Mat Kuera na besede v nii slovenskch novinrov v Bratislave

Pni, zastavte sa, ve to je nehorznos!

DVOJTDENNK PRE POLITIKU, EKONOMIKU A SAMOSPRVU

27. marec 2008 l slo 6 l Ronk VIII.

l CENA 6,- Sk

Premir Robert Fico povedal v prejave, e Svtopluk bol

kr a Slovci boli u vo Vekej Morave, ale historici ich
nazvaj star Slovci aby ich odlili od Slovkov v 19.
storo. Tieto vety vyvolali brku odporu v mdich. Odrazu sa otzka etnogenzy Slovkov nastolila ako vny
spoloensk a politick problm.
Predstavitelia nie slovenskch novinrov aj preto pozvali v
stredu 5. marca medzi seba historika prof. PhDr. Mata Kueru, DrSc., aby zskali informcie tak povediac z prvej ruky.
V podnetnej besede odznelo mnoho vzcnych slov a cennch
informci. V nej vystpili aj Jozef Darmo, Roman Hofbauer,
Augustn M. Hska, Anton Michalk, Jozef Bujna, Jozef Kuchr
a Eva Zelenayov. Profesor Kuera v reakcii na jednotliv otzky okrem inho povedal:
Pokraovanie na 5. strane

Hygiena a deratizcia

In svet
DUAN D. KERN
Pred oami sa nm v roku 2008
rozprestrel in svet. Doteraz nebol viditen vetkm, ba dokonca aj t o ho videli, nevedeli o
vidia. Hovorm o svete financi,
o srii ctihodnch americkch,
britskch, vajiarskych a stle
vmi aj nemeckch bnk ctihodnch ttnych, teda federlnych, aj ctihodnch bavorskch
i inch zemskch bankch ako
jedna za druhou odpisuj miliardy a miliardy strt. Naposledy
Credit Suisse, ako cituje nemeck Handelsblatt jej vedenie, odpsala stratu niekokch milird.
Vznikli manipulciou a pekulciou, zlm odhadom malej skupiny manarov, prevane v New
Yorku. Podobne finannou manipulciou, dajne jedinca, prila o miliardy najznmejia franczska banka. Ke sa v minulom
desaro zrtil jen a po om in
zijsk meny povaovalo sa to
za vsledok zijskej prepekulovanosti a honbe. Ke padol na
hubu rube mysleli sme si ha
dsledok chaosu a desaro komunizmu. Nehovoriac u o tom,
ke skrachovalo cel Albnsko
na pyramdovej hre a vetci vytiahli samopaly sme si mysleli
ha Balkn.
A o je to teraz? Teraz je zrejme,
e vzjomnm finannm krytm
fondov a bnk vznikla bublina asi
ptiny svetovho kapitlu v obehu nie miliardy, ale biliny nekrytch, nejestvujcich - vidme
nie slovensk BMG Invest, ale
globlny. Ke som v roku 1995
z Frankfurtu nad Mohanom dval sprvu o tom, e pri prelete z
Hongkongu do Britnie na letisku zatvorili Nicka Leesona, ktor pekulciami na zijskch trhoch pripravil banku Barings o
nejak smieny jeden a pol miliardy dolrov, bola to zaujmavos, vnimon udalos.
Pokraovanie na 2. strane

STANISLAV HBER
Ete tak lepidlo nenali, snval expremir, ke tvrdil, e
nem prilepen gate na predsednckej stolike SDK. Donedvny predseda bratislavskho kraja Valentn Miku glosoval
dianie v strane Mikula Dzurindu slovami, e u to lepidlo nali. V politickej strane, ktor prela do parlamentu a patr k najsilnejm opozinm, sa dej zvltne veci. Jej predseda vyluuje nespokojnch lenov, ktor chceli diskusiu v strane o jej
veden. Nakoniec, je to vesel predstava. Donedvna sme povali, akoby demokracia bola len v SDK. Staili necel dva
roky v opozcii a Dzurinda trest odvlivcov, ktor chceli strancku diskusiu, vylenm zo svojich radov. Ke odchdzali politici z S-HZDS, nezabudli poui obben frzu, vraj v tejto
strane nie s demokratick pomery. Teraz to ist pova Dzurinda, ktor nezniesol vzvu Nastal as na zmenu a iadal vylenie trnstich signatrov. Zbavn je sledova reakcie na
tto strancku istku, ktor zrazu puncovan demokrati oznauj eufemisticky ako zkladn hygienu. Ako vieme, kedysi istky
v Slovenskej televzii za premira Mikula Dzurindu oznaovali za deratizciu. Akoby udia s inm nzorom boli nebezpen
hmyz. Teraz zasa zbavovanie sa spolustrankov oznauj za hygienu. Ako vidno, ke sa za Dzurindu deratizuje, prpadne ide
len o zkladn hygienu, vdy ide o nsiln zatvranie sta uom.

Slobodomurrstvo
Levoa patr k najstarm a vznamnm mestm nielen v Preovskom kraji ale aj na Slovenku, ktor charakterizuje vzcna historick architektra. V jej centre dominuje renesann mestsk radnica. Foto: Martin Petrenko

Robert Fico medzi eurosocialistami

Predseda vldy sa 13.3.2008 v Bruseli zastnil na
zasadnut socialistickch a socilnodemokratickch
fov vld, ktor sa tradine stretvaj pred summitom Eurpskej nie. f PES Poul Nyrup Rasmussen
privtal prtomnos slovenskho premira na rokovan a pripomenul, e nvrat strany SMER-SD do radov
PES sa uskutonil na zklade vemi jasnch zvzkov premirovej strany a jej koalinch partnerov,
e na Slovensku sa dodriavaj prva nrodnostnch menn ako aj ich status quo.
SMER-SD nikdy ako politick strana neurobil ni, o by
bolo v rozpore s princpmi socialistov a socilnych demokratov v Eurpe. Je dobr, e sme op v tejto rodine,
do ktorej patrme a verm, e takto to u bude stle, zdraznil Robert Fico. Premir stretnutie socialistov vyuil aj
na viacer bilaterlne rozhovory: so fom PES debatoval o alej spoluprci a s rakskym kancelrom Alfredom Gusenbauerom hovoril o politickej situcii v oboch
krajinch a o slovensko-rakskych hospodrskych vza-

Koalin rada o zaveden eura

Predsedovia a podpredsedovia strn SMER-SD, SNS a S-HZDS sa na

koalinej rade zaoberali najm programom marcovej parlamentnej schdze. Predseda S-HZDS Vladimr Meiar zdraznil, e nie je dvod, aby
niektor z vldnych zkonov nepreli, alebo boli preloen na aliu schdzu. Schvlen by mal by aj kolsk zkon ministra kolstva Jna Mikolaja
(SNS). f SNS Jn Slota by si elal, aby v oblasti nrodnostnho vzdelvania platila reciprocita. V Budapeti je krsna slovensk kola s npisom ako vlak, ale na tejto kole sa vyuuje slovensk jazyk dve
hodiny tdenne. Aj to u maarsk uite, vytkol Slota maarskmu vzdelvaciemu systmu a zrove vyzval politikov SMK, aby v Maarsku presadili tak demokratick zkon ako plat na Slovensku. Ldri koalinch strn jednohlasne deklarovali pred novinrmi podporu zavedeniu
eura v predpokladanom termne od 1. janura 2009. Predseda vldy a
strany SMER-SD Robert Fico potvrdil, e vlda bude pozorne sledova dopady zavedenia eura. Vlda nenech ud napospas pekulantom, kontatoval. Pomoc po zaveden eura by mala smerova najm uom s nzkymi prjmami. Poda Roberta Fica me nasta psychologick problm, ke
udia dostan v pomere ku korunm mal iastku peaz. Vlda bude stri najm ceny tovarov a sluieb. Tam pjdeme vemi tvrdo do niektorch
pozci, uviedol Robert Fico. Zrove potvrdil optovn vyplatenie vianonch prspevkov dchodcom a odhodlanie vldy zachova prsnu rozpotov disciplnu. Koalcia sa v stredu dohodla aj na tom, e prijme tlaov
zkon poda svojich predstv. Koalin ldri by sa mali stretn ete pred
najblim marcovm rokovanm Nrodnej rady SR.
(kr)

hoch. V rozhovore s britskm premirom Gordonom Brownom kontatoval, e medzi Londnom a Bratislavou nie
s bilaterlne iadne problmy.
Jedin, o ns vsostne zaujma, je viac ako 70000 oficilne prihlsench ud zo Slovenska vo Vekej Britnii,
ktor tam pracuj. Verm, e tto udia sa bud postupne
vraca na Slovensko, zdraznil premir.
V rozhovoroch so svojimi partnermi sa premir dotkol aj
otzky zavedenia eura na Slovensku. Poda vlastnch
slov chce ukza, e slovensk vlda je schopn robi
absoltne zodpovedn ekonomick a finann politiku. Sasne chceme ukza a verm, e to dokeme,
e euro bude absoltne vhodn pre SR a jej obanov.
Celkovo sa ukazuje, e by v eurozne bude vemi dobrm ochrannm ttom proti rznym dopadom finannch
krz, ktor sa teraz najm z USA valia do Eurpy a je vemi otzne, i krajiny, ktor bud ma iba vlastn nrodn menu, doku odolva dopadom tchto finannch
(rk)
krz, povedal premir.

PAVOL JANK
Poda informci Lidovch novn zo 7. marca 2008 dve najvie esk slobodomurrske organizcie spoja svoje sily.
Na slvnostnej schdzke Vekej le eskej republiky a Vekho Orientu eskho, ktor
sa uskutonili v sobotu 8. marca 2008 v utajovanej sle v Prahe, sa zlili obe vek le. K
pvodnm 13 lam spadajcim pod Vek lu eskej republiky sa poda publikovanch
informci malo pripoji 7 l
Vekho Orientu eskho. Spojen vek la m zhruba psto lenov.
Na zlen slobodomurrskych
organizci sa nezastnili alie tri, ktor psobia v R. Tie
vak maj dovedna len 150

200 lenov. Okrem Vekej le

eskch krajn je pri alch
dvoch splynutie s hlavnm prdom prakticky vylen predovetkm preto, e prijmaj do
svojich radov i eny, o tradin slobodomurri odmietaj. Zrove so zlenm mala poda
uverejnench informci vznikn aj nov regionlna vek
la slovensk, o je predpoklad pre budce osamostatnenie slovenskch slobodomurrov, ktor doteraz spadaj pod
Vek lu R.
Poda historiky Jany echurovej je slobodomurrstvo jednm z typov organizovania prslunkov elitnej spoloenskej
vrstvy.
Pokraovanie na 2. strane

Rusko: Menej ideolgie viacej potov

Ruskm vobm a kampani, ktor im predchdzala, vsledkom a osobm sa venuje
v mdich viac ako dos pozornosti. Napriek tomu o jednom predvolebnom nvrhu sa vbec nehovor. To, ako vdy na Slovensku vzbudzuje zujem. Necel mesiac
pred prezidentskmi vobami (konali sa 2.
marca) prezident V. Putin navrhol na zhromaden hlavnch predstaviteov parlamentu a reginov (konalo sa v Kremli 8.
februra) zni da z pridanej hodnoty. V
druhej dekde marca, teda po vobch,
ministerka federlnej vldy pre ekonomick rozvoj, (tej vldy ktorej prvm podpredsedom je budci prezident D. Medvedev),
zaslala nvrh na posdenie ministerstvu
financi s tm, aby sa nm zaoberalo u jarn zasadanie dolnej komory parlamentu
dumy.
Je to symbolick prezident V. Putin zaal
svoju prezidentsk ru v roku 2000 tm, e
zaviedol jednotn da z prjmu 13 percent.

DUAN D. KERN
Teraz, osem rokov po a pred oakvanm mjovm uzavretm osemronej ry V. Putina v
kremeskom kresle prezidenta, prichdza nvrh na jednotn DPH pvodn vahy o desiatich percentch sa teraz vykrytalizovali na
12-13 percent.
Hoci ide len o nvrh, ako predpoklada,
e V. Putin by chcel nastpi do vopred
oznmenej funkcie predsedu vldy iba s
populisticko propagandistickm ahom.
Ale bez ohadu na to, ako nvrh dopadne
v dume, podstatn pre pozorovateov je
akm smerom sa uber uvaovanie. Ako
sa dnes vrav filozofia putinovskej koncepcie dan. Je jasn koho si zskala pred
smimi rokmi jednotn 13 percentn da z
prjmu. o by znamenala jednotn DPH na
rovni 12-13 percent, teda s niektormi vnimkami najniia DPH v Eurpe? (Na Sloven-

sku je 19%, najnovie na knihy 10%).

A toto je zaujmav. Jej zavedenm by sa zruila doterajia 10 % da na socilne tovary
teda zvenie pre socilne slab vrstvy by
bolo o dve tri percent. (Zrove by sa ale
zvila da na cigarety, alkohol a automobily
nvrh vak neuvdza o koko.)
Podstatn je vak smerovanie, oakvania od
nvrhu na zavedenie takej nzkej DPH. Predovetkm by sa povzbudil rast ekonomiky najm v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou
prce, investovalo by sa do modernizcie, do
udskho kapitlu a jeho kvality, do vysokch
technolgii alebo vroby s ich podielom. Zvila by sa konkurencieschopnos leglnych
tovarov proti sivej ekonomike, vyberanie DPH
a znenie podvodov s priznvanm DPH. (Odhady hovoria, e v Eurpskej nii ide v tejto
oblasti o okolo 100 milird euro rone, v Ruskej federcii sa to pohybuje okolo 30 milird
rone).
Pokraovanie na 3. strane

ZAHRANIIE

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

TLAK NOVCH CENZOROV

Tak ako v minulom desaro aj teraz sa klad otzky: V
om spovaj vysok popularita a vysok preferencie najvej vldnej strany a menovite jej predsedu a najblich
spolupracovnkov? Samozrejme, e tak ako v minulosti sa
to vysvetuje najrozlinejou
zaostalosou i nevyspelosou volia, verejnosti. V skutonosti ide o prav opak udia vemi dobre chpu o o
ide, vedia narta nielen do
troch, ale aj do piatich. Kad vid, e Slovensko sa stalo
priestorom pokraujcich istiek,
never endig story
vytesnovania novch a novch skupn obyvatestva. Komunisti si machinciami pri
prvch ponovembrovch prezidentskch vobch, ke zrazu jednotne hlasovali za Vclava Havla, zaruili preitie.
Najlepie z nich samozrejme
obiiel autor machinci a neverejnch dohd M. alfa. Ako
inak v Prahe vchodniar. Samozrejme, nov kdrov mlynek naplnili dogmatikmi, milicionrmi, spolupracovnkmi
a inmi nositemi lustranch
osveden a prslunkmi TB.
T posledn odili na Slovensku
za L. Pittnera. V R ete zostali v polci aj dodnes. To vetko sa
dialo za vej i menej podpory a shlasu verejnosti. Na Slovensku vej, v echch menej o om sved dneok o
tom, kto bude na praskom hrade dnes rozhoduj hlasy komunistickch poslancov a sentorov, jednej z troch najsilnejch
parlamentnch strn. Stoj za
vahu i tak usilovn antikomunistick
vpenkrske aenie
a istky na Slovensku mali vznam. Nebolo lepie ma ich
vetkch radej v jednej politickej strane ne vo vetkch? Neda sa odpsa, odvek slovensk heslo, vyui chvu dosta
sa hore i k majetku sa presadilo
o to vmi, m bol tlak novch
cenzorov a novch kdrovnkov

DUAN D. KERN
silnej. Vetkm bolo toti jasn,
e ako pri zmene reimu v roku
1948 sa bude rba les a bud
lieta triesky, e sa zopakuje
rok 1953 aj s jeho menou peaz, ktor mnohch pripravila o vetko, e prde akcia vysahovvania ako bola Akcia
B. Samozrejme, nie u ako
erven, krvav tragdia, ale
ak dos bolestiv namodral
fraka. Jednoducho bolo jasn, e sa spolonos nebude
deli na demokratov a nacionalistov, na Slovkov a Maarov, ale na chudobnch a
bohatch. Ako mi to povedal
znmy v dedinke na hlbokom
junom Slovensku pri ai
dobrho mnohoronho franczskeho koaku, sprvne a
obradne servrovanho, ete
v roku 1992 (!): Duan, my sa
tu nedelme na
Slovkov a Maarov,
iba chamra o m menej ako
p milinov medzi seba nepame. Boe! To boli asy p milinov! oe je to teraz! Ale nejde o hranicu peaz ide o to, e
majetok, jeho vka je hranicou.
Dnes to u kad chpe o om
je spor medzi vldou a skromnmi penzijnmi, dchodkovmi
fondmi. Nonice MAJETNOSTI
SA NAPLNO OTVORILI, NIET
SOLIDARITY S Tmi, O ICH
NEMAJ. Je jasn, e je oraz
menej solidarity tch, o maj
s tmi, o nemaj. Nonice sa
roztvraj natoko, e dnes stoja mnoh pred problmom ako sa
vyrovna s chudobou, ke prde
staroba. Mlad maj tie strach.
Dobre zarbaj a nechc, aby
v budcom Slovensku, kde sa
zmen etnick zloenie, boli
solidrni i u s dchodcami,
alebo socilne slabmi skupinami, o je niekedy, ba asto
to ist. Aj z tohto strachu aia skromn penzijn fondy.
Klesajca solidarita generci
nie je iba u ns. Rozhorene a ako! - proti nim vystupuje jeden z najznmejch nemeckch dchodcov, niekdaj

In svet

kresanskodemokratick minister prce, ktor tto funkciu zastval 16 rokov! Jeho

argumenty sa nelili od tch o
poujeme na Slovensku. U ns
je najbolestivejie to, e solidarita, alebo nivelizcia bola nanten bvalm reimom. Majetok,
ktor bval genercie nadobudli, sa po pde reimu prepadol.

teraj spor o SPP

je len jednm z mnohch prkladov ako. Nov solidarita generci nevznikla. Prchod demokracie, slobody tlae, nzorov,
zhromaovania, nehovoriac o
slobode vierovyznania, o autorite
a sile, ktor nadobudli cirkvi, to
vetko nevytvorilo systm solidarity generci, iba charitu.
Dnes mme na Slovensku nielen dchodcov, ale aj starodchodcov je to nov termn liberlnych reforiem. To s t, ktorm
sa vypotal dchodok z pevne
urenho stropu, vky prjmov,
aj ke zarbali ovea viac nad
tto hranicu. Starodchodcovia
z tohto starobnho pochopitene
vyi nemu.
V ete stle masovej podpore
terajieho predsedu vldy nie
je zaostalos, rurlnos, nzka vzdelanos, nacionalizmus,
sklon k paternalistickmu ttu i vodcovi. Nie je neschopnos pochopi, e lovek sa
mus postara o seba i tupos
ms. Je v tom predovetkm
pochopenie, e na Slovensku
treba trvalo udraten pomery, vytvori dobre spravovan
tt. Pre tie dve tretiny obyvatestva, ktor ij viac i menej pod hranicou priemernho tatistickho prjmu je to
pochopenie, e niektormu z
politikov to musia svojou podporou umoni.
Okrem inho aj preto, lebo
prchod eura v januri 2009
bude o to tvrd, o o m dnes
lovek menej v korunch. udia chc by vlastenci nie kvli trikolram i znakom, ale
kvli udratenm pomerom
v sce malom, ale dobre spravovanom a usporiadanom tte. Povedzme ako v vajiarsku?!?

Kresba: Andrej Mianek

o bude s Kosovom?

Je jasn, e km mu Srbsko neprizn nezvislos, nemono ho uzna. A

snahy Kosova zska lenstvo v OSN s odsden na nespech, lebo
Rusko ale aj na bud proti. Tak, ako niektor eurpske krajiny, medzi nimi aj Slovensko, o naozaj Slovenskej republike sli ku cti. Keby
tu vldol Dzurindistan, ten by u bol dvno Kosovo uznal. Teraz sa tvri ako svt za dedinou. Eurpska nia bude musie vynaklada alie
miliardy na tento precedens. V Kosove je naprklad 50 percentn nezamestnanos, ije tam 50 percent Albncov, ktor s vo veku do 25 rokov (to je ten demografick fenonm). Ale s tam aj vek zsoby zinku.
Na jeho zveadenie pjdu aj nae dane, bez toho, aby sa ns na to niekto sptal. Je to vak v prpade tejto oblasti to ist, ako sypa eur do
Dunaja. Ak sa tento precedens nezmen a naozaj vyzer to tak, e sa
nezmen, zane v Eurpe kraova chaos. Baskovia, Korziania, Sekulsk Maari a mono aj Arabi vo Franczku zan vytvra vlastn tty.

A o bude so Srbskom?

A na tom by nm malo naozaj zlea. Dmitrij Medvedev navtvil Srbsko hne po vyhlsen samostatnosti Kosova. Brat brata jednoducho
nenechal v akej chvli napospas osudu. A o al slovansk bratia?
Netreba sa b, slovensk parlament odhlasoval rezolciu o Kosove
a nie je problm, aby sa do Kosova vydal hoci aj slovensk premir.
A tak by dal svetu jasne najavo, e Slovensk republika nie je iadna
serviln krajina, ale e je suvernny tt, ktor sa riadi nzorom svojho parlamentu, nroda a slunosou a dodriavanm zkonov. Mono si mnoh na Slovensku vimli, ako sa zachovala slovensk katolcka i evanjelick cirkev. Tupo mlia. Ako barani. Ale ve aj v desiatich
Boch prikzaniach s mylienky, ktor nali vyjadrenie v zkonoch
krajn. Naprklad: Nepokradne? Alebo pravoslvni veriaci nie s rovnak veriaci ako katolci i evanjelici? Veobecne sa vie, e Vatikn
sa podieal na rozbit Juhoslvie, ie politikril. Mono sa vak udova slovenskm evanjelikom a aj novmu generlnemu biskupovi,
e necekli zatia ani slovo na obranu Srbov. Srbi sa vdy postavili za
Slovkov, bez ohadu na vieru. Take Srbsku treba pomc aj ekonomicky, ale najm morlne. Ak by nm za to hrozili sankcie E, bolo
by aspo jasn, na o sa to dnes E vlastne hr, ke sa zahrva s
ohom.
DUAN KONEK

Dvojak meter, zjavn i skryt ciele A ROZDCHAVANIE KONFLIKTOV

Vek svetovldny hr
Kosovo je umelo vyklonovan
tt ako produkt politicko-vojenskho ininierstva. Vyhovuje nielen moslimskm fundamentalistom a nacionlnym
fanatikom vntri Kosova, ale aj
zaocenskemu reisrovi tohto aktu. Tmto reisrom zvonka s mocensk kruhy, imperialistick jastrabi z USA. Vbec sa
nerozpakuj pouva vo vzahu k moslimskmu svetu dvojak meter: agresvny voi Iraku a
Irnu a ttorsk voi Kosovu.
Pritom Irak a Irn s len dve tdi vyvjajceho sa konfliktu v boji
o ropu. Irak m za sebou vojnu a
preva okupciu, Irn zatia zava
len zastraovanie.
Vsledkom spomnanho dvojakho metra je plenie americkch
zstav v Irne a ich vyvesovanie a
zboovanie v Kosove. Allah z nebeskch vin sa dozaista nesta
udova!
Kede USA sa vytrvalo starali a
v konenom dsledku aj postarali o vyhlsenie samostatnho
kosovskho ttu (o jeho sa-

mostatnosti sa asom kadeo dozvieme), bud jeho vldni

predstavitelia vemi silno zaviazan vanosou aj poslunosou tak washingtonskmu Bielemu domu, ako aj Pentagonu.
S nijakm odklonom a nevakom sa vo vldnych kruhoch
Kosova nerta, navye k takmuto kroku nie je vhodn psychologick klma ani medzi
kosovskou verejnosou moslimskho vierovyznania a albnskej nrodnosti.
o vlastne zskal Vek svetovldny hr, tento v mocibanch plnoch, intrigch i tokoch nstupca
starovekho Rmskeho impria?
Monos vybudova svoje vojensk zkladne na kosovskom zem, ktorho predstavitelia mu vetko poslune a vane schvlia a
odklepn. V prospech takchto plnov by dopadlo aj prpadn referendum, lebo tak je aspo v sasnosti nlada medzi
kosovskou moslimskou vinou.
Proamerick vsledok takhoto
referenda by v dsledku masovo

Milan Kenda
rozrench ilzii vyznel ako demokraticky prejaven hlas udu.
Ke sa pozrieme na mapu Eurpy
neme nm unikn obraz chystanch vojenskch zkladn USA
na zem Poska a eska, ktor ako podkova zvieraj Bielorusko a Rusk federciu. Kosovsk
zemie tto podkovu dopln o jun rameno. A veru nie je na zahodenie ma vojensk zkladu akoby uprostred balknskeho osieho
hniezda! Lkav predstava pre
jastrabov z Pentagonu.
Provokatvna podpora hry s kosovskm sebaurenm naostatok vytvorila svetov absurditu
dva tty z jednho albnskeho nroda tesne veda seba! Je
to vlastne pokus o rozdchanie novho vojnovho konfliktu na zem bvalej Juhoslvie,
pokus odtartovan z bezpenej vzdialenosti z centier USA.
Americk hospodrstvo je momentlne v krze, nu by neza-

kodilo postara sa o odbyt americkch zbran a inch vo vojne

nevyhnutnch komodt prostrednctvom konfliktu, vyprovokovanho jednoducho krdeou cudzieho zemia v rozpore
so zsadami medzinrodnho
prva. Ameriania by, pochopitene, vzbroj a vstroj predvali Kosovanom, ale nerozpakovali by sa tajne predva takho
produkty prostrednctvom nastrench tretch obchodnch
partnerov, ani samotnm Srbom. Neverte? Spomete si
na obchodovanie poas 2. svetovej vojny! Dnen spomalen dolrov maina by sa takto optovne poriadne rozkrtila
a o je obzvl vhodn v takomto konflikte by museli krvca a umiera americk obania. Amci by iba bohatli a na
rozdiel od Iraku by ani neorganizovali protestn zhromadenia. Tento americk exportn
sen sa pravdepodobne nespln,
aspo sasn triezve postoje
srbskej vldy, zameran na dip-

lomatick arnu, tomu nasveduj. tudenti rebeluj, ale srbsk

vldni predstavitelia sa k tejto nehorznej krivde a poliapaniu zkonov medzinrodnho prva stavaj so zsadnm neshlasom, no
bez nebezpench emci, i dokonca hystrie.
Rovnako zsadovo, estne a neshlasne sa k tomuto umelo vyklonovanmu bbkovmu ttiku, riadenmu spoza Atlantiku,
postavila aj slovensk vlda,
ba vraznou vinou hlasov
aj parlament. Vlda ukzala, e
si ct a uznva medzinrodn
prvo a e jej nie je cudzia ani
mylienka slovanskej vzjomnosti. Nie je vylen, e nm
tento sprvny, hrd a uachtil
postoj Vek svetovldny hr
vrti pri nejakej vhodnej prleitosti, pravdae, rafinovane
sofistikovanm, nenpadnm a
nenapadnutenm spsobom.
Ibae nesprva sa s vazalsky
ponenou poslunosou znamen upevova si autoritu na
medzinrodnom fre.

