Professional Documents
Culture Documents
1. vod
Cielen aexaktne dokumentovan odborn prospekcia, vyuvajca detektory
kovov, zachrauje cenn archeologick nlezy pred neleglnymi hadami aasto prina prekvapujce nov poznatky. Prkladom s aj aktivity nahradisku pri
Sklabinskom Podzmku. Tkaj sa mladieho praveku, obdobia, ktormu sa spene venoval vo svojom pozoruhodnom vedeckom ivote aj profesor Vladimr
Podborsk.
Vroku 2001, poas systematickho prieskumu zpadnch predhor Vekej Fatry,
objavil K. Pieta dovtedy neznme hradisko vpolohe Katova skala vkatastri obce
Sklabinsk Podzmok (okr. Martin). Okrem poetnch kovovch akeramickch
Obr. 1. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Pln hradiska. Zameranie M. Bartk a. Hritz.
budovali tu veov hrdok. Odtohto miesta vybieha poternnom zlome obvodov val (obr. 2) najprv severnm, neskr zpadnm smerom, sdvomi prerueniami.
Zpadnejie preruenie valu m znaky poloklieovej brny, dovchodnejieho
prechodu spriamymi ramenami nsypu sti star serpentnov cesta oddnenej
obce Podhradie. lenit apre osdlenie mlo vhodn zpadn krdlo opevnenia
bolo dobre chrnen strmmi svahmi. Bliie kstredu polohy sa rtaj zvyky
junho valu, kde sa nachdza alia brna svystenm junej prstupovej cesty
zo strany odSklabinskho Podzmku. Vhodn priestor pre osdlenie ponkala
stredov as, vtane nevekej, mierne vyvenej akropoly.
2. Osdlenie
Zo zberov adrobnch sond vareli hradiska pochdzaj zlomky prevane
hrubostennej keramiky. Len vnimone sa vyskytuj aj fragmenty svislo ivskupinch zvislo liabkovanch amfor alebo horizontlnymi liabkami zdoben rep
zneskorej doby bronzovej. Opakovan vyuvanie Katovej skaly najlepie demontruj kovov predmety. Bronzov hroty pov (obr. 3: 1016) patria kvariantom
dvoj- atrojkrdelkovch striel sdlhou tuajkou, ktor s ast najm vstupni HC
(Teran 1998; Hellmuth 2006). Tento typ hrotov pov bol rozren aj vseveroslovenskej oblasti, ako to dokladaj nlezy zviacerch lokalt vLiptove (Liptovsk
Sielnica hrad, Demnov Demnovsk Poludnica), naOrave (Vyn Kubn;
aplovi 1987) avTurci (Blatnica; Pieta 2012). Zdoby haltatskej je aj elezn
Obr. 2. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Pohad nazpadn val. Foto L. Veliaik.
Tepanm ndobm ako vnimonmu, luxusnmu produktu sa venuje vliteratre zven pozornos ajednou zopakovane rieench tm je spresovanie ich
typologickho triedenia. Najpoetnejiu i najrozrenejiu skupinu tvoria lky
amisy, ktor sa vrznych obmench vyskytuj odpoiatku kultr popolnicovch
pol a dodoby haltatskej. Zklady ich typologickej klasifikcie poloil E. Sprockhoff (1930, 4977) vylenenm troch typov lok pomenovanch Friedrichsruhe,
Fuchsstadt a Kirkendrup. Najvmi zmenami prechdzal v alom vskume
prv typ, oo sa zaslil W. A. von Brunn (1954, 284293), ktor ponechal pod
pvodnm nzvom najstarieho typu len nezdoben exemplre, charakteristick
pre seversk okruh. Zdoben nlezy vylenil vregine strednho Nemecka aiech
dotypu Osternienburg-Dresden, zatia o pre tret, podunajsk okruh povaoval
zatypick misovit ndoby typu Satelldorf (dnes typ Blatnica). Neskr H. Thrane
(1962) rozdelil op lky typu Friedrichsruhe navarianty Gusen, Velatice ako
nezdoben a atec ako zdoben, alej typ Blatnica a Osternienburg-Dresden.
