnyleges fkslyszzalk (%)
L
vonatvezet (alrs)
M
mozdonyvezet (alrs)
innos od 11. 12. 2005
Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 /I

11
40
A
B
C
D
E
21
23
24
30
31
32
32
33
35
megjegyzsek
kocsiszm, amelyen kiprblt kzifk
van
vonatba sorozott nem zemel
vontatjrm
nem dol darabszma
kocsik
szerelvny sszesen
vonat sszesen
darabszm
jrmtmeg (t)
fksly (t)
trcsafkkel elltott kocsik
darabszma
fktuskval elltott kocsik darabszma
G fkllsban fkezett kocsik
darabszma
P fkllsban fkezett kocsik
darabszma
R fkllsban fkezett kocsik
darabszma
R+Mg fkllsban fkezett kocsik
darabszma
39
F
G
N
O
61
fkezsbl kiiktatott kocsik darabszma

vast (rvidtve)
lloms
mozdony plyaszma (alrs)
a fket vizsglta (alrs)
fkprba a vonatindt llomson
fkprba kezdete
fkprba vge
ra
perc
kocsivizsgl
lloms
a vonat tmrsge
26 K hinyz fksly szzalk
62
a vonatszerelvny utols kocsijnak
szma
63
a vonatszerelvny max. sebessge
64
a vonatszerelvny hossza m - ben
65
RID veszlyes ru Igen / Nem
66
RID es ruval rakott kocsi szma
67
UN - szm
68
RID ru fuvarlevl szma
69
Az llmhatr tlpsenek ideje
MEDZITTNA SPRVA O BRZDEN - VYPANIE

Medzittna Sprva o brzden (cudzojazyn, v nemeckom, maarskom
alebo eskom jazyku) plat pre vetky druhy vlakov ZSSK CARGO, ktor na
dopravn cestu v sprve SR prichdzaj z trat D, PKP a MV alebo
odchdzaj na trate D, PKP a MV.
Pre pohranin priechodov stanice mus by spracovan technolgia
postupu doruenia Medzittnej sprvy o brzden od vodia D, PKP alebo
MV vodiovi ZSSK CARGO, ktor men HDV a pokrauje s vlakom na
dopravnej ceste v sprve SR.
Pre vchodiskov vlaky medzittnej dopravy, ktor zanaj svoju jazdu v ST
na tratiach SR, pouvame Sprvu o brzden ZSSK CARGO, vyhotoven
v slovenskom jazyku poda Prlohy 9 tohto predpisu.
Vodii ZSSK CARGO s povinn prevzia v pohraninch priechodovch
staniciach Sprvy o brzden, ktor s vyhotoven v maarskom, nemeckom
alebo eskom jazyku, poda vzoru uvedenom v Prlohe 9 alebo v Prlohe 10
tohto predpisu.
Sprvu o brzden (cudzojazyn) pre medzittne vlaky vypa uren
zamestnanec rovnako, ako Sprvu o brzden ZSSK CARGO:
a) vo vchodiskovej stanici vlaku
- rubriky 1, 2, 3, 4 vypln poda predtlae zhodne s legendou;
innos od 11. 12. 2005
CCARGO V 15 / I
v riadku 51 uvedie v stpci:

F = eleznin sprva, skratku eleznice, kde bola Sprva o brzden
vyhotoven;
G a H, s daje zo zhlavia TCP (ST a reim brzdenia);
b) v ncestnej stanici, kde dochdza k vmene HDV v ele vlaku alebo ku

zmene zostavy vlaku:
- sa vdy vypa nov riadok Medzittnej sprvy o brzden
Pri vypan Medzittnej sprvy o brzden v smere D - SR v prpadoch, ak
djde vmenou HDV ku zmene hmotnosti alebo brzdiacej hmotnosti HDV, nie
je potrebn spsanie novej Sprvy o brzden v prpadoch, ak djde k vmene
HDV radov 162, 163, 263, 362, 363, 372 medzi sebou.
Pokia by neboli pre HDV radu 162, 163, 263, 363, 371, 372 (180 DB)
pri zapotan vlastnej hmotnosti 87 ton dosiahnut potrebn brzdiace
percent, pouije sa pre vpoet skutonch brzdiacich percent
skuton hmotnos vyznaen na skrini HDV.
V rubrike hmotnos HDV je potrebn pre uveden rady vdy vyplni daj 87
ton. Pri vmene HDV tchto radov medzi sebou mus by v rubrike 11 Poznmky, doplnen daj o mieste a ase vykonania JSB.
V tomto prpade sa vodi do Medzittnej sprvy o brzden nepodpisuje!
c) v ncestnej stanici, kde dochdza k preslovaniu vlaku:
-
poda relcie a sla vlaku mus zamestnanec doplni Sprvu o brzden

alebo Medzittnu sprvu o brzden.
d) rubriku 69 as odchodu z PPS v medzittnej prevdzke, vypa uren

zamestnanec (vodi) - pri odchode z PPS na trate cudzej elezninej sprvy
dopln do rubriky as.
Veobecn ustanovenia:
Pri striedan vodiov na osi, potvrd vodi prevzatie informcie o brzden vlaku
podpisom v rubrike 11.
Medzittna sprva o brzden nem vytlaen zadn stranu. Zamestnanci
ZSSK CARGO sa v prpade nutnosti orientuj poda prekladu, ktor je uveden
v Prlohe 10 tchto postupov ZSSK CARGO V 15 / I.
Medzittna sprva o brzden vystaven MV, nemus ma rubriky O a 69!
innos od 11. 12. 2005