Dokonenie z 1. strany
Zdalo sa, e je to izolovan prbeh pekulanta na zijskch trhoch. Ctihodn anglick banku to po 230 rokoch jestvovania
poloilo predali ju za jednu libru! Nick po skonen tum pronho trestu dnes vedie rsky
futbalov klub Galway United.
Samozrejme preto, lebo sa vie
obraca a nie preto, e je pako.
Teraz, ke to postihlo Societe
Generale, ktor prila pekulciami dajne jednho loveka
na zijskch trhoch o p milird
a alch tri a pol stratila na vronej bilancii 2007 sa tie tvrd, e to spsobil len jeden lovek. Credit Suisse hovor o malej
skupinke v New Yorku. V globalizovanom finannom svete
to iste neobchdza ani Slovensko. Zatia maj miliardov straty
iba matersk zmorsk centrly firiem psobiacich na Slovensku. Ale podstatn je, e praktiky dnenho finannho sveta,
dnench brz, dnenho Medzinrodnho menovho fondu
a dnenej Svetovej banky nie s
u viac zrukou istoty a bezpenosti, ale naopak obrovskch rizk. Pohyb peaz nm vrazne
ukazuje, ako sa men pomer sl
vo svete. A na to, ako sa men,
budeme musie njs u seba aj
svoju mal, loklnu slovensk
odpove pretoe nijakej globlnej niet. Treba si uvedomi, e
vetci mme na krku splcanie
okolo 200 milird korn, ktor
sme si poiali, ke sme oddlovali slovensk banky, aby sme
ich potom mohli preda rakskym, maarskm i inm bankovm intittom. Nemuseli by sme
o tom hovori, keby nm do u
neznelo tak naliehavo a dveryhodne vbenie dverujte stopdesiatronej sksenosti....

Slobodomurrstvo

Dokonenie z 1. strany
Slobodomurri s v sasnosti
rozren predovetkm v anglosaskom svete a k ich hlavnm zujmom patr filantropia.
esk slobodomurrstvo dosiahlo najv rozkvet za prvej
republiky, ke medzi slobodomurrov patril cel rad vznamnch politikov, umelcov i podnikateov (napr. Edvard Bene,
Alois Ran, Jan Masaryk, Alfons Mucha, nejak as aj bratia apkovci). V roku 1939 boli
le rozpusten. Krtko obnoven boli v roku 1947. Dnen
organizcia zaala vznika po
roku 1989 s pomocou zahraninch bratov.
Obsah filantropickch aktivt slobodomurrov sa vak taj - rovnako ako to, ktor vznamn osobnosti sasnho politickho,
hospodrskeho a kultrneho ivota s slobodomurrmi.
Zo slovenskho hadiska je zaujmav, e le na Slovensku s
ete stle riaden z Prahy, ako aj
to, e sa uvauje o ich osamostatnen. Znamen to, e sasn
vlda SR je kompatibiln so slobodomurrskym hnutm? Respektve, na Slovensku je u zabezpeen stabiln prostredie
pre le v prpade vldy akejkovek relevantnej politickej strany?
Ete inak povedan, vetky relevantn politick strany v SR (a
spravodajsk sluby v SR) s u
dostatone a nezvratne ovldan lami?
To by uspokojivo vysvetovalo
postoj vldy k osobnostiam a obianskym zdrueniam, ktor nie
s riaden lami (doteraz cez
Prahu a v budcnosti priamo z
vych medzinrodnch stred).

DOMOV

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

Neiaduce vyuvanie postavenia a portu na politick ely

Peter astn op hr
Nikto o tom nepochybuje, e Peter astn
bol skvel hokejista svetovej rovne, ktor robil v karire dobr meno Slovensku. o stvra
ako politik, to je u prinajmenej problematick. Zrejme pohol rozumom a dal sa na drhu,
kde sa miliny syp do vrecka naalej. Najprv
ho Dzurinda presvedil, ak pekn port je cyklistika a potom u s nm slvny hr toil pedle po Slovensku i po uliciach Bratislavy ako
pekn bbika a iv pta strany SDK-DS. Nebolo to pre neho mrne, vybicykloval si miesto v poslaneckej lavici v Europarlamente, kde
sa mu syp peniaze ako ke koruoval v Quebeku.
Svoju silu a politick postavenie op dokonale vyuva. On, veliina, ktor hokejov hnutie odmietlo
akceptova a zvoli roku 2006 plne jasne za prezidenta Slovenskho zvzu adovho hokeja, sa
nesmierne urazil a provokatvne odiiel u z rokovania. Ba zobrali mu aj funkciu generlneho manara SZH, ktor tie dobre vynala po finannej
i propaganej strnke. Nespech ho smrtene nahneval a stle to nevie prei. Nevedel a nevie, kam
nameri nenvistn zbra, ako sa pomsti, koho odstreli ako puk. Zamieril na Juraja irokho, predsedu SZH, lebo ten sed na stolike, z ktorej by
chcel dirigova s kapitnskou pskou ON. Nepochodil vak u pri prvch pokusoch.
Chviu akal a zaal teraz pli zo silnejch zbran.
Rozptal afru, pri ktorej ostva rozum st. Op
na prkaz Dzurindu a jeho strany ako dobr pta
pozornosti? Zvolal tlaovku a oznamoval: Napsal
som list prezidentovi Medzinrodnej hokejovej federcie Renmu Faselovi (IIHF). Poslal som ho aj
prezidentovi Eurpskeho parlamentu Hans-Gert
Ptteringovi, prezidentovi Medzinrodnho olympijskho vboru Jacquesovi Roggemu, komisrovi NHL Garymu Bettmanovi i predsedovi Hokejovej
siene slvy v Toronte Billimu Hayovi, hrdo vyhlsil.
V liste pe okrem inho, e iada verejn debatu

k jeho problmom a dva ultimta: Ak sa doteraj predseda SZH Juraj irok nevzd vetkch pozci v slovenskom hokeji, on vystpi za Siene slvy
slovenskho hokeja, kde dostal miesto. Poiada o
stiahnutie zstavy na tadine Slovana s jeho menom (u sa stalo). Pn irok nesmie osta spoluvlastnkom jeho klubu Slovana, pretoe poda
neho je prezident SZH hrozbou pre demokraciu
a integrciu portu na Slovensku. Mus to by skutone vraedn hnev toho Petra.
Neobvykle vek a irok kampa lena Eurpskeho parlamentu. Takmer cel svet m riei jeho urazenos, komplexy, zlos a neukojen ambcie. Neto na pomery v hokeji, lebo
nie s zl, ale na osobu, ktor znenvidel. Vyta jej spoluprcu s TB v rokoch socializmu a
charakter. Vraj bol profesionlny pion lojlny
komunistickej ideolgii a pracoval na podrvan zpadnch demokraci... Nem toho v zsobnku vea. J. irok jeho argumenty odmieta a
dokonca chce svoje meno oisti sdnou cestou. Nemieni odstpi zo svojej funkcie, ve je
riadne zvolen kongresom, ktor prve astnho nechcel. Je ist, e P. astn svojm alm urazeneckm inom nezskal na popularite. J. irok dokonca tvrd, e Peter striea vdy
vtedy ke m jeho, teraz u matersk strana,
SDK-DS problmy. Aj nm sa vid, e sledujeme neiaduce zneuvanie portu na politick
ciele. Ak si astn mysl, e jeho boj njde vo
svete vek odozvu, zrejme sa mli. Iba doma
rozbril kaln vody. Je to dos boh, vyna
osobn problm za hranice vlasti a dfa, e to
pome jemu, jeho strane SDK-DS, hokeju i
slovenskmu portu vbec. Jeho strely s iba
jedovat a sotva mu vojnu vyhra. Peter dva
ultimta, na ak nem prvo. Zrejme sa chce
trochu zviditen, ke je teraz a v Bruseli a
neme s Dzurindom ani bicyklova.

Rusko: Menej ideolgie ...

Dokonenie z 1. strany
Samozrejme, e to prinesie znenie prjmov do ttneho rozpotu
vpadok by mal by okolo jednho percenta v nasledujcich dvoch
rokoch. Pritom tto strata by bola na strane federlneho rozpotu, km efekt zo znenej DPH by sa odrazil predovetkm na rozpotoch reginov.
Pri celej koncepcii vytvrania novho politickho systmu, novho reimu v Rusku, ktor trv od nstupu prezidenta V. Putina
do radu prakticky vo vetkch oblastiach je iste pozoruhodn,
e zaal zavedenm jednej z najnich dan z prjmu v Eurpe
a kon nvrhom na zavedenie najniej DPH v Eurpe. Z nho hadiska nejde o to, ak bude rusk prax. Ide o to, e ns to
upozoruje na to, aby sme na vvoj v Ruskej federcii a osoby
na ele ttu nehadeli vlune cez ideologick i geopolitick okuliare.
Umon nm to zrejme realistickejie pochopi, preo sa v Rusku deje
to, o sa deje. A mono realistickejie sa pozera na autorov zavedenia jednotnej dane u ns. A poloi si otzku i neurobili menej, alebo
horie ako v Rusku. A to ete nehovorme o rozbehnutej energetickej
reforme (najvej v Eurpe) a predaji asti strategickch energetickch podnikov v Ruskej federcii fnskym a nemeckm firmm. O tom
nabudce.

Frantiek Branika

Hral astn hokej

na skale vysokej
Ako hlboko som klesol, aj tak by
si mohol poveda sm pre seba
Peter astn, ktor sa najnovie pustil do kandidta na riaditea STV tefana Nianskho.
Peter astn rozdva dery hokejkou jedna rados na vetky
strany. Ten sa vraj mal ako manar na hokejovom zvze obohati.
Treba poveda, e tefan Niansk je na rozdiel od Petra astnho bohat duchom, ale to zrejme hokejistovi vo farbch SDK
ni nehovor a nikdy ani ni nehovorilo. Bolo by naase zverejni,
ako sa obohacoval na kor hokejovho zvzu Peter astn a potom by sme mali od jeho bohch
trann vo farbch SDK konene pokoj. Nech sa hr s hokejkou
v europarlamente, kde ho u pomaly tie maj na hku.
(jh)

Kresba: PhDr. Peter Gossnyi

Sporn reginy chc zneui aj olympidu

Odozvy Kosova s a v ne Politick

lovek by ani nepredpokladal, e jednostrann vyhlsenie Kosova za samostatn,
bude ma dozvuky a v ne.
Napriek tomu, e najvyie
svetov politick intancie
hlsaj, e Kosovo neme
by a nebude prkladom pre
nijak sporn zemia na svete. Sotva sa vak d zabrni
vekej lavne
a chkam velijakch rebelantov. U je to tu. V ne
bud v lete olympijsk hry a
Tibet, Vchodn Turkestan
a Taiwan, nske sporn reginy, hodlaj zneui olympidu, chc sa zviditeni a
upozorni na seba a na svoje
zmery svet.
Niet o tom sporu, e hry v Pekingu bud vekolep a pre nu
bud azda aj udalosou desaroia. na chce ukza svoju vdnu tvr najm zpadu a ni, o
by ruilo portov sviatok nepotrebuje. Preto bude prsna aj na
skupiny rebelantov z Tibetu, Turkestanu i Taiwanu. Tibetsk budhisti chc protestova proti vojenskej okupcii a preto hodlaj
asto pochodova ulicami miest.
Tri miliny tamojch obyvateov nie s spokojn s okupciou. Chceli by viac samostatnosti
a odchod nskych vojakov. Ich
dalajlma vak olympidu schvlil, podporuje jej mylienky a neiada od ny samostatnos, ale
iba viu autonmiu. Zaujmavosou je, e Tibet chce pripravi

aj protestn vlastn olympidu.

Viu autonmiu by chceli aj
nespokojn Turkestanci zo severozpadu ny. Radikli by chceli a vlastn tt. ije tam osem
milinov moslimskch sunnitov.
nske rady povauj ich as
za teroristov a tm aj za hrozbu
kompaktnosti ny. Dva z monch teroristickch tokov vraj
prekazili v ostatnom ase. Zkodnci prileteli z Turkestanu lietadlom a mali narui prpravy na
olympijsk hry. Teroristi sa vraj
chystaj aj na v tok proti hrm.
Aj Tajwanania vystrkuj op
roky, hoci maj monos i
zpadnm ivotom. T bojuj
za samostatnos
u dlho. S vak sasou
ny, a ak by ju akokovek naruili, na ostrov mieria nske
rakety. Poiadavky Taiwanu
s vak nerelne u od roku
1949. Aj Spojern tty toti
uznvaj, e ostrov, hoci politikou Pekingu neije, je sasou ny.
Kad si vie domyslie, e aj
v tomto prpade ide o zneuitie portu na politick ely.
A niet o tom sporu, e posilujcou injekciou vetkch
rebelov bolo uznanie Kosova. Vea je na svete reginov
v ktorch by chceli radikli
Kosovo nasledova. Azda ich
v predsavzatiach svet zastav,
zatia to aspo rzne vyhlasu(gr)
je.

Za Rudom imrikom Odsdeniahodn metdy demokratov

Vznamnmu bsnikovi, prozaikovi a prekladateovi Rudolfovi imrikovi (18. 7. 1949 v oporni - 10. 3. 2008 v Bratislave) patr dleit
miesto vo vvinovom kontexte modernej slovenskej pozie a osobitne
v sradniciach jej sasnch kreatvnych vbojov, mylienkovch sil a formlnych tendenci.
Pri podrobnejom pohade zistme, e do vnmania a hodnotenia imrikovej tvorby asto vstupovalo privea mimoliterrnych prmes, vyplvajcich z jeho profesionlneho psobenia v exponovanch spoloenskch truktrach. Prve tieto faktory neumoovali vdy plne
oceni a doceni vznam jeho spontnneho lyrickho posolstva, ktor
svojou autentickosou, originalitou, emocionalitou, obraznosou a psobivosou vysoko prenieva ponad hlavy viacerch inch autorov. V
pozii by vak nemali rozhodova rozlin pohyby, hry a gestikulcie
okolo literatry, ale najm suvernne autorsk vkony demontrovan
v samotnch bsnickch textoch. Z tohto hadiska R. imrikovi
patr jednoznan uznanie.
Ak toti poziu podobne ako in druhy umenia charakterizuje vyjadrovanie zkladnch otzok loveka a sveta spsobom sebe vlastnm, teda nezamenitenm, nenahraditenm, nepreloitenm do
inho znakovho systmu, potom meme pokojne a s istm svedomm kontatova, e vere tohto bsnika obohacuj a zrozmeruj
nae bytie schopnosou zachyti najjemnejie signly venosti, ktor
rozochvievaj nae vntorn rezonann plochy aj v zdanlivo vednch, prozaickch a nepoetickch situcich.

Mgr. art. PAVOL JANK, PhD.,

tajomnk Spolku slovenskch spisovateov

stava Slovenskej republiky je budovan na trojdelen ttnej moci na moc zkonodarn, vkonn a sdnu. V prvnom tte sdna moc
mus by nezvisl, do individulneho rozhodovania nesmie nik zasahova.
Preto bolo pre ma okujce, ke poslanec Vladimr
Palko v rmci prerokvania nvrhu tlaovho zkona
pretal nielen vo svojom mene, ale aj v mene F. Mikloka, P. Minrika, R Bauera a D. Lipia protest proti rozhodnutiu Okresnho sdu Bratislava III v kauze
SNS kontra Mikls Duray. Neokoval ma obsah protestu, ale fakt , e na pde parlamentu prilo k nedovolenmu pranierovaniu neprvoplatnho prvostupovho rozhodnutia sdu.
Od vzniku SR je to prv prpad nedovolenho zsahu do nezvislosti sdnictva na pde parlamentu. V prvom tte, ak astnk konania nie
je spokojn s rozhodnutm sdu a m nzor, e
sd nezkonne rozhodol (v danom prpade, e
sa mala obmedzi sloboda prejavu M. Duraya),
sa mono domc npravy viacermi prvnymi prostriedkami (odvolanm, dovolanm, sanosou prokurtora, nvrhom na stavn sd
SR, nvrhom na sd v trasburgu). Odhliadnuc
od toho, kto vyhral sdny spor v prvej intancii,
neshlasm s tm, aby sa v prvnom tte proti sdnemu rozhodnutiu verejne protestovalo a

rozsudok sa pranieroval v NR SR. Je to neprpustn verejne ovplyvovanie rozhodovania sdov. Fakt, e to nie je prpustn, stanovuje aj
zkon o petinom prve, ktor v 1 ods. 2 zakazuje organizova petcie zasahujce do sdneho
rozhodovania.
Pokia ide o slobodu prejavu (vrtane prezentovania
politickch nzorov) aj t mus ma svoje mantinely.
Jednm z nich je aj nezasahovanie do rozhodovacej
innosti sdov. Poda Eurpskeho sdu pre udsk
prva v trasburgu hodn ochrany je ten slobodne
prejaven nzor (politick nzor), ktor m skutkov
zklad a opiera sa o nejak fakty. Aj ke mono slobodne vyjadrova voj nzor v prpade, e sa nm dotkne es alebo dstojnos fyzickej alebo prvnickej
soby a t poiada o sdnu ochranu, sd mus kona a
skma aj to, i je to vrok urliv, alebo dehonestujci. Kee aj sudca me by omyln, npravu mono zjedna spomenutmi prvnymi prostriedkami. V
prvnom tte nemono vak voli cestu kritiky sdu
v tlai, podvanie petcie proti rozhodnutiu sdu, alebo cestu verejnho protestu proti rozhodnutiu sdu.
Ak tvrdme, e sme demokrati, nememe uplatova
nedemokratick metdy. A to ani vtedy, ke sa to zd
by politicky vhodn.
Katarna Tthov, podpredsednka
stavnoprvneho vboru NR SR.

sentencie
Milan Kenda

V om bola chyba?
Predovetkm v tom, e klasikov marxizmu vystriedali paranoici marxizmu, ktor fyzicky likvidovali talentovanch
praktikov marxizmu.
o nm zostane?
Zlodeji nm ber peaenky, exektori star kodovky,
policajti vodisk preukazy,
bankri roky, politici ilzie a
intelektuli legendy. o nm
zostane?
Mladmu
vskumnkovi
Nevyobre prsub grantov
od vedeckch ignorantov!
Diagnza literrnej
vedy u ns
Malr Mikula!
Nemaujte erta
Nemaujte erta na stenu!
Fedor Gl by si to mohol vysvetli tak, e chceme, aby sa
k nm vrtil.
o ak vyuije
prleitos?
Dejiny sa vraj opakuj. Len
aby si Budaj nenatiahol znova budajku, nevyplhal sa na
nedopatrenm nerozobran
tribnu a nezaal ohlupova
pubertiakov!
Zl sprva
Dva najohrozenejie druhy:
ussurijsk tiger a slovensk
dchodca
m sme obohatili
demokraciu
Koncentrky na Sibri s vynlezom stalinkov, koncentrk v hornom poschod televznej budovy vynlezom
tuzemskch materkovcov.
Pokrok
Pokrok sa predsa len presadzuje! Namiesto krvavch
rmskych hier tu mme stupdne hry televzne.
Sentencia nielen
indinska
Akkovek maslo na hlave
perfektne zakryje nelncka
elenka.
Smutn zistenie
Nevieme sa preda, ia, vieme sa zapreda.
Pouen kapitalizmom
V naom vskumnom stave
je iba jeden vedtor. Ostatn
s predtori.
Opraven prslovie
lovee, pom si sm, aj
ombudsman ti pome!

NZORY

SLOVENSK ROZHAD

Usiluj sa oierni SMER-SD

Dennk SME sa snail rozpta zaiatkom
minulho tda kauzu okolo ttneho tajomnka na ministerstve vstavby a regionlneho rozvoja SR Martina Glva, ktor je zrove krajskm predsedom strany
SMER-SD v Bratislave a lenom Predsednctva strany SMER-SD. V lnkoch, ktor
nepredstavovali ni in ako sple rznych
personlnych prepojen a firiem, sa rovnako
snaili oierni dobr meno strany SMERSD a zaplies ju do akejsi retitcie, ktor
sa mala realizova v rokoch 2003-2004,
kedy bol SMER-SD v opozcii a teda nemal
absoltne iadny vplyv na chod Slovenskho pozemkovho fondu (SPF), na ele ktorho stl nominant SMK a bol pod absoltnou kontrolou vldy Mikula Dzurindu.
SMER-SD sa ditancuje od lnkov v dennku
SME a iada verejn ospravedlnenie
Strana SMER socilna demokracia sa plne
ditancuje od dnench lnkov, ktor uverejnil dennk SME pod nzvami Aj Smer m Vek Slvkov a Firma blzka Smeru zarobila na
retitcii. Spomnan titulky povaujeme za
hlboko zavdzajce, klamliv, hrubo skresujce realitu a pokodzujce dobr meno strany SMER-SD. Strana SMER-SD by chcela drazne vyzva dennk SME, aby jasne preukzal
spojitos medzi stranou SMER-SD a spomnanou retitciou, a nie hovoril iba o akchsi pomyselnch a fiktvnych personlnych prepojeniach na stranu SMER-SD, lebo v opanom
prpade bude SMER-SD nten riei spomna-

n lnky sdnou cestou za pokodenie dobrho mena.

SMER-SD chce v tejto svislosti zdrazni
niekoko dleitch faktov:
1. Akkovek podnikatesk alebo in aktivity ktorhokovek lena strany SMER-SD s
jeho skromnou zleitosou a nie je v iadnom prpade mon ich spja priamo so stranou SMER-SD.
2. Je dostatone znme, e v prpadoch, kedy
sa jasne preukzalo pochybenie zo stany nejakho lena strany SMER-SD, bola nekompromisne vyvoden politick a personlna zodpovednos.
3. SMER-SD bol v obdob, o ktorom pe dennk SME, v opozcii a teda nemal absoltne
iadne monosti ovplyvova retitcie a nemal
iadny vplyv na chod SPF v uvedench rokoch.
Ak sa teda vyskytli nejak pochybenia a nekal retitcie alebo prevody pozemkov, je za
to plne zodpovedn predchdzajce vedenie
SPF na ele s nominantom SMK a teda predchdzajca vlda na ele s Mikulom Dzurindom.
V zvere by sme preto chceli vyzva dennk
SME, aby sa strane SMER-SD verejne ospravedlnil za takto kandalizciu a pokodenie
dobrho mena. Zrove musme s poutovanm
kontatova, e dennk SME je vo svojej nenvisti voi strane SMER-SD a vlde SR, ochotn urobi a napsa okovek, len aby pokodil
dobr meno strany SMER-SD alebo vldy SR.