Obr. 3. Nlezy zarelu hradiska. 19, 17, 19 elezo; 1016, 18 bronz. Kresby J. Mszarosov.
10
11
12
13
14
dzmku. V hbke 2025cm boli pri dvoch vpencovch kameoch ako prv
zaisten dve dvojice nramkov. Zpadne od nich sa nachdzala menia lokov spona, pirlov trubiky a sporadicky roztrsen jantrov korliky. Tie
vsmere navchod tvorili prepojenie sdruhou skupinou nlezov, vktorej okrem
mnostva jantrovch korlikov a rozdeovaov, ult a pirlovitch trubiiek
ako sast kombinovanho nhrdelnka bola aj harfovit spona, via lokovit spona a dva krky. Aj z vchodnej strany depot ohraniovali kamene
(obr. 6). Cel nlez zaberal plochu 15 45cm vsmere vchod-zpad. Priestor
depotu silne naruili korene okolitch stromov akrkov, ktor dislokovali cel
bloky drobnch korlikov. Nkres zachytva polohu jednotlivch kovovch
artefaktov, ale len niektor skupinky korlikov, rozdeovaov ault, ktor boli
uloen najmenej v dvoch vrstvch nad sebou. Pretoe situciu z technickch
aasovch dvodov nebolo mon detailne vyisti ani cel nlez vyzdvihn
vbloku, boli sme printen as vrstvy skorlikmi vyzdvihn apreplavi vlaboratriu. Tm sa, ia, zredukovala monos rekontrukcie pvodnho vzhadu nhrdelnka. Na viacerch miestach sa dalo rozpozna uloenie korlikov
vradoch kolmch nalniu ich uloenia. Spony sa nali naoboch koncoch nlezu anad vrstvou korlikov, podobne ako aj nramky, ktor sa sstreovali pri
okraji depotu.
Sasti nhrdelnka sa vyskytovali vpsedlhom 37,5cm. Je mon, e tento
rozmer pribline zodpoved polovinej dke pektorlu, ktor, sdiac poda vrstiev korlikov nad sebou, bol vdepote pravdepodobne zloen napoly. rka psu
korlikov uloench vzemi bola pribline 8cm, o by poda iestich rozdeovaov spiatimi otvormi asdkou 4cm zodpovedalo 2 5 radom korlikov nad
sebou, so stredovm / centrlnym dvojitm prveskom (rozdeova so siedmymi
otvormi). Tu sa mohla uplatni skupina vch korlikov, ult kauri abronzov
pirlky.
15
Popis nlezov:
1. Harfovit bronzov spona s zkym likom romboidnho prierezu, irokm vinutm
aslukovite ohnutm drtenm zachycovaom, ktor prechdza dokoncovho pirlovitho
tera; dka 8,1cm, rka vinutia 6,5cm (obr. 7: 7).
2. Lokovit bronzov spona bez vinutia aihly. Plocha celho oblka je vymedzen zoboch
strn skupinami striedavo irch azkych rebierok, vntorn as delia natyridiely alie
16
podobn rebierka aplocha medzi nimi nesie vzdobu jemne rytch lomenc, vposlednej asti
nad zachycovaom je vstrede men otvor; dka 10,3cm (obr. 7: 8).
3. Lokovit bronzov spona bez vinutia aihly. Zaiatok oblka zoboch koncov je zvraznen, podobne ako na predchdzajcom exemplri, nerovnako irokmi prienymi rebierkami, nanimi vymedzenej ploche listovitho tvaru s okraje astred zvraznen priene
presekvanmi rebrami; dka 7,8cm (obr. 7: 9).
4. Tyinkov bronzov nramok plankonvexnho prierezu svrazne sa presahujcimi, mierne zenmi azaoblenmi koncami. Pocelom obvode je virch rozstupoch zdoben plastickmi oblmi vvalkami; priemer 5 5,3cm (obr. 7: 1).
5. Tyinkov bronzov nramok plankonvexnho prierezu svrazne sa presahujcimi, mierne zenmi azaoblenmi koncami. Pocelom obvode je virch rozstupoch zdoben plastickmi oblmi vvalkami; priemer 5,2 5,6cm (obr. 7: 3).