Prloha 11 Technolgia preprv HDV
TECHNOLGIA PREPRV HDV

1.
Touto prlohou sa ru - Technolgia preprv hnacch drhovch vozidiel

elezninej spolonosti, a. s., vo vlakoch osobnej aj nkladnej dopravy,
vydan pod slom 497 / 2002 O20 ZF zo da 17. 12. 2002
a schvlen Generlnym riaditeom elezninej spolonosti, a. s.
2.
Vo vlaku mu by HDV zaraden ako:

a) inn HDV (ktor vyvjaj an silu);
b) dopravovan HDV.
3.
V Tabukch traovch pomerov je uveden, ktor HDV mu jazdi a by

dopravovan po jednom, a ktor vo vch skupinch.
4.
Vlaky sa dopravuj innmi HDV, ktor vyvjaj an silu, potrebn pre

jazdu vlaku.
5.
inn HDV mu by v ele vlaku a na konci vlaku raden vo dvojiciach,

pokia to dovouje prechodnos HDV (uveden v Tabukch traovch
pomerov) a dovolen namhanie spriahadlovho mechanizmu v ahu a
tlaku pod2a predpisu SR D 2/1. Vo vntri vlaku musia by inn HDV
raden len jednotlivo.
6.
Za rchlos vlaku vdy zodpoved vodi vlakovho HDV, pri vlakoch s

dvoma HDV v ele, vodi vedceho (prvho) vozidla. Vodii vetkch
ostatnch HDV s povinn poslchnu nvesti vodia vlakovho, prpadne
vedceho HDV.
7.
Prprahov HDV je prv HDV pri vlaku ahanom dvoma HDV, a je vdy
vedcim HDV.
8.
Postrkov HDV je inn HDV zaraden na konci vlaku. Na postrku mu

by zaraden najviac dve inn HDV alebo jedno dvojdielne HDV.
9.
Ak m postrkov HDV an silu viu ako 200 kN alebo hmotnos

viu ako 140 ton, mus sa vlak s tmto postrkovm HDV povaova za
vlak s dvoma postrkmi, pokia nie je an sila tohto HDV obmedzen
poda predpisu D 2/1.
10. Vloen HDV je inn HDV zaraden vo vntri vlaku s innm vozidlom v
ele vlaku.
11.
Pri vlakoch s innm HDV v ele vlaku sa smie poui postrkov HDV:
v obvode stanice v prpadoch, aby bol vlak pri odchode uveden do
pohybu, alebo aby rchlejie uvonil zhlavie;
na tratiach so stpanm, a to aj tam, kde sa strieda stpanie s
rovinou alebo so spdom.
innos od 11. 12. 2005
1

12. Vlak s dvojdielnym postrkovm HDV sa povauje za vlak s dvoma

postrkmi.
13. Postrkov alebo vloen HDV me vyvja an silu len tam, kde je to
potrebn pre pohyb vlaku. Na spde, prpadne aj na rovine mus
obmedzi innos len na vlastn pohyb.
14. Viac ako jednm innm HDV - prprahom, postrkom alebo vloenm
HDV, je dovolen dopravova kad vlak, ktorho dopravn hmotnos
prekrauje normatv hmotnosti prslun jednmu (vlakovmu) HDV.
15. Ak je vlak dopravovan na celej trati dvojicou HDV v ele vlaku, rad sa
HDV s vou rchlosou (pri zhodnch dovolench rchlostiach vozidlo s
vou vkonnosou) ako vedce HDV.
16. Pre radenie vlakov a ich dopravu jednm alebo viacermi HDV platia tie
prslun ustanovenia predpisu D 2/1.
PREPRAVA HDV ZSSK CARGO

vo vlakoch nkladnej prepravy
17.
Vo vlakoch, ktor maj v ele inn HDV patriace ZSSK CARGO, alebo
HDV na slubu pohotov a ktor maj prechodnos bez obmedzenia
potu na vetkch sekoch, na ktorch je ich prechodnos povolen v
Dodatku dvoma silnmi iarami, je dovolen prepravova akkovek
poet HDV zapojench do priebenej brzdy vlaku pri dodran tchto
podmienok:
Dvojdielne HDV radu 131 sa povauj za jedno HDV, ale inn, alebo
na slubu pohotov HDV tohto radu, nesmie by priamo spojen s
innm, alebo na slubu pohotovm HDV ktorejkovek trakcie alebo
radu;
Ak presahuje hmotnos o i len jednho dopravovanho HDV 65 ton,
nesmie by kdekovek pred nm, pri tlaenom vlaku za nm, zaraden
voze ahkej stavby (pozri predpis D 2/1).
18. Vzhadom na vyvjanie anej sily, je z hadiska prechodnosti HDV na

slubu pohotov - rovnocenn innmu HDV (vlakovmu, prprahovmu,
postrkovmu alebo vloenmu). Vzhadom na pohyb vykonvan
vlastnou silou, nezaauje HDV na slubu pohotov ostatn inn HDV
prslunho vlaku a neme spsobi prekroenie normatvu hmotnosti
vlaku.
19. HDV v zvese je prevdzkyschopn HDV elektrickej alebo motorovej
trakcie obsaden najmenej vodiom. Poas dopravy nevyvja iadnu
an silu.
2
innos od 11. 12. 2005

