Pripomienky K Novele Zákona o Obecnom Zriadení

Hromadn pripomienka za
demokratickejiu samosprvu
Ministerstvo vntra predloilo do pripomienkovho konania nvrh novely zkona o obecnom
zriaden. Nvrh novely pripravilo ministerstvo za zatvorenmi dverami v spoluprci so
Zdruenm miest a obc Slovenska (ZMOS), ktor reprezentuje predovetkm starostov obc
a primtorov miest. Ignorovalo verejn vzvu, aby bol nvrh novely pripravovan
transparentne aj za asti organizci reprezentujcich in zloky samosprvy (poslanci
zastupitestiev, hlavn kontrolri) a irej obianskej verejnosti. Tomu zodpoved vsledok.
Nvrh novely odra najm pohad starostov a primtorov. alej posiluje ich postavenie, aj
na kor zastupitestiev a hlavnch kontrolrov, a neprina posilnenie postavenia obanov vo
vzahu k samosprvam, ani zven kontrolu a transparentnos innosti samosprvy.
Preto prichdzame s hromadnou pripomienkou, ktorej cieom je prehbi demokratick prvky
v innosti samosprvy, dosiahnu vyvenej vzah medzi starostami a zastupitestvami
a posilni postavenie obianskej verejnosti vo vzahu k samosprve.
V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme:
1. Zavies prvo obyvateov obce rozhodn o nzve obce

2. Umoni pouvanie symbolov obce obanmi aj bez shlasu obce
3. Zjednodui prileovanie obc s nefunknou samosprvou
4. Zmeni definciu verejnho priestranstva
5. Posilni prva obyvateov obce
6. Rozri okruh osb podieajcich sa na samosprve obce
7. Vypusti z loh obce utvranie podmienok na zsobovanie obce
8. Nahradi urovanie prevdzkovej doby obcou monosou obmedzenia problmovch
prevdzok
9. Zavies pravu zhromaden obyvateov obce prostrednctvom nariaden
10. Zavies efektvnej spsob obmedzovania reklamnho smogu
11. Zabezpei zverejovanie poslaneckch nvrhov veobecne zvznch nariaden
12. Zavies intitt hromadnej pripomienky verejnosti k nvrhu nariadenia
13. Obmedzi vnimky z pravidiel pre prpravu nariaden
14. Obmedzi monos skorej innosti nariadenia
15. Zavies povinn zverejovanie vetkch nariaden na webovom sdle obce
16. Obmedzi pouitie mimorozpotovch peanch fondov obce
17. Upravi pouvanie majetku obce na verejn ely
18. Zverejova nielen nvrh rozpotu obce, ale aj kad nvrh na jeho zmenu
19. Zavies nezluitenos funkcie poslanca a starostu s lenstvom v tatutrnom orgne
obecnej firmy
20. Nemeni limity pre poet poslancov zastupitestiev
21. Upravi odvolvanie tatutrnych a kontrolnch orgnov obchodnch spolonost
a inch prvnickch osb zaloench obcou
22. Upravi delegovanie zstupcov obc do rd kl
23. Posilni kontroln prvomoc obecnch zastupitestiev nad obecnmi obchodnmi
spolonosami
24. Zachova doruovanie informci o konan miestneho referenda voliom
25. Prenies rozhodovanie o termnoch zasadnutia zastupitestva zo starostu na
zastupitestvo
26. Zavies povinn zverejovanie nvrhov uznesen a materilov na rokovanie
zastupitestva
27. Upravi prpravu nvrhu programu zastupitestva
28. Upravi dopanie nvrhu programu zastupitestva
29. Zachova lehotu pre pokraovanie rokovania zastupitestva, ktor sa stane
neuznaniaschopnm
30. Nezniova vznam komisi ako poradnch orgnov
31. Zavies prsnejie podmienky pre monos neverejnho zasadnutia zastupitestva
32. Zavies prvo obyvatea vystpi na rokovan obecnho zastupitestva
33. Zvi zvznos a vymoitenos rokovacch poriadkov zastupitestiev
34. Zabezpei zverejovanie poslaneckch nvrhov materilov na rokovanie
zastupitestva
35. Obmedzi monosti zneuvania funkcie starostu a poslanca na zskavanie osobnch
vhod
36. Zavies povinnos starostu informova vetkch poslancov a verejnos o nepodpsan
uznesenia
37. Obmedzi sistan prvo starostu
38. Zni kvrum na potvrdenie uznesenia zastupitestva z trojptinovej na nadpolovin
vinu vetkch poslancov
39. Ponecha prvomoc zastupitestva vyhlsi referendum o odvolan starostu pri
hrubom zanedbvan povinnosti a poruovan zkonov
40. Zavies vobu zstupcu starostu zastupitestvom na nvrh starostu
41. Zamedzi kumulcii platov a odmien zstupcu starostu, ktor pln lohy starostu
42. Prihliada v zloen obecnej rady na zastpenie poslaneckch klubov
43. Ponecha zloenie komisi na zastupitestvo
44. Zavies verejnos rokovania komisi
45. Nezasahova do odmien hlavnho kontrolra, poslancov zastupitestva a lenov
komisi
46. Zefektvni odmeovanie starostov
47. Posilni nezvislos hlavnho kontrolra
48. Zabezpei podmienky pre vkon kontroly v situcii, ke nie je zvolen hlavn
kontrolr
49. Upravi rozsah kontrolnej innosti hlavnho kontrolra v zujme efektvnejieho
vkonu kontroly
50. Nezavdza prvo starostu uklada lohy hlavnmu kontrolrovi.
51. Zavies zverejovanie vsledkov kontrolnej innosti
52. Zavies nezvislejie postavenie tvaru hlavnho kontrolra
53. Posilni postavenie vborov v mestskch astiach
54. Zavies verejnos vborov v mestskch astiach
55. Zmeni spsob interpelci
Nvrh zkona:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/515
Hromadn pripomienku mono podpori najneskr vo tvrtok 20. jla 2017.
Vladimr pnik, poslanec obecnho zastupitestva, Vinodol, predseda Zdruenia obanov