6. Tyinkovit otvoren bronzov nramok smierne rozrenmizaoblenmi koncami plankonvexnho prierezu. Povrch je ochan, len nauch stranch s zvzdoby zachovan
hrubie priene ryhy. Priemer kruhu 5,5cm, priemer tyinky 4,5 6mm (obr. 7: 5).
7. Tyinkovit otvoren bronzov nramok so zaoblenmikoncami, plankonvexnho prierezu. Bez vzdoby; priemer kruhu 5,5 5,7cm, priemer tyinky 6 8mm (obr. 7: 6).
8. Uzavret bronzov krok so zachovanm odlievacm kanlikom, ovlneho prierezu snznakom obvodovej hrany; priemer 3,9cm (obr. 7: 2).
9. Uzavret bronzov krok ovlneho prierezu,nepravidelne opotrebovan; priemer 3cm
(obr. 7: 4).
10. Kombinovan pektorl, pozostvajci zjantrovch rozdeovaov akorlikov, bronzovch pirlok amul (obr. 8, 9).
a) Sedem jantrovch rozdeovaov hranolovitho tvaru sjednou plochou ajednou zaoblenou stranou. es znich mp otvorov, jeden rekontruovan adopan exemplr m
sedem otvorov. Rozmery: 4 1cm; 4,2 1,4cm; 4,1 1,4cm; 4,1 0,9cm; 4 0,9cm; 3,9
1,2cm; 4,2 1,4cm (obr. 8: 7076).
b) 1613 celch a desiatky zlomkovitch jantrovch korlikov. Poda tvaru a vekosti je
medzi nimi zastpench:
- 9 korlikov spriemerom 1015mm. Dva znich maj ploch kotovit tvar atelo prevtan cez ploch stranu, dva s dvojknick, tri sdkovit adva diskovit (obr. 8: 5962).
- 422 spravidla masvnych korlikov sdkovitho, stlaenho sdkovitho a takmer guovitho tvaru, zriedkavejievalcovitho, dvojknickho aplochho kotovitho tvaru, spriemerom 79mm.
- 628 sdkovitch, stlaene sdkovitch, valcovitch, diskovitch, dvojknickch, prstencovitch akrkovch korlikov spriemerom do67mm.
- 554 korlikov so stlaenm sdkovitm, valcovitm, prstencovitm ikrkovm tvarom
aspriemerom 3,55mm.
- zlomky zdesiatok prevane drobnch jantrovch korlikov.
- jedna menia atri vie pirlovit trubiky, stoen zpomerne iroko roztepanho drtu;
dka 2,8cm; 2,8cm; 2,3cm a0,8cm. Priemer 0,81,1cm (obr. 8: 63, 6567).
- 3 cel azlomky dvoch alch ult kauri (obr. 8: 64, 68, 69).
Harfovit spona m jednodielnu kontrukciu. irok vinutie bez osmikovitch sluiek prechdza dojednoduchej ihly idonezdobenho, pravidelne oblkovitho lika kosotvorcovho prierezu, ktor kon drtenm zachycovaom
akoncovm pirlovm terom (obr. 7: 7). Napriek svojej rke bez vntornho
spevnenia nitom nie je vinutie deformovan. Poda delenia P.Betzlera (1974, 86,
Taf. 18) sa tento nezdoben exemplr vekosou zarauje skr ktypu Hadersdorf, zatia o romboidnm prierezom lika anajm pomermi dky arky je
17
Obr. 8. Depot 2 as 2 (vber). 162, 7076 jantr; 63, 6567 bronz; 64, 68, 69 ulity.
Kresby J. Maretov.
18
bli menm zstupcom typu Roggendorf (Betzler 1974, 88, Taf. 19: 209, 211).
