STUDIA ARCHAEOLOGICA BRUNENSIA 19, 2014, 2

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

Prspevok podva informcie onovom hradisku zo severnho Slovenska spamiatkami mladej

doby bronzovej, starej imladej doby eleznej azvrcholnho stredoveku. Vyhodnocuje inventr
hromadnho nlezu zmladej doby bronzovejadepotu zo zanajcej mladej doby haltatskej.
Zatia o tepan ndoba typu Friedrichsruhe, variant Velatice zdepotu 1 mala pvod naseverozpade, garnitra ozdb enskho kroja zdepotu 2 pochdza zjuhovchodoalpskej oblasti avaka
kombinovanmu jantrovmu nhrdelnku predstavuje jednu znajbohatch kolekci svojho druhu.
Slovensko hradisko depot mladia doba bronzov doba haltatsk toreutika perk jantr
Remarkable hoards from Sklabinsk Podzmok. The paper provides information on anew hillfort in northern Slovakia with relics from the Late Bronze Age, Early and Late Iron Age, and High
Middle Ages. It analyses the inventory of aLate Bronze Age hoard and ahoard from the beginning
of the Late Hallstatt Period. Whereas the hammered vessel of Friedrichsruhe type, variant Velatice,
from hoard 1 originated from the northwest, the set of female dress ornaments from hoard 2 comes
from the southeast Alpine region and, including acomposite amber necklace, represents one of the
richest collections of its kind.
Slovakia hillfort hoard Late Bronze Age Hallstatt Period toreutics jewellery amber

1. vod
Cielen aexaktne dokumentovan odborn prospekcia, vyuvajca detektory
kovov, zachrauje cenn archeologick nlezy pred neleglnymi hadami aasto prina prekvapujce nov poznatky. Prkladom s aj aktivity nahradisku pri
Sklabinskom Podzmku. Tkaj sa mladieho praveku, obdobia, ktormu sa spene venoval vo svojom pozoruhodnom vedeckom ivote aj profesor Vladimr
Podborsk.
Vroku 2001, poas systematickho prieskumu zpadnch predhor Vekej Fatry,
objavil K. Pieta dovtedy neznme hradisko vpolohe Katova skala vkatastri obce
Sklabinsk Podzmok (okr. Martin). Okrem poetnch kovovch akeramickch

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

Obr. 1. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Pln hradiska. Zameranie M. Bartk a. Hritz.

dokladov osdlenia zrznych obdob tu vmji 2002 naerodovanom strmom svahu

pod zpadnm traktom hradiska naiel hromadn nlez bronzovch predmetov
(depot 1). Vtom istom roku vykonali al prieskum nleziska obaja autori spolu
sR. Kujovskm aJ. Somrom apribline vstrede opevnenho arelu nali pomocou detektoru al hromadn nlez (depot 2). Poas obhliadky lokality vroku
2006 sa ukzalo, e dohodnut informan embargo, prijat kvli ochrane lokality
pred hadami pokladov, vzhadom napoetn stopy povkopoch hadaov u
nie je potrebn ansledne bola publikovan prv krtka informcia ovsledkoch
prieskumu (Veliaik Kujovsk Romsauer 2008). Zintravilnu obce je znme
pohrebisko luickej kultry z mladej doby bronzovej, iastone skman pri
regulcii miestneho potoka v50-tych rokoch minulho storoia (Hork 2005).
Hradisko srozlohou pribline 3,2 ha le severovchodne odobce natemene
vpencovho vrchu snzvami Dvorisk aKatova skala (927m n. m.). Prevenie vrcholu oproti dolinm dosahuje takmer 450m (obr. 1). Nzov Katova skala
sa vzahuje len najeho juhovchodn vbeok svraznmi skalnmi bralami.
Vstredoveku tto as pre jej vhodn strategick polohu aimpozantn vhad
dokotliny Turca oddelili zo severu odostatnho nvria valom apriekopou avy-

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

budovali tu veov hrdok. Odtohto miesta vybieha poternnom zlome obvodov val (obr. 2) najprv severnm, neskr zpadnm smerom, sdvomi prerueniami.
Zpadnejie preruenie valu m znaky poloklieovej brny, dovchodnejieho
prechodu spriamymi ramenami nsypu sti star serpentnov cesta oddnenej
obce Podhradie. lenit apre osdlenie mlo vhodn zpadn krdlo opevnenia
bolo dobre chrnen strmmi svahmi. Bliie kstredu polohy sa rtaj zvyky
junho valu, kde sa nachdza alia brna svystenm junej prstupovej cesty
zo strany odSklabinskho Podzmku. Vhodn priestor pre osdlenie ponkala
stredov as, vtane nevekej, mierne vyvenej akropoly.
2. Osdlenie
Zo zberov adrobnch sond vareli hradiska pochdzaj zlomky prevane
hrubostennej keramiky. Len vnimone sa vyskytuj aj fragmenty svislo ivskupinch zvislo liabkovanch amfor alebo horizontlnymi liabkami zdoben rep
zneskorej doby bronzovej. Opakovan vyuvanie Katovej skaly najlepie demontruj kovov predmety. Bronzov hroty pov (obr. 3: 1016) patria kvariantom
dvoj- atrojkrdelkovch striel sdlhou tuajkou, ktor s ast najm vstupni HC
(Teran 1998; Hellmuth 2006). Tento typ hrotov pov bol rozren aj vseveroslovenskej oblasti, ako to dokladaj nlezy zviacerch lokalt vLiptove (Liptovsk
Sielnica hrad, Demnov Demnovsk Poludnica), naOrave (Vyn Kubn;
aplovi 1987) avTurci (Blatnica; Pieta 2012). Zdoby haltatskej je aj elezn

Obr. 2. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Pohad nazpadn val. Foto L. Veliaik.

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

ihlica aprelamovan zvesok (obr. 3: 9, 18; Warnecke 1999). elezn krabicovit

zpona advojuzlkov spona (obr. 3: 17, 19), ako aj elezn kosk ahrot kopije (obr.
3: 3, 4) s stopami aktivt vovasnej astrednej dobe latnskej. Najviac drobnch
nlezov svis sdobou existencie veovho stredovekho hrdku pribline z13. storoia (obr. 3: 1, 2, 58). Najdleitejm zistenm s pravdae oba hromadn nlezy.
3. Depot 1
Najunom svahu, tesne pod ploinou zpadnho vbeku opevnenia, sa vhbke 1525cm pod povrchom pomocou detektora kovov nala tepan lka, ktor
iastone prikrvala dve pirlovit nramenice (obr. 4, 5). Nlezov okolnosti
ukazuj, e celok sa nachdzal iastone vsekundrnej polohe ae sa nastrmom
svahu mohol zosun aprevrti znealekho miesta pvodnho uloenia. Obe
nramenice boli zrejme pvodne uloen vo vntri lky, kam sa fyzicky zmestia.
Popis nlezov:
Bronzov tepan lka stakmer vodorovne vyhnutm okrajom, snzkym valcovitm hrdlom
odsadenm od stlaenho baatho tela a dnom s konkvnou jamkou. Plechov psikov
ucho je vytiahnut vysoko nad okraj, oba konce s pripevnen z vonkajej strany dvomi
nitmi splechovmi podlokami navntornej strane. Pravdepodobne u pri upevovan ucha
na hrdlo vznikla zvisl prasklina okolo hornho nitu. Sekundrne dolo k stlaeniu stia
donepravidelnho ovlneho tvaru akalm pokodeniam. Ned sa rozhodn, i poetn
anepravideln preliainy navydut vznikli poas deformcie alebo u pri vytepvan; priemer 11 14,9cm, vka ndoby 4,95,4cm, s uchom 6,9cm, priemer dna (umba) 4,7cm
(obr. 5: 3).
Dve pirlovit nramenice zhotoven zroztepanho drtu douieho psika takmer plankonvexnho prierezu, stoen dodvanstich, resp. trinstich pirl, obe pravotoiv. Konce
s zahroten, vdy jeden sptne ohnut. Prv pirla m nakadom konci ovlny a plochoovlny prierez, smerom dostredu sa plechov psik postupne roziruje am len mierne odsaden, masvne stredov rebro; vka 7,1 a7,3cm, priemer 5,8 a4,6cm, druh 6,1 a6,3cm,
max. rka psika 6mm (obr. 5: 1, 2).