miesta a obc Slovenska (ZOMOS)
Ondrej Dostl, poslanec mestskho zastupitestva, Bratislava, predseda Obianskej
konzervatvnej strany (OKS)
Marian Seman, prvnik a obiansky aktivista, Zlat Baa, len ZOMOS
Duan Sloboda, analytik Konzervatvneho intittu M. R. tefnika (KI), editor portlu Prvo
na dobr samosprvu, samosprava.institute.sk
Martin Kollrik, projektov manar, vskumnk, Intitt SGI, politolg, stav verejnej
politiky FSEV UK
Richard Drutarovsk, obiansky aktivista a poslanec mestskho zastupitestva, Preov, len
ZOMOS
Jozef Meiar, aktivista, bval zstupca primtora, aa
Vladimr Dulla, tajomnk a len Sprvnej rady ZOMOS, poslanec miestneho zastupitestva,
Bratislava Karlova Ves
Peter Uhlr, len Sprvnej rady ZOMOS, poslanec obecnho zastupitestva, Zlat Baa
Duan Chrastina, revzor ZOMOS,
Adrin Macko, hlavn kontrolr mesta Krupina, len ZOMOS
Milena Veresov, poslankya mestskho zastupitestva, aa, hlavn kontrolr obce opora,
lenka ZOMOS
Ivan Kuhn, poslanec mestskho zastupitestva, Roava, analytik KI
Peter Sp, politolg, Masarykova univerzita, Brno
Ctibor Kol, riadite Intittu pre dobre spravovan spolonos (SGI)
Gbor Grendel, poslanec mestskho zastupitestva, Bratislava, predseda NOVA
Peter Gonda, riadite Konzervatvneho intittu M. R. tefnika (KI)
Milan Lich, poslanec mestskho zastupitestva, Bansk Bystrica
Irena Bihriov, predsednka obianskeho zdruenia udia proti rasizmu
Kamil Bodnr, asistent podpredsednky NR SR, aktivista, Bratislava
Mat Bischof, poslanec mestskho zastupitestva, Roava
Jozef Baka, poslanec mestskho zastupitestva, Slia
Mria Turiinov Drozdov, aktivistka, Krajn Poana
Martin Mlnek, poslanec miestneho zastupitestva, Bratislava - Dbravka
Lucia tasselov, mestsk a miestna poslankya v Bratislave za mestsk as Ruinov
Viera Dubaov, poslankya mestskho zastupitestva, Bansk Bystrica, poslankya NR SR
Denisa Havrov, novinrka
Ivan Ronk, poslanec mestskho zastupitestva, Ruomberok
Zuzana Zimenov, poslankya NR SR
udmila Priehodov, poslankya mestskho zastupitestva, Bansk Bystrica
Viera Satinsk, poslankya miestneho zastuputestva, Bratislava Star Mesto
Jana Pronsk, spisovateka a akstivistka, Nlepkovo
Norbert Brzda, obiansky portl changenet.sk, Trenn
Zuzana Aufrichtov, aktivistka, Bratislava
Jn Benk, bloger, Ruomberok
Juraj Smatana, poslanec MsZ, Povask Bystrica, TSK, Klub Strov
Vladimr Sloboda, poslanec NR SR, len ZOMOS
Peter Osusk, poslanec miestneho zastupitestva, Bratislava Star Mesto, poslanec NR SR
Zsolt Kirly, fredaktor Krkp.sk
Peter Horvth, vtvarnk
Martin Kr, pedagg
Peter Laskovi, Poprad
Viera Pavlkov, Poprad
Andrej ierny, koordintor, OZ Antikomplex.sk,
Csaba Tolnai, riadite mldenckeho centra Kontakt, Levice
Katarna imoniov, poslankya mestskho zastupitestva, Bratislava
Nataa Holinov, redaktorka
Daa Malkov, Bratislava
Danka pnikov, lenka ZOMOS, Vinodol
imon Jesek, Mlad konzervatvci
ubo Lorenz, aktivista, Koice
Lucia Vidanov, poslankya mestskho zastupitestva, Malacky
Martina Barancov Paulkov, ekologika, Zdruenie Slatinka, lenka komisie ivotnho
prostredia pri mestskom zastupitestve vo Zvolene
Ondrej Kollr, aktivista, Gbely
Peter Lehotsk, obiansky aktivista, Liptovsk Mikul
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, poslanec miestneho zastupitestva, Bratislava
Karlova Ves
Martin Aluic, advokt a miestny aktivista, Ruomberok
Michal Drotovan, poslanec miestneho zastupitestva, Bratislava Raa
Martin Turek, Nitra, analytik Nadcie Zastavme korupciu
Ida Ivn, hlavn kontrolrka obce, Vlany, len ZOMOS
Marta Balov, poslankya mestskho zastupitestva, Zlat Moravce
Maro eleznk, starosta obce, Zlat Baa
Miriam Sorgerov, hlavn kontrolrka, Zlat Baa
Marek Hudk, poslanec obecnho zastupitestva, Zlata Baa
Jn Raclavsk, poslanec mestskho zstupitestva, Doln Kubn
Viiam Kaprl, obiansky aktivista, Snina
Mria Kurz, poslankya obecnho zastupitestva, Vlany
Zoltn Zsid, len Sprvnej rady ZOMOS, Tekovsk Luany
Katarna uransk, aktivistka, Stupava
Peter Buz, poslanec miestneho zastupitestva, Bratislava Karlova Ves
Michal Han, poslanec mestskho zastupitestva, Vysok Tatry
Jakub Nedoba, poslanec mestskho zastupitestva, Senica, predseda Mladch liberlov
Hromadn pripomienka verejnosti k nvrhu zkona, ktorm sa men a

dopa zkon Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden
v znen neskorch predpisov
Rezortn slo: KM-OLVS-74/2017

slo legislatvneho procesu: LP/2017/515
1. Zavies prvo obyvateov obce rozhodn o nzve obce
Navrhujeme doplni nov bod v znen:

V 1a ods. 2 sa slov nzov obce mono zmeni iba so shlasom obce nahrdzaj slovami
nvrh obce na zmenu jej nzvu, ktor je v slade s tmto zkonom a bol odshlasen
v platnom miestnom referende, je pre vldu zvzn.
Tto pripomienku povaujeme za zsadn.
Odvodnenie: Zkon v 1a ods. 2 stanovuje, e nzov obce uruje a men vlda nariadenm,
priom nvrh obce mono zmeni iba so shlasom obce. Navrhujeme zavies pravidlo, poda
ktorho by bol pri zmene nzvu obce pre vldu zvzn nzor obyvateov obce prejaven
v platnom referende.
V roku 2012 sa naprklad v obci Teedkovo uskutonilo platn referendum, v ktorom sa
vina astnkov vyslovila za nvrat k historickmu nzvu obce Pered, vlda vak vu
obyvateov obce ignorovala a nzov nezmenila, o povaujeme za nesprvne.
Poda 1a ods. 1 zkona sa nzov obce uvdza v ttnom jazyku, priom oznaovanie obce
v inom jazyku upravuje zkon o pouvan jazykov nrodnostnch menn. Poda 1a ods. 6
zkona je neprpustn nzov obce, ktor je dlh, duplicitn, urajci mravnos, nboensk
alebo nrodnostn ctenie alebo je nepriliehav vzhadom na historick vvin zemia. Pri
dodran tchto pravidiel by obyvatelia obce mali ma monos sami rozhodn o nzve
svojej obce.
Zkon . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov menn umouje obyvateom obce
prostrednctvom miestneho referenda zmeni oznaenie obce v jazyku nrodnostnej meniny
( 4a). Sme presveden, e rovnak monos by mali ma obyvatelia obce aj pri zmene
nzvu obce v ttnom jazyku.
2. Umoni pouvanie symbolov obce obanmi aj bez shlasu