Vina harfovitch spn pochdza aj naSlovensku zpohrebsk, svoje zastpenie vak maj ivdepote (Pleivec: Paulk 1965, 39, 40) anasdlisku (Pobedim:
Studenkov Paulk 1983, 75, 128, tab. XXXIX: 5). Vznikaj vneskorom stupni
kultr popolnicovch pol, aj nazklade predlh ponkanch sedlovitmi sponami (Felgenhauer 1988; Novotn 2001, 36; Podborsk 1970, 126, obr. 13: 4, 5;
14: 4; Stegmann-Rajtr 1992, 5760) apretrvvaj dovyvinutej doby haltatskej,
kedy knim pristupuj aj exemplre zo eleza (Betzler 1974, 90). Publikovan
exemplr pre svoj vyvinutej tvar patr domladieho seku, reprezentovanho
stupom HC, ale doklad vskyt tohto typu spn a dodoby objavenia sa lokovitch spn. Podobn prpad, aj ke sinm typom lokovitej spony sdvomi
gombkmi naluku, sa zistil vhrobe 15 vRoggendorfe (Betzler 1974, 88).
Chronologicky vznamn nlezov celok zneskorho stupa kultr popolnicovch pol tvor depot zhradiska vStillfriede zroku 1986 (Felgenhauer 1988,
105112, Abb. 1) s dvomi harfovitmi sponami typu Hadersdorf. Ete bohat
inventr sprevdzal sponu mladieho variantu Roggendorf zpoiatonho stupa
doby haltatskej (vasn fza stupa HC), blzkou nlezu zo Sklabinskho Podzmku, ato vhrobe 400 napohrebisku Salzburg-Maxglan (Moosleitner 1996,
318, Abb. 810). Zvchodohaltatskho kultrneho okruhu sa harfovit spony
vemi skoro dostali alej nasever nazemie Sliezska (Gediga 2011, Abb. 11: 3;
13; Pudelko 2001, 177, ryc. 4: 1).
Pokia ide olokovit spony zdepotu 2 vSklabinskom Podzmku, oba exemplre nemaj zachovan vinutie aihlu. Je to ast jav i pri slovenskch, alebo
aj mimo slovenskch nlezoch. Prinu treba hada vtechnickej nedokonalosti
najviac namhanej asti spn. Men zoboch kusov patr knajrozrenejiemu
variantu marjeta, ktor charakterizuj, okrem celkovo subtlneho tvaru, najm husto presekvan pozdne rebr, zvrazujce stred a okraje tela spony.
Na oboch koncoch ich uzavieraj skupiny prienych prstencovitch vvalkov.
Poda nznaku roztepania konca pred vinutm ilo asi o dvojdielny exemplr.
NaSlovensku s ast nahradisku vSmoleniciach, kde s datovan podobne ako
aj inde dostupov HC2HD1 (Novotn 2001, 7779). Starie exemplre skratou
otvorenou nkou bez koncovho gombka patria dodruhej poloviny 7. storoia
(Glunz 1997; Parzinger 1995, 19; Stegmann-Rajtr 2009, 81, 82). Domovsk oblas lokovitch spn typu marjeta sa zisuje vjuho- avchodoalpskej oblasti,
ike sa predpokladaj jej vrobn centr aj vseverovchodnom Taliansku, vZadunajsku avzhadom naich bohat vskyt vSmoleniciach aj najuhozpadnom
Slovensku (Novotn 2001, 76). Nlez zo Sklabinskho Podzmku je ponedvnom ojedinelom nleze zhradiska Marht (Jakubinov 2008, obr. 1: 14) alm
nazem slovenskej vetvy luickej kultry.
Domovsk oblas v juhovchodoalpskej oblasti, najm na zem dnenho
Slovinska, sa ete presvedivejie rt pri hadan pvodu druhej lokovitej spony zo Sklabinskho Podzmku. Ide ov exemplr slikom lenenm zkymi
prienymi rebierkami nauie airie polia, priom druh nes vzdobu skupinami lomenicovch rh (obr. 7: 8). Odlomen koniec asi uzavierala profilovan
19
20
Vber vzoriek materilu bol ete pred tyrmi rokmi poskytnut naspektrografick analzu,
jej vsledky nie s doposia znme.