20. Elektrick HDV v zvese mus ma poas jazdy stiahnut zbera,

nevyrozumieva sa o mimoriadnostiach v sahovan zberaov a vypnan
prdu a preto nie je mon vykurova kabnu vodia a ventilova trakn
motory. Z uvedenho dvodu sa HDV elektrickej trakcie mu
dopravova v zvese len v obdob od 1. 4. do 30. 9. To sa netka
prpadov pomocnch jzd, naprklad cez sek s vypnutm traknm
vedenm alebo jazdy z dvodu nehody, alebo ivelnej pohromy;
21. Neobsaden HDV je prevdzkyschopn HDV dopravovan bez ruovej
aty do domovskho RD, alebo do miesta jeho alieho nasadenia.
Mus by zaraden bezprostredne za vlakovm HDV a poas dopravy je
pod dozorom vodia vlakovho HDV, ktor ho tie na tto dopravu
pripravuje v prpadoch, kedy na to nie je uren in zamestnanec.
22. Vo vlakoch zostavench len z HDV a v nkladnch vlakoch, mu by
neobsaden HDV dopravovan medzi vetkmi stanicami.
23. Neschopn HDV je HDV, ktor z dvodu poruchy neme vyvja an
silu. Poda potreby me by obsaden vodiom alebo sprievodcom.
Ak neschopn HDV nie je obsaden, prepravuje sa vo vlaku ako
neobsaden, vdy za vlakovm HDV.
PODMIENKY PREPRV HDV

24. Hnacie vozidl ZSSK CARGO sa prepravuj a obsadzuj poda tchto
technolgi vo vetkch druhoch nkladnch vlakov, vdy vak s ohadom
na prpadn mekanie vlaku. O zaraden HDV na prepravu do
prslunho vlaku sa dohodne strojmajster domovskho RD vozidla
s kontrolnm, prpadne ruovm dispeerom ZSSK CARGO.
PREPRAVY HDV V Rv VLAKOCH - KONVOJE

25. V prpade prepravy viacerch obsadench HDV vo vlaku, z ktorch s
vetky vybaven kltikmi zo sivej liatiny, musia by prieben brzdy HDV
vetkch zapnut.
26. Neobsaden, alebo neschopn HDV, vybaven kltikmi z kompozcie
(KTM, JURID a in), mus by vdy vypnut z priebenej brzdy vlaku!
Vypnutie priebenej brzdy oznmi vodi zamestnancovi poverenmu
prpravou vlakovej dokumentcie.
27. Jeden vodi me okrem vlastnho HDV zodpoveda najviac za alie
DVE HDV, spolu najviac za TRI HDV!
28. Pre zabezpeenie prepravy HDV v konvoji vyplva pre strojmajstra
v ruovom depe povinnos:
innos od 11. 12. 2005
3

Zabezpei pre prepravu viac ako TROCH HDV minimlne dvoch

vodiov tak, aby prv a posledn HDV takto zostavenho vlaku bolo
vdy obsaden vodiom;
Zoradi v RD vlak tak, aby boli pokryt predpsan brzdiace percent
prepravovanho vlaku;
V prpadoch poda lnku 58 f) tchto postupov zabezpei v RD
alebo vysunutom pracovisku zamestnanca, ktor na takto
zostavenom vlaku vykon pln skku brzdy.
29. Preprava voza zaradenho do vlaku, ktor je zostaven iba z HDV a
ktor bol zoraden v RD alebo vo vysunutom pracovisku, sa riei
rovnakmi postupmi.
PREPRAVA HDV DO OBRATOVHO ALEBO DOMOVSKHO RD

29. V prpadoch, kedy je potrebn prepravi do domovskho RD za innm
HDV v ele vlaku aj jedno neobsaden HDV elektrickej alebo motorovej
trakcie, mus by dodran nasledovn postup:
Po spojen neobsadenho HDV s vlakovm HDV, zodpoved za
vykonanie kontroly odahlosti brzdovch kltikov na neobsadenom
HDV:
a) vodi ktor pripravuje neobsaden HDV na prepravu,
b) v prpade, kedy takto HDV pripravuje vodi vlakovho HDV tento vodi,
30. Ak vykonva na vlaku radenom poda predchdzajceho lnku pln
skku brzdy vozmajster, jeho povinnosou je vykona aj na vetkch
HDV zaradench vo vlaku mimo HDV v ele vlaku, kontrolu odahlosti
vetkch brzdovch kltikov;
31. Vodi vlakovho HDV sleduje poas pobytov v ncestnch ST, i sa
z podvozkovej asti neobsadenho HDV nedym. V prpade, ak
spozoruje dym alebo slav teplo, jeho povinnosou je skontrolova
dvod. Ak je dym spsoben trenm z dvodu neodahnutia brzdovch
kltikov neobsadenho HDV, okamite mus vyprzdni brzdov valce
odbrzovaom na rozvdzai neobsadenho HDV. Potom pokrauje
v alej jazde do najbliej stanice s pravidelnm pobytom.
32. V prpade, ak sa situcia bude poas alej jazdy opakova, vypne
neobsaden HDV z priebenej brzdy, vyprzdni brzdov valce
odbrzovaom, skontroluje odahlos vetkch kltikov, prepota
skuton brzdiace percent vlaku a na ich zklade bude pokraova
prslunou rchlosou v alej jazde. Pri skonen vkonu zape vodi do
knihy odovzdvky aj do knihy oprv neobsadenho HDV tto zvadu,
spolu so iadosou o jej odstrnenie v domovskom RD.
innos od 11. 12. 2005
4