Vyhlsenie ttneho tajomnka

MVaRR SR Martina Glva k informcim dennka SME

Je absurdn toi na predsedu vldy

SR Roberta Fica a stranu SMER socilna demokracia v svislosti s dajnou kauzou na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), o ktorej informoval
dennk SME a v ktorej mal dajne figurova ttny tajomnk ministerstva
vstavby a regionlneho rozvoja SR
(MVaRR SR) Martin Glv, nakoko ide
o obdobie rokov 2003 a 2004, teda
obdobie druhej Dzurindovej vldy, kedy
bol SMER-SD v opozcii a Martin Glv
nebol stavnm initeom. Aj napriek
tomu prehlasujem, e v prpade, ak mi
mdi doku osobn as a zodpovednos za rozhodnutia Dzurindovho
SPF, prpadne nadobudnutie vlastnctva predmetnch pozemkov, som pripraven okamite vzda sa funkcie ttneho tajomnka MVaRR SR, aj napriek
tomu, e som na tento post bol menovan v roku 2006. Cel angaovanos
dennka SME a vkon, ktor predviedol, povaujem za koordinovan akciu
zo strany SDK a dennka SME za elom prekrytia vntornch problmov s
demokraciou v SDK.

Katarna Klianov Rsov,

JUDr. Martin Glv,

hovorca strany SMERSD

ttny tajomnk MVaRR SR

utlaj duchovno
Duchovno je dnes utlan predovetkm zkladnm princpom spolonosti redukciou loveka na inteligentn zviera, pre ktor je charakteristick ivony pud dominantnch samcov odohna alebo zabi kadho konkurennho jedinca. Som vak presveden, e lovek nie je iba
zviera a prve duchovn kultra loveka je jedin inn nstoj na poudtenie udskej elmy. Mono na to raz prdu aj kompetentnej udia
a hdam vtedy u nebude neskoro. In faktory, ktor utlaj duchovno, prinaj paradoxy civilizanho vvoja. Naprklad pota a internet
s vbornmi pomocnkmi duchovnho rozvoja loveka, ale mu ma a
maj aj negatvne dsledky. V zplave informci a elektronickej komunikcie nemme as na zloitejie mylienkov procesy, na sstredenie
sa, na rozoznvanie dleitosti. Nedvno som tal, e prca pod ruivm tlakom e-mailov a mobilnch telefnov zniuje IQ o 10 bodov, priom pre porovnanie - prca pod vplyvom ahkej drogy zniuje IQ o 4
body. udia sa asto usiluj vyriei vny problm, ktor je u vyrieen, ale nemu sa to dozvedie - pre mnostvo nepodstatnch informci, ktor ich neustle pohlcuj. Preto je dleit aj informan hygiena.
Vedie si vypn mobil i pota. Nereagova na vetky e-maily a podobne. ahie sa to hovor ako rozumne uskutouje. PAVOL JANK

Ppp a ppp

Za nvrhom Mikula Dzurindu predsedovi vldy, aby opozcia

mala svojich zstupcov v komisich rozhodujcich o vstavbe
dianic cti plyn. Sm predseda SDK priznal, e ak sa hovor
o privatizcii SPP, tak by sa malo aj o vstavbe dianic, lebo do
nich pjde tri krt viac peaz. Robert Fico odpovedal Dzurindovi ponukou, aby boli zriaden v parlamente vyetrovacie vbory,
v ktorch by mala opozcia svojich zstupcov, o vak predseda SDK prkro odmietol. Jednoducho chce as SDK v komisich vyberajcich dodvateov dianic.
Dzurinda zjavne chce kritiku za zbabran privatizciu v SPP a v alch
strategickch podnikoch, ktorch vpredaj riadil v ase, ke bol premirom, prekry niem inm. Argumentuje slovami, e v parlamente
sa maj prijma zkony a nie vyetrova. Ak si to naozaj predseda
SDK mysl, mal by teda presadzova v parlamente kontrolu vldy pri
vbere dodvateov na dianice zkonnou cestou. Nie akmsi pridruenm svojich politickch nominantov do komisi, ktor bud rozhodova o dianinom programe.
Navye zrejme predseda SDK artoval, ke hovoril, e po roku
1998 on ako premir presadil kontinuitu vo vstavbe dianic.
Realita bola predsa plne in. Prve za Dzurindovej vldy dolo k zastaveniu vstavby dianic, ke sa naraz ocitlo na dlabe
poda odhadov z tch ias takmer 30 tisc ud. Ak berieme do
vahy multiplikan efekt, e jedno miesto v stavebnctve viae
na seba a p inch pracovnch miest v inom odvetv nrodnho hospodrstva, tak chpeme prepad zamestnanosti, ak vtedy od roku 1998 nastal na Slovensku.
iados Dzurindu, aby SDK mala lenov v komisich na dianiciach
je udn, ve to ist me iada zvyok opozcie. Ak by tam mal by
Dzurindov zstupca, tak potom hdam aj zstupca od KDH, i SMK?
Prpadne aj zstupcovia z kadej koalinej strany a politika sa tak stane komisiou na vyberanie vhodnch dodvateov verejnch projekto?
Projekty verejno skromnho partnerstva ta predseda SDK s
anglickou vslovnosou ppp, hoci po slovensky by sa skratka PPP
mala ta ppp. Tento fakt o niom sce nesved, ale vyvolva
smevy. Akoby pred sviatkami jari ppali prve vyliahnut kuriatka. Teraz sa liahnu opozin poiadavky, o ktorch by sa malo v demokracii
hovori v parlamente. Mali by sa dosta do praxe zkonnou cestou a
nie politickm rozhodnutm ako si to predstavuje Dzurinda, kee rozStanislav Hber
hodnutie chce od premira.

Novinrom neveria

Je to skutone zaujmav. m viac mme tzv. mienkotvornch novinrov, tm je ich dveryhodnos v oiach verejnosti menia. Aby sme
vak boli objektvni nie je to iba slovensk problm.
Jedna znma medzinrodn agentra pre vskum verejnej mienky
uskutonila prieskum v 23 krajinch sveta. Otzka znela: Dverujete tomu, o tate v novinch, povate v rozhlase a vidte na televznej obrazovke? Vo vetkch prpadoch ilo o domcu tla, televziu a
vlastn nrodn rozhlas. Vsledky boli skutone okujce a nau novinrsku obec me tei iba skutonos, e na zklade tohto prieskumu novinri nemaj dobr poves ani v zpadnch krajinch. Vo
vajiarsku, naprklad, novinrom dveruje iba 35 ud zo sto, v Raksku 17 a v Nemecku dokonca iba 10 percent! Prieskum ale priniesol zaujmav poznatok: v takmer vetkch sledovanch krajinch obania viac dveruj politikom, ne novinrom! Najvia nedvera
voi novinrom panuje v Bulharsku - 92 percentn nedvera, o jedno
percento lepie s na tom v eskej republike. ei svojm tradinm
humorom doku si vetko vysvetli. Tak naprklad pred rokom podpredseda vldy, minister ivotnho prostredia a predseda parlamentnej Strany zelench Martin Bursk (to vetko v jednej osobe) poda
eskch mdi ete v minulom roku poas nvtevy Pakistanu zahynul pod lavnou. Niekde inde by si M. Bursk mohol saova, e takto sprva v jeho rodine a medzi priatemi i znmymi mohla vyvola
vek zrmutok a ok, ale napriek svojmu hnevu nepodnikol ni. Asi
si uvedomil, e urite jeho prbuzn nepatria medzi tch, ktor veria novinrom. Tak tto informciu preili bez hony.
Ak je vak situcia u ns na Slovensku? Novinrom dveruje iba
kad tvrt oban a pribline toko aj politikom. Aspo v nieom s
si takmer plne rovn...
(mez)

Marec 2008

Na slovko,

priatelia

MILAN PIOVARI
Bol to tak udn lovek. Oi
upret na povalu, nad niem
rozmal a do roboty sa nepal. Bol majstrom na ninerobenie. Ale zvykli sme si
na neho. Vedeli sme, e pije
kvli svojim zle vychovanm
deom. Odchdzal z prce
kvli problmom s manelkou. Hdal sa so spolupracovnkmi vraj ho nevedeli pochopi. asto prichdzal
neskoro do prce kvli dopravnm prostriedkom. Ke
si kpil auto, vynechval cel
smeny kvli autoservisu.
Ke zavolali manelku, aby
dorieili oemetn prpad jej
manela, najprv si vetko vypoula a potom sa rozplakala. Ja to u nemem vydra,
ivot s nm je neznesiten
kvli jeho alkoholu nemaj deti iadnu vchovu, stle
sa hdame on potom nejde
do prce, a ke, tak neskoro.
Rodiia nm kpili zo svojich
spor auto a to je ete horie. Pribudol al problm

autoservis. No povedzte, je to
ivot...?
Nie je to tak dvno, o v istom
podniku vytvorili nov fovsk funkciu. Mu ou poveren zasadol do kancelrie so
starm rozheganm stolom
a dvoma drevenmi stolikami. Potom si zaal vola jednotlivch vedcich. Pri rozhovore s nimi nikdy nezabudol
zdrazni, e odteraz sa bude
pracova po novom, novmi vedeckmi metdami, e
prtipkreniu raz navdy odzvonili. Od kadho z nich si
vyiadal nvrhy, ako chc alej na svojom seku pracova.
Potom sa nov f na dlhie
odmlal. Znova sa ozval a na
celodennej porade. Riadite
ho dal ostatnm za vzor. Vetci pritakvali, len na chodbe
sa cez prestvky tko epkalo, e to, o navrhol nov
f, sa vlastne u nich u dvno rob, e sa vlastne ni nezmenilo.
T objektvnej vak predsa
priznali, e osi no. Kancelria novho fa iarila novuikm nbytkom, koenkovmi kreslami a podnikov
vodi vozil navye jeho syna
do klky...

Kosovsk plamene u horia

Politika E voi Srbsku u m nielen svojich mtvych, ale plamene v

Mitrovici u zanaj nabera na intenzite. Tibet je zasa vonm pokraovanm nebezpenej hry, ktor zaalo E spolu s USA v Kosove. To
ist mono aka aj v alch podobnch reginoch, i je to u Abchzia, alebo dokonca aj Tajwan. Bezbrann Srbi v Mitrovici dokonca
dokzali porazi aj franczsku lgiu, ktor sa musela stiahnu. Srbsk
zlos bude do volieb 11. mja tohto roka nabera na intenzite a s tm
treba jednoducho pota. Srbi najnovie iadaj, aby si Rusko vytvorilo svoju zkladu v Srbsku, tak ako maj USA svoj Bondsteel v Kosove. Organizcia Spojench nrodov by si mala plni svoju funkciu a
NATO by sa do toho jednoducho miea nemalo.

Naiel sa partner?
So schvlenm Lisabonskej
zmluvy najnovie zaali vha
aj Poliaci. Nie je im po chuti,
lebo sa ctia vekm nrodom
a zd sa im, e s troka diskriminovan v E. Ak neprejde Lisabonsk zmluva v referende v rsku, jednoducho
nebude plati. Slovensk opozin vhanie teda m svoje korene a vhonky. Je jasn, e Lisabonsk zmluva nie
je po chuti Amerianom, ktor maj ekonomick krzu, priom dolr pad a euro stpa
a mocensk vplyv USA kles
merne dolru. Rusk rube

sa zana vzmha, rovnako

ako nska mena. Ameriania
by tak chceli premeni NATO
na suplujce OSN v Eurpe,
samozrejme silov.
Eurpski politici sa pritom zaoberaj prkotinami, namiesto
toho, aby sa zasadili za svojprvnu a stabiln Eurpu. Naozaj bude zaujmav, ako sa
bude slovensk opozcia sprva pri schvaovan Lisabonskej zmluvy, to, e m problmy je jedna vec, ale zvzky
voi sfram vplyvu je zasa in.
A zvzky treba plni.

DUAN KONEK

GLOSR Slovenskho rozhadu

Nenvis namiesto vecnej
diskusie?
Politick ivot prina mnoh dobr a prirodzen javy, ale aj tak,
ktor by nm mali by cudzie naprklad nenvis. Star filozof Sinoza nazval nenvis pravm opakom
lsky. Poda neho vznik z bludu,
vychdzajceho z domnienok. Ak
nieo nenvidm, ochudobujem
sa o nieo, ke milujem, som bohat o to, o miluje. Molir nm
svto-svte dokazuje, e nenvistnci zomieraj, ale nenvis nie. A
ete sa pozrime na nenvis z vedeckho hadiska. Je to emocionlny postoj jedinca k osobe i
skupine osb, k objektu i situcii, charakteristick silne prevanm odporom, spojenm tendenciou kodi.
Nu, mnoh diskusie medzi naimi
politikmi, ich neraz zlostn vpady,
dvaj za pravdu starm mudrcom.
ia, ale pokodzuj ns vetkch.

me si otzku, kde sa to u nich

vzalo? Uvaoval som nad tm a
mono som naiel odpove. Do
nho bytu vedie chodba, kde
s vetky dladiky siv a iba
jedna-jedin je hned. Po ase
som si na to zvykol radej nevkus ako dieru. Podobne to bolo
s vplou skiel na balknoch
mali velijak odtiene. Pomyslel som si, radej nevkus ako m
nieo spadn na okoloidcich.
Bavork, ktor majite zaparkoval pred kaviarou, mal v okne
zavesen opiku na gumike.
Uptal ma tento nevkus. Majite sa pochvli, e ju m z Holandska. Idem alej a vidm na
trikch chlapcov pitonkov a
pod nimi npis Milujem zabijakov. Sused na mj prekvapen
pohad len ospravedlujco zahundral, kde sa to v tej mldei
berie, ke nem ani kska estetickho ctenia, a odiiel po hnedej dladike, popri nevkusnch
Nevkus okolo ns
balknoch i govitej opike na
Neraz sa zamame nad este- gumike.. Ozaj, kde sa to v ns
tickou rovou nho okolia, berie? Ani nestam domyslie,
najm mladch ud, a kladie- ke vidm zanedban vianon

pta, ktorm mi obchod oznamuje, e na Vianoce by sme mali

ma vetci gule. Ale ani kultrne
intitcie nezaostvaj v tomto
smere. Rdio Best vta portrtom prernho mua ktor pripomna mafina. Okolo neho
kadodenne jazd elektrika,
ktor nabda vyplazi jazyk fajeniu. Ke dopisujem tieto riady, Slovensk rozhlas vyhlasuje
aksi sa fotografi s vyplazenmi jazykmi a vraj sa chystaj
najlepie odmeni...
Ova zal slva
literrnej tefnky
Bratislavsk kaviare tefnka, v
ktorej sa kedysi stretvala slovensk literrna smotnka, prestala plni tto lohu, ke sa predajom dostala do rk neslovenskho
investora. A priiel 21. februr
2008. V ten de tu prezentovali
knihu Ivana Szaba Prbehy primov s ilustrciami Milana Stana.
U program na pozvnke dval tui, e nepjde len o debut knihy ale
stretnutie bude spojen s kvalitnm

kultrnym programom. Tak ako to

vdy bva, ke Vydavatestvo tdium humoru a satiry v spoluprci so Spektum ART, s.r.o., nieo
organizuj. U sama kniha Prbehy primov je atraktvnou tmou
a zaujmavm bol aj kultrny program. Vetkm oivil zal slvu literrnej tefnky doc. Mgr. Art. Juraj
Sarva, spevom spestrila Darinka
Laiakov, vystpil prim Berky
Mrenica i husov virtuz Rastislav
po, prehovoril Slvo Kaln i autor knihy leopoldovsk rodk Ivan
Szab. Vynikajca bola atmosfra: nekonfliktn stretnutia lenov
spisovateskej organizcie i oboch
novinrskych organizci nie slovenskch novinrov a Syndiktu
slovenskch novinrov. Zabudlo sa
na malichern spory, ovala niekdajia atmosfra kaviarne tefnky
s literrnou diskusiou. Je poteiten, e spolonos Spektrum ART s
JUDr. Duanom Kollrom usporiadala vea folklrnych podujat, na
ktorch vystpili primi a in interpreti udovho umenia, o sa aj na
tomto stretnut plne potvrdilo.

PhDr. Milan Piovari

ROZHOVOR

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

Mat Kuera na besede v nii slovenskch novinrov v Bratislave

Pni, zastavte sa, ve to je nehorznos!

Ctime sa asi tak ako v tridsiatych rokoch minulho storoia za eskoslovenskej republiky - zaal svoje vystpenie profesor Kuera, a pokraoval:
Vtedy bola posledn vek diskusia
o existencii slovenskho nroda, tej
predchdzala diskusia v roku 1914,
pred prvou svetovou vojnou len tam
Slovensko nemalo partnera do diskusie. V tej diskusii bola zastpen len
maarsk veda, ou reprezentovan
nzory rezonovali poas celho obdobia i poas Hortyovskho Maarska. Tvrdili, e Slovci nie s potomkovia starch Vekomoravanov, lebo
t vyhynuli, Slovci to s len zmieanina Valachov, echov a Rusnov od
14. 15. storoia, a preto Slovci nemaj svoju historick vlas a s len
prielcami a njomnkmi v tejto krajine.
To je zhruba tza, ktor sa opakuje dodnes. To vidte aj na futbalovch tadinoch ke roztiahnu transparenty: Slovci nemte vlas, ste nm otroci a budete
nm sli aj naalej, konkretizuje situciu profesor Kuera a pokrauje: Zostalo to niekde zakorenen, neviem preo. Toto sa opakovalo, u vtedy, ke sa
Slovci zaali politicky uvedomova, ke
spolu s Rumunmi uzavreli spoloenstvo v
starom Uhorsku, aby rieili svoje politick a nrodn otzky.

okujce stanie
obyvatestva

Do roku 1728 nikto nevedel kto v Uhorsku ije, nebolo stanie obyvatestva.
Prv stania zaali v 20 30-tych rokoch 18. storoia a nastal ok. Zistilo
sa, e v Uhorsku ije necel tretina, 26,8
percent Maarov. Ostatn obyvatestvo
tvor alch es nrodnosti Slovci,
Rusni, Slovinci, Chorvti, Srbi, Rumuni
a Nemci. Tento ok potom rieila maarsk politika brutlnou maarizciou, ktor nastpila koncom 18. a zaiatkom 19.
storoia. Dokeme dnes presne identifikova, preo nastpil tak pohon na Slovkov. Bol to strach zo slovanskho obkenia Uhorska, upresuje historik.
V tridsiatych rokoch minulho storoia,
sa znova otvorila otzka etnogenzy Slovkov, celkom zkonite, pretoe prila na
nae univerzity dobre vystrojen, vedecky podkut garnitra eskch profesorov. Vaka im za to, e pozdvihli slovensk vedu na profesionlnu rove, ale
dostali aj politick lohu, ktor sa od prijatia stavy eskoslovenskej republiky v
1920 kreovala v eskom prostred. V stave sa prijalo, e je iba eskoslovensk
(rozumej esk) nrod. Bola to vlastne
asovan mna, na ktorej sa nakoniec aj
rozsypala eskoslovensk republika.

eskoslovensk nrod

Pni profesori dostali politick lohu

presadzova ideu jednotnho eskoslovenskho nroda. Nezazlievam
to, lebo viete ako eskoslovensko
vznikalo. Za chrbtom malo takmer 4
miliny Nemcov. Ak by sa do republiky nekooptovalo Slovensko a Podkarpatsk Rus, nikto z Dohodovch vemoc by nebol shlasil s nrodnm
ttom. Bol by to vemi chab nrodn tt, v ktorom by neslovansk element tvoril skoro polovicu, hovor
profesor Kuera. V tomto ohade bolo
genilne videnie tefnikovo, Masarykovo a v tom ase aj parske videnie Beneovo.
Profesori, najm Albert Prak, Vclav Chaloupeck a in zaali ri svoju
teriu. Chaloupeckho kniha Star Slovensko vynikajco zmapovala situciu
najstarch dejn Slovenska, ale vylo mu
to vemi zvltne so Slovkmi. Osopil sa
vemi oprvnene proti maarskej vede
tvrdil, e zpadn Slovci a po rieku
Hron s potomkovia Vekomoravskch
predkov, ale je to nrod eskoslovensk,
ie esk. Stredn Slovci nie. Na stred-

nom Slovensku, poda Chaloupeckho,

boli len hlbok lesy, v ktorch ila iba divok zver. O vchodnch Slovkoch hovor, e s potomkovia Bulharov a e nemaj ni spolon so Slovkmi. Takto
bola etnogenza Slovkov, publikovan v
tridsiatych rokoch.
Do toho priiel zpas o jazyk. Profesor
Vny vstpil do normotvornho procesu
slovenskho jazyka. Vtedy nastala nov
situcia v tom, e u bola vonku prv garnitra slovenskej inteligencie, odchovan
sce eskmi profesormi, ale ktor si uvedomovala svoj etnick slovensk pvod a
pustila sa do zpasu. S Chaloupeckm
zaal polemizova Daniel Rapant, (jedin slovensk vedec-historik, ktor dostal
profesru ete za prvej republiky). alej
Hava a Varsk (neskor profesori),
ktor boli v seminri V. Chaloupeckho.
Medzitm Elemr Myus, ktor m slovensk pvod naznail, e museli by nejak Slovci aj v Turci, lebo u tam nali Blatnick me, o ktorom sa vedelo, e
je z 8. storoia. (Je uloen v budapetianskom mzeu). Aj niektor Maari ctili,
e tza Chaloupeckho neobstoj, e na
strednom Slovensku muselo by starie
osdlenie. A rozptala sa diskusia o etnogenze a osdlen.
Ke toto teraz spomnam, mm dojem,
v svislosti so sastnmi tokmi v mdich, e dejiny sa zastavili a e my sme
znova v tridsiatych rokoch minulho storoia przvukuje profesor Kuera.

bec nem paralelu v Eurpe. Mono trochu rov. Aby sa niekde zrodil
nrod, ktor len krtke obdobie mal
svoje poiatky ttnosti a potom preije tisc rokov bez politickej autonmie, bez teritorilnej autonmie, bez
kultrnej autonmie to je jedinen.

ich neber ako nrod. My patrme k tomu

typu nrodov, ktor si udrali svoju podstatu bez ttu. Takchto nrodov je viacero.
K tomu, aby nrod bez ttu vznikol,
je potrebn zemie a ud, ktor na
om ije.

Politick rasizmus

Reakcia na premirove vroky o starch

Slovkoch bola veden dokonca s dvkou politickej nenvisti, a povedal by
som, politickho rasizmu. Lebo to u nie
je ben politick zpas. Mdi si pod
svoju zstavu zhromadili druhotriednych historikov, ktorm zaal veli komisr slovenskej historiografie Duan
Kov. A sa naplili slovensk historici.
Tridsaes vnych vedcov, uznvanch
doma i v zahrani, vydalo manifest, ktor
im dlho nechcel nikto publikova. Museli pozdvihn svoj hlas proti tejto chske.
Pni, zastavte sa ve to je nehorznos! Publikovali sme mapy a ukzali,
e nikto vo svete dnes u nepochybuje,
e Slovci jestvuj u od 6. storoia na
mape strednej Eurpy. Pochybuje jedine nejak politick garnitra, ktor ije
na Slovensku a ktor v jednej chvli urob brutlny tok. Keby ilo len o novinrov mohlo by sa hovori o ich nedovzdelanosti, ale zaalo sa to ri v masovch
nkladoch a urobilo to prievan v hlavch
nroda. Ukzalo sa, e otzka etnogenzy je citliv problm, e tento nrod nem ujasnen zkladn otzky
svojej existencie. Mme u 15 rokov
vlastn tt. Rozmal som i zaali tieto toky t, ktor tento tt nechc? Viete o je na tom okujce? T
zasnvan masarykovsk republika,
ktor tak strane vyznvaj niektor,
ktor nechceli samostatn Slovensko,
trvala iba o p rokov dlhie ako dnes
trv Slovensk republika. Mnoh, ktor sme stli pri zrode Slovenskej republiky, a ja sa k tomu hlsim, bol
som pri tom, sme boli svedkami, ako
po federlnom parlamente vykrikovali niektor slovensk poslanci (dnes aj
adept na prezidenta) to je zrada, to
je Mnchov, budeme vs vea. Takto
reagovali na osamostatnenie Slovenska niektor federlni poslanci, povedal doslovne profesor Kuera.