21
k mladm fzam. Potvrdil sa tu baltsk pvod jantru a takisto mladie datovanie vrmci doby haltatskej (Schmid-Sikimi 2002, 169, Abb. 3: 54). Nlezy
jantru naSlovensku vtejto dobe nie s nijako ast ani o dopotu nlezsk, ani
potu kusov vjednotlivch sboroch, o plat aj pre bohat centrum Smolenice
(Markov Stegmann-Rajtr 2009, 111). Situcia sa aspo iastone men a
vmladom stupni doby haltatskej, ako to potvrdzuj poetn jantrov korliky
zvchodoslovenskho pohrebiska vdani (Miroayov 2010, obr. 5: 1) alebo
zjuhoslovenskho Chotna (Beck Duek 1969, 251).
Okrem troch bronzovch pirlok dopa garnitru pektorlu p drobnch
ult kauri, ktor patria medzi klasick prklady diakovej vmeny, doloen vo
viacerch obdobiach odmladieho praveku a donovoveku, hlavne pre ich viacnsobn magick vznam, najm ako apotropaick symbol plodnosti (Hildburgh
1942; Stolba 2007 s lit.). Kauri sa asto vyskytuj ako sasti nhrdelnkov
v kombincii so sklenmi a jantrovmi korlikmi. Na Slovensku s v rmci
doby haltatskej znme zpohrebiska vChotne (Duek 1966, Taf. XIII: 8; XXII:
15, 16). alm vznamnm nleziskom sich bohatm zastpenm je pohrebisko Sopron-Krautacker, kde sa vyskytli najm vdetskch hroboch (Jerem 1981,
210212, Taf. 3: 5, 11, 13). Nasevernom Slovensku sa mule tohto druhu ojedinele nali na polykultrnom hradisku v Divinke a v neskorolatnskej vrstve
sdliska Liptovsk Mara II (Pieta 1982, Taf. 15: 7; 2000, 325, Abb. 5: 6).
5. Zhodnotenie
Naslovenskom zem luickej kultry evidujeme doteraz viac ako 80 hradsk,
ktor vznikali alebo boli obnoven vtroch asovch sekoch nazaiatku neskorej doby bronzovej, vjej prechodnom tdiu dodoby haltatskej avrozvinutej dobe haltatskej. Knim patr aj vinn poloha pri Sklabinskom Podzmku
(okr. Martin) sdoloenm nlezmi zmladej doby bronzovej, zdoby haltatskej,
doby latnskej avo vrcholnom stredoveku. Datovanie opevnenia me uri len
budci ternny vskum. Mimoriadne s oba tu objaven hromadn nlezy, patriace doodlinch obdob. Depot 1 obsahoval lku typu Friedrichsruhe, variant
Velatice, ktor sa virom stredodunajskom prostred hodnot ako cudzia zloka
zo severskho kultrneho okruhu. Nlez poda nej datujeme dostarieho stupa
kultr popolnicovch pol (HA1), aj ketvar pirlovitch nramenc pripa
vahy odlhom uchovvan lky atm aj oneskorom uloen depotu svotvnou funkciou dozeme. Nebol by to prv prpad ztejto doby naSlovensku (Veliaik Nmejcov-Pavkov 1987, 56).
Vvoj osdlenia severnho a strednho Slovenska poas starej doby eleznej je napriek novm vskumom (Benedikov 2006) stle pomerne mlo znmy.
Naseverozpadnom asevernom Slovensku sa rtaj dva okruhy: oblas strednho Povaia spolu s Kysucami a vchodnejie rozren oravsk skupina, ku
ktorej patr aj regin Turca shodnotenm nleziskom. Inventr druhho depotu
je vprostred tejto skupiny cudzm prvkom, ktor navye podobne ako depot 1
22
23
Budavry, V. 1940: Zprva oprrastkoch archeologickho oddelenia Slov. nr. mzea vT. Sv. Martine, nadobudnutch r. 1934, asopis Muzelnej slovenskej spolonosti 31, 3237.
Budinsk-Krika, V. 1946: Poklad bronzovch okrs zo sklonku doby bronzovej z Osdky (okr.
Dol. Kubn), asopis Muzelnej slovenskej spolonosti 36/37, 3643.
aplovi, P.1987: Orava vpraveku, vo vasnej dobe dejinnej anazaiatku stredoveku. Martin.