Preprava HDV na nkladn list

33. Pre prepravu neschopnch HDV bez ruovej aty alebo HDV
odosielanch DO a Z opravy v OS, zaradench na inom mieste ako za
vlakovm HDV, mus zabezpei ich odosielate:
vypnutie priebenej brzdy HDV v prpade jej nesprvnej innosti;
vyhotovenie sprievodnho dokladu, v ktorom uvedie stanicu urenia,
meno sprievodcu, hmotnos HDV, rchlos dovolen pri doprave,
brzdiacu hmotnos a brzdiacu hmotnos rune brzdenho vozidla,
prpadne in upozornenia alebo prkazy;
na oboch stranch prepravovanho HDV - upevnenie tabuky s
vyznaenm stanice urenia, najvej dovolenej rchlosti pri doprave,
prpadn zkaz jazdy cez koajov brzdy v otvorenej polohe a
podobne. Aj pre prepravu HDV na nkladn list ako tovar, vdy platia
ustanovenia tchto postupov.
innos od 11. 12. 2005

innos od 11. 12. 2005

Prloha 13 Brzdenie osobnch vlakov
BRZDENIE OSOBNCH VLAKOV

USTANOVENIA PLATN PRE OSOBN VLAKY
1. (26) Ak s na konci vlaku osobnej dopravy zaraden nkladn vozne,
nvestn voze me ma len inkujcu tlakov brzdu za podmienky,
e najalej tret voze pred nm u m vyskan inkujcu run lebo
ustavovaciu brzdu.
2. (27) Vlaky osobnej dopravy s vdy brzden v reime P, R alebo R + Mg
poda nasledovnej tabuky:
Stanoven rchlos
vlaku v km. h-1
do .......
91 a
121 a
161 a
90
120
160
viac
Reim brzdenia - poloha prestavovaov

P alebo R
P, R a me aj R + Mg
Me aj P, ostatn R alebo R + Mg
R + Mg
Pre elektropneumatick brzdu:

Stanoven rchlos
Reim brzdenia - poloha prestavovaov
vlaku v km. h-1
do
90
91 a 120
121 a 160
161 a viac
P alebo R
P, R a me aj R + Mg
R alebo R + Mg
R + Mg
Pre jazdu vlaku, ktor odchdza na trate zahraninej eleznice, me by

predpsan reim brzdenia s vym inkom aj vtedy, ak m na tratiach
SR rchlos niiu ako na zahraninej eleznici.
V kadej sprave vlaku osobnej dopravy, musia by vdy zapnut brzdy
v reime s najvm inkom! Brzdiaci inok sa zapota poda
predpsanho a pri plnej skke brzdy vyskanho reimu brzdenia.
Pri vozoch s kotovmi brzdami sa vdy zapotava brzdiaca hmotnos
poda skutone nastavenho reimu brzdenia (P alebo R), bez ohadu
na stanoven rchlos vlaku.
3. (28) ahan vlak osobnej dopravy smie ma najviac 100 nprav.
Tlaen vlak osobnej dopravy v ele s riadiacim vozom, smie ma
najviac 60 nprav.
Poznmka: slovanie 1/26 znamen:
innos od 11. 12. 2005
1
slo lnku v prlohe
(26) slo lnku pvodnej V 15/I

Tlaen vlak osobnej dopravy bez riadiaceho voza v ele vlaku, smie
ma najviac 30 nprav.
4. (29) Vo vlaku osobnej dopravy, mus by toko vyskanch runch bzd,
aby boli pre rozhodujci spd v najnepriaznivejom seku trate
v prpade poruchy priebenej brzdy dodran predpsan brzdiace
percent, pre spoahliv zaistenie stojaceho vlaku.
5. (30) Vo vlakoch osobnej dopravy, musia by prieben tlakov brzdy
vetkch vozidiel zapnut do priebenej brzdy vlaku. Pri poruche mono
ponecha maximlne jedno vozidlo s vypnutou samoinnou brzdou za
podmienky e nejde o:
- prv alebo posledn vozidlo vlaku,
- vlak s rchlosou vyou ako 161 km.h-1;
- vchodiskov stanicu vlaku, ktor je domovskou stanicou voza;
- ST, v ktorej bola pri konenej technickej prehliadke zisten porucha
na brzde (neplat pri vozoch odosielanch do opravovne,
do domovskej ST voza alebo na vlastncku eleznicu);
- ST, kde bola elektrick alebo motorov jednotka pristaven z RD.
6. (31) Vo vlaku osobnej dopravy s predpsanm reimom brzdenia P, sa
sm jednotliv (alebo vetky) vozidl brzdi v reime R alebo v reime R + Mg. Ak pri tomto vlaku nebola vykonan skka brzdy ako pre vlak
brzden v reime R alebo v reime R + Mg, smie sa zapota len brzdiaca
hmotnos pre reim P. Pri stanovenej rchlosti vlaku 89 kmh-1 alebo niej,
mu by na ubovonom pote vozidiel vlaku ponechan rozvdzae v
polohe R, R+Mg. Ako brzdiaca hmotnos sa vdy mus uvaovat najviac
hodnota platn pre polohu P (ak m vozidlo uveden hodnotu pre tto
polohu).
V takomto vlaku nesmie by iadna brzda zapnut v reime G.
7. (32) Ak je vo vlaku s predpsanm reimom brzdenia R, nutn ponecha
vozidl brzden v reime R+Mg, SB na takom vlaku mus by vykonan
ako pri vlaku s reimom R+Mg. Brzdiace hmotnosti vozidiel sa
zapotavaj ako pre reim R+Mg!
Vo vlakoch osobnej dopravy s predpsanm reimom brzdenia:
- R alebo R+Mg, so stanovenou rchlosou od 121 do 160 km.h-1 je
dovolen brzdi ubovon poet vozidiel v reime R+Mg aj so
zapotanm ich brzdiacej hmotnosti!
V takchto vlakoch sm by najviac dve HDV vrtane vedceho HDV,
brzden minimlne v reime P + E.
Pokia m takto sprava vlaku viac ako 60 nprav, musia sa vetky
brzdy prestavi do polohy R!
2
innos od 11. 12. 2005