A tento nesvojprvny nrod sa kontituuje v plnoprvny eurpsky nrod

a dnes m svoju zstavu v spoloenstve eurpskych nrodov. A predstavte, si nai susedia Moravania u v 12.
storo dostali markgrfstvo, mali
svoj snem aj mince a neudrali si nrod. Ani pokus o trojfederciu, kedy
sa jeden a pol milina prihlsilo k Moravskmu nrodu nevyiel, nedokzali sa kontituova nrodne. Alebo
pome k Bavorom. T ete v 16. storo mali svoj tt, dnes s ako spolkov republika sasou Nemecka.
Vieme ukza dva typy nrodov. Jedny
vznikali na bze starch politickch celkov, ttov Franczi, Angliania. A potom s nrody, ktor vznikali v mnohonrodnostnch zoskupeniach za vemi
zvltnych okolnost.
Ale Slovci s tu. Prognzy, e vznikne
jeden socialistick nrod ako hovoril sdruh Stalin, sa nekonaj. Ani transformcia
tejto mylienky, e vznik jeden eurpsky
nrod, sa nekon. Nemci chc by Nemcami, Franczi Franczmi, at. Budeme ma jednu menu, ale budeme spoloenstvom nrodov, budeme sa odliova
jazykom, kultrou. Preto aj t proroci, ktor spochybovali etnogenzu nho nroda zistili, e je to tak. Spjala ich tak
Havlovsk ndej. Havel hovorieval: To
ni, e sme sa rozdelili, a Slovci zmdrej, oni sa vrtia. Ale v tomto zmysle
vlastne vemi nemdrieme.
Chcem poveda, e ke rieime
otzky etnogenzy svojho nroda,
svojho jazyka, svojho ja, nie sme nejak smieni nacionalisti, ktor tvoria
vyboenie z eurpskych dejn. Vbec
nie. Stojme pevne v Eurpe na tchto
zkladoch teoreticky, historicky, moEtnogenza nroda
censky. Sme spolutvorcami Eurpy,
Mnoh tieto otzky sa vynraj preto, e patrme do nej a tak sa aj sprvajme
jedna as slovenskej inteligencie nevie a skmajme svoje vlastn veci, zdkde stoj. Teoretici spoloenskho vvo- raznil profesor Kuera.
ja a nroda zaspali hoci Eurpa alej pokrauje v diskusich.
Etnogenza nrodov nie je porovna- Vznik nroda a ttu
ten ako vajce k vajcu. Ke skma- S nrody bez ttov a s tty bez nte etnogenzu nroda, zistte, e nie rodov. Naprklad Rakania: mali tt a
s paralely. Etnogenza Slovkov v- nemali nrod, a ani vemi nemaj. Nemci

V etnogenze Slovanov sa veobecne prijal nzor, e nepatrme k udu

Luickch popolnicovch pol, neili
sme pri dolnom Dunaji a odtia sme
sa rozili, ako hovorili niektor terie.
Ukazuje sa, e pravlas Slovanov je
medzi riekami Odra a Dneper. Sme
nrod, ktor neil pri mori, sme nrod
dedinanov, nai predkovia ili v moiaroch.
Prv raz pouil slovo Slovania byzantsk historik, Prokopios, ktor bol v
slubch vojvodcu Belizara (6.storoie) hovoril: s tam na severe rzne kmene maj rzne pomenovania a
spolone sa nazvaj slovieni a anti.
To boli tie dva nzvy, ktor prv krt
vyslovil tento Byzantnec. Jeden z
nich sme si ponechali.
Prili sme od severu cez Karpatsk
priesmyky, ale jedna skupina naich
predkov obila Karpaty, a niekde na
zem dnenho Rumunska sa rozdelila a jedna as ila smerom do Grcka. Najnovie archeologick vskumy ich nali a pod Akropolou. Druh
as ila proti prdu Dunaja a osdlila
stredn Slovensko. To s stredn Slovci, to je naa spisovn slovenina.
Ke sa robila analza vchodnho a
zpadnho dialektu, ukzalo sa, e
maj spolon zklad.
Osdlenie mme archeologicky doloen od 6. - 12. storoia (okolo 1200
osd.) Vieme, e dnen hranicu Slovenska, ktor bola vytypovan v 1918 sme
hlboko prekraovali - na vchode a po
Mikovec. Vieme to doloi poda nzvov. o sme tu nali od starch civilizci
sme prebrali Dunaj, Tatra, Matra, Fatra
(znie tak trochu na Keltsk jazyky). A pridali sme vlastn nzvy (najm na riekach
to vidie), mme Bystricu, Bebravu, kde
ili bobry, mme Myjavu, ktor podmvala brehy, mme Topu, ktor zriedkakedy
zamzala at. Z tchto nzvov z onomastiky vieme, e slovansk osdlenie siahalo a niekde po Mikovec a ponad Budape (s to dva slovansk nzvy, Pe
je pec v junch nreiach, Buda je budn) a potom dole Vesprm (slovansk
vesprm), ongrd (je ierny hrad), Sz-

kesfehervr (stolin biely hrad) at.

Boli sme ronci, a ronk sa nesahuje. Ten mus ma vne dvody, bu
ho vyen, alebo ho printia klimatick zmeny. My sme zostali v jednom
priestore kde sme sa nemuseli nzvom odliova od susedov a tak sme
si ponechali svoj teritorilny nzov
Slovieni. Ponechali si ho okrem ns
aj Slovinci, ktor sa tie nemuseli vyleova z inej skupiny.
Toto osdlenie vieme u doloi vedecky, aj chronologicky vieme aj psomne doloi, e sme tu boli v roku
512. Je to t doba, ke tu boli ete
zvyky Gepidov, Herulov, a na zpadnom Slovensku Longobardov.
Slovensk historiografia zaala ta historick pramene, ktor u pred
nami tal velikto, ale nie naimi oami. Ke tame star dokumenty, najm byzantsk a in slovenskmi oami njdeme sa tam. In ns nenali,
lebo ns nehadali.
V novinch sa maj predostrie nrodu
vsledky vedeckej diskusie a nie pochybn nzory. Je to bohos slovenskej historickej vedy. Je to tragdia Historickho stavu SAV, ktor za 15 rokov
nevyprodukoval nov syntzu slovenskch dejn. Pr opisovaov a prepisovaov osi vydali, ale keby chytil niekto erven ceruzku a podiarkol vetko
o opsali od inch, bolo by to erven
more. S to kompilty. Treba prinies
argumenty. A tie v tej diskusii, ktor nedvno odznela neboli. Nikto nepriniesol
najmen doklad pre svoje tvrdenia. Je to
mudrovanie vhodn ani nie pod viechu
pripomenul profesor Kuera.

Nrodn
sebauvedomenie

k nrodu patr. Proces sebauvedomovania zane nastupova ke sa zane

diferencova my a oni. Tento proces
existuje na najniej rovni sebauvedomenia pri prvch vekch vojnch
o zemie o koris o vetko. Nastupuje aj vtedy, ke sa spolonos zana
politicky organizova do tvaru, ktor
zvykneme vo vede nazva tt. tt,
jeho zklady, jeho podoba v najrznejch formch je ten fenomn, ktor rozhoduje o procese sebauvedomenia.
My sme tt zaali budova vemi skoro. Ke som v eskoslovenskom historickom asopise publikoval tzu, e
Samova ra mala centrum v priestore bratislavskej brny skoro som iiel
z Prahy domov pei. o ma k tomu
tvrdeniu viedlo?
Archeolgovia v priestore bratislavskej brny odkryli vye tyri a pol tisca hrobov z tej doby. Kde me by
tak vek koncentrcia? Preto som
napsal, e Samovu ru by som hadal v priestore bratislavskej brny, e
to mus by na starej rmskej dunajskej ceste.
Na tomto zem vznikaj prv dejiny
politickej organizovanosti a ttnosti.
Nie je nhoda, e na tomto zem, na
nitriansku a moravsku, vznikol Vekomoravsk tt,
Sme nrodom, ktor vznikol v tomto
priestore. To nie je bjoslovie, to nie
je romantizmus to je vny vsledok
vedy, nie len naej, ale stredoeurpskej a Eurpskej. Stli sme pri koreoch eurpskej civilizcie, pochopili sme medzi prvmi, e kresanstvo
tvorilo civilizan laviku, fenomn,
ktorm sa tty etablovali v Eurpe.
To s tie historick, pevn zklady
nho nrodnho detstva, ktor spsobili, e sme pretrvali aj zl doby, a
e sme dnes tu, uzavrel svoje vystpenie renomovan slovensk historik, profesor Mat Kuera.
Spracoval

Jozef ucha

PUBLICISTIKA

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

Aj Fni, podobne ako Slovci, poznaj, o je to nrodnostn tlak a vzali si z toho ponauenie

Uzavret, ale srden

Zd sa nm, e o Fnsku toho vieme dnes viac,
ako dos. Aspo si to mnoh z ns myslia, i ke
opak je skr pravdou. Tak naprklad, kto si dnes
pamt, ev 80-tych rokoch minulho storoia
Fnsko bolo jedinou kapitalistickou krajinou, ktor mala s SSR uzavret dohodu o vzjomnom
turistickom bezvzovom styku? Takmer nikto. Nakoniec, ancu cestova do Fnska vyuilo vtedy
iba zopr Slovkov. Vea monost na cestovanie
ajtak nemali. akala ich predovetkm zloit a
namhav cesta autom cez Sovietsky zvz.
Ns a Fnov vak spja ovea viac, ne spomnan vza. Naprklad v minulosti podobne ako my aj
Fni trpeli cel storoia pod

nrodnm a socilnym tlakom

inch. V ich prpade to boli vdi a Rusi. V sasnosti vdov ije v krajine maximlne 10% (poda
inch dajov iba 6%), ale vdtina je uzkonen
ako druh oficilny jazyk v tte. Tto vekorysos je vak iba jedna strana mince. Tou druhou
je vak bezpodmienene ovldanie fntiny kadm, kto ije a pracuje v tejto krajine, ktor z pohadu korupcie patr medzi najistejie na svete.
Ak Fn v radnom styku oslov vda, ten je povinn s nm komunikova vo fntine! Znalos toh-

Socha ruskho impertora Alexandra II sce symbolizuje okupciu Fnska Ruskom, ale ani poas
najhorch vzjomnch stykov Fni sochu neodstrnili. Ani po vyhlsen samostatnosti na Rusku,
ani poas vojny so ZSSR. Nikoho nenapadlo tento symbol ruskho kolonializmu v Helsinkch odstrni. Stoj tam dodnes a ete dlho bude...

O muovi, ktor ma poiadal, i

by som sa nestretol s jeho priateom, ktor ma zasa poiadal
v mene svojho priatea, i by
som si nepretal jeho pamti by sa dala napsa zaujmav
humorne laden poviedka. Pre
ma bol zaujmav tm, ako si
ma vedel zska na jeho vjazdy, pravdae skromno-sluobn (boli toti majiteom istej verejno-prvnej a strnej sluby).
A dojmavo sa vedel so mnou
popi a niekokokrt ma v kadej spolonosti, ale pri vybavovan sluobnej zleitosti predstavil: To je majster Ladislav
ak, spisovate, kandidt na
prezidenta, lauret ttnej ceny,
Dr.h.c. kandidt vied, predseda prezdia Matice slovenskej,
podpredseda Inteligencie plus
a Koreov, podpredseda obnovenej Slovenskej nrodnej rady,
estn predseda Spolku slovenskch spisovateov, priate Alexandra Dubeka...
Dos bolo, dos... Jeho klientovi som podal ruku a potom som u
len poval o om rokuj. Ale teraz
bude vemi krtka re o tom, ak
znmos mi zorganizoval cez svojho priatea.
Priate doktora, ktor sa nezabudol
predstavi sm, teda doktora Kostra som stretol so mnou v jeho kancelrii a po pr pohrikoch vna, len

to jazyka musia aspo na uritom dostatonom

stupni preukza vetci cudzinci, ktor chc vo
Fnsku zska trval pobyt.
Zaujmav je, e takmer vetci funkcionri SMK vedia
o tom, e vdtina je druh oficilny jazyk vo Fnsku.
Nikto z nich vak u nevie (alebo nechce vedie) zrove aj to, e kad oban krajiny vdskeho pvodu
mus ovlda aj fntinu, ktor patr medzi vemi ak
jazyky. Aj to bol asi jeden z dvodov, e nai Rmovia
sa z Fnska v podstate vetci vrtili domov. Koncom
90-tych rokov minulho storoia to vak bola pre nich
zem zasben. Mnoh, teda t, ktor sa rozhodli emigrova na sever Eurpy, tu na as nali skutone pohostinn tt s pre nich vhodnmi socilnymi zkonmi a
vemi stretovou azylovou politikou. Na druhej strane
naich Rmov od Fnska odradila dlh, studen zima,
pripolrne noci, mlo slnka a zrove aj neznalos jazyka. Nemono vak nespomen aj skutonos, e
Fni si uvedomili, ako tm politickm emigrantom zo
Slovenska naleteli a po ase ich zujem pomha slovenskm Rmom ako utlaovanmu a rasisticky prenasledovanmu etniku plne pohasol...
Vea Fnov hovor aj po rusky a pritom medzi tmito jazykmi je obrovsk priepas. Fni vaka iastonej izolcii zostali najistejm ugrofnskym nrodom v Eurpe, ale s Maarmi ich spjaj iba pradvne spolon
korene. Ni viac. Jazyky, spsob ivota, stravovania, udov zvyky s privemi odlin. ako preto
pochopi, preo sa Maari pomerne asto odvolvaj na svojich fnskych bratov a ach prbuznch. Severania si na tieto korene vbec nepotrpia.
Na bvalch okupantov, koloniztorov a vojenskch
agresorov, ktormi boli vdy Rusi, sa vbec nehnevaj. Ber to ako o bolo, to bolo, sp sa to vrti
ned a ij s nimi v takmer prkladnej zhode. V roku
1939 ZSSR napadol Fnsko v podstate iba pre naplnenie svojich zemnch cieov. Sovietsky zvz sa snail svet presvedi, e Fni ho napadli. Tomuto klamstvu
vak nikto neveril. Kto by v tomto prpade povaoval
krajinu so tyrmi milinmi obyvateov za agresora. Napadnutie svojej vlasti vtedy spojilo vetkch Fnov, bez
ohadu na ich politick presvedenie. Aj komunisti,
priom ich vo Fnsku bolo skutone vea, udatne brnili svoju domovinu pred ervenmi bratmi. Mono aj
preto na vek prekvapenie celho sveta v prvej
etape vojny Fni presvedivo vyhrvali.
Dvid doke zdola Golia iba v povestiach a
dvnych neoverench dejinnch udalostiach. Aj
preto nakoniec Fnsko vojnu prehralo a ako to u
v takchto prpadoch bva vaz berie vetko.
Alebo takmer vetko. Fni stratili as svojho historickho zemia.

kou. Potom ich polomtvych nalodili a loou previezli do Helsnk.

Ani na tch ruskch crov vo veobecnosti nespomnali a tak zle. Ich zsluhou m centrum Helsnk i ach miest tak pecifick charakter, e si ho mu
splies s nejakm ruskm mestom. Tto skutonos
pred rokmi vyuvali najm americk a anglick filmri,
ktor nakrcali filmy, najm so pionnou tematikou,
zo sovietskeho prostredia. Nemuseli, lepie povedan
nemohli chodi nakrca do ZSSR a tak prostredie tejto krajiny plne nahradili Helsinki.

Urho Kekkonen je stle ete najvznamnejm politikom v dejinch Fnska (na snmke s vlastnorunm podpisom, ktor osobne venoval autorovi tohto lnku). Jeho politick karira zaala v roku
1936, kedy sa stal poslancom Riskho snemu za
Roncku stranu. Bol ministrom spravodlivosti, vntra, zahraninch vec, prezidentom Riskho snemu (predsedom parlamentu) a v rokoch 1956-1981
prezidentom Fnska (odstpil zo zdravotnch dvodov). Bol jednm zo spoluzakladateov Spolonosti
Fnsko ZSSR, organiztorom Konferencie o spoluprci a bezpenosti v Eurpe (KSBE) v roku 1975 v
Helsinkch. V roku 1964 mu udelili Leninov rad a v
roku 1980 dostal Leninovu cenu. Prve jeho zsluhou boli povojnov vzahy medzi F9nskom a ZSSR
takmer idelne. V nedvnej minulosti sa v ruskej
tlai objavilo nemlo materilov o tom, ako ho poas oficilnych nvtev ZSSR hostitelia neraz opili
ako sa hovor pod obraz bo....

zvzom vtedy odsdil aj znmy komunista, jeden

z najvznamnejch Slovkov vetkch ias Vladimr Clementis. Aj to bolo jednou z prin jeho
neskorieho odsdenia na smr a aj popravy samozrejme jeho komunistami.
Fni s sympatick, i ke v podstate uzavret udia a
ako sprvni severania maj radi port a alkohol. Zdalo by sa, e tieto dve veci vbec nejd dohromady,
ale Fni s urite vnimkou. U v 60-tych rokoch, poas Chruevovskho oteplenia, zaali chodi na vmuseli plati
dlh roky vojnov kompenzcie. Splatili ich do kendy do nealekho Leningradu. Cez de, pokia
poslednho centa, o si vysoko vili aj samotn boli chopn, tak obdivovali Ermitr a aie historicobyvatelia ZSSR. Napadnutie Fnska Sovietskym k a umeleck skvosty, po veeroch sa nalievali vod-

tak ukradomky a potichu, aby to nepouli ostatn priatelia, ktorch tie

rd zvolval k sebe na pohrik vna,
mi dverne poepol, i by som nebol tak lskav a nepretal si pripravovan knihu spomienok jeho
priatea. Jeho meno nevyslovil a ja
nie s vekou chuou som len neisto

tea: O om... ak pamti napsal

jeho priate, o robil u polcie.
Trocha prestraene sa poobzeral a
dverne mi tak ako doktor Kostr
o om zaepkal: Policajtom. To
viem, ale akm? Tajnm. Etebkom? Prikvol. Aj vy? Boli
sme kolegovia. On mi bol velite-

by naivn a uveri tomu, e by prve mne takto mui dali ta knihu

svojich hriechoch.
Zmkli sme, trngli sme si a ja som
sa zrazu stal slunou, po tajomstve
tajnch znivou literrnou a politickou elmou. Dostal som chu
na knihu pamt tajnho, ba zra-

Zdrav ivot
je v podstate to, o charakterizuje ivot priemernho Fna. V zime lyuje, v lete chyt ryby a vesluje na niektorom z nespoetnch jazier, pravidelne
chod do sauny, uznva predovetkm skromn,
ale tuln a prakticky vybaven domky z dreva.
Zrove vak ni nenamieta proti vstavbe obrovskej jadrovej elektrrni, neetr papierom, ale
zato pije mlieko s o najnim obsahom tuku,
konzumuje mnostvo rb...
Fnska kuchya asi iadneho stredoeurpana nezaujme. Teda aj vrtane Maara. Vnimku tvoria iba mliene vrobky, predovetkm syry. T cudzinci, ktor v
roku 1980 navtvili olympjsku Moskvu boli vak vemi prekvapen, e vade sa stretli s ponukou vynikajcich fnskych denrskych vrobkov, predovetkm
rznych salm. Nu o, tto olympida bola tak trochu
aj fnska. Ete viac to ocenili domci, teda obyvatelia ZSSR, predovetkm jeho vekch miest. Ete niekoko mesiacov po olympide si pochutnvali na tomto nedostatkovom tovare a neby tchto hier, tak sa k
nemu vbec nedostan. Ale to je jeden z tch paradoxov ivota, etakto krajina, pln lesov a jazier a s takm malm potom obyvateov doke svojmi salmami nakmi a obastni toko ud v tte, nad ktorm
prakticky slnko nezapadlo...
Ns je pribline toko, koko Fnov. T vak maj
more, toko jazier, ktor ani nemono zrta a na
rozdiel od ns ete bohat a zdrav lesy. Okrem
toho krajinou prechdza polrny kruh, ije tu aj
originlny Santa Claus a okolo neho je mnostvo sobov a losov. Fni maj podobne ako my vynikajcich architektov, hudobnch skladateov,
spisovateov. Dokonca sa d naui ich zkladn
pozdrav hyv piv, Suomi! (Dobr de, Fnsko!). Vbec to nie je ak...
Nu a nakoniec to dleit: Fnov so Slovkmi
spja urite viac, ne naprklad s Maarmi. Napriek tomu, e ich predkovia ale poriadne dvni
mali spolon vlas. Ale nie u dejiny. To vak
nie je a tak podstatn. i my, alebo Maari, to
je plne jedno. Ale Fnom predsa len najviac meme zvidie ich tradin neutralitu. Fnsko nikdy nebolo v iadnom pakte a napriek tomu sa o
svoju nezvislos u nemus obva...

plukovnkov.
Politici, ochrancovia republiky, meiarovci, dzurindovci. Zmkli a jeden (neskorie som sa dozvedel,
e aj ten nielen bol, ale aj je policajt) hlasito ns vyzval: Hej, vy
dvaja! Nemohli by ste aj nm poveda, o om sa rozprvate?

sm sebe katom
prikvol s podmienkou, e no, ale
nie teraz, lebo mm vea prce, ale
o pr tdov mono.
Priateov priate sa poteil aj tomuto neistmu prsubu s tm, e jeho
priate dovtedy bude na rukopise
ete pracova.
Potom sme popjali vnko, trali hlposti, ale ja som sa predsa len nenpadne optal hostitea doktora Kostra, kto je ten mu, o ma
poiadal o pretanie rukopisu. Doktor Kostr zmkol, zadval sa na
ma detskm nevinnm i naivnm
pohadom a cez zuby zaepkal:
Bval policajt.
Potom sme op popjali a akoe inakie, politicky trali, obraovali Slovensk republiku, ja som
vysvetoval, preo som neprijal
kandidatru SD na prezidenta republiky, ale pri huravare som sa nenpadne optal policajtovho pria-

LADISLAV AK
om. Stratil som re. To znamen, e ma poznte. Vemi dobre.
Sledovali ste ma? Pohadom naznail, e no. Aj vy pete pamti? optal som sa ho. Nie. Ale v
jeho, veliteovej knihe som aj ja.
Obaja v nej hovorme pravdu. A
nebojte sa? Bojme. Preto sa
chceme s vami poradi. A ma
sa nebojte? Nie. ??? Vy viete odpa. Ukrivdili sme vm a
tam to vysvetujeme. My sme neboli t hlavn. Ani t najhor. Po vs
li in.
Dvam sa tomu muovi do o, vidm v nich priznanie viny a kajanie
sa. Ale o mm robi, na o sa pta alej u neviem. To jednoducho neme by pravda. Nesmiem

zu som dostal aj strach, aby som

sprostredkovatea a spoluautora
neodradil privekm zujmom, preto len tak ako by o ni nelo, som
bez nejakho zvltneho drazu
povedal: Viete o, ja asi o tde
skonm prcu na svojej knihe, prineste pamti svojho priatea na budce stretnutie. Rd mu poradm.
Vborne, povedal bval policajt,
Rudo sa pote. Vemi si vs vi.
Bol v kole s vaim kamartom z
vojny. Obidvaja s plukovnci.
A vy ste...? Len major. A ja len
atr v zlohe. Vieme. Nechceli ste sa da povi, e by ste ako
major nemohli psa o atrovi.
o? Zasipel som. Vy aj to viete!? My sme vedeli vetko a ni.
Tak taafatky. atrov je viac ako

Mohli, pohotovo som mu odpovedal. O literatre.

Tak sa nedajte rui, len tvorte,
tvorte, my si radej pretame knihy.
Na alie stretnutie policajt nepriiel. Mrne som sa vypytoval na
jeho meno a adresu, telefn i na
meno Ruda, jeho velitea a autora pamt. Nik zo spolonosti, ani
sm doktor Kostr ma nevedel
spoji ani s policajtom, ani s jeho
priateom Rudom.
Ako vlastne sa tento bval tajn
medzi ns dostal? Doktor Kostr
zrazu o svojich hosoch takmer ni
nevedel. Tvril sa ako sprost.
koda, prevek koda a pravdepodobne nejak moja chyba, ktorou som vyplail tajnho spisovatea pamt. o sa vlastne stalo?
Bola to ete dohra tajnch, alebo
primn pokus o poknie?

Vladimr Mezencev

e mi obaja mui zmizli z dohadu

povaujem za ich chytros. Zavasu si uvedomili, komu by dali preta svoje pamti. Nie, nebol by som
ich udal alebo nejako zneuil. Nemal som ani komu uda a navye,
na kolegov spisovateov sa nealuje, neudva. Obas sa nad nimi
zamyslm a snam sa ich pochopi. Tajn m napsa primn spomienky. V primnosti je sila pravdy
umenia vpovede. Tajn si m vstpi do svedomia a nedotkn sa nebezpench velin zo ivota naej ttnej bezpenosti. To nie je u
ns ete mon. Sovietski rozviedici, naozajstn svetov es, alebo
vyzvedai a policajti inch vemoc
napsali o svojej prci (i zrade) vynikajce knihy, ale u ns sa to okrem
generla Lorenca neodvil napsa ani jeden tajn. Nik nechce by
sm sebe katom, najm ten, ktor
bol katom inm.
Preo by si mal kazi pokojn starobu a dobr penziu psanm pravdy? Vyspoveda sa me aj bez
psania pamt. Keby sa mi po tejto poznmke tajn predsa len prihlsil, subujem, e si jeho pamti
pretam a napem o nich t najobjektvnejiu recenziu.
Teda...! Ozvi sa plukovnk Rudo...
To nebude donanie, ale spove.
A ako povedal tvoj podriaden... ja
viem a vldzem odpa.
atr Mat

MONITOR

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

Pln Slovensk rozhlas svoju verejnoprvnu lohu?