obce

V 1b ods. 1 sa tvrt veta nahrdza nasledovnmi dvoma vetami:
Prvnick osoby zriaden alebo zaloen obcou mu pouva symboly obce len so
shlasom obce a spsobom urenm obcou. In prvnick osoby a fyzick osoby mu
pouva symboly obce len takm spsobom, aby nevytvrali klamliv dojem, e ide o ich
pouitie obcou alebo prvnickmi osobami zriadenmi alebo zaloenmi obcou.
Odvodnenie: Zkon v 1b upravuje symboly obce, ktormi s erb, vlajka, pea a prpadne
aj znelka obce. V 1b ods. 1 predmetn tvrt veta stanovuje, e Prvnick osoby zriaden
alebo zaloen obcou, in prvnick osoby a fyzick osoby mu pouva symboly obce len
so shlasom obce.
Ide o vrazne retriktvnu pravu monosti pouvania symbolov obce prvnickmi osobami
a fyzickmi osobami. Zkon . 302/2001 Z. z. o samosprve vych zemnch celkov (zkon
o samosprvnych krajoch) upravuje symboly samosprvneho kraja v 1 ods. 6 a nestanovuje
nijak obmedzenia pre ich von pouvanie prvnickmi osobami a fyzickmi osobami.
Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 63/1993 Z. z. o ttnych symboloch Slovenskej
republiky a ich pouvan upravuje pouvanie ttnych znakov predovetkm ttnymi
a verejnmi intitciami. Poda 3 ods. 4 tohto zkona ttny znak mu pouva aj in
fyzick a prvnick osoby s vnimkou oznaenia ich budov, listn, peiatok a rovnoiat; to sa
nevzahuje na fyzick a prvnick osoby, o ktorch to ustanovuje osobitn predpis.4) Vetky
fyzick a prvnick osoby mu pouva ttny znak vdy len takm spsobom, aby jeho
pouitie bolo dstojn a zodpovedajce jeho postaveniu ako ttneho symbolu. Poda 11
ods. 2 zkona Fyzick i prvnick osoby mu pouva ttnu vlajku i ttnu zstavu; ich
pouitie vak mus by dstojn a mus zodpoveda postaveniu ttnych symbolov Slovenskej
republiky.
Sme presveden, e neexistuje iadny legitmny dvod, aby pouvanie symbolov obce
fyzickmi osobami a prvnickmi osobami bola obmedzenejie (viazan na shlas obce) ne
v prpade pouvania symbolov samosprvneho kraja, i dokonca ttnych symbolov. Obania
dnes mu slobodne pouva ttnu vlajku alebo vlajku samosprvneho kraja, pouva
vlajku obce vak mu iba so shlasom obce. Preto navrhujeme uveden ustanovenie
pozmeni tak, aby sa shlas obce vyadoval iba pri pouit symbolov obce prvnickmi
osobami zriadenmi a zaloenmi obcou, ktorm by sasne obec urila spsob ich pouitia.
Ostatn prvnick osoby a fyzick osoby by symboly obce mohli slobodne pouva aj bez
shlasu obce, avak za podmienky, e nebud vytvra klamliv dojem, e ide o pouitie
symbolov obce samotnou obcou alebo s ou spojenmi prvnickmi osobami.
3. Zjednodui prileovanie obc s nefunknou samosprvou
Navrhujeme v bode 2 upravi znenie 2aa ods. 1 nasledovne:

(1) Obec, ktor po vykonan troch po sebe idcich volieb do orgnov samosprvy obc nem
obecn zastupitestvo alebo starostu obce (alej len prileovan obec), vlda nariadenm
prilen k inej obci (alej len dotknut obec), ak s tm shlas obecn zastupitestvo
dotknutej obce; 2 ods. 3 posledn veta, 2a ods. 1 posledn veta a 11a ods. 1 psm. a) sa
nepouij.
V celom 2aa sa slov dotknut obec nahradia prileovan obec a slov susediaca
obec slovami dotknut obec.
Odvodnenie: Nvrh zkona zavdza monos prilenenia obce, ktorej obyvatelia si

opakovane nie s schopn zvoli orgny samosprvy obce, k susednej obci. V 2aa ods. 1
stanovuje, e Obec, ktor po vykonan troch po sebe idcich volieb do orgnov samosprvy
obc nem obecn zastupitestvo ani starostu obce (alej len dotknut obec), vlda me
nariadenm prileni k susediacej obci, ktor sa nachdza v tom istom okrese ako dotknut
obec, ak s tm shlas obecn zastupitestvo susediacej obce.
Nvrh povaujeme za krok sprvnym smerom umoujci riei problm dlhodobo
nefunknch samosprv. Navrhujeme ho ete zvrazni tm, e vlda nebude ma iba
monos, ale povinnos takto dlhodobo nefunkn obec prileni k inej obci. Navrhujeme
vypusti podmienku, e ide o susedn obec, pretoe v konkrtnej situcii me by
funknejm rieenm prilenenie obci k vej spdovej obci, ktor nie je susednou obcou,
ne k bezprostredne susednej, ale malej, i dokonca ete menej obci, ako je obec
s nefunknou samosprvou. Navrhujeme vypusti aj podmienku, e mus s o obec v tom
istom okrese, pretoe v konkrtnej situcii me by funknejm rieenm prilenenie obce
k inej obci napr. v susednom okrese.
alej navrhujeme, aby podmienkou prilenenia nebolo, e obec nem po troch po sebe
idcich vobch zastupitestvo ani starostu, ale aby stailo, e nie je zvolen o i len jeden zo
zkonom ustanovench orgnov obce. Ak je napr. v obci zvolen starosta, ale nie
zastupitestvo (alebo naopak) nejde o funkn samosprvu.
V dvodovej sprve sa uvdza: Obec na dan el nem obecn zastupitestvo, ak v troch po
sebe idcich vobch do orgnov samosprvy obc nebol zvolen nijak poslanec alebo poet
poslancov nepostauje na spsobilos obecnho zastupitestva rokova a uzna sa poda
12 ods. 7 zkona o obecnom zriaden. Zkon v 12 ods. 7 v navrhovanom znen uvdza:
Obecn zastupitestvo rokuje vdy v zbore. Spsobil rokova a uzna sa je vtedy, ak je
prtomn nadpolovin vina vetkch poslancov. Na prijatie uznesenia obecnho
zastupitestva je potrebn shlas nadpolovinej viny prtomnch poslancov, ak odsek 5,
13 ods. 8, 18a ods. 3 a 10 a 20a ods. 4 alebo osobitn zkon neustanovuj inak; na prijatie
nariadenia je potrebn shlas trojptinovej viny prtomnch poslancov. Zkon v 13 ods.
8 vyaduje na potvrdenie uznesenia zastupitestva, ktorho vkon starosta pozastavil,
trojptinov vinu vetkch poslancov. Rovnak vinu vyaduje schvaovanie prevodov
majetku obce v prpadoch hodnch osobitnho zretea poda zkona o majetku obc.
Vzhadom na to v zujme jednoznanosti novej prvnej pravy navrhujeme doplni do
dvodovej sprvy, e na spsobilos zastupitestva rokova a uzna sa vyaduje zvolenie
minimlne trojptinovej viny vetkch poslancov, inak nemono povaova zastupitestvo
za plne funkn, teda schopn plni vetky zkonom stanoven funkcie.
Vzhadom na to, e intitt prilenenia obce sa li od intittu zluovania obc, navrhuje sa
vyli pouitie ustanoven tkajcich sa zluovania obc, konkrtne podmienku shlasu obce
so zlenm ( 2 ods. 3 posledn veta), podmienku, e obce mono zli len s innosou ku
du konania veobecnch volieb do orgnov samosprvy obc ( 2a ods. 1 posledn veta)
a vyhlsenie referenda pri zluovan obc ( 11a ods. 1 psm. a)).
4. Zmeni definciu verejnho priestranstva
Navrhujeme v bode 3 v 2b ods. 1 upravi definciu verejnho priestranstva tak, aby

podmienkou nebolo vlastnctvo, sprva alebo uvanie priestoru obcou, ale najm v prpade
verejnch komunikci by mohlo s aj o vlastnctvo, sprvu alebo uvanie komunikcie
inm verejnm (nie skromnm) subjektom, napr. vym zemnm celkom.
Odvodnenie: Nvrh zkona zavdza definciu verejnho priestranstva v svislosti

s oznaovanm ulc a inch verejnch priestranstiev nasledovne: Verejn priestranstvo je
ulica, nmestie, miestna komunikcia, trhovisko, park a in priestor prstupn verejnosti bez
obmedzenia vo vlastnctve, v sprve alebo v uvan obce, ak osobitn zkon neustanovuje
inak.2aa). Z dvodovej sprvy vyplva, e podmienka vlastnenia, sprvy alebo uvania
verejnho priestoru obcou sa nevzahuje iba na in priestor prstupn verejnosti bez
obmedzenia, ale aj na ulice, nmestia, miestne komunikcie, trhovisk a parky:
Relevantnou podmienkou je vlastncky alebo in prvny vzah obce k verejnmu
priestranstvu, naprklad jeho uvanie na zklade zmluvy o njme alebo zmluvy o vpoike.
Podmienka prvneho vzahu k obci vak vyluuje z verejnch priestranstiev priestory
vlastnen inmi verejnmi intitciami. Cesty I. triedy s vo vlastnctve a sprve ttu, cesty
II. a III. triedy vo vlastnctve a sprve samosprvnych krajov. Existuj prpade, ke
samosprvny kraj alebo in verejn intitcia vlastn park alebo in priestor vone prstupn
verejnosti. Ak by sa zaviedla defincia verejnho priestranstva v navrhovanej podobe, iadny
z vyie menovanch priestorov by v zmysle zkona nebol verejnm priestranstvom, a teda
by sa na nevzahovali ustanovenia 2b o oznaovan ulc a inch verejnch priestranstiev.
Defincia by sa nemala vzahova na priestory v skromnom vlastnctve.
5. Posilni prva obyvateov obce