Vo vlaku osobnej dopravy s predpsanm reimom brzdenia R, R+Mg, so

stanovenou rchlosou 121 - 160 kmh-1 vrtane, je dovolen brzdi
brzdami v polohe P, ale iba vtedy, ak sa ned pre poruchu brzdy polohu
R, R+Mg nastavi (ponecha nastaven).
8. (33) Ak maj vozne vyznaen brzdiacu hmotnos pre reim R v ervenom
kosotvorci, zapotava sa tento daj do celkovej brzdiacej hmotnosti
vlaku.
9. (34) Vo vlaku s rchlosou 161 km.h-1 a viac, musia by vetky brzdy
zapnut v reime R+Mg. HDV me by brzden poda lnku 32. Ak
nemono splni podmienku prvej vety lnku 32, mus by stanoven
rchlos vlaku znen (obmedzen) najviac na rchlos 160 km.h-1.
Vo vlaku s brzdami zapnutmi v reime R+Mg, nesmie by iadne vozidlo
brzden v reime G.
V takomto vlaku me by najviac JEDEN voze s vypnutou brzdou,
alebo s brzdou v reime P, pokia ide smerom do domovskej stanice
voza!
Pre brzdenie HDV takhoto vlaku plat ustanovenie lnku 7 (32).
10.(46) Brzdy s rchloinnm rozvdzaom Knorr alebo Westinghouse s
stupovite neodbrzovaten. Rukov vypnacieho kohta m tri polohy
a pri zaraden vo vlakoch osobnej dopravy mus by vo zvislej polohe.
Vozne s rchloinnm rozvdzaom Knorr alebo Westinghouse bez
prestavovacieho kohta G / P (N/O), s vdy povaovan za vozne
brzden v reime P, ich poet mus by vdy uveden v Sprve
o brzden, alebo v rubrike in daje Spisu vlaku.
11. (47) Vo vlaku osobnej dopravy me by v zmysle lnku 29 dopravovan
iba jeden voze so zvadou na brzde do domovskej stanice s tm, e
jeho prieben brzda mus by vypnut z innosti. V prpade ak ide
o chybu na zariaden zchrannej brzdy, nesmie sa takto voze obsadi
cestujcimi.
12.(64 Na vlaku osobnej dopravy, ktor m predpsan reim brzdenia P,
vykonaj zamestnanci SB poda lnkov 62 a 63, s tmito rozdielmi:
a) tlak vzduchu na konci vlaku a odbrzovac as sa nemeria a vodi
vykon iba skku tesnosti;
b) pokia s vozne vybaven protimykovmi zariadeniami a SB
vykonva vozmajster, vyska na kadom vozidle v zabrzdenom
stave protimykov zariadenie. innos protimykovho zariadenia
neska na vozoch, ktor s vybaven protimykovm zariadenm
bez skobnho tlatka, naprklad MGS 1. Chyba na protimykovom
zariaden voza s kltikovou brzdou, nie je dvodom na vyradenie
voza z vlaku. Postup stanovuje predpis V 62.
innos od 11. 12. 2005
3

Voze s neinkujcim protimykovm zariadenm nesmie by

zapnut v reime R.
Voze s kotovou brzdou a chybou na protimykovom zariaden
mus by vyraden z vlaku v jeho domovskej stanici.
c) v domovskej stanici voza nesmie ukazovate stavu kotovej brzdy
"zabrzden - odbrzden" vykazova poruchov stav. Postup pri
poruche stanovuje predpis V 62.
d) na samostatnom motorovom alebo elektrickom vozni jazdiacom ako
vlak, sa SB nevykonva v tch ST, do ktorch bol pristaven z RD
bezprostredne po SBHDV;
Pokia sa na samostatnom motorovom alebo elektrickom vozni
vykonva SB alebo JSB, zabrzd vodi prdavnou brzdou tak, aby
dosiahol v brzdovom valci tlak 1 bar. Potom zabrzd brzdiom
priebenej brzdy. Pri znen tlaku v hlavnom potrub na hodnotu 4,0
baru, kontroluje innos brzdy iba poda dajov manometra
brzdovho valca;
e) Ak s vo vlaku s predpsanm reimom brzdenia P zaraden vozne
brzden v reime R, vykon uren zamestnanec SB na tchto
vozoch ako pri vlaku brzdenom v reime P. Ak s vo vlaku
brzdenom v reime P zaraden vozne brzden v reime R a ich
brzdiaca hmotnos sa zapotava do brzdiacej hmotnosti vlaku pre
reim brzdenia R, vykon vozmajster na tchto vozoch SB ako na
vlaku brzdenom v reime R;
13 (65) Na vlaku osobnej dopravy, ktor m predpsan reim brzdenia R,
vykon SB vozmajster, ako pri vlaku brzdenom v reime P, s tmito
rozdielmi:
a) SB sa vykonva vdy po oboch stranch vlaku. Pri kontrole
zabrzdenia jednotlivch vozidiel sasne kontroluje inok vysokho
stupa brzdenia, pri kltikovch brzdch pomocou tlaidlovho
ventilu rchlikovej brzdy a sasne ska aj funkciu vetkch
protimykovch zariaden.
b) Pri chybe na protimykovom zariaden je postup v zmysle lnku 64
bodu b).
Na samostatnom motorovom alebo elektrickom vozni brzdenom
v reime R, sa pri SB mus vyska protimykov zariadenie na
vetkch dvojkolesiach aj v prpade, e niektor z nich s zabrzden
v zmysle lnku 64 bod d);
c) ak je na brzde zisten akkovek chyba, ktor nedovouje nastavi
(ponecha) vysok stupe brzdenia z dvodu jeho nzkeho inku,
mus vozmajster prestavi reim brzdenia do polohy P.
14. (66) Na vlaku osobnej dopravy, ktor m predpsan reim brzdenia R +
Mg, vykon vozmajster SB nasledovne:
4
innos od 11. 12. 2005