CIVILIZACE

Literrn noviny uverejnili rozhovor na

diaku medzi Miroslavou Zemkovou,
generlnou riaditekou Slovenskho
rozhlasu a Duanom Jarjabkom, podpredsedom Vboru NR SR pre kultru
a mdi.
Na sklonku uplynulho roku podpsali tri desiatky poslancov slovenskej Nrodnej rady vzvu, ktor hovor okrem inho o nutnosti zastavi obmedzovanie potu a rozsahu kultrnych programov
SRo. Pvodn poslaneck vzva i oficilna odpove riaditeky
SRo s k dispozcii na rznych slovenskch webovch strnkach.
Nadvzujeme na ne almi dvoma diskusnmi prspevkami.
Ven pn poslanec,
odpove na vodn otzku znie: Urite no. Slovensk rozhlas si pln
svoje poslanie verejnej sluby. V sasnosti vysielame tyri celoplon
programov sluby rdi Slovensko, Devn, FM, Patria, tri regionlne Regina Bratislava, Regina Bansk Bystrica, Regina Koice a Rdio RSI cudzojazyn program vysielame do zahraniia. Hlavn okruhy vysielame v psme VKV II, Rdio Patria na SV (aktulny je problm
financovania prve tohto spsobu vysielania, ktor m zo zkona plati
ttny rozpoet, ale nechce alebo neme), RSI v psme KV. Charakter a rozsah nho vysielania neme nahradi iadne skromn rdio.
Najpovanejia naa stanica Slovensko m dnes cca 19 % posluchov, Reginy asi 67 %, najmenej povanmi s pecializovan okruhy
hudobn okruh pre mladch FM m 4 %, umeleck rdio Devn okolo 1 % a nrodnostn radio Patria tie asi 1 %). rove prce rozhlaskov dokumentuj erstv domce a medzinrodn ocenenia, spen
medzinrodn festivaly a sae (Prix ex aequo, Zlat orieok, Festival
rozhlasovej tvorby), a ak neverte intitucionalizovanm fram, tak isto
ste si vimli, e aj v eskej republike sa vysielaj mimoriadne vydaren
dramatizcie Slovenskho rozhlasu (Pn prsteov star koprodukn projekt, Baudolino Umberta Eca najnovia hodnotn pdielna dramatizcia). V Eurpskej vysielacej nii (EBU), ktorej sme aktvnym lenom, ns radia medzi mal, ale vemi kvalitn rozhlasy. Paradoxne voi
vaim vyhlseniam sme na tomto medzinrodnom fre dostali pochvalu a uznanie prve za prstup k meninm. Isto s tu aj chyby ve len
prechod na prdov vysielanie z klasickho blokovho, vopred nahrvanho, m svoje skalia je nronejie na pohotovos, dynamiku, je
stresov, asto adrenalnov (najm v ivch diskusich s politikmi). A
chyby robia nielen udia, mme zastaral techniku, denne hrozia drobn vpadky, jeden n prenosov voz je u technickou raritou, take
kad de rieime ako boj o preitie. Nedokeme kvalitne zaplati najlepch ud, a odchod kadho jednho naozaj bol. Svoje poslanie plnme. Vaich itateov asi nezaujmaj existenn problmy Slovenskho rozhlasu, tak len skontatujem, e tak problmy mme. Diskusie o
verejnoprvnosti, o tom, koko hrov mus ma orchester, aby bol symfonick, o tom, i vysielanm publicistiky o gayoch neporuujeme verejnoprvnos, o tom, i meme vysiela pesniku, v ktorej je slovo ri, tak
tie vedie hlavne n parlamentom volen orgn, Rozhlasov rada. Ja plnm lohy, ktor mi uklad.
MILOSLAVA ZEMKOV
Zaalo to orchestrom
Ven pani Zemkov,
takmer tretina poslancov najvyieho zkonodarnho zboru Slovenskej
republiky vm adresovala Vzvu, pretoe v polovici decembra relne
hrozilo uskutonenie srie krokov, ktor mohli spsobi alekosiahle
dsledky. Zmienim teraz iba jednu, teda e decimujete najstar symfonick orchester v tomto tte. Aby si vak itate nerobil ilzie, e sa
tak stalo, pretoe ste manarsky zareagovali na uznesenia Rozhlasovej rady, treba doda, o ste vo svojej reakcii iste len nedopatrenm zamlali e vm toti vlda Slovenskej republiky paralelne s naou Vzvou odshlasila mimoriadnu subvenciu vo vke sto milinov korn.
Pokia ide o orchester tak ako kvarteto nezvykn tvori dvaja a futbalov jedenstku iesti hri, plat i pre symfonick orchester, e ho neme zastpi 62 polvzkovch zamestnancov, teda 31 plnch lenov.
Odvolvanie sa na systemizciu pracovnch miest SRo v Centre hudby, alebo nekontextov predsavzatie, e tretina zostvajcich lenov
orchestra bude ma plat vy, tretina rovnak a tretina ni, to nem pre
tento prpad absoltne nijak vpovedn hodnotu.
Nepatrm medzi politikov, pre ktorch je prvorad strancka prslunos
toho, kto prichdza s nvrhmi na rieenie problmov slovenskej kultry
a poda toho uruj, i ide o nvrhy dobr, alebo zl. Aj ako stle aktvny umelec som presveden, e naou lohou je ud spja, nie rozdeova, aj preto som sa vdy snail psobi ako sprostredkovate pri hadan o najlepch, alebo aspo kompromisnch vchodsk z marazmu,
v ktorom sa naa kultra, ale i verejnoprvne mdi ocitli.
Pred Vianocami ste viac ako tridsiatim piatim koncertnm umelcom poslali oznmenie o ukonen pracovnho pomeru v SRo, pretoe sa
poda mjho nzoru plne oprvnene odmietli podrobi vmu dikttu
a sta sa polohudobnkmi. Slovensk rozhlas pod vaim vedenm problmy Symfonickho orchestra SRo nedokzal vyriei a tak organizanm opatrenm tto intitciu de facto (a uvidme, kedy aj de iure) znefunkuje. e posluch stratil jedin monos prstupu k vnej hudbe
na rozhlasovch vlnch, pretoe tieto hudobn nre nie s komerne zaujmav a vnosn pre skromn rdi, to zd sa ani vs, ani
Rozhlasov radu netrpi. Lene m sa potom vysielanie Slovenskho
rozhlasu chce odli od komernch rdi? Alebo je vaim strategickm
cieom premeni Slovensk rozhlas na rdio komernho typu a oslobodi obanov od prispievania na jeho innos? Ve prd spravodajstva a

populrnej hudby sa dnes v rozmanitch obmench val terom na rznych kmitotoch, a ak posluch za svoj koncesionrsky poplatok nedostane od Slovenskho rozhlasu aj programy in, naprklad aj nov nahrvky i koncerty Symfonickho orchestra SRo, preo ho mme cez
zkon nti, aby platil nejak poplatky?!
DUAN JARJABEK
Nepresnosti a polopravdy
Ven pn poslanec,
symfonick orchester psobil na pde Slovenskho rozhlasu vdy ako
jeho organizan zloka, nikdy to nebolo naopak a nikdy teda nemal ani
samostatn prvnu subjektivitu, ani samostatn rozpoet. Vdy plnil lohy pre rozhlas a pln ich aj teraz. V jeho sedemdesiaosemronej histrii sa toto teleso svojou dramaturgiou, obsadenm, potom hudobnkov
prispsobovalo potrebm rozhlasu: boli obdobia, ke mal dvadsa lenov, ale aj tak, ke mal 99 lenov. Pre rok 2008 kvantifikovala Dramaturgick rada SRo objem nahrvok pre vysielacie okruhy na 600 mint
a navrhla trins verejnch koncertov. Pre tento objem prc je urench
esdesiat dva systemizovanch pracovnch miest v stlom internom
pracovnom pomere, s polovinm pracovnm vzkom, s nrastom nominlnej mzdy najmenej o 50 %, najviac o 100 %. Pre prpady, ke
bude nevyhnutn vy poet hrov, mme uzatvoren zmluvu o spoluprci s VMU, so Slovenskou filharmniou Nevidm iadny logick
dvod dra hrov v internom pracovnom pomere a plati ich za to, e
pre rozhlas nepracuj, najm v situcii, ke vetky organizan zloky
rozhlasu preli vraznou redukciou kvli vyntenmu etreniu. Drazne
teda protestujem voi vaim prehlseniam o decimovan orchestra.
K dnenmu du (3. janura 2008) je riadne podpsanch 55 novch
zmlv, traja hudobnci erpaj neplaten vono a PN zmluvy maj pri-

praven, es hudobnkov ukonilo svoje termnovan zmluvy a pravdepodobne desa nvrhov na zruenie miest op predlom na prerokovanie odborom. Nikde v zkone sa neuvdza poet hudobnkov v
jednotlivch telesch, spsob ich zamestnania i zazmluvnenia, rozsah
pracovnej innosti ani mzdov i odmeovacie nleitosti. Riadenie prislcha vlune vedeniu Slovenskho rozhlasu a rozhodne ide pri tom o
objektvne parametre s sledovaten prostrednctvom plnovanho
objemu vkonov, determinantami schvlenho rozpotu, systemizciou pracovnch miest. Nepochybujem o tom, e vy by ste riadili rozhlas
a orchester inak. Ak by ste vak stli pred rozhodnutm, ako udra orchester vo vekom obsaden (len preto, e sa to patr), v internom stave, s plnmi vzkami, so signifikantnm zvenm miezd, o by ste zruili? Literrno dramatick centrum? Alebo Centrum publicistiky? Alebo
in organizan zloku?
Pete, e posluch stratil jedin monos prstupu k vnej hudbe na
rozhlasovch vlnch, pretoe tieto hudobn nre nie s komerne zaujmav a vnosn pre skromn rdi. Tento vrok je nehorznym klamstvom. Mete si ho dovoli, mte poslaneck imunitu. Ja ju nemm a
tvrdm: Slovensk rozhlas tento rok zvil oproti roku 2006 a 2007 pomer hudby voi hovorenmu slovu prve v prospech vnej hudby na
svojom umeleckom okruhu Rdio Devn. Na okruhu Rdio Regina vysiela rozhlas dva pecilne programov bloky o vnej hudbe, dokonca okruh Rdio FM hudobn okruh uren pre mladch posluchov
preferujcich prve nekomern, alternatvne hudobn formty vytvoril vo svojej vysielacej truktre pecilny program o vnej hudbe
s cieom vychovva poslucha k vnmaniu umeleckch hodnt tohto
druhu hudby. Okrem priamych prenosov z verejnch koncertov a vysielania najhodnotnejch nahrvok z vlastnho archvu preber Slovensk
rozhlas stovky hodn vysielania vnej hudby z vmennej siete Eurpskej vysielacej nie. Naozaj poda vs ide o straten monos prstupu
k vnej hudbe? Rozhlas plnoval v hromadnom prepan zrui 180
pracovnch miest. Dodnes od ns odilo v rmci prepania 135 zamestnancov a ako prv boli zruen prve miesta strednch lnkov a
nadbytonch medzistupov riadenia, a tie administratvne a obslun
pozcie. alia redukcia riadiacich kapact nie je mon, viacer takto
pozcie nie s obsaden prve kvli hromadnmu prepaniu.
Vae alie vyjadrenia typu je vaim strategickm cieom premeni Slovensk rozhlas na rdio komernho typu a oslobodi obanov od prispievania na jeho innos? alebo kroky, ktor ste urobili, nasveduj, e tam smerujete, by som asi ani nemala komentova,
lebo ide (prepytujem) o przdne politick floskule. Slovensk rozhlas
si predsa vo svojich iestich programovch slubch pln zkonn povinnos verejnej sluby a poskytuje vetko to, o skromn rdi nikdy vysiela nebud. Vetky kroky, ktor som urobila, smeruj k tomu,
aby rozhlas preil krzu, v ktorej je nie vlastnou vinou u niekoko rokov
vaka legislatvnym nepodarkom. Pn poslanec, estnejie by bolo
poveda na pln sta (v kuloroch parlamentu a niektorm novinrom
ste to u osobne povedali), e Zemkov vm politicky nevyhovuje, asi
e je naozaj nezvisl (politicky aj ekonomicky), ako ri demaggiu
o orchestri a o organizanch opatreniach vntri rozhlasu. Ja som sa
predsa nehanbila prehlsi, e rozhlas nikdy nebol a ani nie je nezvisl (v minulosti politicky, teraz ekonomicky). Ako manar pracujem
s inou rtorikou, inm prstupom k rieeniu problmov, s inmi ciemi
ne vy ako politik. A mm podstatne vyiu zodpovednos za zsadn
rozhodnutia (aj hospodrsku). Vam cieom na najbliie mesiace je,
zd sa, vymeni manament Slovenskho rozhlasu, a to akmkovek

spsobom. V tomto sil vs podporova nemem.

Naalej vak plat moje slovo, e budem podporova zmyslupln kultrne, hudobn a vydavatesk projekty, o ktorch sme diskutovali v osobnom rozhovore minul rok.
MILOSLAVA ZEMKOV
Budova plna mtvych duchov
Ven pani Zemkov,
vaa replika ma sklamala. To, e sa rznia nae predstavy o spsoboch,
akmi mono dosiahnu, aby Slovensk rozhlas plnil svoju verejnoprvnu funkciu, predsa nemus by dvod na lovitos a aroganciu.
Nazdvam sa, e vari kad normlne uvaujci lovek dos poahky pochop, e tak, ako existuj v hudobnej literatre piesne pre slov hlas,
existuj v nej i skladby pre symfonick orchester. Ak chceme, aby posluch verejnoprvneho Slovenskho rozhlasu mal k tmto dielam prstup, s dve monosti bu ich uvdza z existujcich nahrvok, alebo
vytvori podmienky, aby vznikali priamo v rozhlase. Vai predchodcovia, od vzniku bratislavskej odboky Radiojournalu (1926) spoiatku z
technickch dvodov, ale neskr veden pozitvnym vzahom k slovenskej kultre a vou vytvra jej podmienky pre rozvoj, zvolili t nronejiu cestu, teda zabezpeovanie vekej asti obsahu hudobnch relci
vlastnmi umeleckmi kapacitami.
e Symfonick orchester Slovenskho rozhlasu by mohol psobi aj
efektvnejie, to je fakt. Ale prezrate mi, ven pani generlna riaditeka, preo namiesto toho, aby ste SOSR-u pomohli njs ikovnho
manara, ktor by neodkriepiten umeleck kvality a potencil telesa dokzal premeni na vtan doplnkov prjem Slovenskho rozhlasu,
tvrdohlavo ho detruujete. Nevyhovrajte sa na rozhodnutie Rozhlasovej rady, t predsa prerokva a schvauje vae nvrhy! Na pol vzku sa
d robi kadeo, ale bu m stly len Symfonickho orchestra podmienky na neruen systematick prpravu, alebo sa stva prleitostnm hrom. Hrom, ktor sa prestva identifikova s umeleckm telesom a pre ktorho je inkovanie na koncerte i nahrvke SOSR-u u
iba jednou z mnohch inch loh.
Te ma, e v poslednch dvoch rokoch ste stlou nvtevnkou jeho
koncertnch podujat a prili ste na to, akm kvalitnm hudobnm telesom Slovensk rozhlas disponuje. Ja s tmto orchestrom spolupracujem zhruba tvr storoia, take mi s niektor svislosti, ktor vy teraz
objavujete, samozrejm. A chcem veri, e t neustle odkladan finalizcia operetnho projektu, ktor je po nahrvkach skutone pred dokonenm, nem nijak svislos s naimi rozdielnymi pohadmi na vvoj
v Slovenskom rozhlase po vaom nstupe do funkcie generlnej riaditeky, ale je to naozaj iba nhoda. Alebo niekomu vo veden SRo preka, e sa na realizcii projektu ako spevk podieam aj ja, a prve preto
u rok leia ladom hotov nahran podklady?
Dos dlho sa venujem problematike verejnoprvnych mdi, take dobre viem o tom, koko finannch zdrojov by potrebovali, aby preili, a
koko, aby sa mohli dynamicky rozvja. Za dve predchdzajce volebn obdobia som bol pri niekokch pokusoch, ako njs systm financovania verejnoprvnych mdi, ktor by im zabezpeil dstojn postavenie a funknos. ia, bol som poslancom opozcie a pre vtedajie
vldne koalcie to bol dvod, preo vetky tieto nvrhy odmietli. Naprklad sme navrhovali, aby zo Slovenskch telekomunikci boli vyat Rdiokomunikcie a aby ich tt odovzdal do vlastnctva oboch verejnoprvnych mdi. Nestalo sa, prv vlda M. Dzurindu cel podnik
sprivatizovala a Slovensk rozhlas i Slovensk televzia odkzan na
ich sluby musia dodnes plati obrovsk sumy za ich sluby. Niekokokrt sme navrhovali riei aj spsob vberu koncesionrskych poplatkov, pretoe ten sasn zjavne vyhovuje najm sprostredkovateovi
sama viete najlepie, e v prpade poplatkov za verejnoprvny rozhlas sa
takto strca zhruba desatina zdrojov. Len na okraj, vimnite si, ako razantne zasiahol franczsky prezident, ke poklesli prjmy franczskych
verejnoprvnych mdi navrhol dodatone zdani vetky novopredvan komunikan prostriedky a prjmy vylepi ete aj dodatonm zdanenm reklamy v privtnych mdich.
Je verejnm tajomstvom, e Slovensk rozhlas na rozdiel od Slovenskej
televzie v rokoch 20022006 dostal z verejnch zdrojov na oddenie minimlne prostriedky prve preto, e vedenie Slovenskho rozhlasu nebolo politicky tak blzke vldnej koalcii, ako Rybnkovo vedenie
Slovenskej televzie. Ekonomick tlak mal jedin cie, dotisn po STV
aj SRo do situcie, ke bude plne odkzan na dodvatesk agentry a z intitcie tvorivej a vysielacej sa premen na diskotku, kde as
medzi spravodajskmi vstupmi bud vypa relcie dodvan na k.
Slovensk rozhlas napriek vetkmu aj ke opodstatnene mono ma
iastkov pripomienky dlh as vyvjal maximlne silie, aby plnil vetky funkcie verejnoprvneho mdia. Dnes chodte po budove plnej mtvych duchov. V Slovenskom rozhlase pod vaim vedenm sa u takmer
ni netvor. Vo vaich stanoviskch vidie snahu vzbudi dojem, e elte
politickmu tlaku, e sn vzdorujete siliu vldnych elt vymeni generlneho riaditea. Sama najlepie viete, e to tak nie je! Na rozdiel od
predchdzajcich vld tto elovo nemenila zkony, aby mohla do medilnych rd dosadi svojich nominantov a podriadi si tak STV a SRo.
Aj tto naa vmena nzorov ma utvrdzuje v presveden, e vy ste skutone primne presveden o sprvnosti toho, o robte, a nerozumiete
tomu, preo s vami neshlasm. Je to pritom tak jednoduch ja hovorm o rozhlase verejnoprvnom vy o rdiu organizovanom na zsadch
komernch rdi, ale financovanom z koncesionrskych poplatkov.
Vy asi naozaj na ma hadte v primnom dive, ke stle opakujem, e
povinnosou verejnoprvnych mdi je aj tvori, e ich lohou je poskytova v rmci verejnej sluby programy takch typov a nrov, ktor pre
komern rdi nie s zaujmav, ale ist meninov skupiny posluchov ich chc a potrebuj. Ja chcem od Slovenskho rozhlasu seriznos, objektivitu, irok ponuku relci, ktor posluchi inde nenjdu.
Chcem, aby Slovensk rozhlas ril kvalitn relcie, ale aj aby sa cez
Slovensk rozhlas do u Slovkov dostvala slovenina ist, spisovn
a sprvne artikulovan.
DUAN JARJABEK
Text vyiel v Literrnch novinch,
ronk 2008, slo 4, na strane 14.

REGIN

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

Vlda o rozvoji severovchodu Slovenska

V porad 88. schdza vldy premira Roberta
Fica sa uskutonila v stredu 19. marca na pde
vchodoslovenskho okresnho mesta Humenn. Aj ke jej rokovanie zaalo niovmi informciami o vvoji rokovan a stanoviskch SR
vo Vboroch stlych predstaviteov (COPERER)
a v radch ministrov E, al program sa niesol v znamen analzy socilno-ekonomickej situcie troch okresov severovchodnho Slovenska, Humennho, Medzilaboriec a Sniny, ktor
na toto rokovanie pripravilo ministerstvo hospodrstva. Osnovou rieenia problmu je priblenie tohto ekonomicky zaostalho reginu investorom, cestou vytvrania vhodnch podmienok,
priom konenm cieom je zvenie zamestnanosti. Pomocou v tomto sil je rozpracovan projekt
zbavnho parku eurpskej dimenzie Vtie dolie,
ktor by mal vaka zujmu holandskej spolonosti
Darc Leisure vyrs nealeko Humennho. Holanania dlho hadali pre svoj zmer kus ekologicky istej
krajiny, teda zemia bez rozvinutej priemyselnej vroby, relatvne nedotknutho udskou innosou. Ich
rozhodnutie padlo prve pre tento, na lesy bohat kt
Eurpy, priom s ochotn do tohto projektu investova pribline 100 a 120 milinov EUR. Tvrdia, e
jedno EUR, minut v tomto trojdielnom arele, plnom
zbavy, oddychu, rekondcie a ozdravovania, prinesie v sekundrnej domcej sfre vroby a sluieb
prinajmenom trojnsobok. Park m by tmatick,
zkladom jeho filozofie m by slovensk histria,
priom ide o projekt verejno-skromnho partnerstva. Verejn sfru bude v tomto prpade zastupova
Preovsk samosprvny kraj (PSK), ktorho poslanci tento projekt odobrili po prezentcii holandskou
stranou. Aj preto sa vjazdovho zasadnutia vldy zastn predseda PSK Peter Chudk, ktor tento projekt pred asom rozhbal. V spolonosti poslancov
Nrodnej rady SR, zvolench za vchodn as Slo-

venska, by spolone mali pomc zmeru, aby vlda

prevzala nad tmto projektom, od ktorho sa oakva zamestnanos niekokch stoviek ud iba v primrnej sfre, svoju zruku a pomohla pri prevode niekokch hektrov pdy vojenskch lesov na krajsk
samosprvu.
Poslanec NR SR za stranu SMER-SD Stanislav Kubnek, ktor pracuje na pozcii riaditea radu PSK
nm o svojich dojmoch z humenskho zasadnutia
vldneho kabinetu povedal:
- Vlda sa sna naplni jeden z najdleitejch bodov svojho programu, ktorm je pomoc
ekonomicky zaostalm reginom ttu, konkrtnymi inmi a spsobom ich realizcie sa
zaoberala aj na tomto zasadnut. Tento raz ilo
o oblas Slovenska, ktor sa vaka slabmu
ekonomickmu zkladu postupne vyuduje.
Snahou vldy i krajskej samosprvy je tento
neradostn trend zastavi, preto sa v Humennom hovorilo nielen o holandskom projekte
ale s podstatne irm zberom, v ktorom sa
ocitli aj rmske projekty tkajce sa tohto reginu, pripravovan v rmci rozvojovho programu priort verejnch prc. o sa tka projektu Vtie dolie, ktorho prprave a realizcii
venuje predseda PSK Peter Chudk znan
silie, kee PSK je partnerom v tomto projekte, boli posudzovan aj alie nvzn vplyvy
z hadiska ekonomiky a cestovnho ruchu. Zbavn park Vtie dolie by mal pritiahnu na
severovchod Slovenska u v prvej etape pribline jeden milin Eurpanov rone. T vetci
bud musie prejs celm Slovenskom a na to
sa musme pripravi. Osobne som rd, e vlda sa zaoberala aj prevodom objektu, v ktorom PSK sdli, zo svojich rk do majetku krajskej samosprvy. Tm by PSK konene sdlil
vo svojej budove.

Robinwood kon, ale...

U pred iestimi rokmi, teda v
ase, kedy sa u ns iba zaalo
hovori o monom lenstve Slovenska v Eurpskej nii, rozbehlo sa na Preovskom samosprvnom kraji silie o zapojenie do
medzinrodnho projektu Robinwood. Pred niekokmi dami sa v Koiciach a v Preove, teda v sdelnch mestch
dvoch slovenskch krajov, zapojench do tohto projektu, konali zveren hodnotiace stretnutia zstupcov zainteresovanch
organizci a intitci, participujcich na tomto vekom medzinrodnom diele. Partnerov tejto
dvojice tvoria reginy v Taliansku, panielsku, Nemecku a vo
Wallese. Slovensko takto zskalo
600 tisc EUR pre tyri projektov oblasti, zahajce zvenie
kvality lesnho hospodrstva a

certifikciu lesov, zhodnocovanie drevnej hmoty, ekologick

energetiku i hydrogeolgiu.
Konkrtne vstupy reprezentuj
predovetkm snahu Mestskch
lesov v Starej ubovni o ich trvalo udraten obhospodarovanie
i zhodnocovanie drevnej hmoty,
Obianske zdruenie pre edukciu Sabinova pouilo eurpske peniaze na vypracovanie programu
vyuitia biomasy na vykurovanie
rodinnch domov a biofariem, ktor je vlastne veobecne dostupn a vyuiten. Km Fakulta Berg
Technickej univerzity v Koiciach
sa venovala prpravm tdi na
monosti pestovania rchlo rastcich drevn a energetickho vyuitia drevnho odpadu, Agentra na
podporu regionlneho rozvoja v
Koiciach sa zamerala na prpravu
doslova strategickho materilu,

mapujceho relnu situciu celho reginu s monosami vyuitia

biomasy tak z hadiska jej vrobcov, ako aj spotrebiteov.
Z celoslovenskho pohadu je
vak dleit aj alia strnka
projektu. Preovsk i Koick
samosprvny kraj v om psobili ako riadiaci orgn, platobn
orgn i ako kontroln jednotka.
Svoje lohy zvldli doslova brilantne a tm dokzali, e na rozdiel od tvrden bratislavskch
ministerskch radnkov s slovensk reginy pripraven nielen riadi eurpske projekty, ale
aj kontrolova a zodpoveda za
sprvne pouitie fondov nie. Takto je aspo situcia na vchodnom Slovensku. Robinwood sce
oficilne skonil, ale jeho vstupy
s stle k dispozcii vetkm, ktor
v lese nevidia iba drevo...