V 3 ods. 2 sa v psm. c) vypaj slov a zastova sa na zasadnutiach obecnho
zastupitestva a za psm. c) sa vkladaj nov psm. d) a e) v znen:
d) zastova sa na zasadnutiach obecnho zastupitestva, komisie a vboru v mestskej
asti a vyjadrova na nich svoj nzor,
e) by informovan o innosti orgnov samosprvy obce, o nakladan s majetkom obce,
o hospodren obce a vetkch dleitch skutonostiach tkajcich sa samosprvy obce
a prvnickch osb zriadench alebo zaloench obcou alebo prvnickch osb, v ktorch m
obec majetkov podiel,
Pvodn psmen d) a g) sa oznauj ako f) a i).
Odvodnenie: Zkon zakotvuje prvo obyvatea obce zastova sa na zhromadeniach

obyvateov obce a na zasadnutiach obecnho zastupitestva. Prvo vyjadrova svoj nzor
vak zakotvuje len vo vzahu k zhromadeniam obyvateov obce. Navrhujeme rozri prvo
obyvateov vyjadrova svoj nzor aj na zasadnutia zastupitestva. Rovnako navrhujeme
zakotvi do zkona prvo obyvateov obce by informovan o innosti jej orgnov
a o vetkch dleitch skutonostiach tkajcich sa samosprvy obce.
6. Rozri okruh osb podieajcich sa na samosprve obce

V 3 ods. 5 sa dopa psm. d), ktor znie:
d) m in vzah k obci.
Odvodnenie: Zkon v 3 ods. 5 stanovuje, e prvo podiea sa na samosprve obce maj

okrem obyvateov obce aj alie osoby (ak maj na zem nehnuten majetok, platia v obci
miestnu da alebo miestny poplatok, maj v obci prechodn pobyt alebo estn obianstvo
obce). Prvo tchto osb podiea sa na samosprve obce nie je rovnocenn prvu obyvateov
obce, pretoe nezaha prvo voli a by volen do orgnov samosprvy obce, i hlasova
v miestnom referende. In osoby sa mu napr. zastova na zhromadeniach obyvateov
obce, na zasadnutiach obecnho zastupitestva, obraca sa so svojimi podnetmi a sanosami
na orgny obce. Sasn vpoet tchto inch osb je demontratvny a nepokrva vetky
osoby, ktor maj vzah k obci. Me s osoby, ktor v obci pracuj, podnikaj alebo
vykonvaj in innos, podieaj sa na innosti prvnickej osoby, ktor sdli alebo vyvja
innos na zem obce, z obce pochdzaj, narodili sa v nej, maj v nej prbuznch,
prleitostne sa v nej zdriavaj at. Preto navrhujeme rozri okruh osb, ktor maj prvo
podiea sa na samosprve obce aj o osoby, ktor maj in vzah k obci.
7. Vypusti z loh obce utvranie podmienok na zsobovanie

obce
Navrhujeme v bode 15 doplni do vypanej asti 4 ods. 3 psm. i) slov a utvra

podmienky na zsobovanie obce.
Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad presun prvomoci obce urova nariadenm

pravidl asu predaja v obchode, asu prevdzky sluieb z ustanovenia o lohch obce do ( 4
ods. 3 psm. i)) do ustanovenia o prvomoci obce prijma nariadenie ( 4 ods. 5). Poda 4
ods. 3 psm. i) obec pri vkone samosprvy pln lohy na seku ochrany spotrebitea, utvra
podmienky na zsobovanie obce a spravuje trhovisk. Utvranie podmienok na zsobovanie
obce je preitkom z ias prijmania zkona, v sasnosti zabezpeuj zsobovanie obce a jej
obyvateov skromn subjekty a nie je potrebn, aby obec svojou aktivitou na to vytvrala
podmienky. V praxi takto innos obce ani neuskutouj a nariadenia o pravidlch asu
predaja v obchode a ase prevdzky sluieb neslia tomuto elu. Preto navrhujeme
utvranie podmienok pre zsobovanie obce z loh obce vypusti.
8. Nahradi urovanie prevdzkovej doby obcou monosou

obmedzenia problmovch prevdzok
Navrhujeme v bode 18 v 4 ods. 5 psm. a) vypusti bod 2 a v psm. b) vloi za bod 2 nov
bod 3 v znen:
3. pravidl obmedzenia asu predaja v obchode a prevdzky sluieb prevdzok, ktorch
innos spsobuje opakovan ruenie nonho kudu, a postupu obce v tejto veci.
Ostatn body v psm. a) a b) primerane posun v slovan.
Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad presunutie prvomoci obce nariadenm ustanovi

pravidl asu predaja v obchode a asu prevdzky sluieb z 4 ods. 3 psm. i) do 4 ods. 5
psm. a) bod 2, priom tto prvomoc by sa prostrednctvom odkazu mala naalej viaza na
plnenie loh na seku ochrany spotrebitea, vytvrania podmienok na zsobovanie obce
a sprvu trhovsk. V praxi vak nariadenia o ase predaja v obchode a ase prevdzky sluieb
neslia tomuto elu, ale obce sa nimi snaia predovetkm chrni obyvateov obce pred
ruenm nonho kudu zo strany niektorch prevdzok a ich klientov.
Sasn prvna prava je nevyhovujca, pretoe neumouje adresn postihovanie
prevdzok, ktor ruia non kud, formou obmedzenia ich prevdzkovej doby, iba plon
obmedzenie prevdzkovej doby vetkch prevdzok. Neexistuje pritom iadny legitmny
dvod, preo by samosprva mala zasahova do prevdzkovej doby skromnch prevdzok
v dennom, i veernom ase. Rovnako neexistuje legitmny dvod zasahova do
prevdzkovej doby prevdzok, ktor nenaraj non kud a neruia obyvateov vo svojom
okol. Samosprvy, ktor sa pokali o diferencovan prstup k prevdzkam napr. formou
individulneho povoovania dlhej prevdzkovej doby, elili protestom prokurtora a zrueniu
takchto nariaden sdom ako protizkonnch.
Z vyie uvedench dvodov navrhujeme v predmetnej veci nasledovn zmeny prvnej
pravy:
1. Miesto urovania pravidiel asu predaja v obchode a asu prevdzky sluieb by obec
nariadenm urovala pravidl postupu obce pri obmedzovan asu predaja v obchode
a prevdzky sluieb prevdzok, ktor opakovane ruia non kud. To by umoovalo aktvne
a adresne obmedzi prevdzkov dobu prevdzok ruiacich non kd bez toho, aby tm
boli postihnut bezproblmov prevdzky.
2. Zrui vzbu na 4 ods. 3 psm. i), ktor sa viae na plnenie loh na seku ochrany
spotrebitea, vytvrania podmienok na zsobovanie obce a sprvu trhovsk.
3. Presun ustanovenie v rmci ods. 5 z psm. a), ktor stanovuje obci povinnos prija
takto nariadenie, do psm. b) ktor obci iba dva monos prija nariadenie, teda ponecha
rozhodnutie o tom, i takto nariadenie potrebuje, na samotn obec.
9. Zavies pravu zhromaden obyvateov obce

prostrednctvom nariaden
Navrhujeme v bode 18 v 4 ods. 5 psm. a) za bod 3 vloi nov bod 4 v znen:

4. pravidl zvolvania a uskutoovania zhromaden obyvateov obce ( 11b).
Odvodnenie: Nvrh zkona v slade s doterajou prvnou pravou predpoklad, e obec

ustanov nariadenm podrobnosti o organizcii miestneho referenda (navrhovan presun
ustanovenia z 11a ods. 9 do 4 ods. 5 psm. a)). Avak km zkladn pravidl uskutonenia
miestneho referenda s upraven v 11a, zhromadenie obyvateov obce, ktor je v zmysle
4 ods. 2 psm. c) jednou z foriem vkonu samosprvy obce jej obyvatemi nie je v zkone (
11b) nijako bliie upraven. Preto navrhujeme, aby obce mali povinnos upravi pravidl
zvolvania a uskutoovania zhromaden obyvateov obce prostrednctvom nariaden.
V sasnosti je na samotnch obciach, i zhromadenia obyvateov obce upravia nariadenm,
inm predpisom alebo ich neupravia vbec. Zkon nebude obciam predpisova konkrtne
pravidl, ani ich obmedzova v konkrtnej prave zhromaden, iba im stanov povinnos
upravi tieto pravidl nariadenm.
10. Zavies efektvnej spsob obmedzovania reklamnho

smogu
Navrhujeme v bode 18 v 4 ods. 5 psm. b) doplni v bode 4 za slovo priestranstve slov

zemia v zastavanej asti obce, v ktorch umiestovanie takchto zariaden zakzan.
Odvodnenie: Nvrh zkona ustanovuje nov prvomoc obce nariadenm ustanovi

pravidl umiestovania, drby a odstraovania reklamnho, propaganho alebo inho
informanho zariadenia na verejnom priestranstve. Dvodov sprva to vysvetuje snahou
utvra podmienky na regulciu rznych reklamnch zariaden na verejnom priestranstve (tzv.
neiaduceho reklamnho smogu). V zujme efektvnejieho napania tohto zmeru
navrhujeme doplni predmetn ustanovenie o monos vymedzi nariadenm zemie obce,
v ktorom je umiestovanie reklamnch zariaden plne zakzan.
11. Zabezpei zverejovanie poslaneckch nvrhov
veobecne zvznch nariaden

V 6 ods. 3 sa dopa veta:
Ak je navrhovateom nvrhu nariadenia poslanec obecnho zastupitestva, zverejnenie
nvrhu na radnej tabuli a webovom sdle obce alebo inm spsobom v obci obvyklm, ak
obec nem zriaden webov sdlo, zabezpe obecn rad.
Odvodnenie: Navrhujeme doplni do zkona povinnos obecnho radu zabezpei

zverejnenie nvrhov veobecne zvznch nariaden, ktor predkladaj poslanci obecnho
zastupitestva. Poslanec m v zmysle zkona prvo predklada zastupitestvu nvrhy, vrtane
nvrhov nariaden. Nvrhy nariaden vak musia by pred prerokovanm v zastupitestve
zverejnen na radnej tabuli a webovom sdle alebo inm spsobom v obci obvyklm, ak
obec nem zriaden webov sdlo. Poslanec vak nem monos sm zverejova nvrhy na
radnej tabuli alebo webovom sdle obce a nezverejnenm nvrhu zkonom predpsanm
spsobom me dochdza k faktickmu popieraniu prva poslanca predklada zastupitestvu
nvrhy. Preto navrhujeme v prpade poslaneckch nvrhov tto povinnos stanovi obecnmu
radu.
12. Zavies intitt hromadnej pripomienky verejnosti

k nvrhu nariadenia

V 6 sa za odsek 4 vklad nov odsek 5, ktor znie:
Ak navrhovate nariadenia nevyhovie pripomienke zo strany fyzickch osb a prvnickch
osb a v pripomienke je uren zstupca tchto osb (alej len zstupca verejnosti), me
so zstupcom verejnosti uskutoni rozporov konanie (alej len hromadn pripomienka).
Rozporov konanie so zstupcom verejnosti sa uskuton vdy, ak navrhovate nariadenia
nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotonilo aspo 100 osb alebo aspo 5
percent obyvateov obce.
Odseky 5 a 10 sa oznaia ako odseky 6 a 11.
Odvodnenie: Navrhujeme do zkona zavies intitt hromadnej pripomienky a jej

prerokovania na rozporovom konan v podobnej forme, ako existuj v zkone . 400/2015 Z.
z. o tvorbe prvnych predpisov a o Zbierke zkonov Slovenskej republiky ( 10 ods. 4) vo
vzahu k pripomienkovmu konaniu k nvrhom zkonov. Verejnos m u dnes monos
pripomienkova nvrhy veobecne zvznch nariaden. Pripomienky musia by
vyhodnoten, avak zkon nepredpoklad ich prerokovanie s predkladatemi pripomienok.
Navrhujeme do zkona zavies takto monos a stanovi prerokovanie na rozporovom
konan ako povinnos v situcii, ke sa s pripomienkou stotonilo aspo 100 osb alebo
aspo 5 percent obyvateov obce. Ke zkon stanovuje obdobn povinnos pre ministerstv
v rmci prpravy celottnej legislatvy, bolo by sprvne, aby podobne postupovali aj
samosprvy obc vo vzahu k prprave veobecne zvznch nariaden.
13. Obmedzi vnimky z pravidiel pre prpravu nariaden
Navrhujeme v bode 23 v 6 ods. 5 na koniec vety doplni slov ak obsah nariadenia priamo
svis s touto mimoriadnou situciou a tka sa len tejto mimoriadnej situcie.
Odvodnenie: Zkon v 6 upravuje postup obce pri prijman veobecne zvznch

nariaden. Zrove v navrhovanom znen 6 ods. 5 upravuje vnimku z tchto pravidiel, ktor
nemusia by dodran poas mimoriadnej situcie. elom je, aby obce mali monos poas
mimoriadnej situcie jednoduchie a rchlejie schvli potrebn nariadenie. Z logiky veci
vyplva, eby malo s o nariadenie, ktor s touto mimoriadnou situciou priamo svis.
Poda navrhnutho znenia prvnej pravy je vak mon vnimku z pravidiel poui v ase
mimoriadnej situcie na prijmanie akhokovek nariadenia, teda aj takho, ktor
s mimoriadnou situciou nijako nesvis. Vzhadom na to navrhujeme doplni predmetn
ustanovenie, aby bol jeho vklad jednoznan.
14. Obmedzi monos skorej innosti nariadenia
Navrhujeme v bode 24 v 6 ods. 8 doplni za slov verejnm zujmom slov a neskor

zaiatok innosti by zmaril alebo podstatne sail naplnenie elu nariadenia.
Odvodnenie: Poda zkona nadobda schvlen veobecne zvzn nariadenie innos

ptnstym dom vyvesenia na radnej tabuli. Poda sasnej pravy me nariadenie
nadobudn skoriu innos v prpade ivelnej pohromy alebo veobecnho ohrozenia, ak
je to potrebn na odstraovanie nsledkov ivelnej pohromy alebo na zabrnenie kodm na
majetku. Poda nvrhu novely sa m stanovi, e ak je to odvodnen naliehavm verejnm
zujmom, mono v nariaden vnimone ustanovi skor zaiatok jeho innosti, najskr
vak dom vyhlsenia. Kee naliehav verejn zujem nie je v zkone nijako bliie
upraven, v zujme predchdzania monmu zneuvaniu tohto ustanovenia na skracovanie
tandardnho zaiatku innosti nariadenia navrhujeme doplni predmetn ustanovenie
o aliu podmienku, spovajcu v tom, eby neskor termn innosti nariadenia mohol
zmari alebo podstatne sai naplnenie jeho elu.
15. Zavies povinn zverejovanie vetkch nariaden na
webovom sdle obce
Navrhujeme doplni nov bod v znen.