a) Po vykonan SB pre reim R, vyzve vozmajster vodia, aby

rchloinne zabrzdil a zane so skkou Mg - brzdy.
Magnetick brzda sa ska tak, e vozmajster zatla tlaidlo na
kontrolnom paneli Mg brzdy a pohadom kontroluje dosadnutie
brzdovch trmcov na hlavu koajnice. Sasne mus svieti kontroln
svetlo Mg brzdy. Po uvonen tlaidla mus zhasn kontroln svetlo
a brzdov trmce sa musia vrti do zdvihnutej polohy. Tmto spsobom
musia by skontrolovan vetky vozidl brzden v reime R + Mg.
b) V prpade, ak sa kontroln svetlo Mg brzdy nerozsvieti alebo ak
nedoahn brzdov trmce na koajnice, je Mg brzda nespsobil
prevdzky.
Prslun prestavova mus vozmajster prestavi do reimu R.
JEDNODUCH SKKA BRZDY

15.(71) Na elektrickej alebo motorovej jednotke (dvoch spojench jednotkch),
ak s obidve kabny obsaden vodiom a prepojen telefnom, vyrozumie
o vsledku JSB telefonicky zadn vodi vodia v ele vlaku, ktor oznmi
vsledok JSB vlakvedcemu.
16.(76) Za SBHDV zodpoved vodi a sm ju vykonva.
Pri elektrickch a motorovch jednotkch vykon SBHDV na vetkch
vozidlch. Vdy vykon aj skku tesnosti. SBHDV na samostatne
jazdiacich HDV a elektrickch a motorovch jednotkch a vlakoch
zostavench z motorovch a prpojnch vozov, ktorch zostava sa
v prevdzke nemen - nahrdza SB!
SPRVA O BRZDEN
17. (100) Sprva o brzden sa nevyhotovuje pre:
- samostatn HDV (motorov a elektrick voze, elektrick alebo
motorov jednotku alebo vzjomne spojen jednotky alebo
vzjomne spojen ucelen spravy 1)), alebo vlak zostaven iba
z HDV za podmienky, e vetky HDV v takto zostavenom vlaku maj
inkujcu brzdu zapnut v reime P alebo R a nie s obsaden
cestujcimi!. Zpis o skke brzdy pre takto vlaky vykon vodi do
knihy odovzdvky HDV! Vzor zpisu je v Prlohe 9.
Prslun skka brzdy mus by vykonan vdy!
1)
Pod pojmom ucelen sprava, rozumieme aj elektrick jednotku,

ktor m namiesto jednho alebo oboch elektrickch vozov
zaraden HDV zvislej trakcie. Pri takejto zostave mus by
vyhotoven SoB. Brzdiace percent zostvaj rovnak ako pre
jednotku.
innos od 11. 12. 2005

Sprva o brzden z prenosnej osobnej pokladnice (POP)

ZSSK
Sprva o brzden
Zariadenie:
Vlakvedci:
Dtum odchodu:
Ruovodi:
Vlak . Vchodiskov st.
Cieov st.
40 Poznmky:
21
Poet nprav:
Hnacie vozidl
Vozne
inn
neinn a
v zvese
23
Hmotnos v tonch:
24
Brzdiaca hmotnos v tonch:
kotovou
brzdou
nekovovmi
kltikmi
Poet vozov s:
brzdou v reime
G
P
R R+Mg
39
sla vozov s vypnutou brzdou:
40
sla vozov s vyskanou runou brzdou:
61 druh
skky
brzdy
reim brzdiace percent

Skka
brzbrzdy
vykonan v: denia potrebn skuton
61
Zamestnanec
zostavujci
SOB
Podpis:
vodi
1
2
61
vyhotovil (podpis)
Vlak
celkom
za sprvny
vozmajster inok brzdy
zodpoved
Striedanie na osi:
innos od 11. 12. 2005

Sprva o brzden, vyhotoven vlakvedcim prostrednctvom prenosnej

osobnej pokladne (alej iba POP), obsahuje rubriky podobne ako klasick
sprva o brzden formtu A4, mimo rubrk 62 a 69.
Rozdiel SoB z POP voi SoB vzor 735 1 3363 je v inom obsahu rubriky 61
Striedanie na osi vyhotovil -podpis.
Vekos Sprvy o brzden vytlaenej zo zariadenia POP je dvojnsobkom
cestovnho lstka vydvanho tmto zariadenm (cca 80 x 180 mm).
Rubrika 11 Poznmky, a riadok Striedanie na osi podpis vodia, bud po
vytlaen SoB, v prpade potreby vypan rune.
Rubriku 61 podpisuje zamestnanec v zmysle ustanoven tohto predpisu,
vrtane postupu, ktor je uveden v prlohe 9.
V prpadoch, ak djde k akejkovek manipulcii a nslednej zmene radenia,
zaaenia vlaku alebo reimu brzdenia, vytla vlakvedci pre vodia nov
Sprvu o brzden. Pri jej podpisovan je postup stanoven predchdzajcimi
ustanoveniami tohto predpisu.
18. (112.c)) pri vlakoch osobnej dopravy, so stanovenou rchlosou viac ako
121 km.h-1, mono vyui pravidlo o rozloen zbrzdnej drhy do
dvoch za sebou nasledujcich zbrzdnch vzdialenost.
Na to mus vodia upozorni poznmka v zhlav tabelrneho
cestovnho poriadku (alej iba TCP).
c) Pre vlak so stanovenou rchlosou 140 alebo 160 km.h-1, ktorho
brzdiaci inok nie je dostaton pre dodranie zbrzdnej vzdialenosti na prslunej trati, je mon rozloi jeho drhu do dvoch za
sebou nasledujcich zbrzdnch vzdialenost.
Potrebn brzdiace percent sa v tomto prpade uruj z rchlosti o 20
km.h-1 niej. Ak je vlak dostatone brzden pre tto rchlos,
postauje toto obrzdenie pre znenie rchlosti zo stanovenej rchlosti
o 20 km.h-1 v predposlednej zbrzdnej vzdialenosti.
e) Pre vlak so stanovenou rchlosou 140 km.h-1 alebo 160 km.h-1
brzdenom poda odstavca d), s v stpci 8 jeho TCP uveden dve
hodnoty potrebnch brzdiacich percent:
Horn hodnota zodpoved stanovenej rchlosti vlaku. Ak s
skuton brzdiace percent vyie alebo sa rovnaj tejto hodnote,
nie je potrebn rozloi zbrzdn drhu vlaku do dvoch za sebou
nasledujcich zbrzdnch vzdialenost. Vlak zastav rchloinnm
brzdenm na drhe jednej zbrzdnej vzdialenosti;
Doln hodnota zodpoved stanovenej rchlosti o 20 km.h-1 niej
ako je stanoven rchlos, najmenej vak rchlosti 120 km.h-1.
innos od 11. 12. 2005