Dular, J. 2003: Haltatske nekropole Dolenjske. Die hallstattzeitlichen Nekropolen in Dolenjsko.
Opera Instituti archaeologici Sloveniae 6. Ljubljana.
Duek, M. 1966: Thrakisches Grberfeld der Hallstattzeit in Chotn. Bratislava.
Felgenhauer, F. 1988: Ein Bronzedepotfund der spten Urnenfelderzeit aus einer Siedlungsgrube in
Stillfried an der March. In: Szilvssy, J. Kritscher, H. Hauser, G. (Hrsg.), Stillfried. Archeologie Anthropologie. Stillfried, 105112.
Gabrovec, S. 2006: Stina II/1. Gomile stareje elezne dobe. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit.
Ljubljana.
Gabrovec, S. Teran, B. et al. 2008: Stina II/2. Gomile stareje elezne dobe. Razprave. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit. Studien. Catalogi et Monographiae 38. Ljubljana.
Gallus, S. Horvth, T. 1939: Unpeuple cavalier prscythique en Hongrie. Dissertationes Pannonicae II. Budapest.
Gaaj, D. 1994: Zdielsky poklad, Pamiatky amze 4, 2829.
Gediga, B. 2011: Neue Forschungen zu den frheisenzeitlichen Kulturen in Sdwestpolen, Acta
Archaeologica Carpatica XLVI, 83116.
Gedl, M. 2001: Die Bronzegefsse in Polen. Prhistorische Bronzefunde II, 15. Stuttgart.
Glunz, B. 1997: Studien zu den Fibeln aus dem Grberfeld von Hallstatt, Obersterreich. Linzer
Archologische Forschungen 25. Linz.
Hampel, J. 1886: Abronzkor emlkei Magyarhonban I. Budapest.
Hellmuth, A. 2006: Smolenice-Molpr im Licht skythischer Angriffe auf die hallstattzeitlichen Siedlungen, Slovensk archeolgia 54, 191208.
Hildburgh, W. L. 1942: Cowrie Shells as Amulets in Europe, Folklore 53/4, 178195.
Hork, M. 2005: Pohrebisko luickej kultry vSklabinskom Podzmku, Slovensk archeolgia
53, 203218.
Jakubinov, M. 2008: Ojedinel nlezy zvrchu Marht, tudijn zvesti Archeologickho stavu
Slovenskej akadmie vied 44, 5163.
Jerem, E. 1981: Sdliche Beziehungen einiger hallstattzeitlichen Fundtypen Transdanubiens. In:
Medovi, P.(Hrsg.), Die ltere Eisenzeit in der Wojwodina und ihre Verbindungen mit anderen
donaulndischen und benachbarten Gebieten, Actes SAD XIX. Novi Sad, 201220.
Kovrnk, J. 1998: Neuer Fund eines Bronzedepots in Muov/Sdmhren. In: B. Hnsel (Hrsg.),
Mensch und Umwelt in der Bronzezeit Europas. Kiel, 509523.
Kruh, A. 2008: Grabhgel 5 oder Tratar-Grabhgel. In: Gabrovec, S. Teran, B. et al., Stina II/2.
Gomile stareje elezne dobe. Razprave. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit. Studien. Catalogi
et Monographiae 38. Ljubljana, 69131.
Kytlicov, O. 1991: Die Bronzegefe in Bhmen. Prhistorische Bronzefunde II, 12. Stuttgart.
Lippert, A. 1996: Zum Beginn der Hallstattzeit im inneren Ostalpenraum: das Grberfeld von Bischofshofen. In: Jerem, E. Lippert, A. (Hrsg.), Die Osthallstattkultur. Akten des Internationalen
Symposiums, Sopron, 1014 Mai 1994. Archaeolingua 7. Budapest, 239254.
Markov, K. Stegmann-Rajtr, S. 2009: Amber in the Context of Cultural Interactions in the Carpathian Basin in the Early Iron Age. In: Palavestra, A. Beck, C. W. Todd, I. M. (eds.), Amber
in Archaeology. Proceedings of the Fifth International Conference on Amber in Archaeology,
Beograd 2006. Beograd, 110123.