Tepanm ndobm ako vnimonmu, luxusnmu produktu sa venuje vliteratre zven pozornos ajednou zopakovane rieench tm je spresovanie ich
typologickho triedenia. Najpoetnejiu i najrozrenejiu skupinu tvoria lky
amisy, ktor sa vrznych obmench vyskytuj odpoiatku kultr popolnicovch
pol a dodoby haltatskej. Zklady ich typologickej klasifikcie poloil E. Sprockhoff (1930, 4977) vylenenm troch typov lok pomenovanch Friedrichsruhe,
Fuchsstadt a Kirkendrup. Najvmi zmenami prechdzal v alom vskume
prv typ, oo sa zaslil W. A. von Brunn (1954, 284293), ktor ponechal pod
pvodnm nzvom najstarieho typu len nezdoben exemplre, charakteristick
pre seversk okruh. Zdoben nlezy vylenil vregine strednho Nemecka aiech
dotypu Osternienburg-Dresden, zatia o pre tret, podunajsk okruh povaoval
zatypick misovit ndoby typu Satelldorf (dnes typ Blatnica). Neskr H. Thrane
(1962) rozdelil op lky typu Friedrichsruhe navarianty Gusen, Velatice ako
nezdoben a atec ako zdoben, alej typ Blatnica a Osternienburg-Dresden.

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

Obr. 3. Nlezy zarelu hradiska. 19, 17, 19 elezo; 1016, 18 bronz. Kresby J. Mszarosov.

10

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

Obr. 4. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Depot 1. Foto K. Pieta.

Navrhnut typologick schmu stredo- aseveroeurpskych nlezov, akceptovan

aj vtejto tdii, neskr dolaovali al bdatelia (Gedl 2001; Kytlicov 1991;
Novotn 1991; Patay 1990; Prssing 1991).
Tak ako je to pri tepanch ndobch ben, vdetailoch sa odliuj aj exemplre patriace dojednej typologickej skupiny. Preto aj napriek drobnm tvarovm odchlkam sa lka zo Sklabinskho Podzmku celkovou stavbou tela hlsi
kstarm exemplrom strojdielnym lenenm (silne vyhnut okraj, nzke valcovit hrdlo, odsaden odstlaenho baatho tela, irok dno somfalom). S to
znaky najstarieho typu Friedrichsruhe, pre ktor je prznan upevnenie ucha
naoboch koncoch zvonkajej strany vdy jednm nitom. Vduchu spomenutho
triedenia H. Thraneho (1962, 141144) radme publikovan nlez ktypu Friedrichsruhe, variantu Velatice. Poda poslednho triedenia O. Kytlicovej (1991)

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

11

patr lka kjej variantu Ib (atec-Velatice), s najblimi paralelami v hrobe

zVelatc (hovsk 1958, obr. 2: 7; 8: 8; Podborsk 1991, tab: 1: 1) ivdepote
zMuova (Kovrnk 1998, 513, tab. I: 6, 7; Sala 2005, 56, tab. 208: 122, 123).
Oba kusy s datovan sprievodnm inventrom dostarieho stupa kultry stredodunajskch popolnicovch pol.
Spomedzi najstarch slovenskch exemplrov tepanch ndob zaznamenvame prbuznos najm v tvare valcovitho hrdla a stlaenho baatho tela pri
ndobch typu Blatnica zHandlovej (Budavry 1940, obr. 1), Ivanoviec (Veliaik
Nmejcov-Pavkov 1987, obr. 6: 2) apravdepodobne aj vdepotoch zKoickch Olian (Miroayov 1997, 66) azo Zdiela (predtm Zdielske Dvornky)
svytiahnutm pskovm uchom, ale u somfalom lemovanm koncentrickmi
liabkami (Gaaj 1994; Novotn 1991). Aj napriek problmom sdatovatenm
sprievodnm inventrom podrobn analza spomenutch i alch najstarch
slovenskch tepanch ndob potvrdila ich prslunos dostarieho stupa kultr
popolnicovch pol (Novotn 1991, 1518). Zhodne s datovan aj lky variantu
Velatice vRaksku, kde blzke paralely kzverejovanej lke predstavuje najm
exemplr zdepotu vHaidachu azhrobu zInzersdorfu (Prssing 1991, 19, 20,
Taf. 1: 3, 4). Dooboch starch stupov kultr popolnicovch pol je zaraden
aj jedin reprezentant lok typu Friedrichsruhe, zdobenho variantu atec, deponovan ako nlez zneznmej lokality vMNM Budapest (Patay 1990, 51, Taf.
37: 73). Spomenut nlezy svedia otom, e kzhotoveniu lky zo Sklabinskho
Podzmku nemohlo djs neskr ako vstarom stupni kultr popolnicovch pol,
o koreponduje aj smladou fzou pochovvania napohrebisku vintravilne
dnenej obce (Hork 2005, 211).
Vaka dobrej zachovalosti nlezu sa d rekontruova postupnos jednotlivch
krokov pri fixcii ucha kstene ndoby. Najprv bol horn koniec plechovho psika vmieste hrdla prichyten cez platnikov podloku nitom sklincovou hlavikou zvntornej strany. Povyformovan poadovanho tvaru ucha bol upevnen
aj jeho spodn koniec nitom zvonku vmieste vydutia azvntra op cez platnikov plieok bol koniec nitu roztepan. Fenomn ucha jasne presahujceho okraj
ndoby nie je vstredodunajskom prostred vnimonm javom, vyskytol sa u
naspomenutej mise typu Blatnica zHandlovej (Novotn 1991, Taf. 1: 3) akvli
plnosti spomenieme aj aliu lku sevidentne pokroilejou profilciou tela,
ale sporovnatene tvarovanm, vysoko nad okraj vytiahnutm uchom zdepotu
vTamsi zMaarska, datovanom, aj sprihliadnutm naspolu njden lku typu
Blatnica, dovasnho a starieho stupa kultr popolnicovch pol (Patay 1990,
55, Taf. 39: 82). Tento exemplr akoby u predznamenval nstup ostrej profilcie tela lok typu Spisk Bel vnasledujcom, strednom stupni (Novotn 1991,
Taf. 3: 911). Nzke stlaen telo tepanch ndob, hodnoten ako mlad tvarov
prvok lok typu Friedrichsruhe (Kytlicov 1991, 31), m vkarpatsko-stredodunajskom prostred zrejme starie korene spoiatkami vtype Gusen (Ivanovce:
Veliaik Nmejcov-Pavkov 1987, obr. 6: 1) adominuje nau spomenutej
mise zHandlovej. Treba tie zdrazni, e prbuzn stavba tela sa natepanch
lkach udruje dlh dobu aj v strednom, prpadne mladom stupni kultr po-

12

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

Obr. 5. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Obsah depotu 1. Kresby J. Mszarosov.