V 6 ods. 10 sa na koniec dopaj slov a na webovom sdle obce, ak ho m obec zriaden.
Obec na webovom sdle zverejuje pln konsolidovan znenie vetkch platnch
nariaden..
Odvodnenie: Zkon stanovuje, e nariadenia musia by kadmu prstupn na obecnom

rade obce, ktor ich vydala. Z hadiska zabezpeenia lepej informovanosti verejnosti
navrhujeme obciam, ktor maj zriaden webov sdlo, stanovi aj povinnos, aby na
webovom sdle zverejnili vetky veobecne zvzn nariadenia platn v prslunej obci.
Nariadenia sa bud v zujme prehadnosti a zrozumitenosti zverejova v konsolidovanom
znen.
16. Obmedzi pouitie mimorozpotovch peanch

fondov obce

V 7 ods. 6 sa za prv vetu vklad nov druh veta, ktor znie:
"Prostriedky takch fondov mono poui na plnenie loh obce, ak osobitn predpis neuklad
financova ich z rozpotu obce."
Odvodnenie: Navrhujeme obmedzi pouitie mimorozpotovch peanch fondov obce,

ktor me obec zriadi na plnenie svojich loh, a to v zujme vyej transparentnosti
a verejnej kontroly vyuvania prostriedkov obce. Mimorozpotov fondy by nemali
nahrdza financovanie loh samosprvy z rozpotu obce, ale ho dopa.
Obce vyuvaj prvo zriadi mimorozpotov pean fondy, do ktorch prerozdeuj
kladn vsledky hospodrenia, m obchdzaj obmedzenie pouitia prostriedkov rezervnho
fondu vlune na budci rozvoj a financuj spotrebu, ktor zkon predpoklad a vyaduje
financova z rozpotu.
Prax zriadi rzne mimorozpotov fondy, s vnimkou rezervnho fondu, nie je odvodnen,
lebo poda 9 ods. 3 prebytky rozpotu obce mono previes nielen do mimorozpotovho
peanho fondu obce, ale aj do rozpotu obce na al kalendrny rok. Tento spsob by mal
ma prednos, lebo zaruuje nleit transparentnos a monos asti obyvateov a irej
verejnosti na samosprve obce v oblasti prpravy rozpotu a jeho zmien poas roka.
17. Upravi pouvanie majetku obce na verejn ely

V 8 ods. 5 sa konci vkladaj slov: "nariadenm obce poda 6 ods. 1 tohto zkona."
Odvodnenie: Zkon v 8 ods. 5 stanovuje, e majetok obce, ktor sli na verejn ely
(najm pre miestne komunikcie a in verejn priestranstv), je verejne prstupn a mono ho
obvyklm spsobom pouva, ak jeho pouvanie obec neobmedzila. Navrhujeme doplni,
aby sa takto obmedzenie realizovalo formou veobecne zvznho nariadenia, a to v zujme
zabezpeenia asti obyvateov na samosprve a prstupu irokej verejnosti k tomuto typu
informci.
18. Zverejova nielen nvrh rozpotu obce, ale aj kad

nvrh na jeho zmenu
Navrhujeme v bode 27 v 9 ods. 2 za slov nvrh rozpotu obce doplni iarku a slov
kad nvrh na zmenu rozpotu obce.
Odvodnenie: Zkon v sasnom znen aj navrhovan novela predpokladaj, e nvrh

rozpotu a nvrh ttneho zverenho tu sa zverejuj najmenej 15 dn pred rokovanm
obecnho zastupitestva. Navrhujeme doplni, aby sa povinnos zverejovania tkala aj
nvrhov zmien rozpotu, pretoe schvaovanie zmien rozpotu je rovnak spsobom
rozhodovania o nakladan s finannmi prostriedkami obce ako samotn schvaovanie
rozpotu, preto by aj proces ich schvaovania mal by rovnak. Zo sasnho znenia zkona
pritom nie je plne jasn, i sa povinnos zverejovania vzahuje aj na zmeny rozpotu, alebo
len na samotn schvlenie rozpotu.
19. Zavies nezluitenos funkcie poslanca a starostu

s lenstvom v tatutrnom orgne obecnej firmy
Navrhujeme doplni nov body v znen:
V 11 ods. 2 sa za psm. c) vklad nov psm. d), ktor znie:

d) tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu prvnickej osoby s majetkovou
asou obce, v ktorej bol zvolen.
Pvodn psm. d) sa ozna ako psm. e).
V 13 ods. 3 sa za psm. c) vklad nov psm. d), ktor znie:
d) tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu prvnickej osoby s majetkovou
asou obce, v ktorej bol zvolen.
Pvodn psmen d) a f) sa oznaia ako psmen e) a g).
Odvodnenie: Navrhujeme doplni do zkona nezluitenos funkci starostu a poslanca

zastupitestva s funkciami tatutrnych orgnov a lenov tatutrnych orgnov prvnickch
osb s majetkovou asou obce. Zkon v sasnosti stanovuje nezluitenos funkci
starostu a poslanca so tatutrnym orgnom rozpotovej alebo prspevkovej organizcie
zriadenej obcou. Nie je iadny dvod, aby sa odline pristupovalo k obecnm firmm, teda
obchodnm spolonostiam a drustvm s majetkovou asou obce, kee starosta aj
poslanci maj vplyv na tieto prvnick osoby, a teda pri rozhodovan me dochdza ku
konfliktu zujmov.
20. Nemeni limity pre poet poslancov zastupitestiev
Navrhujeme vypusti bod 30.
Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad znenie potu poslancov zastupitestiev

niektorch vekostnch kategri obc. Poda dvodovej sprvy sa nvrh predklad v zujme
vyej efektivity zastupitestiev a znenia nkladov na innos. Redukcia potu poslancov sa
vak m (s vnimkou kategrie obc od 41 do 100 obyvateov) dotkn predovetkm vch
obc a miest (nad 5 000 obyvateov). Slovensko m vo veobecnosti vek poet poslancov
zastupitestiev. Hlavnm problm je vak vek poet obc a predovetkm malch obc.
Poslanci zastupitestiev z obc nad 5 000 obyvateov tvoria nieo cez desatinu z celkovho
potu poslancov. Vo vch obciach a mestch pritom u dnes na jednho poslanca pripad
v poet obyvateov ako v mench obciach, z hadiska potu poslancov tak ich sprvu u
dnes mono povaova za efektvnejiu v porovnan s malmi obcami. Nvrh zkona pritom
plne nelogicky riei poet poslancov v menej problematickch vch obciach a mestch,
nie v mench obciach.
Zastupitestvo vytvra v mnohch prpadoch prirodzen protivhu starostovi obce, i
primtorovi mesta, ktor m k dispozcii cel rad. m viac obyvateov m obec, tm je
agenda samosprvy a zastupitestva zloitejia a rozsiahlejia, a teda je potrebn aj vy
poet poslancov zastupitestva, ktor svoju innos nevykonvaj na profesionalizovanej bze
ako svoju hlavn prcu, ale popri svojom zamestnan, i podnikan, vo vonom ase. Prpadn
znenie potu poslancov by malo by vyven zmenami, ktor by smerovali k vej
profesionalizcii. Ni tak vak nvrh novely neobsahuje, v inch bodoch ide skr opanm
smerom. Takto navrhovan znenie potu poslancov bez vytvorenia podmienok pre
profesionlnej vkon ich funkcie a spolu s navrhovanm obmedzenm vky odmien
poslancov zastupitestva a lenov komisi teda oslabuj postavenie zastupitestiev vo vzahu
k starostom.
21. Upravi odvolvanie tatutrnych a kontrolnch