f)
Ak nedosahuj skuton brzdiace percent vlaku horn hodnotu,

ale s vyie alebo rovn dolnej hodnote predpsanch brzdiacich
percent, mus vodi pota s rozloenm zbrzdnej drhy do
dvoch za sebou nasledujcich zbrzdnch vzdialenost a poda
toho upravi rchlos vlaku.
Pri jazde vlaku brzdenom v reime R+Mg, alebo s vozami s polohou prestavovaa R + Mg, prejav sa inok Mg-brzdy iba pri
znen tlaku v hlavnom potrub pod 3,5 baru a pri rchlosti vyej ako
50 km.h-1.
ke je stanoven rchlos osobnho vlaku tak mal, e v prslunej
tabuke brzdiacich percent nie s pre u uveden iadne hodnoty,
ber sa do vahy hodnoty pre najniiu uveden rchlos.
19. (113) Ak to nevyaduje zmena zostavy vlaku, mu sa pri vlakoch osobnej

dopravy uvdza v stpci 8 TCP iba najvyie potrebn brzdiace percent
percent zo vetkch traovch sekov najvyie potrebn brzdiace
percent zo vetkch traovch sekov platnch pre jazdu danho vlaku.
Za potrebn brzdiace percent sa dosadzuje:
a) pri vlakoch osobnej dopravy najvyia hodnota zo vetkch
tabelrnych cestovnch poriadok danho vlaku uveden v stpci 8 (pri
vlakoch so stanovenou rchlosou 141 a 160 km.h-1 s dvomi dajmi
plat doln hodnota!
20. (120) Pri osobnch vozoch, ktor maj oznaenie reimu R v kosotvorci a
brzdiacu hmotnos uveden bielou a ervenou farbou, sa pota iba
brzdiaca hmotnos oznaen bielou farbou pre stav - potrubn
zrchova vypnut. Pri vlaku s predpsanou polohou rozvdzaov R +
Mg sa pota brzdiaca hmotnos vyznaen ervenou farbou - potrubn
zrchova je zapnut, iba pri splnen niektorej z tchto podmienok:
- pri vlaku s dkou najviac do 32 nprav vdy.
- pri vlaku s dkou 33 a viac nprav iba vtedy, ak maj vetky vozne
vlaku brzdiacu hmotnos vyznaen ervenou farbou a rozvdza
prestaven do polohy R nebo R+Mg. Vo vlaku mu by zaraden
najviac 2 vozne bez erveno vyznaenej brzdiacej hmotnosti pre
reim R, alebo s rozvdzaom prestavenm do polohy P. Tieto vozne
ale nesm by raden ako priamo susediace!
- pri vlaku s dkou 33 a viac nprav, ak s vetky vozne s brzdiacou
hmotnosou vyznaenou erveno a rozvdzaom prestavenm do
polohy R nebo R+Mg raden v prednej asti vlaku, bezprostredne za
HDV. Vo vlaku smie by raden v zadnej asti spravy akkovek
poet vozov bez erveno vyznaenej brzdiacej hmotnosti pre reim
R, alebo s rozvdzaom prestavenm do polohy P.
8
innos od 11. 12. 2005

Za rovnakch podmienok se mu zapota aj brzdiace hmotnosti

vozov s prestavovami reimu brzdenia v poloze R+Mg, ak bola pre
tento reim brzdenia vykonan skka brzdy .
Pre vozidl s prepravou cestujcich, ktorch brzdiaci inok je
automaticky regulovan poda obsadenia cestujcimi tak, e ich
skuton brzdiace percento je bez ohadu na zaaenie stle a vyie
ako 100% (naprklad elektrick jednotky D a BB) je brzdiaca hmotnos
vyznaen na vozidle platn pre neobsaden vozidlo.
Pre tieto vozidl sa ako ich hmotnos pri zostaven SoB a pri vpote
skutonho brzdiaceho percenta uvauje vdy iba hmotnos
neobsadenho vozidla.
21. (173) Pri vlakoch osobnej dopravy zloench iba z vozov vybavench
kotovmi brzdami, ktorch brzda nie je ovldan elektrickm
brzdiom, je s ohadom na monos prebitia priebenej brzdy zakzan
poui k rchlejiemu odbrzdeniu vysokotlakov vih.
Postup pri poruche EDB s brzdiacou hmotnosou zapotatenou do