polnicovch pol, ako to dosveduje lka typu Fuchsstadt zmoravskho depotu

zRohova (Sala 2005, tab. 299: B1) iexemplre zeskch depotov zo Stedokluk aTtna (Kytlicov 1991, Taf. I: 5; II: 10) smladmi vzdobnmi prvkami
koncentrickch liabkov okolo omfalickho dna alebo s rozrenmi koncami
psikovho ucha fixovanho u dvojicami nitov navntornej strane ndoby.
Aj ke poet lok typu Friedrichsruhe aj vkarpatsko-stredodunajskej oblasti
pomaly narast, narozdiel odaktulne najstarieho typu Gusen sa stle povauj
zacharakteristick produkt severskho kultrneho okruhu aich tunaj prleitostn vskyt sa spja sintenzvnymi vmennmi kontaktmi oboch oblast. Nlez zo

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

13

Sklabinskho Podzmku je prvm zstupcom typu Friedrichsruhe, variantu Velatice

naSlovensku atm pochopitene aj nazem slovenskej vetvy luickej kultry.
Tu, vnevekej vzdialenosti odeponymnej lokality, sa astejie vyskytuj nlezy
ms typu Blatnica, ktor s charakteristickm produktom prve Karpatskej kotliny.
pirlovit nramenice s typologicky menej jednoznan. Obe okrasy maj
konce zahroten, zjednej strany hkovite ohnut. Dve a tri vinutia s stoen
zdrtu ovlneho a plankonvexnho prierezu, ostatn stredov pirly maj vemi
jemne naznaen odsadenie nzkeho aoblho stredovho rebra. Takto zhotovenie
je virom stredodunajskom prostred nezvykl, napriek skutonosti, e prve tu sa
vyskytuj u odkonca starej doby bronzovej poetn typy avarianty pirlovitch
ozdb,medzi ktormi njdeme aj kusy srzne formovanm stredovm rebrom.
Vstarom obdob kultr popolnicovch pol dominuj vie pirlovit nramenice sobubou ukonen pirlovitmi termi, nechbaj vak ani menie
exemplre, ktor sa u pribliuj najvm pirlovitm nramkom. Zhadiska
vekosti mono uvies spravidla nepln nramenice vdepotoch zOsdky (Budinsk-Krika 1946, 3643) aKomjatnej (Hampel 1886, tab. CXXI: 710), ktor maj bronzov psik sostro odsadenm stredovm rebrom, charakteristick
pre slovensk vetvu luickej kultry. Vrmci tohto typu sa menil prierez psika
pri poslednch pirlach naovlny, prpadne okrhly aobjavilo sa aj zahrotenie
jednho alebo oboch koncov (Chocholn-Velice; Neporov 2004, 97, obr. 6).
Vekostne izahrotenmi koncami sa nramenice zhoduj spodobnmi nlezmi
zdepotu zo iliny (Novotn 1968, Abb. 3, Taf. 15, 16; 1984, 48 nn), ktor s
vak stoen ztenkho drtu trojuholnkovho prierezu. Hlavn obdobie vskytu
uvedench hromadnch nlezov sa zhodne zaznamenva v starom stupni popolnicovch pol, teda v ase, do ktorho spad aj doba vzniku tepanej ndoby. Dorovnakho asovho obdobia patr aj depot zRimavskej Soboty adepot
zGemera (Hampel 1886, tab. CXII: 6, 7; CXVI: 12), vktorch maj nramenice
men valcovit tvar, zen konce azaoblen, viac-menej plankonvexn prierez bronzovho psika. Pre oblas pilinskej kultry s vak typick najm vek
exemplre strojuholnkovm prierezom.
Slabiu chronologick oporu pirlovitch nramenc so stredovm rebrom
dokumentuje ich pokraujci vskyt v nasledujcom obdob i u v podobe
exemplrov so zenmi avoko stoenmi koncami zo zveru doby bronzovej
zdepotu zPovadla izmaarskej lokality Szanda, alebo zo iarovch hrobov
nalokalitch Fzesabony, prpadne Batiny/Kiskszegu (Novotn 2001, 31; Gallus Horvth 1939, tab. III: 3, 4; XI: 3; XXXIV: 5). Daj sa sledova aj neskr
vdepote zIstebnho i vnleze zVelinej (aplovi 1987, tab. XXXIX: 7; XL:
11; Benedikov 2004; 2006).
4. Depot 2
Depot 2 bol objaven na pt vrcholovej ploiny pribline 40m severne
od brny, do ktorej vysuje serpentnov cesta zo strany Sklabinskho Po-

14

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

Obr. 6. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Depot 2 ternna dokumentcia. 1 lokovit

spony; 2 harfovit spona; 3, 4 nramky; 5 krky; 6 pirlovit trubiky; 7 jantrov
rozdeova; 8 jantrov korliky; 9 ulity kauri. Pln K. Pieta.

dzmku. V hbke 2025cm boli pri dvoch vpencovch kameoch ako prv
zaisten dve dvojice nramkov. Zpadne od nich sa nachdzala menia lokov spona, pirlov trubiky a sporadicky roztrsen jantrov korliky. Tie
vsmere navchod tvorili prepojenie sdruhou skupinou nlezov, vktorej okrem
mnostva jantrovch korlikov a rozdeovaov, ult a pirlovitch trubiiek
ako sast kombinovanho nhrdelnka bola aj harfovit spona, via lokovit spona a dva krky. Aj z vchodnej strany depot ohraniovali kamene
(obr. 6). Cel nlez zaberal plochu 15 45cm vsmere vchod-zpad. Priestor
depotu silne naruili korene okolitch stromov akrkov, ktor dislokovali cel
bloky drobnch korlikov. Nkres zachytva polohu jednotlivch kovovch
artefaktov, ale len niektor skupinky korlikov, rozdeovaov ault, ktor boli
uloen najmenej v dvoch vrstvch nad sebou. Pretoe situciu z technickch
aasovch dvodov nebolo mon detailne vyisti ani cel nlez vyzdvihn
vbloku, boli sme printen as vrstvy skorlikmi vyzdvihn apreplavi vlaboratriu. Tm sa, ia, zredukovala monos rekontrukcie pvodnho vzhadu nhrdelnka. Na viacerch miestach sa dalo rozpozna uloenie korlikov
vradoch kolmch nalniu ich uloenia. Spony sa nali naoboch koncoch nlezu anad vrstvou korlikov, podobne ako aj nramky, ktor sa sstreovali pri
okraji depotu.
Sasti nhrdelnka sa vyskytovali vpsedlhom 37,5cm. Je mon, e tento
rozmer pribline zodpoved polovinej dke pektorlu, ktor, sdiac poda vrstiev korlikov nad sebou, bol vdepote pravdepodobne zloen napoly. rka psu
korlikov uloench vzemi bola pribline 8cm, o by poda iestich rozdeovaov spiatimi otvormi asdkou 4cm zodpovedalo 2 5 radom korlikov nad
sebou, so stredovm / centrlnym dvojitm prveskom (rozdeova so siedmymi
otvormi). Tu sa mohla uplatni skupina vch korlikov, ult kauri abronzov
pirlky.

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

15

Obr. 7. Depot 2 as 1. Vetko bronz. Kresby J. Mszarosov.