NOV DIMENZIA

VZDELVANIA

Bardejovsk kalendr najkraj

V celoslovenskej sai o najkraj kalendr roka 2008 zskal prv

cenu v kategrii reginy oficilny nstenn kalendr Preovskho
samosprvneho kraja, s nzvom Pamiatky Hornho aria v skanzene ariskho mzea v Bardejove. Tmatick kalendre, ako
sas propagcie umeleckch, prrodnch a architektonickch
vnimonost kraja, maj v Preovskom samosprvnom kraji u niekokoron tradciu. Prvm vydarenm dielom (a ete stle hadan zberatemi) bol sbor historickch stredovekch vedt dnes najznmejch miest na zem kraja, ktor pripravilo Krajsk mzeum v
Preove na rok 2005. O rok neskr nasledovali historick pohadnice z miest Preovskho kraja tie z dielne Krajskho mzea (V
zrkadle asu). Vlani to boli krsy Vysokch Tatier zvenen na vedutch, nachdzajcich sa v umeleckej zbierke Tatranskej galrie
v Poprade.
Vek spech zskali aj propagan materily PSK za rok 2007, predovetkm publikcia Desa luich, ktor PSK pripravil v ruskej
jazykovej mutcii na Dni PSK v ruskej Vologde. S tmto priemyselnm reginom Ruska m Preovsk kraj partnersk vzahy u desa
rokov a prve v rmci jubilea sa vo Vologde konali v oktbri 2007
oslavy spoluprce, poas ktorch sa prezentoval Preovsk samosprvny kraj. Publikcia je o desiatke miest v kraji, ktor by iadny
turista nemal pri svojom cestovan obs.

Dreven poklady do
zoznamu UNESCO?
Pred niekokmi dami podalo Slovensko oficilnu iados o
zapsanie historickch drevench kostolkov, ktor zdobia najm vchod naej krajiny, do Zoznamu svetovho dedistva
UNESCO. Nebud tam ale vetky, do iadosti sa dostalo osem
kostolov a jedna zvonica (Hronsek). Na zem Preovskho samosprvneho kraja, ktor tto iados iniciatvne podporil, stoja tyri z nich. Najstarm je kostolk zasvten sv. Frantikovi z
Assisi v Hervartove, ktorho vznik je odhadnut a do prelomu
15. a 16. storoia. Prve v tejto obci bol u v spoluprci Preovskho samosprvneho kraja a obecnho zastupitestva realizovan spolon projekt vstavby centra sluieb turistickho
ruchu. almi s artikulrny kostolk v Kemarku, chrm sv.
Michala v Ladomrovej a chrm sv. Mikula v Bodruali.
Dvadsasedem lenn zostava drevench kostolkov na vchodnom Slovensku bola vyhlsen za Nrodn kultrnu pamiatku prve pred tyridsiatimi rokmi.

Mobiln koliaca jednotka,

pozostvajca z notebookov prepojench sieou
s monosou pripojenia
na internet to je zklad
Virtulneho vzdelvacieho centra Preovskho samosprvneho kraja (PSK),
ktor je sasou projektu financovanho v spoluprci s Eurpskou kultrnou spolonosou a
Eurpskym socilnym fondom v hodnote 6,1 milina
Sk. Do tohto projektu je
prihlsench 56 z celkom
89 strednch kl a kolskch zariaden v zriaovateskej psobnosti PSK.
Cieom projektu je zvenie odbornej rovne pedaggov kl cestou tejto
mobilnej koliacej jednotky, ktor je mono poda
asovho harmonogramu
presva priamo do jednotlivch kl bez toho, aby
pedaggovia vynechvali
svoje pracovn povinnosti.
Jednoducho, pedaggovia
nemusia za novmi vedomosami cestova na niekokodov kolenia, vedomosti prdu touto cestou
priamo za nimi.
Projekt bol odtartovan v
septembri 2007, v nasledujcom mesiaci u zaal
prv kurz pre 60 astnkov, ktor ho ukonia v jni.
Tento zklad bude ma aj
nadstavbu vo forme on line
kolen pomocou internetovej siete. Funkcia projektu
nie je samoeln pri predstave, e na strednch kolch Preovskho samosprvneho kraja tuduje v
kadom kolskom roku pribline 40 tisc iakov, ktor potrebuj kvalitne pripravench pedaggov.
Stranu pripravil

MILAN GROFK

Vevyslankya Nrskeho krovstva vSlovenskej republike Brit Lovseth:

Nin Slavkov je prkladom pre slovensk obce!

Nin Slavkov v skor rno 29. jla 2004.

Na jedin polhodinu v noci

z 28. na 29. jla 2004 v obci
Nin Slavkov, nachdzajcu
sa v horch na rozhran Spia
aaria, urite tak skoro nezabudn. Prroda vtedy prekvapila ni netuiacich obyvateov
tm najnemilosrdnejm spsobom: Prvalov d spsobil
tak zplavu, e divok voda
sa valila obcou vo vke jeden meter nad vozovou aniila

vetko, o jej prilo do cesty.

Vchodisko zneradostnej situcie
ponkol obci a vstup Slovenska
do Eurpskej nie. Dnes m Nin Slavkov kdispozcii vye 540 tisc EUR z Finannho mechanizmu EHP a Nrskeho finannho
mechanizmu, ktor vyuva na regulciu inkriminovanch potokov
ierny moiar aSlavkovsk potok.
Obec ich zskala doslova obdivuhodnm spsobom, ke ou po-

dan projekt bol a vBruseli posden ako najlep projekt zo Slovenska voblasti zlepenia ivotnho prostredia.
Kritria nie s vak pre projekty nekompromisn nielen pri prijman, ale aj v etape realizcie. Aj
preto obyvatelia Ninho Slavkova zaili 10. marca nebval nvtevu, ke mikrobusom pricestovala kontroln komisia oboch spomnanch grantovch intitci, na
ele s vevyslankyou Nrskeho
krovstva vSR J. E. Brit Lovseth.
Vdelegcii bolo zastpen aj nrske a islandsk ministerstvo zahraninch vec, rad pre finann
mechanizmus aUV SR Nrodn
kontaktn bod. Po prezentcii projektu jej autormi a realiztormi si
lenovia delegcie odkontrolovali aj miesto inu, teda, do oho
boli doteraz pouit EUR konkrtne investovan. Zvery komisie boli pre domcich uspokojiv,
kee samotn nrska diplomatka pred novinrmi neetrila svojou
pochvalou: - Sme vemi spokojn,
Nin Slavkov je prkladom pre slovensk obce nielen vprprave, ale

aj vrealizcii schvlenho projektu. Vetkm prajeme, aby projekt

dotiahli do zdarnho konca...
V naom krtkom rozhovore
so starostom obce Ing. Jozefom Kamenickm, ktor bol aje
hybnou pkou celho projektovho diania v obci, sme mu
pre pouenie ostatnm poloili
zsadn otzku, o zdoterajej
prekkovej drhy, ktorou prprava kvalitnho projektu a aj
jeho kvalitn realizcia bezosporu je, povauje za najaie.
Po krtkom zamyslen odvetil: Povedal by som, e to bolo silie trafi sa do sprvnej vzvy.
Akee som mal dobr projektov tm, potom ostvalo vetko
u iba na dobrej azkej spoluprci sprojektantami a realiztormi. A t bola a verm, e aj
bude, na vborn!
Tch akost vak bolo viac, ale
pouenie starostu pre ostatnch
je dleit aj v nasledujcich fzach:
- Projekt sme podali vmarci 2006
ale odvtedy sme na om naalej vytrvalo pracovali, pripravovali

sme sa na jeho realizciu. Myslm,

e kontinuita prce je vtchto prpadoch mimoriadne dleit, nti
vs ktomu, aby ste stokrt merali aiba raz strihali. Vemi nm vtom
ase pomohli aj odborn pracovisk radu vldy SR. Udalosti naberali rchly sled a30. oktbra 2007
sme na rade vldy u podpisovali zmluvu oposkytnut nenvratnej

piky z fondovEEA aNEA.

Finle projektu sa m uskutoni
v jli 2009, nielen stavebne, ale
aj finanne. Obec je vak astnkom aj alieho ekologickho projektu financovanho zfondov nie,
tkajceho sa rekontrukcie vodovodnej siete obc amiest leiacich
na brehoch hlavnej ariskej rieky,
Torysy.

Diskusia v terne. Zava starosta Jozef Kamenick, zstupca Islandu Byarni Vestmann a nrska diplomatka pani Brit Lovseth.

SATIRA

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

Zane sa adov vojna

V Bruseli u tento dokument
prerokovali, m sedem strn a
zostavil ho komisr pre zahranin vzahy J. Solana a eurokomisrka pre zahranin vzahy B. F. Valdnerov. V tomto
dokumente je upozornenie pre
27 krajn E, aby sa pripravili v
najblich rokoch na serizne
konflikty, ktor hrozia pre aktvne sperenie za dostup k energetickm surovinm a kontrolu
nad nimi. V dokumente sa hovorm e v svislosti s globlnym otepovanm pre Eurpu
zostruje sa otzka bezpenosti zanajca energetickmi
vojnami a koniac masovou
migrciou, alej problmami nerozvinutch ttov a politickho radikalizmu. Komisri hovoria o tom, nakoko je vne
topenie sa arktickch adovcov,
pretoe za Arktdu zan bojova
rzne krajiny. V dokumente sa hovor, e v minulom roku Kreme
sksil vyslovi svoje prva na tento regin, pretoe prezident Putin prijal ako hrdinov vedcov, ktor
zapustili rusk zstavu na dne Severnho adovho ocenu. To o
sa udeje v Arktde bude psobi
na medzinrodn stabilitu a aj zujmy eurpskej bezpenosti.
Rchle topenie adovcov zvl
v Arktde spsob, e sa objavia
nov vodn cesty i medzinrodn trhov cesty - hovor sa v dokumente. Prstup k nesmiernym

zsobm surovn v Arktde sa zjednodu, o zmen geostrategick

dynamiku reginu Dokument bol
pripraven, v ase, ke energetick bezpenos zana ma vemi
dleit miesto v politike kadho eurpskeho ttu. Tento problm bude nastolen aj na rokovan
summitu ldrov NATO v Bukureti v
aprli tohto roka. V svislosti s tmto dokumentom sa objavil aj manifest, ktor vyzva k radiklnej
rekontrukcii NATO. V om sa hovor aj o pouit NATO, ako kvalitn intrument energetickej bezpenosti.
Budeme posudzova nov
hrozby bezpenosti, vrtane energetickej, povedal jeden z vysokch initeov NATO
a sksime vydeli otzky, do
rieenia ktorch NATO me
vnies svoju vklad.
Takmer 150 strnkov dokument
na rekontrukciu a reformciu
NATO, ktor pripravili piati bval nelnci tbov a vysokopostavench dstojnkov NATO z USA,
Nemecka, Anglicka, Franczska
a Holandska poukazuje tie na to,
e vsledkom klimatickch zmien
sa naptie v Arktde bude zostrova. Otepovanie u vyostrilo do
sporu medzi Ruskom a lenom
NATO Nrskom v otzke prv na
lov rb v okol picbergov, kde sa
nachdzaj okrem inho aj vek
zsoby plynu a ropy, ktor s doteraz ukryt pod adom - hovor sa

v dokumente. Ak globlne otepovanie urob tento zdroj energie

dostupnm, tak medzi Ruskom a
Nrskom vznikne konflikt. Potencilna krza zatiahne do boja o
suroviny aj USA, Kanadu a Dnsko, ktor bud bojova za vek
a cenn suroviny.
Solana a Ferrero-Valdnerov
sa po prv raz pokaj na vysokej rovni postavi ako tm
otzku arktickej politiky: na zklade meniacej sa geostratgii
reginu, upriamujc pozornos
na prstup k surovinm a nov
medzinrodn trhov trasy.
Na summite v aprli v Bukureti
sa plnuje posdi aj loha aliancie kontrola energetickej
bezpenosti a tak s na svete
u rei o tom, e vojaci NATO
mu by vyslan do tohto reginu ako ropovodn polcia.
Teda nie u studen, ale adov vojna je naozaj hrozbou.
Cena ropy za barel vyskoila
nad 100 dolrov a do konca
roka niektor hovoria o dvestodolrovej mte za barel. Krajiny
OPEC na viedenskom summite
odmietli zvyova abu. Dolr
pad zo da na de a recesia
americkej ekonomiky je realitou. To vetko me otrias nielen Eurpou, ale aj svetom. Aj
preto je Arktda tak dleit,
aj preto o jej bohatstv sa bud
snai vetci a to je nebezpen, adov.

Hur, mme tucet sthaiek MIKI-balada

Mono si mnoh tto dleit sprvu ani nevimli, ale faktom je,
e 28. februra 2008 vo Zvolene uskutonilo sa slvnostn odovzdanie 12 modernizovanch sthaiek MIG 29 BBS pre Slovensko. Po prv raz firmy z USA, Nemecka, eska a Ruska na zem
ttu, lena NATO spolone zmodernizovali bojov lietadl ruskej vroby a namontovali do nich sasn modern techniku. Po
vstupe do NATO sa mnoh tty zo strednej a vchodnej Eurpy
ocitli v problmoch, o sa tka bojovho letectva. Vtedajie Migy
svojimi bojovmi vlastnosami dokzali konkurova zpadnch
strojom, ale ich elektronick systmy boli zastaran a nekompatibiln s vzbrojou letectva NATO. Existovali dve monosti ako sa
s tmto problmom vysporiada: bu kpi za ak miliny dolrov nov lietadl, alebo modernizova existujce Migy poda kritri NATO. Slovensko si vybralo tto druh cestu, ktor bola aj
ovea lacnejia. Nebolo to tak jednoduch, ako by sa to na pohad zdalo, bolo treba vyriei mnoh skalia, ktor sa napokon
vaka ruskm pecialistom podarilo zvldnu v Opravrenskom
zvode v Trenne. Slovensk variant modernizcie dostal meno
Mig-29 CD a vysoko ho ocenili aj pri cvieniach v rmci NATO.
Slovensko plnuje tto sthaku predstavi na leteckom salne
ILA -2OO8 v Berlne koncom mja.

NIKTO v Markze

V poslednej relcii TV Markza

Na telo sa objavil aj pn NIKTO,
ktor robil propagciu svojej budcej strane alebo spolku, ktor
sa zatia nazva KDS, o je skratka pre Kuomitang Dalajlmov
Slovenska. Tento pn NIKTO, vystupujci ako pn Palko, si takto
jednoducho robil reklamu sebe a
svojim legionrom, ktor odili z
KDH. Beriem toto tvrdenie sp,
ak TV Markza dolo, e tento
pn NIKTO zaplatil za propagciu
nieoho, o ete nie je, patrin
sumu peaz, ktor vychdza z
kritri tejto televznej spolonosti na reklamu. Ale ani modertorka nepovedala a ani nikde inde
sa neobjavilo, e ide platen re-

klamu ohosi, o ete neexistuje

a o mono bude i nebude existova. koda, e partnerka v diskusii na tento moment nijako nezareagovala a tak sa pn NIKTO
mohol tvri pokojne a lerne a
asto partnerku aj dobehn. TV
Markza tmto spsobom dala
jasne najavo, e jej mu by
ukradnut kritria korektnosti podobnch talkshow. Pani Belousov, ako partnerka v diskusii mohla
aj protestova, pretoe bavi sa s
niekm, kto nepredstavuje iadnu
politick stranu, iaden program,
vlastne ni, je tie o niom. Pn
Nikto me by spokojn, za mlo
peaz sa mu podarilo urobi vea
muziky, mono aj na kor SNS.

maj autonomistick chute

Maarov ije v Srbskej Vojvodine asi 300-tisc a u poiadali Ministerstvo zahraninch vec Maarskej republiky, aby v
Eurpskej nii podporilo ich autonomistick snahy. Podobn
tendencie maj aj Maari v Rumunsku, kde ich ije viac ako
milin. Slovensk Maari sa k tmto snahm pochopitene pripjaj, aj ke s teraz tichie ako inokedy, len bval minister Simon rozvja aktivity za Zdruenie miest a obc junho
Slovenska. Treba vak oakva aj aktivitu Cskyho a Duraya,
vo vhodnej chvli, ktor me nasta vtedy, ke zahor Kosovo
plameom skazy.

Skonen ivot od otravy,

on, mnoho dobra nespraviac,
nebude v stave pln slvy,
vypa noviny u viac.
By me, e bol naroden,
pre astie sveta, slvy kmit,
e lra pretrhnut v znen,
mohla i asom previ
hrmoty obyajnej vravy,
e politika na schodoch slvy,
vysok azda akal schod.
A teraz s jeho tou na odchod
sa berie svt tajnos darov.
Ve kadmu je dobre znme,
Menelaus za t Helenu,
sto rokov ete neprestane
Frgiu hubi zbiednen,
hoc vkol cnostnho Priamosa,
hromada starcov Pergamosa
jej zvidiac tak riei zas
m pravdu Paris, Menelaus.
Vak, o sa tka ete zrky,
troiku poka, prosm vs,
tajte alej romn n,
nevyslovte nado mnou sd ak,
zrka tu bude, nechcem klama,
aj estn slovo mem da.

Rozhlada
Inkviztor Dzurinda renil
pred przdnou slou, jeho
vern z nej zutekali, o star zostalo a o mlad zutekalo.
Poslankya Varyov oroduje za Tibet. Ke vak bombardovali nemocnicu v Belehrade
ani neppla, ale ppala za Antichartu.

Kresba: Andrej Mianek

Kde je va, tam je cesta

Nzov knihy Mikula Dzurindu sa
dnes jav ako aro nechcenho.
Miki docestoval na bavorkoch,
dnes tak me akurt stopova.
Ciest pritom vea neurobil a ani
svetlo na konci tunela Branisko nie
vdy vidie. Keby sa tak ete do
jeho vstavby vnieslo svetlo, urite
by nastala aj tma. Zmrka a stmieva sa nielen nad Mikim, ale aj nad
SDK. Modr bicykle s u aj na
posmech, svieky plia jeho lenovia, ktor vykrikuj o modrch dikttoroch. Modr u jednoducho nie
je dobr a tak vetko treba premaova na in farbu. Mono na zelen
a mono na iernu. Ke oznaoval
terajiu koalciu za boevick, teraz sa mu to vrtilo ako bumerang
a jeho vlastn ho pasuj za boevika, mono zan recitova aj jeho
bsniky na Vazn februr. Do-

lo aj na slov starho ujca, ktor

na MMM v Koiciach na neho vykrikoval Ucekaj Miki, bo Meiar
za tebu. A treba poveda, e Meiar
ho u predbehol, hoci m slabie
srdieko. A dolo aj na slov Meiara, e v mji bude horco, hoci
je ete len marec, na politickej scne, hlavne v opozcii pripek ako
v najhorcejom lete. Svieky horia, hor pda pod nohami Mikimu a
niekdaj suverni sa stali trpaslkmi
vo vlastnej zhrade. Zhradnk sa
stal capom, teda capo di tutti capi
a svojho bossa pomaly odrovnva
jeho vlastnmi technolgiami, teda
bicyklami, sviekami, transparentmi, u chba len hdzanie hrachu
na sdlo SDK. Va niekedy doke zdola aj vola. A potom je cesta
u von. A koniec tunela je v nedohadne....

Dikttori demokracie ZMENY

V Bratislave je veselo, niektor kriia Kube dajte na hubu, in zasa bojkotujte OH v Pekingu, lebo vade vldnu dikttori. Ale al pred SDK
kriia pre s dikttormi a myslia tm Dzurindu and Company. Takto dopadla jedna rozprvka o smelom zajkovi zo Spia, ktor zoral vetku
slovensk kapustu a o nezoral to predal. Slovensk nrod osem rokov civel ako teliatka na nov vrta, o tento demokratick dikttor na
Slovensku stvral a bol rd, e je rd. Takto sa teda vldlo ahko. Manipulcia s vedomm dosiahla vysok rove, manipultori striedali technolgie a dobre si za to nechali zaplati. Tak sa stalo, e takmer vetci
sa nechali zmanipulova, lebo, ak sa niekto proti technolgim postavil,
okamite ho zlikvidovali. Abonenti technologickch manipulcii sa teraz
zrazu akosi ditancuj. Zatia len tak potutene. Od toho, ktor ich platil a aj od toho o robili. Snaia sa, ale nikto im to nezabudne. Pam
mme vetci ete dobr. Aj manipultori z mdi u lmu palicu nad svojim chlebodarcom, o sa dalo aka, lebo vak, kto je predajnej, ako
slovensk novinri. Ani somlski ich nedohonia.

Lipic agenda

Agenda bvalho ministra spravodlivosti Daniela Lipica je znma. V

KDH psob ako n lovek v Havane (teda Palkovcov) a reaguje na
vetko, o sa deje. Najnovie na Duana Repka, ktor m jedin chybu: ako prvnik zastupuje kadho, kto ho o to poiada.
A hne je z toho obben friendly mafia. Tento vraz si Lipic
osvojil vtedy, ke psobil v mafii znmej ako Dzurindistan, ktor osem rokov nadrogovala Slovensko opitmi vetkho druhu a
takmer sme vetci skonili na Prednej Hore.

Iba politick odvar

Ak Fidela Castra vystriedal jeho
brat Raul, tak Dzurindu asi jeho
brat nevystrieda. Kuba vak
nikdy napadla a nepadne na
hubu, ale Dzurinda asi no. Tak
to toti vyzer, SDK sa pomaly, ale isto rozpad. Strana, ktor vznikla ako odno KDH, ani
inak dopadn nemohla. Jej
astm bolo jedine to, e sa dokzala osem rokov dra vo vlde, lebo inak cel jej verchuka
je vlastne len politick odvar.
Len tak pre zaujmavos. T slovensk novinri, ktor verne drukovali Dzurindovi a spol., mali na nich
svoj negatvny nzor, ale len tak v
zkom kruhu. Nedvali ho najavo
verejne, lebo takto sa im to vyplcalo, ili vlastne farizejsky a psali ako farizeji. Ete nie hne, ale o
pr mesiacov, mono len tdov,

im bude Dzurinda a spol. ukradnut a jednoducho ho zan pochovva ako mazci tristovku.
Toto nie je o Zahradnkovi, Mikuovi, i dopravnom podniku, to je
vlastne o tom, e treba hodi Dzurindu cez palubu, lebo vykonal, o
vykona bolo treba a me sa prata. Nevykonal to toti dokonale.
A tak musia prs dokonalej.
Manipulan technolgie myslia u na voby v roku 2014, dlhodob prognzy vvoja v Eurpe rtaj s rokom 2015, kedy
by sa mala E rozpadn a dovtedy treba pripravi nov garnitru jastrabov, konzervatvcov na nov idey, ktor by mali
zachrni okrem inho potpajci sa Titanic teda USA. A tak
sa chce nov garnitra, u dostatone vykolen a aj zmani-

pulovan, dosta v najblich

vobch do parlamentu a potom udrie o alie tyri roky.
Samozrejme, s vdatnou pomocou sfr vplyvu. To ist plat o
oddencoch z KDH, ktor u nechc ma vea spolonho ani s kresanstvom. Take vlastne Dzurinda
je bez ance, me aj sdi, aj vyhadzova lenov von oknom, aj ich
upli ako Husa v Kostnici, ni mu
to nepome. V starej zmene nastal as na zmenu in, vetci sa
zan hra na nrodovcov, bud
sa tvri, e hja slovensk zujmy
a podobn triky, len aby zasa svojimi manipulanmi technolgiami
dosiahli svoj cie. A tak, ako to u
na Slovensku chod, znova sa
njdu tak, ktor naletia. U aby
bola hlavnm mestom Slovenska Bansk Bystrica.