Miroayov, E. 1997: Poklad bronzovch predmetov zKoickch Olian, Pamiatky amze 3, 66.
Miroayov, E. 2010: Vsledky vskumu iarovho pohrebiska vdani (predben sprva). In:
Furmnek, V. Miroayov, E. (eds.), Popolnicov polia adoba haltatsk. Nitra, 239248.
24
Moosleitner, F. 1996: Zum bergang von der Urnenfelderzeit zur Hallstattperiode im Salzburger
Becken. In: Jerem, E. Lippert, A. (Hrsg.), Die Osthallstattkultur. Akten des Internationalen
Symposiums, Sopron, 1014 Mai 1994. Archaeolingua 7. Budapest, 315325.
Neporov, T. 2004: Novie nlezy zobdobia popolnicovch pol adoby haltatskej nastrednom
Pova, tudijn zvesti Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied 36, 93104.
Novotn, M. 1968: Zwei Bronzediademfunde in der Slowakei, Zbornk Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho 19, Musaica 8, 2936.
Novotn, M. 1984: Halsringe und Diademe in der Slowakei. Prhistorische Bronzefunde XI, 4.
Mnchen.
Novotn, M. 1991: Die Bronzegefe in der Slowakei. Prhistorische Bronzefunde II, 11. Stuttgart.
Novotn, M. 2001: Die Fibeln in der Slowakei. Prhistorische Bronzefunde XIV, 11. Stuttgart.
Parzinger, H. 1995: Die Funde. In: Parzinger, H. Nekvasil, J. Barth, H. E., Die B skla-Hhle. Ein hallstattzeitlicher Hhlenopferplatz in Mhren. Rmisch-Germanische Forschungen
54. Mainz am Rhein, 1692.
Patay, P.1990: Die Bronzegefe in Ungarn. Prhistorische Bronzefunde II, 10. Mnchen.
Paulk, J. 1965: Spis medench abronzovch predmetov vOkresnom vlastivednom mzeu vRimavskej Sobote, tudijn zvesti Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied 15, 33106.
Pieta, K. 1982: Die Pchov-Kultur. Studia Archaeologica Slovaca I. Nitra.
Pieta, K. 2000: Die Siedlung Liptovsk Mara II und die Anfnge der Einflsse der Latne-Kultur
im Westkarpatenraum, Slovensk archeolgia 48, 315346.
Pieta, K. 2012: Bronzov nramky svvalkami zkonca doby haltatskej azaiatku doby latnskej
nasevernom Slovensku. In: Kujovsk, R. Mit, V. (eds.), Vclav Furmnek adoba bronzov.
Zbornk ksedemdesiatym narodeninm. Nitra, 315324.
Podborsk, V. 1970: Mhren in der Sptbronzezeit und an der Schwelle der Eisenzeit. Brno.
Podborsk, V. 1991: Urnenfelderzeitliche Bronzegefsse in Mhren. In: Nekvasil, J. Podborsk,
V., Die Bronzegefe in Mhren. Prhistorische Bronzefunde II, 13. Stuttgart, 114.
Prssing, G. 1991: Die Bronzegefe in sterreich. Prhistorische Bronzefunde II, 5. Stutgart.
Pudelko, E. 2001: Wyniky ratowniczych prac wykopaliskowych cmentarzyska kutury uyckiej
nastanowisku 3 w Szadku, pow. Kalisz, Materialy isprawozdania 22, 171185.
hovsk, J. 1958: rov hrob zVelatc Iajeho postaven vevvoji velatick kultury, Pamtky
archeologick 49, 67118.
Sala, M. 2005: Bronzov depoty stedn apozdn doby bronzov naMorav aveSlezsku. Brno.
Schmid-Sikimi, B. 2002: Mesocco Coop (GR). Eisenzeitlicher Bestattungsplatz im Brennpunkt
zwischen Sd und Nord. Universittsforschungen zur Prhistorischen Archologie 88. Bonn.
Sprockhoff, E. 1930: Zur Handelsgeschichte der germanischen Bronzezeit. Vorgeschichtliche Forschungen 7. Berlin.