Popis nlezov:
1. Harfovit bronzov spona s zkym likom romboidnho prierezu, irokm vinutm
aslukovite ohnutm drtenm zachycovaom, ktor prechdza dokoncovho pirlovitho
tera; dka 8,1cm, rka vinutia 6,5cm (obr. 7: 7).
2. Lokovit bronzov spona bez vinutia aihly. Plocha celho oblka je vymedzen zoboch
strn skupinami striedavo irch azkych rebierok, vntorn as delia natyridiely alie

16

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

podobn rebierka aplocha medzi nimi nesie vzdobu jemne rytch lomenc, vposlednej asti
nad zachycovaom je vstrede men otvor; dka 10,3cm (obr. 7: 8).
3. Lokovit bronzov spona bez vinutia aihly. Zaiatok oblka zoboch koncov je zvraznen, podobne ako na predchdzajcom exemplri, nerovnako irokmi prienymi rebierkami, nanimi vymedzenej ploche listovitho tvaru s okraje astred zvraznen priene
presekvanmi rebrami; dka 7,8cm (obr. 7: 9).
4. Tyinkov bronzov nramok plankonvexnho prierezu svrazne sa presahujcimi, mierne zenmi azaoblenmi koncami. Pocelom obvode je virch rozstupoch zdoben plastickmi oblmi vvalkami; priemer 5 5,3cm (obr. 7: 1).
5. Tyinkov bronzov nramok plankonvexnho prierezu svrazne sa presahujcimi, mierne zenmi azaoblenmi koncami. Pocelom obvode je virch rozstupoch zdoben plastickmi oblmi vvalkami; priemer 5,2 5,6cm (obr. 7: 3).
6. Tyinkovit otvoren bronzov nramok smierne rozrenmizaoblenmi koncami plankonvexnho prierezu. Povrch je ochan, len nauch stranch s zvzdoby zachovan
hrubie priene ryhy. Priemer kruhu 5,5cm, priemer tyinky 4,5 6mm (obr. 7: 5).
7. Tyinkovit otvoren bronzov nramok so zaoblenmikoncami, plankonvexnho prierezu. Bez vzdoby; priemer kruhu 5,5 5,7cm, priemer tyinky 6 8mm (obr. 7: 6).
8. Uzavret bronzov krok so zachovanm odlievacm kanlikom, ovlneho prierezu snznakom obvodovej hrany; priemer 3,9cm (obr. 7: 2).
9. Uzavret bronzov krok ovlneho prierezu,nepravidelne opotrebovan; priemer 3cm
(obr. 7: 4).
10. Kombinovan pektorl, pozostvajci zjantrovch rozdeovaov akorlikov, bronzovch pirlok amul (obr. 8, 9).
a) Sedem jantrovch rozdeovaov hranolovitho tvaru sjednou plochou ajednou zaoblenou stranou. es znich mp otvorov, jeden rekontruovan adopan exemplr m
sedem otvorov. Rozmery: 4 1cm; 4,2 1,4cm; 4,1 1,4cm; 4,1 0,9cm; 4 0,9cm; 3,9
1,2cm; 4,2 1,4cm (obr. 8: 7076).
b) 1613 celch a desiatky zlomkovitch jantrovch korlikov. Poda tvaru a vekosti je
medzi nimi zastpench:
- 9 korlikov spriemerom 1015mm. Dva znich maj ploch kotovit tvar atelo prevtan cez ploch stranu, dva s dvojknick, tri sdkovit adva diskovit (obr. 8: 5962).
- 422 spravidla masvnych korlikov sdkovitho, stlaenho sdkovitho a takmer guovitho tvaru, zriedkavejievalcovitho, dvojknickho aplochho kotovitho tvaru, spriemerom 79mm.
- 628 sdkovitch, stlaene sdkovitch, valcovitch, diskovitch, dvojknickch, prstencovitch akrkovch korlikov spriemerom do67mm.
- 554 korlikov so stlaenm sdkovitm, valcovitm, prstencovitm ikrkovm tvarom
aspriemerom 3,55mm.
- zlomky zdesiatok prevane drobnch jantrovch korlikov.
- jedna menia atri vie pirlovit trubiky, stoen zpomerne iroko roztepanho drtu;
dka 2,8cm; 2,8cm; 2,3cm a0,8cm. Priemer 0,81,1cm (obr. 8: 63, 6567).
- 3 cel azlomky dvoch alch ult kauri (obr. 8: 64, 68, 69).

Harfovit spona m jednodielnu kontrukciu. irok vinutie bez osmikovitch sluiek prechdza dojednoduchej ihly idonezdobenho, pravidelne oblkovitho lika kosotvorcovho prierezu, ktor kon drtenm zachycovaom
akoncovm pirlovm terom (obr. 7: 7). Napriek svojej rke bez vntornho
spevnenia nitom nie je vinutie deformovan. Poda delenia P.Betzlera (1974, 86,
Taf. 18) sa tento nezdoben exemplr vekosou zarauje skr ktypu Hadersdorf, zatia o romboidnm prierezom lika anajm pomermi dky arky je

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

17

Obr. 8. Depot 2 as 2 (vber). 162, 7076 jantr; 63, 6567 bronz; 64, 68, 69 ulity.
Kresby J. Maretov.

18

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

bli menm zstupcom typu Roggendorf (Betzler 1974, 88, Taf. 19: 209, 211).
Vina harfovitch spn pochdza aj naSlovensku zpohrebsk, svoje zastpenie vak maj ivdepote (Pleivec: Paulk 1965, 39, 40) anasdlisku (Pobedim:
Studenkov Paulk 1983, 75, 128, tab. XXXIX: 5). Vznikaj vneskorom stupni
kultr popolnicovch pol, aj nazklade predlh ponkanch sedlovitmi sponami (Felgenhauer 1988; Novotn 2001, 36; Podborsk 1970, 126, obr. 13: 4, 5;
14: 4; Stegmann-Rajtr 1992, 5760) apretrvvaj dovyvinutej doby haltatskej,
kedy knim pristupuj aj exemplre zo eleza (Betzler 1974, 90). Publikovan
exemplr pre svoj vyvinutej tvar patr domladieho seku, reprezentovanho
stupom HC, ale doklad vskyt tohto typu spn a dodoby objavenia sa lokovitch spn. Podobn prpad, aj ke sinm typom lokovitej spony sdvomi
gombkmi naluku, sa zistil vhrobe 15 vRoggendorfe (Betzler 1974, 88).
Chronologicky vznamn nlezov celok zneskorho stupa kultr popolnicovch pol tvor depot zhradiska vStillfriede zroku 1986 (Felgenhauer 1988,
105112, Abb. 1) s dvomi harfovitmi sponami typu Hadersdorf. Ete bohat
inventr sprevdzal sponu mladieho variantu Roggendorf zpoiatonho stupa
doby haltatskej (vasn fza stupa HC), blzkou nlezu zo Sklabinskho Podzmku, ato vhrobe 400 napohrebisku Salzburg-Maxglan (Moosleitner 1996,
318, Abb. 810). Zvchodohaltatskho kultrneho okruhu sa harfovit spony
vemi skoro dostali alej nasever nazemie Sliezska (Gediga 2011, Abb. 11: 3;
13; Pudelko 2001, 177, ryc. 4: 1).
Pokia ide olokovit spony zdepotu 2 vSklabinskom Podzmku, oba exemplre nemaj zachovan vinutie aihlu. Je to ast jav i pri slovenskch, alebo
aj mimo slovenskch nlezoch. Prinu treba hada vtechnickej nedokonalosti
najviac namhanej asti spn. Men zoboch kusov patr knajrozrenejiemu
variantu marjeta, ktor charakterizuj, okrem celkovo subtlneho tvaru, najm husto presekvan pozdne rebr, zvrazujce stred a okraje tela spony.
Na oboch koncoch ich uzavieraj skupiny prienych prstencovitch vvalkov.
Poda nznaku roztepania konca pred vinutm ilo asi o dvojdielny exemplr.
NaSlovensku s ast nahradisku vSmoleniciach, kde s datovan podobne ako
aj inde dostupov HC2HD1 (Novotn 2001, 7779). Starie exemplre skratou
otvorenou nkou bez koncovho gombka patria dodruhej poloviny 7. storoia
(Glunz 1997; Parzinger 1995, 19; Stegmann-Rajtr 2009, 81, 82). Domovsk oblas lokovitch spn typu marjeta sa zisuje vjuho- avchodoalpskej oblasti,
ike sa predpokladaj jej vrobn centr aj vseverovchodnom Taliansku, vZadunajsku avzhadom naich bohat vskyt vSmoleniciach aj najuhozpadnom
Slovensku (Novotn 2001, 76). Nlez zo Sklabinskho Podzmku je ponedvnom ojedinelom nleze zhradiska Marht (Jakubinov 2008, obr. 1: 14) alm
nazem slovenskej vetvy luickej kultry.
Domovsk oblas v juhovchodoalpskej oblasti, najm na zem dnenho
Slovinska, sa ete presvedivejie rt pri hadan pvodu druhej lokovitej spony zo Sklabinskho Podzmku. Ide ov exemplr slikom lenenm zkymi
prienymi rebierkami nauie airie polia, priom druh nes vzdobu skupinami lomenicovch rh (obr. 7: 8). Odlomen koniec asi uzavierala profilovan