orgnov obchodnch spolonost a inch prvnickch osb
zaloench obcou

V 11 ods. 4 psm. l) sa za slov ako aj vkladaj slov rozhodova o ich odvolan a.
Odvodnenie: Poda 11 ods. 4 psm. l) je obecnmu zastupitestvu vyhraden zriaova,

zruova a kontrolova rozpotov a prspevkov organizcie obce a na nvrh starostu
vymenva a odvolva ich vedcich (riaditeov), zaklada a zruova obchodn spolonosti
a in prvnick osoby a schvaova zstupcov obce do ich tatutrnych a kontrolnch
orgnov, ako aj schvaova majetkov as obce v prvnickej osobe. Zkon jednoznane
neriei odvolvanie zstupcov obce v tatutrnych a kontrolnch orgnoch obchodnch
spolonost a inch prvnickch osb zaloench obcou. Z logickho vkladu textu zkona
vyplva, e ak zastupitestvo schvauje zstupcov obce v takchto orgnoch, m prvomoc
rozhodn aj o ich odvolan. V zujme jednoznanho vkladu zkona a v snahe predchdza
zneuvania sasnho znenia zkona na elov vklad upierajci zastupitestvu prvomoc
rozhodn o odvolan zstupcov obce v tatutrnych a kontrolnch orgnoch obchodnch
spolonost a alch prvnickch osb. Rozhodnutie zastupitestva o schvlen zstupcov
obce aj o ich odvolan by malo by pre starostu zvzn a starosta by mal rozhodnutie
zastupitestva repektova.
22. Upravi delegovanie zstupcov obc do rd kl

V 11 ods. 4 sa dopa sa za psm. l) vklad nov psmeno m), ktor znie:
m) schvaova zstupcov obce do orgnov kolskej samosprvy poda osobitnho
predpisuX).
X) Zkon . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a
doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov
Pvodn psm. m) a p) sa oznauj ako psm. n) a r).
Odvodnenie: Zkon o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve, ani zkon o obecnom
zriaden v sasnej dobe neupravuj, ktor z orgnov samosprvy deleguje zstupcov obce
ako zriaovatea do orgnov kolskej samosprvy. Obvykl prax je tak, e o zstupcoch
obce v radch kl rozhoduje obecn zastupitestvo. V niektorch prpadoch vak v tejto veci
rozhoduje starosta a niekedy dochdza medzi starostom a zastupitestvom ku kompetennm
sporom. V zujme jednoznanosti prvnej pravy, v slade s obvyklou praxou a tm, e
delegovanie zstupcov obce do rd kl m charakter rozhodovania o zkladnch otzkach
ivota obce navrhujeme doplni medzi vyhraden prvomoci zastupitestva schvaovanie
zstupcovo obce do orgnov kolskej samosprvy.
23. Posilni kontroln prvomoc obecnch zastupitestiev

nad obecnmi obchodnmi spolonosami

V 11 ods. 4 sa dopa psm. r), ktor znie:
r) schvaova vetky rozhodnutia, prijatie ktorch patr do prvomoci obce z dvodu
majetkovej asti obce v obchodnej spolonosti alebo inej prvnickej osobe, psomn
vyhotovenie takhoto rozhodnutia prlohou nvrhu na zpis do obchodnho registra poda
osobitnho predpisu
Odvodnenie: V zujme posilnenia vkonu kontrolnej prvomoci obecnch zastupitestiev

vo vzahu k obecnm firmm navrhujeme doplni ustanovenie, poda ktorho by rozhodnutia
obce vo vzahu k takmto obchodnm spolonostiam a prvnickm osobm podliehali
schvleniu obecnm zastupitestvom.
24. Zachova doruovanie informci o konan miestneho

referenda voliom
Navrhujeme v bode 33 v 11a ods. 7 vloi za prv vetu nov druh vetu v znen:
Obec takisto zale oznmenie o vyhlsen miestneho referenda kadmu oprvnenmu
voliovi12).
Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad, e oznmenie o vyhlsen miestneho referenda sa

u nebude zasiela kadmu oprvnenmu voliovi, ale sa iba zverejn na radnej tabuli
a webovom sdle obce. V zujme lepej informovanosti voliov navrhujeme zachova aj
povinnos dorui oznmenie o vyhlsen referenda voliom.
Vo veobecnosti verejn sprva by mala hada spsoby mobilizcie obanov a vyvja snahy
zapoji ich do verejnho diania. Doruovanm oznmenia o vyhlsen miestneho referenda
kadmu oprvnenmu voliovi dochdza k individulnemu osloveniu kadho obana, aby
sa na miestom referende zastnil.
Navrhovanm vypustenm takhoto psomnho oznmenia me djs k oklieteniu
informovania o vyhlsen miestneho referenda, o v konenom dsledku me spsobi
znenie asti na miestnom referende.
Preto v snahe zmobilizova obanov a zvyova as na miestnom referende, a teda aj
samotn vpovedn hodnotu jeho vsledku, by malo by doruovanie oznmenia kadmu
oprvnenmu voliovi aj naalej zachovan.
Poda nho nzoru nie je mon shlasi s textom dvodovej sprvy k l. I bod 33
navrhovanej novely zkona, poda ktorej sa oznmenie o vyhlsen miestneho referenda
nebude doruova kadmu oprvnenmu voliovi aj z racionlnych dvodov, nakoko
intitt miestneho referenda sa nevyuva asto, take aj spora na tlai a distribci oznmen
kadmu oprvnenmu voliovi, ktor by dosiahli obce, je zanedbaten.
Ako mon alternatvu navrhujeme upravi doruovanie oznmenia o konan miestneho
referenda obdobne ako je upraven doruovanie o konan volieb v zkone . 180/2014 Z. z. o
vkone volebnho prva - doruovanie do kadej domcnosti.
25. Prenies rozhodovanie o termnoch zasadnutia

zastupitestva zo starostu na zastupitestvo

V 11 ods. 4 psm. k) sa za slovo zastupitestva vkladaj slov harmonogram zasadnut
obecnho zastupitestva na kalendrny rok, obvykl termn zasadnut zastupitestva.
V 11 sa dopa ods. 5, ktor znie:

(5) Harmonogramom zasadnut obecnho zastupitestva sa rozumie urenie konkrtnych dn
v kalendrnom roku a hodiny, kedy sa uskuton zasadnutie obecnho zastupitestva.
Obvyklm termnom zasadnut zastupitestva sa rozumie urenie da v tdni a hodiny, kedy
sa me zvola zasadnutie zastupitestva mimo harmonogramu zasadnut, ak termn nebol
v slade so zkonom uren inak. Ak obecn zastupitestvo neschvli harmonogram
zasadnut obecnho zastupitestva alebo obvykl termn zasadnut obecnho zasadnut,
ustanovenia o harmonograme zasadnut a obvyklom termne sa nepouij; v taktom prpade
o termne zasadnutia obecnho zastupitestva rozhodne starosta, ak tento zkon nestanovuje
inak.
V 12 ods. 1 znie:
Obecn zastupitestvo zasad poda harmonogramu zasadnut schvlenho obecnm
zastupitestvom, najmenej vak raz za tri mesiace. V prpade potreby je starosta obce
oprvnen zvola zasadnutie obecnho zastupitestva aj nad rmec harmonogramu zasadnut
obecnho zastupitestva. Ak tomu nebrnia zvan dvody, starosta zvol zastupitestvo tak,
aby sa uskutonilo v obvyklom termne zasadnut zastupitestva. Ak poiada o zvolanie
zasadnutia obecnho zastupitestva aspo tretina poslancov, starosta zvol zasadnutie
obecnho zastupitestva tak, aby sa uskutonilo v termne uvedenom v iadosti o zvolanie. Ak
v iadosti o zvolanie obecnho zastupitestva nie je navrhnut termn zasadnutia, starosta
zvol zasadnutie obecnho zastupitestva tak, aby sa uskutonilo v obvyklom termne
zasadnut zastupitestva, najneskr do 15 dn od doruenia iadosti na jeho konanie.
Ustanovujce zasadnutie obecnho zastupitestva zvol starosta zvolen v predchdzajcom
volebnom obdob tak, aby sa uskutonilo do 30 dn od vykonania volieb. Ustanovujcim
zasadnutm obecnho zastupitestva je najbliie zasadnutie obecnho zastupitestva po
vobch uskutonench poda osobitnho predpisu. Obecn zastupitestvo zasad v obci, v
ktorej bolo zvolen.
Odvodnenie: Zkon v sasnosti zveruje zvolvanie zasadnut zastupitestva, vrtane