Stegmann-Rajtr, S. 1992: Sptbronze- und frheisenzeitliche Fundgruppen des mittleren Donaugebietes, Bericht der Rmisch-Germanischen Kommission 73, 29179.
Stegmann-Rajtr, S. 2009: iarov pohrebisko vchodohaltatskej avekerzugskej kultry vNovch Zmkoch, Slovensk archeolgia LVII, 57-116.
Stolba, V. F. 2007: Kauri iamulety vpogrebaljnom obrjade nekropolja Panskoe I. In: Zuev, V. Ju.
et al. (eds.), Bosporskij fenomen: Sakralnoe znaenie regiona, pamjatnikov inachodok. St. Petersburg, 157162, 382383.
Studenkov, E. Paulk, J. 1983: Osada zdoby bronzovej vPobedime. Bratislava.
Teran, B. 1998: Auswirkungen des skythisch geprgten Kulturkreises auf die hallstattzeitlichen
Kulturgruppen Pannoniens und des Ostalpenraumes. In: Hnsel, B. Machnik, J. (Hrsg.), Das
Karpatenbecken und die europische Steppe. Mnchen Rahden/Westf., 511560.
Teran, B. 2008: Stina Skizzen. In: Gabrovec, S. Teran, B. et al., Stina II/2. Gomile stareje
elezne dobe. Razprave. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit. Studien. Catalogi et Monographiae
38. Ljubljana, 189344.
Thrane, H. 1962: The Earliest Bronze Vessels in Denmarks Bronze Age, Acta Archaeologica
(Kbenhavn) XXXIII, 109163.
25
Tomedi, G. 2002: Das hallstattzeitliche Grberfeld vom Frg. Archaeolingua 14. Budapest.
Veliaik, L. Nmejcov-Pavkov, V. 1987: Zwei Bronzehorte aus Ivanovce, Slovensk archeolgia 35, 4764.
Veliaik, L. Kujovsk, R. Romsauer, P.2008: Hradisko luickej kultry vSklabinskom Podzmku, Archeologick vskumy anlezy naSlovensku vr. 2006, 172173.
Warnecke, T. 1999: Hallstatt- und frhlatnezeitlicher Anhngerschmuck. Studien zu Metallanhngern des 8.5. Jahrhunderts v. Chr. zwischen Main und Po. Internationale Archologie 50.
Rahden/Westf.
26
Abb. 1. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Plan des Burgwalls. Vermessung M. Bartk und .
Hritz.
Abb. 2. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Blick auf den westlichen Wall. Foto L. Veliaik.
Abb. 3. Funde aus dem Burgwallareal. 19, 17, 19 Eisen; 1016, 18 Bronze. Zeichnungen
J.Mszarosov.
Abb. 4. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Hortfund 1. Foto K. Pieta.
Abb. 5. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Inhalt des Hortfunds 1. Zeichnungen J. Mszarosov.
Abb. 6. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Hortfund 2 Gelndedokumentation. 1 Kahnfibeln;
2 Harfenfibel; 3, 4 Armbnder; 5 Ringe; 6 Spiralenstbchen; 7 Bernsteinverteiler; 8
Bernsteinperlen; 9 Kaurischnecken. Plan K.Pieta.
Abb. 7. Hortfund 2 Teil 1. Alle Gegenstnde Bronze. Zeichnungen J. Mszarosov.
Abb. 8. Hortfund 2 Teil 2 (eine Auswahl). 162, 7076 Bernstein; 63, 6567 Bronze; 64, 68,
69 Kaurischnecken. Zeichnungen J. Maretov.
Abb. 9. Hortfund 2 Gesamtansicht. Foto . Hritz.
PhDr.Pieta Karol, DrSc.
Archeologick stav SAV vNitre
Slovensk akadmia vied
Akademick 2
94921 Nitra
karol.pieta@savba.sk
PhDr. Ladislav Veliaik, DrSc.
Archeologick stav SAV vNitre
Slovensk akadmia vied
Akademick 2
94921 Nitra
ladislav.veliacik@savba.sk