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

19

Obr. 9. Depot 2 celkov pohad. Foto . Hritz.

hlavika. Najbliie paralely pochdzaj zviacerch slovinskch pohrebsk, ato

najm z bohatch enskch hrobov (Dular 2003, 117130, obr. 70: 2, 5, 21;
75: 14; tab. 5: 4; 6: 7; 16: 10). Ich vskyt zana vstupni Stina II atrv a
pohorizont hadovitch spn (Gabrovec Teran et al. 2008, 49, 293, obr. 42).
Podobne ako mnoh alie kovov ikeramick vrobky s vtomto obdob u
znane obbenm arozrenm produktom novej kvality, ktor dojuhovchodoalpskej oblasti apostupne alej nasever aseverovchod prinieslo siln kultrne prdenie zApeninskho poloostrova. Lokovit spony spodobnou vzdobou sa spolu sosponou typu marjeta nali napohrebisku Frg, pri ktorch sa
zisuje svislos stypom Este XIb (Tomedi 2002, Taf. 75: 3,4; 100: 5, 7). alia
pochdza zBischofshofenu zkonca starej doby haltatskej (Lippert 1996, 251,
Abb. 7) avmalch obmench nechbaj ani vjunom vajiarsku (Schmid-Sikimi 2002, Taf. 3: 44, 54, 55). Poetn skupina lokovitch spn, ale sodlinou
vzdobou je znma zjaskyne B skla nasusednej Morave (Parzinger 1995,
1619, Taf. 1: 17).
Priene rebrovan nramky maj vrazne preloen, slabo zaoblen azen
konce, ako iplocho ovlny prierez pomerne masvnej tyinky (obr. 7: 1, 3). Poda rozmerov boli pouvan ako ozdoby enskch, prpadne detskch zpst.
V stredodunajsko-karpatskej oblasti nie s vznamnejie zastpen. Vyskytuj
sa napoetnch slovinskch pohrebiskch venskch hroboch ako nramenn

20

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

innon kruhy, spravidla vprnom pote, ktor vnimone dosiahol a desiatky

kusov. Bohat kolekcia sa nala vhrobe 4 zmohyly 5 vStine (Gabrovec 2006,
tab. 110: 922, 3142; Kruh 2008, 84 n.). Objavuj sa u vstupni Stina II, ale
maximlny rozkvet zaznamenali vstupni hadovitch spn rozvinutho 6. storoia pr. n. l. (Dular 2003, obr. 77: 7, 8, 25, 26). Kultrnu sptos sjunejie leiacim zemm op dokumentuj podobn nramky napohrebisku Frg (Tomedi
2002, Taf. 100: 3).
Tyinkovit nramky s ovlnym, prpadne plankonvexnm prierezom maj
hladk povrch, mierne zaoblen tesne pri sebe leiace konce, vjednom prpade
s nznakom rozrenia (obr. 7: 5, 6). Jeden exemplr m zachovan vzdobu
soskupinami prienych rh. Podobn nramky, ale kruhovho prierezu, pochdzaj op zjaskyne B skla, kde s datovan dostupa HD2.Centrum ich
vskytu sa zisuje v Badensku-Wrttembersku (Parzinger 1995, 41, Taf. 11:
8996).
Krky oovkovitho prierezu (obr. 7: 2, 4) sa prleitostne objavuj odneskorej doby bronzovej abez citenejieho chronologickho prnosu sa vyskytuj aj poas doby haltatskej.Pri premenlivom tvare (vekos aovlny, okrhly
a najm kosotvorcov prierez) sa ich praktick funkcia had v prevliekach
opaskov, konskch postrojov, prpadne vozov, ale ajkruhov dovlasov anakoniec, spolu so pirlovitmi trubikami, aj ako sast nhrdelnkov (Parzinger
1995, 54, Taf. 21: 232 n.; Stegmann-Rajtr 1992, Taf. 5: 37; 11: 1825).
Pektorl predstavuje zrejme najvzcnej perk v depote, pretoe obsahoval
vysok poet lnkov korlikov a rozdeovaov z jantru. Pvod a zloenie
jantru nie s dosia znme1. Rozdeovae maj zaoblen hranolov tvar adku
pribline 4cm. es znich m p prienych otvorov, jeden kus je sedemradov
(obr. 8: 7076). Korliky zdepotu 2 s znane variabiln, i u zhadiska tvaru,
alebo vekosti. Len 9 kusov malo priemer v ako 1cm, vekos ostatnch sa
pohybovala od0,35 do1cm. Medzi exemplrmi nad 0,5cm maj prevahu sdkovit, valcovit adiskovit tvary, menie korliky maj prstencovit ikrkov
tvar (pozri vber naobr. 8: 162; obr. 9). Viacer kusy s menej dokonale opracovan i viac ochan. Potom korlikov sa kolekcia zo Sklabinskho Podzmku
pribliuje bohatmu sboru pamiatok zjaskyne B skla, odkia vak pochdza
len jeden porovnaten jantrov rozdeova adva mal zlomky, alie s bu
zbronzu, alebo zkosti (Parzinger 1995, 55, Taf. 22: 251253). Takmer identick rozdeovae pochdzaj z hrobu 160 v mohyle 48 na pohrebisku Stina II
(Gabrovec 2006, tab. 92: 15), maj vak vporovnan spublikovanmi nlezmi
polovin vekos. Poda H. Parzingera (1995, 55) sa najstarie jantrov garnitry objavuj vHD1. Kombinovan nhrdelnk zjantrovch asklench korlikov aso sedemradovm, strechovite upravenm rozdeovaom je napohrebisku
vo Frgu (Tomedi 2002, Taf. 79). Najuhovajiarskom pohrebisku vMesocco
Coop poet jantrovch korlikov vspravch nhrdelnkov narast smerom
1

Vber vzoriek materilu bol ete pred tyrmi rokmi poskytnut naspektrografick analzu,
jej vsledky nie s doposia znme.