celkovej brzdiacej hmotnosti vlaku, pri vozbe vlakov so stanovenou
rchlosou vyou ako 120 km.h-1
- elektrodynamick brzda HDV radu 350
22. (184) HDV radu 350 s vybaven vysokoinnou elektrodynamickou
brzdou. V polohe rchloinnho brzdenia zavedenho rukovou
ovldaa brzdia DAKO BSE, je zabezpeen sasn inok brzdenia
EDB a priebenej brzdy HDV, a do znenia rchlosti vozidla pod 25 km.h-1.
23. (185) Brzdiaca hmotnos EDB je zapotaten do celkovej brzdiacej
hmotnosti vlaku. V reime brzdenia P + E, je pri pouit kltikov zo sivej
liatiny hodnota brzdiacej hmotnosti HDV 90 ton.
Pri pouit kltikov z kompozcie (KTM, JURID a inch), je hodnota
brzdiacej hmotnosti HDV 123 ton.
Reim P + E je nastaven vdy pri zapnutom rozvdzai v reime P a
zapnutej EDB na HDV.
Ak vodi prehlsi, e brzdiaca hmotnos EDB nesmie by zapotan
z dvodu poruchy EDB, alebo v prpade prechodu na ndzov ovldanie
brzdia DAKO BSE, je hodnota brzdiacej hmotnosti HDV radu 350 pre
reim P:
- 29 ton pri vybaven kltikmi zo sivej liatiny;
- 64 ton pri vybaven kltikmi z kompozcie;
Hodnoty brzdiacich hmotnost poda druhu pouitch brzdovch kltikov
s vyznaen na skrini HDV.
innos od 11. 12. 2005

24. (186) V prpade vpadku EDB na HDV radu 350, ktorej brzdiaca hmotnos
je zapotan do celkovej brzdiacej hmotnosti vlaku, vodi postupuje
nasledovne:
- po zisten vpadku EDB HDV za jazdy vlaku, nesmie prekroi maximlnu rchlos 120 km.h-1 a vdy zastav v najbliej elezninej stanici;
- po zastaven prepota skuton brzdiace percento vlaku a porovn
s tabukou 10.b, prlohy 5. Poruchu EDB oznmi strojmajstrovi, ktor
zabezpe prpadn vmenu HDV. V alej jazde pokrauje najviac
rchlosou, pre ktor je dostatone brzden.
25. (187) Pri jazde samostatnho HDV radu 350 ako Rv vlak, nesmie by pri
poruche EDB prekroen rchlos 65 km.h-1. V tomto prpade nesmie
vodi pri priebenom brzden zniova inok brzdy HDV pouitm
odbrzovaa DAKO OL 2.
26. Neobsaden
10
innos od 11. 12. 2005

V15 1z1

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

V15 1z1

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

TECHNOLOGICK POSTUPY

innos od 11. 12. 2005

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

PRV AS ZKLADN USTANOVENIA

DRUH AS PREVDZKA BZD

TRETIA AS - OBSLUHA BZD

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Detektor vykoajenia EDT 100

Prehad oznaenia samoinnch bzd, npisov na vozidlch a tvarov

Prklady vyhotovenia brzdovch zariaden na drhovch vozidlch

Vyznaovanie brzdiaceho inku na vozidlch

Tabuky brzdiacich percent ZSSK CARGO poda UIC

Tabuky brzdiacich percent SR

Prehad chb, ktor mu odstraova zamestnanci vlakovho

Brzdenie vozov rozchodu 1520 mm, previazanch na rozchod 1435

Doasne ako samostatn prloha

Medzittna sprva o brzden - vypanie

Technolgia preprv HDV

Vyobrazenie ovldaov brzdy

Brzdenie osobnch vlakov

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

za vasn zapracovanie zmien v texte a za vykonanie zznamu

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

- Zamestnancom, ktorch funkcia alebo pracovn innos je oznaen *),

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

ZOZNAM A VYSVETLENIE POUITCH ZNAIEK A SKRATIEK

automatick regulcia rchlosti

*) Dom 11. 12. 2006 s Predpisy D1 aj D2 nahraden Predpisom SR 1

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Stredisko technickej prehliadky

) Dom 1. 1. 2006 zanik D a nahrad ho rad pre regulciu elezninej dopravy

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

zkona 164 / 1996 Z.z. s innosou od 1. 1. 2006 a medzinrodnmi

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Nzvoslovie drhovch vozidiel, defincie a vysvetlenia pouitch

Nzvoslovie drhovch vozidiel

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Voze je drhov vozidlo bez vlastnho pohonu uren na prepravu

Nzvoslovie pouvan v svislosti s brzdenm

Adhzna brzda je brzda, u ktorej brzdn inok sa prena cez styk

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

nia spravy vlaku v tuneli alebo na viaduktoch. Brzda inkuje po

Pkov sli iba na zaistenie stojacich vozidiel proti samovonmu pohybu;

pruinov sli iba na zaistenie stojacich vozidiel proti samo-

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

vonmu pohybu; (popis brzdy je vdy sasou

Obsluhou bzd sa rozumie vetka innos (prca), ktorou sa ovlda

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

Pre vozidl s v zmysle vyhlky UIC 560 platn asy predpsanho

V prevdzke drhovch vozidiel pri vozbe vlakov osobnej a nkladnej

Rchloinn zabrzdenie je stav, kedy je hlavn potrubie z

Skka brzdy vykonvan diagnostickm zariadenm na HDV a

Stupovite neodbrzovaten brzda je brzda, ktorej brzdiaci inok

Stupovite neodbrzovaten brzdy s vyerpaten, opakovanm

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I

vzduchojeme, m brzda celkom strat inok.

kltikov, pri ktorej brzdiaci inok vznik trenm brzdovch

kotov, pri ktorej brzdiaci inok vznik trenm brzdovch

elektromagnetick koajnicov brzda - brzdiaca sila vznik

Technologick postupy ZSSK CARGO V 15 / I