Dobr sprva pre Dzurindu prila z Bruselu. Poslanci-konzervatvci chc Mikiho zachrni. Ak zahlasuje
za Lisabonsk zmluvu, m
ist miesto osobnho tajomnka u prezidenta E Tonyho Blaira. Bude mu nosi
taku.
Bugr tvrd, e vlda by mala
rozma hlavou Maara. No,
vak sme ete na hlavu nespadli vetci, pn Bugr. Maar m v hlave papriku, vno a
abliku.
Parn valec sa znova objavil na Zlatej Idke. Ale nemal
vea pary, lebo v Koiciach
nebolo ni pou.
Americk prezident Bush by
chcel len tak lea v trve a na
ni nemyslie. On si mohol ahn na trvnik pred Bielym domom hocikedy, aj tak toti ni
nemyslel.
Modr inkviztori s na svete aspo takou raritou, ako
modr sneienky.
Bociany u prilietaj, Palkovci odleteli a Hruovsk je stle
hlavnm bocianom v KDH.
Plenie svieok proti Dzurindovi: kto navrhne, aby sa
ten de stal ttnym sviatkom Slovenskej republiky?
Tip pre opozciu: poas Vekej noci sa bolo mon spusti
na Fiakovskom hrade po lane,
ale aj po Vekej noci predstavitelia opozicie sa bud mc
spa dole hlavou.
OKS vyzva slovenskch
portovcov, aby bojkotovali
OH 2008 v Pekingu. Hrbovci s u ako Detvanci, ktor
povedali, e pobij anov
iapkami.
Vina Slovkov ete nikdy
neletela lietadlom. Nao, sta ke lietame od vplaty k vplate..
KDS do volieb asi predstav
vlastnho kandidta, zrejme
to bude Mikloko, mal by u
aj prv dmu, take jedno
kritrium spa.
Eurpsky sd v Strasburgu
vyhlsil len jeden rozsudok v
prospech SR. To hovor samo
o sebe o tom, ak je stav sdnictva v krajine.
Modlitba KDS
Drah Boe, daj nm takho, o me (Palko),
A ke neme (Mikloko),
pom mu Boe,
A ke ani tak neme
(Bauer), prijmi ho Boe,
A daj nm takho, o me
(Lipic)?
Stranu pripravil

DUAN KONEK

PUBLICISTIKA

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

10

Biele miesta v slovensko-poskch vzjomnch vzahoch

Priznajme si, hovoria vine z ns nieo nzvy obc ako Fridman, Krempachy, ierna Hora,
Lapanka, Jurgov, Nedeca, Nov Bel, Kacvin,
alebo Nin, i Vyn Lape? Tak teda ni. Vchodniar bude tvrdi, e s to dediny niekde
na zpadnom Slovensku, obyvate Zhoria pre
zmenu, e sa nachdzaj mono na Zemplne. Mme poahujcu okolnos v tom, e tieto
obce nepatria Slovensku, teda nenachdzaj
sa na jeho zem, i ke nzvy niektorch z nich
s isto slovensk. Okrem toho vdy v nich ili
predovetkm Slovci a do roku 1920 ich ni
neoddeovalo od Slovenska. Aby sme vak u
nenapnali naich itateov - ide o obce, ktor
sa nachdzaj na zem severnho Spia, ktor s sasou Poska.
LOJLNI VLASTENCI
Horn Orava a severn Spi ... Dva reginy s plne slovenskm obyvatestvom sa proti jeho vli stali
sasou Poska. Aj v tomto prpade platilo - podobne ako pri podpsan Mnchovskej dohody - o ns
bez ns. Pravdou vak je, e prsty v tom mala aj
vtedajia esko-Slovensk vlda a najm E. Bene.
Prahe ilo predovetkm o to, aby si zachrnila priemyseln a bohat Tnsko, kde ilo aj vea obyvateov poskej nrodnosti. Ako sa tu prena z genercie na generciu Bene za ns vbec nebojoval,
naopak, vymenil ns za Tnsko, ale rozhodujce
slovo mali predstavitelia Franczska, Vekej Britnie, USA a Talianska. Pvodne o tom, i horn Orava a severn Spi pripadn Posku, alebo nie, mal
rozhodn plebiscit, teda referendum, ie verejn
hlasovanie. Nakoniec z plebiscitu nebolo ni a zemie pripadlo Posku. Napriek neshlasu prevanej
viny obyvateov tchto reginov. Akoby ich nzory a osudy nikoho nezaujmali. Vnimkou boli americk Slovci, ktor zaslali svojmu prezidentovi USA
Wilsonovi Memorandum a zaloili aj Stly vbor pre
celok Slovenska. ia, aj oni sa naivne domnievali, e vlda SR bude nakoniec pevne obhajova
pozcie tch, ktor na tomto zem ili. Predstavitelia Stleho vboru sce vypracovali Promemorium a
Appelt, v ktorch protestovali proti pripojeniu hornej
Oravy a severnho Spia k Posku. Verme, e dr.
Bene uzn, e slovenskmu udu na Spii a v
Orave stala sa vek krivda, a on, jako svetom
uznvan ikovn diplomat najde dos spsobov k tomu, aby t boav rana slovenskmu
udu bola zahojen. Z tchto predchdzajcich
riadkov cti sce vek snahu pomc Slovkom
na Orave a Zamagur, ale zrove aj naivitu, pretoe nielen E. Bene, ale cel vlda neprejavovala o
tchto Slovkov iadny zujem.
Prevrme vak niekoko listov v dejinch, ku
ktorm sa ete vrtime, ale musme kontatova jednu vznamn skutonos: ako sme u
zdraznili, Slovci z hornej Oravy a severnho
Spia boli z pripojenia ich rodnch obc a chotrov k Posku vemi neastn. Napriek agresvnej polonizcii, astmu ikanovaniu a nrodnostnmu tlaku vak boli a s k Posku
tolerantn a sprvaj sa tak, ako sa na obanov kadho ttu patr. Po napadnut Poska a
tm zrove zaat II. svetovej vojny so zbraou
v ruke bojovali proti nemeckmu wermachtu a
neskr niektor dokonca aj vo Varavskom povstan. To vetko - o sa tka tolerancie k poskej vine - plat aj dnes a my si tu doma na
Slovensku meme iba povzdychn, e keby
sa prslunci nrodnostnch menn, ijcich
v SR chovali tak, ako nai v Posku, tak by republika mala ovea, ovea problmov menej.
Poznm vea Slovkov, ijcich v Posku. S hrd na
svoju nrodnos, i ke z ich sloveniny u cti posk przvuk. T star stle ij v rodnch dedinch a
tradine sa venovali ponohospodrstvu. Mladch
ivot zavial na vetky svetov strany a mnoh na dlh
roku zakotvili v USA a Kanade. Aj na poskom Spii
je problm njs si trval zamestnanie. Ete astie,
e vzah k pde sa ded z pokolenia na pokolenie a
kad rodina m nejak t rou. V kadom prpade
nai krajania na poskom Spii svoj rodn kraj skutone miluj. Ke som sa pred niekokmi rokmi zastnil vo Fridmane na festivale slovenskch dychoviek, teda tch, ktor psobia v obciach severnho
Spia na poskom zem, jeden mlad krajan sledoval, ako sa kochm v krsnej scenrii. Stli sme nealeko Dunajca, okolo ns sa nachdzali kopce a
horsk lky s pascimi sa kravikami. Len sa pozrite, povedal mi mlad Slovk, posk ttny oban a pokraoval: Ani tie vajiarske lky, hory
a kravy nemu by krajie, ako tie nae ....
BOJ O SPI
A dnes sa dozvedme, e vzahy medzi vtedajm
eskoslovenskom a Poskom neboli nikdy najlepie. Azda aj preto vieme o tejto kapitole naich dejn tak mlo. Za bvalho reimu sa o iadnych vzjomnch problmoch nemohlo hovori, ve predsa

PO STAROM
Po osloboden hornej Oravy a severnho Spia Sovietskou armdou koncom janura 1945 sa posk
rady snaili ihne obnovi hranice z roku 1938.
Suspendovali slovenskch uiteov, kazov a radnkov a zakzali pouva sloveninu vo verejnom ivote. Pritom velenie IV. ukrajinskho frontu umonilo na tomto zem zaklada miestne slovensk
nrodn vbory a slovensk milciu! Aj uznesenie
Predsednctva SNR v Koiciach zo da 20. 3. 1945
potvrdilo, e ide o vsostn s. zemie a v dsledku
toho podlieha vlune sprve s. orgnov.
Kadodenn ivot bol vak inak. Stalo sa, e posk milicionri zatvrali Slovkov, potom prili slovensk milicionri, oslobodili vzov a odzbrojili posk milciu.
Na oslobodenom zem, resp. na jeho asti sa pod
dohadom predstaviteov Sovietskej armdy uskutonil rchly plebiscit a jeho vsledky potvrdili, e
prevan as obyvateov sa povauje za Slovkov.
Na zklade toho dstojnci - ervenoarmejci rozhodli, aby ich armda obsadila hranice spred roku
1920 a odovzdalo zemie hornej Oravy a severnho Spia s. radom. Napriek tomu, e 98% obyvaRieka Dunajec tvor v Pieninch spolon as slovensko-poskch ttnych hranc. V minulosti neraz teov sa prihlsilo k slovenskej nrodnosti, 5. mja
prepukol spor aj o toto zemie - na oba brehy si nrokovalo Posko ...
1945 v Koiciach sa rozhodlo o tom, e s. hranica sa m vrti do stavu pred rokom 1938. Konen bodku za vetkm dala a zmluva z 13. 6. 1958
(!) o konenom ustlen hranice.

Nie s vysahovalci,

ani emigranti

ilo o dve krajiny, ktor budovali socializmus a boli

sasou nerozbornho tbora spoluprce a porozumenia, ve v kadej z tchto krajn sa chopil moci
proletarit.
Poda historikov u niekedy po rozpade Vekomoravskej re, ktorej sasou bolo nielen
Slovensko, ale aj as Poska, konkrtne poas
vldy Boleslava I. Chrabrho (992-1025) sa zaali boje o Spi. Tie sa najastejie viedli nie
zbraami, ale rznymi politickmi, nboenskmi a hospodrskymi aktivitami. pecifickou
kapitolou vzjomnch vzahov, ktor sa tkali vsostne zemia Spia, bolo zlohovanie 13
spiskch miest uhorskm krom igmundom
Luxemburskm poskmu panovnkovi Vladislavovi II. Stalo sa tak v roku 1412, igmund za
zlohovan mest dostal 37 000 kp groov,
ale tieto spisk mest sa stali sasou Poska a vye 300 rokov. Tak dlho to bolo predovetkm pre neochotu vzda sa tohto hospodrsky prosperujceho reginu, nie vak pre
nezujem Uhorska dosta sp, o mu patrilo.
Posk strana vak ete v 20. storo sa odvolvala na zmluvu o zlohovan spiskch miest
a to bol jeden z jej argumentov, e Spi patr Posku.
Napriek tomu vzahy medzi Poskom a Uhorskom
neboli zl, dnes - povedan modernm jazykom boli nadtandardn. Neudo, e po rozpade Rakska-Uhorska posk politika smerovala proti vzniku esko-Slovenska a Posko dlho verilo, e jeho
juhovchod bude hranii s Maarskom ...
Ako sme u uviedli, v roku 1920 sa rozhodlo o pripojen slovenskch obc, ktor boli na bvalom zem Uhorska, teda na Slovensku, k Posku. Bez
plebiscitu, teda bez toho, aby niekoho zaujmal aj
nzor tch, ktor vtedy ili na hornej Orave a severnom Spii.

ROKY ILI
Zdalo sa, e hranice Eurpy sa u nikdy nebud
meni a tak sa nezmenia ani tie medzi esko-Slovenskom a Poskom. Napriek tomu, e s hranicami
na hornej Orave a severnom Spii nebola spokojn
ani jedna strana. Ve v decembri 1918 sa na tchto hraniciach aj bojovalo. Bolo to v ase, kedy posk vojsko prekroilo demarkan lniu. V polovici
minulho storoia Posko ete snvalo nielen o celej
Orave a celom Spii, ale dokonca aj o astiach Liptova, aria, Gemera i Zemplna! Vtedy na Spii sa
objavovali poplan sprvy, na zklade ktorch posk hranice vraj posun a ku Popradu, i dokonca ku Koiciam!
Posko ako znalo, e jeho zstupcov nepozvali
na Mnchovsk konferenciu. Napriek tomu, e jeho
poiadavky rieil dodatok Mnchovskej dohody. N
severn sused ctil vtedy vek ancu na pripojenie
celho Spia k Posku, okrem toho poadoval cel

okres adca, Kemarok, cel Javorinu a Belansk

Tatry, ako aj 17 oravskch obc, okrem toho hranica mala prechdza hrebeom Braniska (?). Druh,
skromnejia verzia predpokladala vzdanie sa miest
adca, Nmestovo, Kemarok a ubica. Poliaci sa
vak obvali, e ke bud nalieha na podpsanie
dohody o maximlnej verzii, tak do hry me vstpi Nemecko a tak nakoniec chceli iba Javorinu,
obec Lesnica, as okresu Star ubova a as
katastra obce Mnek nad Popradom. Napriek silnm protestom obyvatestva, obetiam pri stretoch
s. a poskho vojska sa podarilo anektova slovensk zemie. Na prilenenom zem sa zaala nsiln polonizcia, podobne ako v roku 1920 v trinstich spiskch obciach, prilenench k Posku.
udia boli dokonca perzekvovan za spievanie slovenskch cirkevnch piesn v kostoloch! Vtedy op
v Posku silneli tendencie o vytvoren spolonej posko-maarskej hranice, teda o rozdelen Slovenska
medzi tieto dve krajiny. Pri vetkej objektivite vak
musme zdrazni, e samozrejme nie vetci Poliaci tili podrobi a pripoji si polovicu naej krajiny. Mnoh vak pod vplyvom propagandy stle dfali v to, e Hitlera treba podporova (janur 1939) a
eskoslovensk otzka sa bude definitvne riei za
asti Poska a Maarska.
Rok 1939 vak priniesol neakan zmeny.
V auguste sa Slovensk tt zaal pripravova na vojnu (23. marca 1939 sa zmenila situcia podpsanm slovensko-nemeckej zmluvy o ochrannom pomere) a tak predstavitelia
Slovenskho ttu u uvaovali o nrokoch na
zemia, zabran Poskom v rokoch 1920,1924
(vtedy bol Posku pridelen zbytok katastra
obce Jurgov, ako aj obce Kacvin a Nedeca, ale
cel obec Javorina zostala v SR) a po Mnchovskej dohode.
Prv septembrov de 1939 sa zaala II. svetov
vojna - napadnutm Poska Nemeckom - v ten ist
de ale aj slovensk armda prekroila slovenskoposk hranice. Do 3. septembra prakticky bez bojov obsadila vetky zemia, zabran Poskom od
roku 1920. Niekde vtali slovenskch vojakov s vekm nadenm, inde, teda na zemiach, zabranch
u v roku 1920, najm t mlad, trocha rezervovane. V kadom prpade Slovkov v septembri 1939
vtali na rozdiel od rokov 1920,1924 a 1938, kedy
na zabran zemia prichdzali Poliaci. Netreba
vak zabda na to, e Nemecko shlasilo s nvratom Poskom zabranch zem za lojlny a primn
prstup Slovenska. Na druhej strane netreba zabda ani na to, e Slovci z tchto zem udatne bojovali v poskej armde proti nemeckm okupantom.
Poda dajov, ktor m generlny tajomnk Spolku
Slovkov v Posku Dr. udomr Molitoris a 551 naich krajanov skonilo v nemeckch koncentranch tboroch a a slovenskm radom sa podarilo
as z nich oslobodi.

IVOT V NEBEZPEENSTVE
Od roku 1945 sa Slovkom v Posku ilo vemi ako. Napriek tomu, e v septembri 1939 mnoh z nich
ako vojaci poskej armdy hrdinsky brnili zemie
Poskej republiky v nerovnom boji s Nemeckom, po
vojne ich vyhali ako zradcov. Slovensk dediny
plienili rzne bandy, okrem drancovania mnoh Slovci dostvali rozsudky smrti, ktor, ia, nezostali iba na papieri. Dostali najskr psomn prkaz odsahova sa na Slovensko a pokia ho v urenom
termne nesplnili, tak ich akala smr zastrelenm.
V tomto sa najviac vyznamenal Jozef KurasiaOgie. Pvodne partizn a komunista, neskr
bandita, ktor likvidoval komunistov, idov a Slovkov. Jeho banda m na svedom vye 450 obet, vetko nevinnch ud, ktorch zastrelili u po vojne. Na vek prekvapenie tomuto banditovi odhalili
v roku 2006 pamtnk v Zakopanom za to, e v rokoch 1943-1950 bojoval proti Nemcom a komunistom. Na vek a nemil prekvapenie pomnk takejto
- slune povedan- kontroverznej osobe - slvnostne odhalil samotn prezident Poskej republiky Lech
Kaczyski za prtomnosti niektorch ministrov, poslancov, vysokch predstaviteov armdy. ia, nae
vevyslanectvo vo Varave, na rozdiel od izraelskho,
voi tomuto ani diplomaticky neprotestovalo.
Nie tak dvno sme sa v Bratislave stretli nielen s
predstavitemi Spolu Slovkov v Posku so sdlom v
Krakove, ale aj poskm spisovateom Dr. Jerzym S.
Latkom. Autor, pvodne orientalista a etnograf, vemi
objektvne vystihol ivot tohto pvodne partizna, potom banditu, ktor po vojne bojoval nielen proti komunistom, ale za nrodnostne ist tt, teda bez idov
a Slovkov. Len pre zaujmavos - na troch miestach,
jedno z nich je jeho rodisko, mu odmietli postavi pamtnk. Nakoniec sa do Zakopanho priiel jeho pamiatke pokloni osobne prezident. Samotn nzov
knihy - Hrdina naich ias? - hovor dos jasne o tom,
e takto lovek neme by iadny hrdina ...
EPILG
Slovci, ijci v Posku, dlh roky nepociovali iadnu, alebo iba minimlnu podporu zo strany starej
vlasti. Pritom nie s iadni emigranti, narodili sa na
Slovensku, ij tam, kde storoia ili ich predkovia.
U dlh roky, pri vetkej skromnosti, maj vak dojem, akoby na nich Slovensko zabudlo. Pritom im ide
skutone o mlo - o sledovanie naich televznych
programov, uebnice, bohosluby v slovenine, i
detsk a mldencku literatru. Niekedy s vak u
tak naplen na ahostajnos tch, ktor by mali obhajova ich zujmy, e s za zruenie slovenskho konzultu v Krakove! Chc, aby najvznamnejie posk
rady a intitcie neprekrcali historick pravdu a
aby v tomto poctili podporu starej vlasti.
Po nvteve podpredsedu vldy SR Duana aplovia v Krakove a stretnut s krajanmi sa zd,
e konene sa zablyslo na lepie asy. Poznm
problematiku Slovkov, ijcich v Posku, nielen vaka vskumom, ktor som robil v ervenom Kltore ... Poznm komplikovan povojnov obdobie na tchto zemiach ... Viem, e
existuj mnoh alie problmy, ako naprklad
otzka slovenskch bohosluieb, slovenskho
kolstva a bolo by dobre, keby sa ho podarilo revitalizova ako na Zakarpatsku na Ukrajine, kde je vborn spoluprca regionlnej samosprvy, vldy a slovenskch zastupiteskch
radov ..., povedal ete v Polsku Dr. aplovi
VLADIMR MEZENCEV

ZAUJALO NS

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

11

Meninov problm posvanm hranc?

Najprv niekoko faktov o Trianonskej zmluve: Bola podpsan 4. jna 1920 vo
Franczsku v zmku Vek Trianon vo
Versailles. V nej vazn mocnosti Dohody (vojensko-politick blokov systm spojeneckch zmlv uzavretch
proti Trojspolku (Vojensko-politick
blok vytvoren na zklade vzjomnch
politickch zmlv v roku 1879-1912
medzi Nemeckom, Rakskom, Uhorskom a Talianskom s vedcim postavenm Nemecka. Po vypuknut 1. svetovej vojny prelo Taliansko na stranu
Dohody.
Vazn mocnosti Dohody potvrdili rozpad
Raksko-Uhorska a stanovili hranice nstupnckych ttov Juhoslvie, Rumunska, SR, Maarska a Rakska.
Mal dohoda
Tvorila vojensko-politick alianciu esko-Slovenska, Juhoslvie a Rumunska
1921-39. Jej zkladom boli dvojstrann vojensk zmluvy uzavret medzi tmito ttni 1920-21 s cieom udra status
quo v strednej a juhovchodnej Eurpe,
vychdzajci z Parskej mierovej konferencie 1919-20. Mala tie zabrni retaurcii Habsburgov, Anlusa (politika nensilnho pripojenia zem
osdlench Nemcami k Nemecku, ktor sledoval nemeck imperializmus po
1. svetovej vojne, najm po nstupe
nacistov k moci. Bol namieren hlavne
proti Raksku a pohraninm oblastiam SR. Realizovan bola anexia Rakska v marci 1938. Vsledky anlusu
boli neskr odmietnut na moskovskej konferencii 1943 a ttnou zmluvou obnoven nezvislho a demokratickho Rakska (1955). Mala tie eli
maarskm snahm o revziu trianonskho mieru; zrove bola objektve namieren proti ZSSR v rmci tzv. cordon sanitaire. Pvodne je to prenesen psmo ttov
vytvoren na izolciu inho ttu po Versaileskej zmluve bolo priinenm franczskeho imperionizmu vytvorenm cordon
sanitaire z Poska, SR, Maarska a Rumunska. Mal sli ako nstupite chystanej agresii proti ZSSR a zabrni prenikaniu revolunho vplyvu zo ZSSR do
ostatnej Eurpy.
Stala sa v Trianone Maarom
krivda?
Nie! Vari nemaj svoj tt? Maj dokonca tak, za ak dlh as bojovali
pod vldou Habsburgovcov tt nrodn a nezvisl. Ukrivdilo sa im azda
tm, e Slovci, Podkarpatsk Rusi
(Rusni), Rumuni a Juhoslovania sa vymanili spod ich vldy? A i tieto nrody nemaj rovnak prvo na vlastn
nrodn a ttnu existenciu ako nai
chamtiv susedia? A i by Slovci na
tomto zem mali svoj vlastn ttny

tvar u v ase, ke predkovia chamtivcov neboli ani v Eurpe a nemali ani

poatia o kultre a kultrnom spsobe ivota?
Je to logick, ke Trianon dal do naich rk nrodn dedovize. To hdam me niekto povaova za krivdu
voi sebe...? Naopak!
Krivdy sa dopustili t, ktor Slovkom a inm
Slovanom sdliacich od nepamti v oblasti
strednho Podunajska po svojom prchode z zie odali najlepiu pdu a Slovkom prenechali iba nerodn vrchy, hoci
dnes turisticky atraktvne, kopce a skaly. A
vekej krivdy sa dopustili aj tm, e medzi
Slovanov vsadili klin, ktorm rozdelili od
severnch, junch Slovanov, m zabrzdili n spolon vvoj.
Zlodej kri chyte ho! Je to reakcia na
to, e vo vlastnom dome pvodnch
obyvateov obrali o vetky prva v snahe ich vyhubi. Teda, nemono riei
ani sasn meninov problm posvanm hranc!!! Sasn revizionisti tvrdia pred cudzinou a poda nich to aj
dvno ahkomysen tvrdil aj faista
Mussolni v tzv. milnskej rei, e Trianon 4 miliny Maarov prisdil nstupnckym ttom. Maarsk tatistiky sa
toho chytili a zavdzaj. Vraj do eskoslovenska pripadlo 745 000 Maarov ( z toho je vak 28 500 idov). K
Juhoslvii 450 000, k Rumunsku 1 milin 500 tisc, teda spolu 2 495 000.
Treba bra v vahu, e aj v trianonskom
Maarsku zostali nrodnostn meniny
Oficilna maarsk tatistika z roku 1920
tvrd, e v Maarsku ilo: 23 760 Rumunov, 141 882 Slovkov, 551 211 Nemcov,
76 388 Juhoslovanov, 1500 Rusov (Rusnov), 28 349 inch. Teda spolu 833 090
Nemaarov.
Zaujmav!
Hovor pravdu maarsk tatistika, ke v
roku 1920 napotala 141 882 Slovkov,
menej o tretinu, a t ist tatistika uvdza,
e v Maarsku hovor po slovensky 346
053 ud. Kto by v Maarsku okrem Slovkov hovoril slovensky, hdam nie Maari?
Zaujmav tatistika: V dsledku Trianonu sa spod maarskej nadvldy oslobodilo 5 875 000 Slovanov,
3010000 Rumunov, 1367000 Nemcov a 383 inch. Spolu je to teda
10 665 000 nemaarov. Vetci tto
maj monos rozvja sa v rmci vlastnch ttov.
Grf Appnyi, ktor podpsal Trianosk
zmluvu priznva, e pohad na nrodnostn mapu strednej Eurpy mus kadho
presvedi, e je plne nemon stanovi tak hranice medzi ttmi, ktor by neobsahovali nrodnostn meniny a tvorili
iba ist nrodn tty. Z toho vyplva aj
skutonos, e pokojn spoluitie v strednej Eurpe nie je mon dosiahnu cestou

tajte noviny
SLOVENSK ROZHAD
aj na internetovej strnke:

www.slovenskyrozhlad.sk

alie slo novn dostanete

10. 4. 2008
v stnkoch MEDIAPRESS
v Bratislave,
Kapa-press Koice
a KAPA-DAB preOV.