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

21

k mladm fzam. Potvrdil sa tu baltsk pvod jantru a takisto mladie datovanie vrmci doby haltatskej (Schmid-Sikimi 2002, 169, Abb. 3: 54). Nlezy
jantru naSlovensku vtejto dobe nie s nijako ast ani o dopotu nlezsk, ani
potu kusov vjednotlivch sboroch, o plat aj pre bohat centrum Smolenice
(Markov Stegmann-Rajtr 2009, 111). Situcia sa aspo iastone men a
vmladom stupni doby haltatskej, ako to potvrdzuj poetn jantrov korliky
zvchodoslovenskho pohrebiska vdani (Miroayov 2010, obr. 5: 1) alebo
zjuhoslovenskho Chotna (Beck Duek 1969, 251).
Okrem troch bronzovch pirlok dopa garnitru pektorlu p drobnch
ult kauri, ktor patria medzi klasick prklady diakovej vmeny, doloen vo
viacerch obdobiach odmladieho praveku a donovoveku, hlavne pre ich viacnsobn magick vznam, najm ako apotropaick symbol plodnosti (Hildburgh
1942; Stolba 2007 s lit.). Kauri sa asto vyskytuj ako sasti nhrdelnkov
v kombincii so sklenmi a jantrovmi korlikmi. Na Slovensku s v rmci
doby haltatskej znme zpohrebiska vChotne (Duek 1966, Taf. XIII: 8; XXII:
15, 16). alm vznamnm nleziskom sich bohatm zastpenm je pohrebisko Sopron-Krautacker, kde sa vyskytli najm vdetskch hroboch (Jerem 1981,
210212, Taf. 3: 5, 11, 13). Nasevernom Slovensku sa mule tohto druhu ojedinele nali na polykultrnom hradisku v Divinke a v neskorolatnskej vrstve
sdliska Liptovsk Mara II (Pieta 1982, Taf. 15: 7; 2000, 325, Abb. 5: 6).
5. Zhodnotenie
Naslovenskom zem luickej kultry evidujeme doteraz viac ako 80 hradsk,
ktor vznikali alebo boli obnoven vtroch asovch sekoch nazaiatku neskorej doby bronzovej, vjej prechodnom tdiu dodoby haltatskej avrozvinutej dobe haltatskej. Knim patr aj vinn poloha pri Sklabinskom Podzmku
(okr. Martin) sdoloenm nlezmi zmladej doby bronzovej, zdoby haltatskej,
doby latnskej avo vrcholnom stredoveku. Datovanie opevnenia me uri len
budci ternny vskum. Mimoriadne s oba tu objaven hromadn nlezy, patriace doodlinch obdob. Depot 1 obsahoval lku typu Friedrichsruhe, variant
Velatice, ktor sa virom stredodunajskom prostred hodnot ako cudzia zloka
zo severskho kultrneho okruhu. Nlez poda nej datujeme dostarieho stupa
kultr popolnicovch pol (HA1), aj ketvar pirlovitch nramenc pripa
vahy odlhom uchovvan lky atm aj oneskorom uloen depotu svotvnou funkciou dozeme. Nebol by to prv prpad ztejto doby naSlovensku (Veliaik Nmejcov-Pavkov 1987, 56).
Vvoj osdlenia severnho a strednho Slovenska poas starej doby eleznej je napriek novm vskumom (Benedikov 2006) stle pomerne mlo znmy.
Naseverozpadnom asevernom Slovensku sa rtaj dva okruhy: oblas strednho Povaia spolu s Kysucami a vchodnejie rozren oravsk skupina, ku
ktorej patr aj regin Turca shodnotenm nleziskom. Inventr druhho depotu
je vprostred tejto skupiny cudzm prvkom, ktor navye podobne ako depot 1

22

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

nevykazuje chronologick jednoliatos. Nepochybne najstarm predmetom je

harfovit spona, rozren hlavne naprelome doby bronzovej adoby haltatskej,
zaou nasleduje lokovit spona typu marjeta. Vek lokovit spona sprienym rebrovanm, profilovan nramky ajantrov nhrdelnk vak neumouj
datova depot 2 skr ako dozveru stupa HC2 anajm dostupa HD1. Vetky
jeho komponenty meme oznai zasasti jednej garnitry perku enskho
kroja, ktorho pvod nachdzame v juhovchodoalpskej oblasti. Poda triedenia bohatch enskch hrobov vmohyle 48 vStine m sbor zo Sklabinskho Podzmku zloenie blzke Teranovej druhmu modelu kroja prvej skupiny
hrobov sprovm zastpenm kruhovch perkov hornch konatn, jantrovm
nhrdelnkom/pektorlom, tromi sponami apouitm dvoch (vlasovch) krkov
(Teran 2008, 247).
Otvoren zostva otzka funkcie depotu iprin jeho deponovania. Predstavu uzavretho sboru vyie spomenutej funknej garnitry kroja, ktor mohla
by narchlo ukryt vase ohrozenia, spochybuje neplnos oboch lokovitch
spn. Skr preto prichdza do vahy symbolick, kultov dvod deponovania
sboru vtane magickch ult ako votvneho daru.
Mimoriadne siln civilizan prd zvchodoalpskch aseverotalianskych oblast odkonca doby bronzovej zsadnm spsobom ovplyvnil vvoj osdlenia aj
vstrednom Podunajsku, ktor spoiatku len prijmalo aneskr aj alej nasever
a severovchod sprostredkovalo prienik rznych vdobytkov materilnej i duchovnej kultry. Prirodzene, vmena produktov i ide smerovala aj opanm
smerom, o okrem inho doklad rozvetven obchod sjantrom. Druh depot zo
Sklabinskho Podzmku je zatia uniktnym, ale zrove presvedivm svedectvom diakovch kontaktov, ktor prijmalo alebo cez karpatsk priesmyky alej
sprostredkovalo osdlenie severoslovenskej oblasti.
tdia vznikla vrmci projektu VEGA 2/117/12.
Literatra
Beck, C. W. Duek, M. 1969: Die Herkunft des Bernsteins vom thrakischen Grberfeld von Chotn, Slovensk archeolgia XVII, 247258.
Benedikov, L. 2004: Koniec doby haltatskej a zaiatok doby latnskej v slovenskch Karpatoch (naprklade lokality Istebn-Hrdok). In: Okres lateski irzymski w Karpatach polskich.
Krosno, 93120.
Benedikov, L. 2006: Osdlenie Zpadnch Karpt asevernej asti Vchodnch Karpt vhaltatskej a v strednej latnskej dobe (Besiedlung der Westkarpaten und des nrdlichen Teils der
Ostkarpaten von der Hallstatt- bis zur Mittellatnezeit). Nitra (dizertan prca uloen naA
SAV Nitra).
Betzler, P.1974: Die Fibeln in Sddeutschland, sterreich und der Schweiz I. Prhistorische Bronzefunde XIV, 3. Mnchen.
v. Brunn, W. A. 1954: Eine unbekannte Bronzeschale aus Ostdeutschland, Germania 32, 284293.

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

23

Budavry, V. 1940: Zprva oprrastkoch archeologickho oddelenia Slov. nr. mzea vT. Sv. Martine, nadobudnutch r. 1934, asopis Muzelnej slovenskej spolonosti 31, 3237.
Budinsk-Krika, V. 1946: Poklad bronzovch okrs zo sklonku doby bronzovej z Osdky (okr.
Dol. Kubn), asopis Muzelnej slovenskej spolonosti 36/37, 3643.
aplovi, P.1987: Orava vpraveku, vo vasnej dobe dejinnej anazaiatku stredoveku. Martin.
Dular, J. 2003: Haltatske nekropole Dolenjske. Die hallstattzeitlichen Nekropolen in Dolenjsko.
Opera Instituti archaeologici Sloveniae 6. Ljubljana.
Duek, M. 1966: Thrakisches Grberfeld der Hallstattzeit in Chotn. Bratislava.
Felgenhauer, F. 1988: Ein Bronzedepotfund der spten Urnenfelderzeit aus einer Siedlungsgrube in
Stillfried an der March. In: Szilvssy, J. Kritscher, H. Hauser, G. (Hrsg.), Stillfried. Archeologie Anthropologie. Stillfried, 105112.
Gabrovec, S. 2006: Stina II/1. Gomile stareje elezne dobe. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit.
Ljubljana.
Gabrovec, S. Teran, B. et al. 2008: Stina II/2. Gomile stareje elezne dobe. Razprave. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit. Studien. Catalogi et Monographiae 38. Ljubljana.
Gallus, S. Horvth, T. 1939: Unpeuple cavalier prscythique en Hongrie. Dissertationes Pannonicae II. Budapest.
Gaaj, D. 1994: Zdielsky poklad, Pamiatky amze 4, 2829.
Gediga, B. 2011: Neue Forschungen zu den frheisenzeitlichen Kulturen in Sdwestpolen, Acta
Archaeologica Carpatica XLVI, 83116.
Gedl, M. 2001: Die Bronzegefsse in Polen. Prhistorische Bronzefunde II, 15. Stuttgart.
Glunz, B. 1997: Studien zu den Fibeln aus dem Grberfeld von Hallstatt, Obersterreich. Linzer
Archologische Forschungen 25. Linz.
Hampel, J. 1886: Abronzkor emlkei Magyarhonban I. Budapest.
Hellmuth, A. 2006: Smolenice-Molpr im Licht skythischer Angriffe auf die hallstattzeitlichen Siedlungen, Slovensk archeolgia 54, 191208.
Hildburgh, W. L. 1942: Cowrie Shells as Amulets in Europe, Folklore 53/4, 178195.
Hork, M. 2005: Pohrebisko luickej kultry vSklabinskom Podzmku, Slovensk archeolgia
53, 203218.
Jakubinov, M. 2008: Ojedinel nlezy zvrchu Marht, tudijn zvesti Archeologickho stavu
Slovenskej akadmie vied 44, 5163.
Jerem, E. 1981: Sdliche Beziehungen einiger hallstattzeitlichen Fundtypen Transdanubiens. In:
Medovi, P.(Hrsg.), Die ltere Eisenzeit in der Wojwodina und ihre Verbindungen mit anderen
donaulndischen und benachbarten Gebieten, Actes SAD XIX. Novi Sad, 201220.
Kovrnk, J. 1998: Neuer Fund eines Bronzedepots in Muov/Sdmhren. In: B. Hnsel (Hrsg.),
Mensch und Umwelt in der Bronzezeit Europas. Kiel, 509523.
Kruh, A. 2008: Grabhgel 5 oder Tratar-Grabhgel. In: Gabrovec, S. Teran, B. et al., Stina II/2.
Gomile stareje elezne dobe. Razprave. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit. Studien. Catalogi
et Monographiae 38. Ljubljana, 69131.
Kytlicov, O. 1991: Die Bronzegefe in Bhmen. Prhistorische Bronzefunde II, 12. Stuttgart.
Lippert, A. 1996: Zum Beginn der Hallstattzeit im inneren Ostalpenraum: das Grberfeld von Bischofshofen. In: Jerem, E. Lippert, A. (Hrsg.), Die Osthallstattkultur. Akten des Internationalen
Symposiums, Sopron, 1014 Mai 1994. Archaeolingua 7. Budapest, 239254.
Markov, K. Stegmann-Rajtr, S. 2009: Amber in the Context of Cultural Interactions in the Carpathian Basin in the Early Iron Age. In: Palavestra, A. Beck, C. W. Todd, I. M. (eds.), Amber
in Archaeology. Proceedings of the Fifth International Conference on Amber in Archaeology,
Beograd 2006. Beograd, 110123.
Miroayov, E. 1997: Poklad bronzovch predmetov zKoickch Olian, Pamiatky amze 3, 66.
Miroayov, E. 2010: Vsledky vskumu iarovho pohrebiska vdani (predben sprva). In:
Furmnek, V. Miroayov, E. (eds.), Popolnicov polia adoba haltatsk. Nitra, 239248.

24

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

Moosleitner, F. 1996: Zum bergang von der Urnenfelderzeit zur Hallstattperiode im Salzburger
Becken. In: Jerem, E. Lippert, A. (Hrsg.), Die Osthallstattkultur. Akten des Internationalen
Symposiums, Sopron, 1014 Mai 1994. Archaeolingua 7. Budapest, 315325.
Neporov, T. 2004: Novie nlezy zobdobia popolnicovch pol adoby haltatskej nastrednom
Pova, tudijn zvesti Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied 36, 93104.
Novotn, M. 1968: Zwei Bronzediademfunde in der Slowakei, Zbornk Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho 19, Musaica 8, 2936.
Novotn, M. 1984: Halsringe und Diademe in der Slowakei. Prhistorische Bronzefunde XI, 4.
Mnchen.
Novotn, M. 1991: Die Bronzegefe in der Slowakei. Prhistorische Bronzefunde II, 11. Stuttgart.
Novotn, M. 2001: Die Fibeln in der Slowakei. Prhistorische Bronzefunde XIV, 11. Stuttgart.
Parzinger, H. 1995: Die Funde. In: Parzinger, H. Nekvasil, J. Barth, H. E., Die B skla-Hhle. Ein hallstattzeitlicher Hhlenopferplatz in Mhren. Rmisch-Germanische Forschungen
54. Mainz am Rhein, 1692.
Patay, P.1990: Die Bronzegefe in Ungarn. Prhistorische Bronzefunde II, 10. Mnchen.
Paulk, J. 1965: Spis medench abronzovch predmetov vOkresnom vlastivednom mzeu vRimavskej Sobote, tudijn zvesti Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied 15, 33106.
Pieta, K. 1982: Die Pchov-Kultur. Studia Archaeologica Slovaca I. Nitra.
Pieta, K. 2000: Die Siedlung Liptovsk Mara II und die Anfnge der Einflsse der Latne-Kultur
im Westkarpatenraum, Slovensk archeolgia 48, 315346.
Pieta, K. 2012: Bronzov nramky svvalkami zkonca doby haltatskej azaiatku doby latnskej
nasevernom Slovensku. In: Kujovsk, R. Mit, V. (eds.), Vclav Furmnek adoba bronzov.
Zbornk ksedemdesiatym narodeninm. Nitra, 315324.
Podborsk, V. 1970: Mhren in der Sptbronzezeit und an der Schwelle der Eisenzeit. Brno.
Podborsk, V. 1991: Urnenfelderzeitliche Bronzegefsse in Mhren. In: Nekvasil, J. Podborsk,
V., Die Bronzegefe in Mhren. Prhistorische Bronzefunde II, 13. Stuttgart, 114.
Prssing, G. 1991: Die Bronzegefe in sterreich. Prhistorische Bronzefunde II, 5. Stutgart.
Pudelko, E. 2001: Wyniky ratowniczych prac wykopaliskowych cmentarzyska kutury uyckiej
nastanowisku 3 w Szadku, pow. Kalisz, Materialy isprawozdania 22, 171185.
hovsk, J. 1958: rov hrob zVelatc Iajeho postaven vevvoji velatick kultury, Pamtky
archeologick 49, 67118.
Sala, M. 2005: Bronzov depoty stedn apozdn doby bronzov naMorav aveSlezsku. Brno.
Schmid-Sikimi, B. 2002: Mesocco Coop (GR). Eisenzeitlicher Bestattungsplatz im Brennpunkt
zwischen Sd und Nord. Universittsforschungen zur Prhistorischen Archologie 88. Bonn.
Sprockhoff, E. 1930: Zur Handelsgeschichte der germanischen Bronzezeit. Vorgeschichtliche Forschungen 7. Berlin.
Stegmann-Rajtr, S. 1992: Sptbronze- und frheisenzeitliche Fundgruppen des mittleren Donaugebietes, Bericht der Rmisch-Germanischen Kommission 73, 29179.
Stegmann-Rajtr, S. 2009: iarov pohrebisko vchodohaltatskej avekerzugskej kultry vNovch Zmkoch, Slovensk archeolgia LVII, 57-116.
Stolba, V. F. 2007: Kauri iamulety vpogrebaljnom obrjade nekropolja Panskoe I. In: Zuev, V. Ju.
et al. (eds.), Bosporskij fenomen: Sakralnoe znaenie regiona, pamjatnikov inachodok. St. Petersburg, 157162, 382383.
Studenkov, E. Paulk, J. 1983: Osada zdoby bronzovej vPobedime. Bratislava.
Teran, B. 1998: Auswirkungen des skythisch geprgten Kulturkreises auf die hallstattzeitlichen
Kulturgruppen Pannoniens und des Ostalpenraumes. In: Hnsel, B. Machnik, J. (Hrsg.), Das
Karpatenbecken und die europische Steppe. Mnchen Rahden/Westf., 511560.
Teran, B. 2008: Stina Skizzen. In: Gabrovec, S. Teran, B. et al., Stina II/2. Gomile stareje
elezne dobe. Razprave. Grabhgel aus der lteren Eisenzeit. Studien. Catalogi et Monographiae
38. Ljubljana, 189344.
Thrane, H. 1962: The Earliest Bronze Vessels in Denmarks Bronze Age, Acta Archaeologica
(Kbenhavn) XXXIII, 109163.