zmeny hranc, ale bra do vahy existenciu

nrodnch menn a umoni im tak ivot,
aby ich nrodn bytie nebolo ohrozen a
tm by sa ctili ako doma.
V om spova nedodrovanie trianonskej dohody o sa tka menn v Maarsku?
Vye 300 000 Slovkov ijcich v Maarsku m len 36 maarsko-slovenskch udovch kl priom len v prvej a druhej
triede sa uia po slovensky ta a psa.
Niet v Maarsku ani jednho slovenskho gymnzia, ani jednho uiteskho
stavu, ani jednej slovenskej priemyselnej
alebo inej hospodrskej koly, ani jednej
metianky, ba ani jednej isti slovenskej
udovej koly.
A ako je to u ns o sa tka
tohto problmu?
Maari tu maj vye 800 maarskch
kl. Poda tohto by Slovkom v Maarsku
prinlealo najmenej 200 slovenskch udovch kl, aspo 3-4 stredn koly a 5
odbornch kl, ako aj univerzita.
Slovci v Maarsku nemaj vlastn
tla. Vlda vydva jedin noviny pod
nzvom Slovensk noviny. Netreba
ani pripomna, e 300 000 Slovkov
nem v petianskom parlamente ani
jednho slovenskho poslanca, a cel
rad opatren sli k tomu, aby sa pomaarovalo vo vetkch oblastiach.
Vade na svete sa Slovci rozvjaj,
iba v susednom tte s v takej miere hrdsen, e u nevldzu ani vola
o pomoc.
M teda maarsk menina na Slovensku
prvo dovolva sa na medzinrodnch frach vch prv? Vystupova v Eurpskom parlamente proti naej meninovej
politike? A bude rozirovateov tchto neprvd o Slovensku bra niekedy niekto na
zodpovednos?
Fakty v lnku s z knihy Martina Grea: Maarsk klamstv, Slovci a revzia hranc. Reedcia publikcie Slovci a revzia hranc, 1937, ktor vyla
nkladom Slovenskej ligy v Bratislave
1937. Pvodn text publikcie je doplnen mennm registrom, informciou
o autorovi a upraven po tylistickej a
jazykovej strnke. Namiesto predhovoru boli do publikcie zaraden svedectv o brutlnom tlaku na naich predkov maarskou ttnou mocou.
Vydal Eko-konzult, 2008 Bratislava.
Autor lnku zaradil do textu informcie a
vklad niektorch nzvov, ktor svisia so
sasnmi faktami o Trianonskej zmluve a
niektorch nzvov medzinrodnch intitci, ktor hrali v histrii v predvojnovom
svete vznamn lohu.
PETER Milanovsk

nia slovenskch
novinrov v Bratislave
m sdlo na novej adrese:
Dobinskho 16,
811 05 Bratislava
Tel.: 0903 927 689,
0903 752 652, 0903 618 296
Informcie o innosti
a aktivitch SN tajte
aj na internete:

www.uniasn.sk

An t olgi e
Zdalo sa, e na plante Zem
sa u ned ni nov objavi, ale vaka reprezentatvnym antolgim sasnej
slovenskej przy (Hadanie
loveka, USA 2002) a pozie (Hadanie krsy, USA
2004; Zo storoia do storoia, Rusko 2006), ktor pripravil Spolok slovenskch
spisovateov v spoluprci so svojimi zahraninmi
partnermi, sa na mape sveta pre mnohch itateov
zaiatkom 21. storoia po
prv raz objavila slovensk
literatra ako samostatn
kategria.
primne povedan - vina obyvateov modrej planty
dodnes ni netu o existencii Slovenska, ktor je svojimi kultrnymi tradciami prtomn v strednej Eurpe viac
ako tisc rokov. Napriek tomu,
e Slovensko pomerne dobre pozn svet, doteraz ho vo
svete poznaj zva pod menom niektorej zo susednch
krajn (Rakska, Maarska a
eska).
Spolok slovenskch spisovateov, ktorho tradcie
siahaj do roku 1923 a ktor zdruuje najvznamnejie osobnosti slovenskej
literatry, dlhodobo vynaklad maximlne silie, aby
sa naa krajina prihovorila svetu reprezentatvnymi dielami svojej sasnej
tvorby. Vrav sa, e je lepie
raz vidie ako stokrt pou. V prpade literatry dozaista plat, e je lepie ma
monos priamo sa oboznmi s umeleckm dielom, ako by odkzan na
sprostredkovan hodnotenia a nzory inch.
V reflektovan vvoja Spolku
slovenskch spisovateov sa
prejavuj rozmanit subjektvne pohady a rznorod dobov interpretcie. Napriek his-

torickm peripetim po cel

as existencie ide o dobrovon, vberov stavovsk intitciu, ktorej cieom je podporova rozvoj a renie slovenskej
literatry doma i v zahrani,
ako aj programovo vyhadva
mlad talenty a postupne ich
inkorporova do literrneho ivota.
Spolok slovenskch spisovateov sa mimoriadne vraznm spsobom podieal aj na
demokratickch premench
v bvalom eskoslovensku a
je jednou z duchovnch platforiem modernej slovenskej
ttnosti. Systematicky nadvzuje styky v literrnej oblasti v
zujme perspektvnej medzinrodnej vmeny kultrnych
hodnt na bze univerzlnych
mylienok humanizmu, mieru,
vzjomnho porozumenia a
spoznvania osobitost sasnej umeleckej tvorby
Je pozoruhodn, e spomnan antolgie ako edin projekty strategickho
vznamu v oblasti kultrnej
diplomacie pripravil prve
Spolok slovenskch spisovateov, ktor psob v neuteench
podmienkach
obianskeho zdruenia odkzanho na dotan svojvu Ministerstva kultry SR.
Na podobn edin iny sa zatia nezmohlo ani Ministerstvo
kultry SR, ani Ministerstvo
zahraninch vec SR (ktorho
sasou je odbor kultrnych
stykov a ktor riadi Slovensk
intitty v Berlne, Budapeti,
Moskve, Pari, Prahe, Rme,
Varave a Viedni), ani stav
slovenskej literatry SAV, ani
Literrne informan centrum
(rezortn pracovisko MK SR),
ani Asocicia organizci spisovateov Slovenska (ktorej sasou je es mench spisovateskch organizci, vrtane
Slovenskho centra PEN).
PAVOL JANK

PORT

SLOVENSK ROZHAD

Marec 2008

portov Slovensko bude pomaly rekordrom v neschopnosti

OZ V ENY

Nad tadinmi stle mraky

Slovensko je v situcii, e azda najpomalie buduje ako nov tt
reprezentan portovisk. V priebehu ptnstich rokov pribudlo
Tenisov centrum v Bratislave a Steel arna v Koiciach. A dos.
Inde sa iba renovuj menie portovisk, pltaj sa diery, hoci
sa vie, e zo starch stavieb aj tak ni sasn a modern nebude. o u. Tak sme my majstri. Slovne takmer kad uznva,
e Slovensko reprezentan stnky srne potrebuje, ale ke sa
aj t, o by mohli a mali urobi nieo konkrtne, u sa ich zujem
o port strat.
A tak sa u najm v Bratislave, vom tadine. Na vetko je u neroky iba schdzuje, rokuje, robia skoro, po dvanstej a o nejakch
sa plny a pakty, zhaj sa loka- alch portovch stavbch me
lity a peniaze, ale doteraz sa vlast- Slovensko iba snva. Je to zzne ni neudialo, nezarynala ani rak, e mme ete aj portovcov
jedin lopata i bager. Tka sa to na slunej rovni. Premier Robert
stavby Nrodnho futbalovho Fico ich len pred niekokmi datadina, Veportovej hokejo- mi odmeoval viac ne dve stovky.
vej haly pre MS 2011, ktor by Aj to je otzka, i vetkch po zmali by na Slovensku, i cyklis- sluhe.
tickho tadina, ako nhra- Aktualitou tchto dn sa stala op
dy za straten i predan na (ono sa to vdy strieda) hokejov
Tehelnom poli. Ako sa moder- hala. Najnovie poslanci hlavnne hovor, iba bl-bl-bl, smie- ho mesta predali, schvlili, i dane nvrhy i dohady, samozrejme rovali hokejistom pozemok na Kafinann zujmy a prce sa stle liniakovej ulici, blzko tadina
nezanaj. UEFA mus dva fut- O. Nepelu. Hokejisti zajasali, vraj
balistom vnimky a odklady, ho- idelne miesto. Lene, chyba lvkejistom hroz medzinrodn bla- ky. Je tam aj podmienka, e kom za neschopnos splni suby pa sa me zaa a potom, ke
a pripravi MS 2011 a cyklisti boh- vystavaj nhradu za kolu stojavie kedy liapnu na pedle na no- c na pozemku! To je u pre ho-

kejistov privea, asovo i finanne,

vlastne je to nemon do termnu
splni. Znamen to teda pre halu
alie doasn (?) stop! Keby sa
hokejisti poksili o takto nemonos, bolo by to finanne drahie,
zhruba ron asov strata, o si
nemu dovoli a MS by boli fu.
Nu, op sa vyjednva. Rokuje
sa s mestom, ministerstvami, podnikatemi at., od zaiatku. Navye: kto halu postav, mal by ju aj
prevdzkova. Op vetko neist
ako v Kocrkove. A pritom, hra sa
malo u v decembri 2010!
Mimochodom, riadite marketingu SZH a predseda spolonosti Arene 2011 Martin Ryba
u ukzal aj obrzky, ako by
mala hala vyzera. Nijak zzrak, od modernosti m poda
ns aleko. A iba 12 000 miest.
Bude to dos pre MS? Lene, pri
naich portovch tzv. nrodnch
tadinoch sa u nememe niomu udova. Iba pokorne aka a
pozera sa, ako sa aj okolit svet
na ns dobrosrdene usmieva.
Kokch blami sa ete doijeme pri naich portovch stavbch?

Prjemn prekvapenie: V. Zuzulov

Kto by si to bol pred niekokmi rokmi o len pomyslel, e slovensk mlad lyiarka, dokonca z
Bratislavy (teraz ete ani nie 24-ron) vysokokolka, bude o niekoko sezn preha po svetovch lyiarskych svahoch najlepie snehov vly
z lp a inch svetoznmych pohor. Na nae mil
prekvapenie sa to stalo. Sama, bez domcej konkurencie, s trnerom a otcom v jednej osobe (bvalm skialpinistom), sa vyrovnala najlepm zo
slalomrskych svahov. Mohol k tomu dopomc iba
rodinn fanatizmus, odhodlanie, tvrd hlavy, sila na
prekonvanie prekok, nadanie i tvrd trning, drina
v zime i v lete, vo vetre i na snehu. Nala si v zahrani zopr kamartok, s nimi trnovala a kadm mesiacom sa zdokonaovala. Neobyajn viera tejto dieviny a odhodlanie vazi ju doviedla do najvych vok.
Stalo sa z nej svetov eso, postrach vetkch speriek, ktor u dobre vedia, e s ou nie s na kopcoch nijak arty. Ve si len predstavme. V tejto prve
ukonenej sezne tartovala v slalome devkrt. Raz
skonila desiata, ale potom dvakrt iesta, raz piata a
tvrt, raz aj tretia, ale trikrt druh! Naposledy v talianskom Bormiu bola iba sedem stotn sekundy za vaznou Schildovou z Rakska. lovek takmer never,
e sa to d odmera. Koko je to vlastne centimetrov
i milimetrov? U osemkrt bola v karire Veronika na
stupoch vazov. Prv raz roku 2004 v Zwieseli, potom trikrt v minulej a teraz tyrikrt v tejto sezne. M

za sebou ivotn seznu. Dokonila vetky slalomy, v

ktorch je vek riziko. To sa okrem nej podarilo ete
iba dvom lyiarkam, Fnke Poutiainenovej a vdske
Borssenovej. Ani jednej Rakanka, Nemke, Amerianke, vdke... Mohli sme bilancova. Zuzulov je
tretia najlepia slalomrka sveta, teda na stupni vazov aj vo Svetovom pohri v slalome. Okrem toho jej
patr v celkovom porad Svetovho pohra po 35 pretekoch trnste miesto! Tie skvel. lenka lyiarskeho klubu, mlo znmeho aj v hlavnom meste, Ski ZU
Bratislava, ktor zastreuje VC Dukla Bansk Bystrica si splnila jeden z vysokch cieov, by na stupni vazov celkovho Svetovho pohra. Druh sen
ete stle snva: ak na prv vazstvo vo slalomrskom Svetovom pohri, ba aj na mal glbus celkovo. Subuje, e sa o to poksi v nasledujcom ronku. Ve teraz dosiahla najlep vsledok svojej kariry.
Predstihla v celkovom porad aj svoju dobr kamartku, Fnku Poutiainenov, ktor obsadila za ou tvrt
prieku. Pred naou reprezentantkou ostala ako cie
Rakanka Schildov. Bola prv v poslednch pretekoch v Bormiu, vyhrala mal glbus a v celkovom porad SP, ktor vyhrala Vonnov z Ameriky, je Hospov na druhom mieste. Mono ju preto
oznai za momentlne najlepiu slalomrku sveta. Naa reprezentantka m ete vek plny, meme jej veri i tei sa, e tak lyiarsku svetov
osobnos mme.

Rogge chce superhviezdy

igmund Plffy (vpravo) sa te z aliego glu. Kapitn Vladimr Vlk je

uprostred a Juraj Miku vavo. Zber je zo zpasu vo Zvolene 2:8.

Skalica je obdivuhodn

Nech sa u naa hokejov liga skon akokovek, fanikom zrejme najviac radosti priniesli hri HK 36 Skalica. Prebojovali sa do play-off a
vo tvrfinle vyhrali nad Zvolenom na zpasy 4:2 priom v troch na domcom ade, ale raz aj vonku si urobili zo spera priam trhac kalendr,
7:1, 7:4, 7:1, 8:2. Celkov skre zo iestich zpasoch 33:16, nikto ich
ani pribline nenapodobnil. Pritom medzi tvoricou najlepch bola Skalica ete v ronku 1998-99 a skonila tretia. Teraz v semifinle hraj
zhorci s Koicami. Nech to vak skon akokovek, nikto im neuprie,
e boli ukou zverench zpasov ligy. Od poslednho spechu ostalo v kdri sedem hrov. Vetci vak utvorili okolo Plffyho tak dern silu, ktor pripravila vo Zvolene hotov zemetrasenie. Aj tu sa meme zastavi. Zaprinil ich vypadnutie trner, ktorho odvolali, alebo
dev hrov, ktor sa musia s klubom rozli. S na mieste pokuty idce do milina, za prehry so Skalicou? Zrejme si vo Zvolene neuvedomili, e sper zo Skalice bol tentoraz nad ich sily, neuznali jeho kvality,
radej rbali hlava-nehlava.
Kolektv trnera P. Oremusa hral skutone vborne. f nikoho nevyzdvihoval, hoci o oporch dobre vedel. Plffy, Rybr, koliak, Miku, Lik, Zlek... Porozumel hrom a oni jemu, vznikol prkladn kolektv
a vo tvrfinle stroj na vrobu glov, o bolo praliv a pozoruhodn.
Divci Skalici tlieskali, hoci nielen jej boje boli vo tvrfinle dramatick
a zaujmav. Hokej v popularite u predstihuje futbal. tvrfinlov zpasy sledovalo v priemere 5000 divkov na kadom zpase.
Prv semifinlov zpasy: Slovan - Trenn 4:1, 3:4, 1:3, Koice Skalica 4:1, 3:1.

Dramatick F1 v Austrlii

Zaal sa nov ronk motoristickej F1. Bude ns zaujma, ve

preteky vysiela u aj naa STV. A mu by vemi zaujmav, ako
teraz v Austrlii. Vyhral L. Hamilton na McLarene ale pred N. Heifildom na BMW a N. Rosbergom na Williamse. Kde je Ferrari? Utrpelo krut prehru. Majstra sveta Rikkonena zradil motor,
Massa mal zrku s Coulthardom. U na tarte boli havrie a potom ete dvakrt muselo s na tra bezpenostn vozidlo, ktor
v F1 vdy cel pole spoj a vna nervozitu. Stalo sa, e do ciea
prilo iba sedem jazdcov, o je ojedinel. Pred seznou zobrali
chlapcom s vou benznu organiztori nejak technick elektronick pomcky, pomhajce pri riaden vozidla. T ako by
boli z toho znervzneli, ke museli v zkrutch pracova sami
a - nezvldli to. Uvidme, ako sa bude situcia vyvja alej, no v
Melborne to bolo v teplom poasi nesmierne dramatick, napnav a vzruujce.

V ne na OH bez Krna?

Veronika Zuzulov, najvie prekvapenie zimnej lyiarskej sezny.

V LM tyrikrt Anglicko

U v prvch aprlovch doch sa bude hra tvrfinle Ligy majstrov vo

futbale. Dos prekvapujco sa dostali do zverench bojov tyri anglick mustv: Manchester, Liverpool, Chelsea a Arsenal. To je iba potvrdenie, e na ostrovoch je najkvalitnejia domca sa, aj ke s presilou poprednch svetovch hrov. Vieme toti, e Anglicko sa ako
tak neprebojovalo na ME. Teraz nm vak tyria zstupcovia uku
ak je vlastne tamoj futbal, ako doku konkurova klubom z Nemecka
(Schalke), panielska (FC Barcelona), taliansky AS Rm a tureck Fenerbachce. Prv zpasy tvrfinle, 1. a 2. aprla: AS Rm - Manchester, FC Schalke 04 - FC Barcelona, Fenerbachce - Chelsea Londn, Arsenal Londn - FC Liverpool. Odvety s 8. a 9. aprla. tyria
proti ostatnm a Anglicko m teda najbliie k vazstvu v tejto sai.

12

Dudista Jozef Krn (30 r.) nm urobil na OH

2004 v Atnach obrovsk rados. Zskal toti
prekvapujco strieborn olympijsk medailu v
kategrii do 66 kg. Rtalo sa teda s tm, e sa
tento husrsky ksok poksi obhajhova aj tento rok v Pekingu. A stle sa vlastne rta, ve Jozef bol od Atn stle medzi vybranmi s dobrmi podmienkami na prpravu a s ndejou, e m
stle predpoklady nielen na dobr umiestenie,
ale aj na medailu. Plat to ete aj teraz, hoci tento
n reprezentant sa ete do ny nekvalifikoval, m
mlo bodov a teda aj ndej sa do ny dosta. Vlastne iba jedin, lebo posledn turnaj pred OH bude v
Portugalsku a tam, ak by chcel letie do Pekingu, musel by sa dosta aspo do finle. Uznajte, e vjs z
tohoto sboja vazne, rovn sa malmu portovmu
zzraku. Hoci Krn u roku 2002 vo finle ME bol.
Skr vak meme rta s tm, e Krn sa na OH
neprebojuje, o bude pre neho i pre jeho port vemi
nemil. Len o mlo lepiu situciu prebojova sa do
ny m jeho kolega vo vhe do 100 kg Zoltn Plkovcs, ktormu budeme tie dra palce.
Kto Jozefa Krna pozn vie, e je to vek bojovnk, ktor by rd vazil stle. Lene jeho port je
zradn, riskantn i nebezpen, sstavne pln prekvapen. A Krn bol medzi olympidami u pkrt,
aj vnejie zranen. Najprv zpstie, potom vykben kna kos i nedriaci predn krny vz v kolene.
Potom, a to u bolo vlani v mji, mal zranen ruku a v
jni podstpil operciu avho ramena. Pre portov-

ca na samom vrchole je to hotov katastrofa. Chcel

dokza svoje monosti vo viacerch turnajoch,
no k vraznejiemu spechu vdy nieo chbalo
a nedostal sa ani medzi prvch iestich na MS,
o by as na OH zaruilo. Samozrejme, zzra-

ky nemohol aka, ale stle veril, ba aj stle ver,

e by na OH mohol cestova. Vieme vak, e v
skutone oslnivej forme za ostatn roky nikdy
nebol a aby sa do nej dostal rchlo pred ME, nie
je pravdepodobn. Vyhra nejak zpas aj s najlepmi, to by hdam mohol dokza, ale po zraneniach a v 30. rokoch vyhra v celom turnaji, to
je takmer nemon. Ndej vak vdy zomierala
posledn, pokajme si na aprlov ME.

Prezident Medzinrodnho olympijskho vboru Jacques Rogge by

bol najradej, keby sa mohol s Medzinrodnou futbalovou federciou
FIFA dohodn na vyrieen nie novej tmy. Rd by toti, aby na olympijskch hrch mohli tartova tty,
ktor sa prebojovali, s najsilnejmi
reprezentanmi mustvami. Je to
vraj jeho sen, vidie v olympijskom
turnaji konene najvie svetov
hviezdy tak, ako je to v inch odvetviach portu. Sasn pravidl, e
tartuj len hri do 23 rokov s monosou troch starch posl, nevyhovuje Roggemu, ale ani divkom.
Sotva sa vak nieo zmen, FIFA vyuva olympijsk turnaj na objavovanie talentov pre vyie sfry a najlep hri s u tak vyaen, e si dlh
turnaj nemu dovoli. Dvnejie je
u znme, e nai hri sa na OH
neprebojovali.

Golfista trafil sokola

Znie to priam neuveritene, ale agentry zrejme neklam. Americk profesionlny golfista Tripp Isenhour
vraj na desiaty pokus zostrelil na
Floride v USA sokola, sediaceho na
strome. Sokol je zkonom chrnen
vtk, no pri vcviku golfu stle kriekal, vyruoval, o intruktora nahnevalo. Hroz mu teraz a jednoron
trest za mreami. Mono sa mu to aj
za nejak kauciu prepeie, no ist
je, e Isenhour zskal za tento skutok tak obdiv a popularitu, ak ani
po rokoch hrania profesionlneho
golfu. Kto by tomu veril, e sa nieo
tak me sta, ale stva sa. Nedvno ukzali v televzii, e jeden golfista odplil loptiku 150 m vzdialen od jamky a jedinm derom, bez
toho, aby sa loptika dotkla zeme,
zakotvila v jamke. Tie ojedinel.

Viacelov vstupenky
Organiztori ME vo futbale v Raksku a vajiarsku, ktor sa onedlho
zan, prili s novinkou pre fanikov. Tm, ktor prdu s cudziny sbili, e ich vstupenky bud na 36
hodn viacelov. Znamen to, e
bud plati v Raksku i vajiarsku
na vetky prostriedky verejnej dopravy v oboch ttoch. Vraj preto, aby
si hostia mohli prezrie nielen futbal,
ale aj krsy krajn a po alpsk koniare. T o sa k vstupenkm nedostan, domci i cudz, bud ma okrem miest kde sa bude hra, zavy
na vlaky a autobusy do estnstich
miest, kde bud pre nich pripraven obrovsk obrazovky, na ktorch
bud mc spolone sledova zpasy. Je to vetko novinka, ktor m
predpoklady na spech, ve do srdca Eurpy sa chystaj priaznivci futbalu z mnohch krajn sveta.

Na Evereste stop
oraz viac sa hovor o bliacich sa
OH v ne. Raz v dobrom, inokedy v
horom. na u dvnejie uzatvorila cesty na Everest, kam bud vyna olympijsk ohe. Chce sa vyhn
rznym protestom, ktor sa u rozrili v nich polohch. Teraz sa pripojil aj Nepl, kde maj obavy z protestov aktivistov, bojujcich za prva
Tibetu. Horolezeck vpravy sa od
1. do 10. mja nebud mc pohn zo zkladnch tborov. O takto opatrenie poiadala Nepl na a
ten jej vyhovel. Hranin hora bude
teda v tomto termne pust, povedal
len neplskej vldy P. Subba a potvrdil tak tlak usporiadateskho ttu OH. Mlokoho to prekvapilo, pretoe najm Tibet, bojujci za svoje
prva, sa hodl na et olympidy
o najviac zviditeni. Ako vidie, u
teraz sa mu to vemi dobre dar.
Stranu pripravil IGOR MRZ

Slovensk rozhad - Vydva: TREND INTERNATIONAL. fredaktor: Jozef Kuchr. Adresa redakcie 831 04 Bratislava, Trnavsk cesta 29/A. Telefny: 0903/618 296, fax: 02/443 73 731. Fililna redakcia 080
01 Preov, Masarykova 10. Telefn a fax: 051/772 06 06. E-mail: slovenskyrozhlad@stonline.sk, www.slovenskyrozhlad.sk. Vychdza dvakrt mesane. Roziruj: MEDIAPRESS Bratislava, Kapa-press Koice,
KAPA-DAB preOV a vydavate. Registran slo MK SR: 2468/2001. ISBN-1335-7743. Sadzba a tla: DATAPRESS, s.r.o. Nevyiadan rukopisy a fotografie redakcia nevracia.