POZORUHODN DEPOTY ZO SKLABINSKHO PODZMKU

25

Tomedi, G. 2002: Das hallstattzeitliche Grberfeld vom Frg. Archaeolingua 14. Budapest.
Veliaik, L. Nmejcov-Pavkov, V. 1987: Zwei Bronzehorte aus Ivanovce, Slovensk archeolgia 35, 4764.
Veliaik, L. Kujovsk, R. Romsauer, P.2008: Hradisko luickej kultry vSklabinskom Podzmku, Archeologick vskumy anlezy naSlovensku vr. 2006, 172173.
Warnecke, T. 1999: Hallstatt- und frhlatnezeitlicher Anhngerschmuck. Studien zu Metallanhngern des 8.5. Jahrhunderts v. Chr. zwischen Main und Po. Internationale Archologie 50.
Rahden/Westf.

BEMERKENSWERTE HORTFUNDE VON SKLABINSK PODZMOK

Im slowakischen Verbreitungsgebiet der Lausitzer-Kultur liegen uns drei Hauptphasen der Errichtung von Burgwllen vor: zu Beginn der Sptbronzezeit, in der bergangsphase zur Hallstattzeit hin und in der Hochphase der Hallstattzeit. Dazu zhlt auch der auf einem Felsrcken Katova
skala (927m .M.) unweit der Gemeinde Sklabinsk Podzmok, Landkreis Martin, ausgebaute
Hhenburgwall. Die befestigte Flche betrgt 3,2 ha, wobei die Anlage von einem im Norden durch
zwei und im Sden durch ein Tor unterbrochenem Wall umgeben gewesen war (Abb.1). Bei den
oftmals erfolgten Begehungen kamen Keramik- sowie Metallfunde zutage, die sich in die jngere
Bronzezeit, die Hallstattzeit, Frh- und Mittellatnezeit und das Hochmittelalter datieren lassen
(Abb. 3).
Wichtige Informationen ber intensive Kontakte mit fernen und kulturell fortgeschrittenen Regionen lieferten zwei Hortfunde aus verschiedenen Epochen. Eine getriebene Bronzeschale der
Velatice-Variante vom Typus Friedrichsruhe aus dem Hortfund 1 (Abb. 5: 3), wird im weiteren
mitteldanubischen Raum als fremdes Element betrachtet, dessen Herkunft irgendwo im skandinavischen Kulturkreis zu suchen ist. Dieser Hortfund fllt zeitlich in die ltere Stufe der Urnenfelderkultur, obwohl nach den Autoren die beiden Armspiralen Merkmale einer typologisch mehr
fortgeschrittenen Entwicklung aufweisen (Abb. 5: 1, 2).
Auch die Datierung des zweiten Hortfunds (Abb. 7, 8) ist nicht einheitlich. Den typologisch
ltesten Gegenstand stellt die Harfenfibel aus der Wende der Bronzezeit zur Hallstattzeit dar, zeitlich folgt ihr dann die Kahnfibel vom Typus marjeta. Bezugnehmend auf die groe Kahnfibel,
profilierte Armbnder mit schrgen Rippen und Bernsteinkette/Pektorale kann der Hortfund2 von
Sklabinsk Podzmok frhestens an das Ende der Stufe HC2, bzw. schwerpunktmig in die Stufe
HD1 datiert werden. Die Analyse des Inventars des Hortfunds 2, fr das es im Milieu der OravaGruppe in der Nordslowakei keine Analogien gibt, ergab noch weitere bedeutende Erkenntnisse.
Fast alle Teile des Hortfunds sind fremder Herkunft; sie stammen aus dem sdstlichen Alpengebiet, hchstwahrscheinlich aus dem Gebiet des heutigen Sloweniens. In Anbetracht der Tatsache,
dass Bernsteinfunde in der Slowakei in der Hallstattzeit als selten gelten und zwar sowohl was die
Anzahl der Fundstellen, als auch die Stckzahl in den einzelnen Fundkomplexen angeht (Markov
Stegmann-Rajtr 2009, 111), berrascht die Menge von 1613 Bernsteinperlen und 7 Verteilern,
deren Volumen bislang das grte im mitteleuropischen Raum ist.
Alle im Hortfund 2 erhaltenen Teile gehren zur Schmuckgarnitur der weiblichen Tracht einer
hochrangigen Person, die nach B. Terans (2008, 247) Klassifizierung des Fundgutes weiblicher
Grber aus dem reichsten Hgelgrab 48 von Stina mit ihrem zweiten Modell der symmetrischen
Gruppe in Zusammenhang gezogen werden knnten. Ungeklrt bleiben nach wie vor die Funktion
des Hortfunds und die Grnde seiner Deponierung. Die Vermutung ber eine komplette Schmuckgarnitur, die man in aller Eile in der Zeit gewisser Bedrohung verborgen haben drfte, wird durch
die unvollstndige Erhaltung der zwei Kahnfibeln angezweifelt. Deswegen wird eher das symbolische, kultische Motiv fr deren Niederlegen, einschlielich der magischen Kaurischnecken als
Votivgabe, in Erwgung gezogen.

26

KAROL PIETA LADISLAV VELIAIK

Abb. 1. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Plan des Burgwalls. Vermessung M. Bartk und .
Hritz.
Abb. 2. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Blick auf den westlichen Wall. Foto L. Veliaik.
Abb. 3. Funde aus dem Burgwallareal. 19, 17, 19 Eisen; 1016, 18 Bronze. Zeichnungen
J.Mszarosov.
Abb. 4. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Hortfund 1. Foto K. Pieta.
Abb. 5. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Inhalt des Hortfunds 1. Zeichnungen J. Mszarosov.
Abb. 6. Sklabinsk Podzmok, Katova skala. Hortfund 2 Gelndedokumentation. 1 Kahnfibeln;
2 Harfenfibel; 3, 4 Armbnder; 5 Ringe; 6 Spiralenstbchen; 7 Bernsteinverteiler; 8
Bernsteinperlen; 9 Kaurischnecken. Plan K.Pieta.
Abb. 7. Hortfund 2 Teil 1. Alle Gegenstnde Bronze. Zeichnungen J. Mszarosov.
Abb. 8. Hortfund 2 Teil 2 (eine Auswahl). 162, 7076 Bernstein; 63, 6567 Bronze; 64, 68,
69 Kaurischnecken. Zeichnungen J. Maretov.
Abb. 9. Hortfund 2 Gesamtansicht. Foto . Hritz.
PhDr.Pieta Karol, DrSc.
Archeologick stav SAV vNitre
Slovensk akadmia vied
Akademick 2
94921 Nitra
karol.pieta@savba.sk
PhDr. Ladislav Veliaik, DrSc.
Archeologick stav SAV vNitre
Slovensk akadmia vied
Akademick 2
94921 Nitra
ladislav.veliacik@savba.sk