urenia jeho termnov, plne do rk starostu, teda druhho orgnu samosprvy. Obecn
zastupitestv sce zvykn schvaova harmonogram svojich zasadnut, pre starostu vak nie
je harmonogram zasadnut zvzn. Rovnako je plne v rukch starostu urenie da v tdni
a hodiny, na kedy zastupitestvo zvol. Me pri tom plne ignorova vu viny
poslancov, i ich monosti zastni sa zasadnut zastupitestva s ohadom na ich pracovn,
i in povinnosti. Ani v prpade mimoriadneho zastupitestva zvolanho na nvrh najmenej
tretiny poslancov zastupitestva, nie je urenie termnu zasadnutia zastupitestva v rukch
poslancov, ale starostu.
Vzhadom na pozciu a vzjomn vzah obecnho zastupitestva a starostu obce, ktor je
poda stavy a zkona v horizontlnom postaven sa domnievame, e starosta by nemal sm
rozhodova o tom, kedy sa bud kona zasadnutia obecnho zastupitestva, ale mal by
repektova vu zastupitestva. Vzhadom na to navrhujeme nasledovn zmeny prvnej
pravy:
1. Preneseniu urovania termnov zasadnut zastupitestva zo starostu na zastupitestvo.
2. Zastupitestvo bude schvaova harmonogram zasadnut zastupitestva na kalendrny rok,
ktor bude obsahova konkrtne termny zasadnut zastupitestva a bude pre starostu zvzn.
3. Zastupitestvo bude schvaova obvykl termn zasadnut zastupitestva (de v tdni
a hodinu), ktor bude vyuvan pri zvolvan zastupitestiev nad rmec schvlenho
harmonogramu.
4. Starosta bude mc v prpade potreby zvola zastupitestvo aj mimo schvlenho
harmonogramu, mal by ho vak zvola v zastupitestvom urenom obvyklom termne (de
v tdni a hodina).
5. Pri nvrhu najmenej tretiny poslancov na zvolanie mimoriadneho zastupitestva bude
starosta viazan termnom obsiahnutm v nvrhu. Ak nvrh na zvolanie mimoriadneho
zastupitestva nebude obsahova iadny termn, starosta ho zvol rovnako ako doteraz tak,
aby sa uskutonilo do 15 dn od doruenia nvrhu, avak v zastupitestvom urenom
obvyklom termne (de a hodina v tdni)
6. Dopa sa ustanovenie, e ustanovujcim zasadnutm obecnho zastupitestva je najbliie
zasadnutie obecnho zastupitestva po vobch. V praxi sa toti objavili prpady, ke po
vobch a pred ustanovujcim zasadnutm novho zastupitestva uskutonilo zasadnutie
zastupitestva v starom (predvolebnom) zloen. Takto prvny stav povaujeme za
nevhodn, kee o prli vnych otzkach, ako je rozpoet obce, prevody majetkov, odmeny
pre seba samch, rozhoduj poslanci, ktorch legalita je sce zachovan, avak legitimita je
znane oslaben. Voby s v demokratickej spolonosti sptnou vzbou obanov voi
poslancom. Preto je absurdn, aby o zsadnch veciach rozhodoval napr. poslanec, ktor u
vie, e nebol zvolen na alie funkn obdobie a me tm strca motivciu hlasova v
prospech obce a obanov.
26. Zavies povinn zverejovanie nvrhov uznesen

a materilov na rokovanie zastupitestva
Navrhujeme zmeni znenie bodu 37 nasledovne:

37. 12 ods. 4 znie:
(4) Nvrh programu zasadnutia obecnho zastupitestva sa zverejuje na radnej tabuli obce,
na webovom sdle obce alebo inm spsobom v obci obvyklm, ak obec nem zriaden
webov sdlo aspo p pracovnch dn pred zasadnutm obecnho zastupitestva. Spolu
s nvrhom programu sa zverejuj texty nvrhov uznesen a vetkch materilov urench na
zasadnutie zastupitestva. Najneskr do troch dn po zasadnut zastupitestva sa rovnakm
spsobom zverejnia aj materily a nvrhy uznesen, ktor boli predloen po lehote poda
prvej vety. Sasne so zverejnenm sa uvdza aj as zverejnenia.
Odvodnenie: Navrhujeme predi minimlnu lehotu zverejovania programu zastupitestva

z doterajch troch kalendrnych dn na 5 pracovnch dn a zrove s programom zverejova
aj nvrhy uznesen a materilov urench na rokovanie zastupitestva. Tto zmena prispeje
z vej transparentnosti fungovania obecnch zastupitestiev. Kee v praxi dochdza
k dopaniu programu, navrhuje sa upravi postup zverejovania neskr predloench
materilov. Zrove sa navrhuje povinn zverejnenie informcie o termne zverejnenia
prslunej informcie.
27. Upravi prpravu nvrhu programu zastupitestva

V 12 sa za ods. 4 vklad nov odsek 5, ktor znie:
(5) Nvrh programu poda odseku 4 uruje starosta. Starosta do programu vdy zarad body
a) o ktorch zaraden do programu rozhodlo zastupitestvo, a to v termne urenom
zastupitestvom,
b) ktor navrhol zaradi do programu poslanec alebo komisia, ak bol nvrh spolu s nvrhom
uznesenia a nvrhom materilu doruen starostovi alebo obecnmu radu najneskr desa
pracovnch dn pred zasadnutm zastupitestva, a to na najbliie zasadnutie zastupitestva,
ak poslanec alebo komisia nenavrhli bod do programu neskorieho zasadnutia zastupitestva.
Pvodn odseky 5 a 11 sa oznauj ako odseky 6 a 12.

Odvodnenie: Zkon v sasnosti ponechva stanovenie nvrhu programu zastupitestva

plne v rukch starostu. Navrhuje sa zavies starostovi povinnos zaradi do nvrhu programu
body, o ktorch zaraden rozhodlo zastupitestvo alebo ktor boli navrhnut poslancami, i
komisiami vo dostatonom predstihu pred zasadnutm zastupitestva. Tto zmena prispeje
k silnejiemu postaveniu poslancov zastupitestva pri urovan programu zasadnutia
zastupitestva.
28. Upravi dopanie nvrhu programu zastupitestva

38. V 12 ods. 5 sa za prv vetu vkladaj nov druh a tretia veta, ktor znej: Doplnenie
programu zasadnutia obecnho zastupitestva mono schvli z dvodu naliehavho
verejnho zujmu trojptinovou vinou vetkch poslancov. Ak starosta nezaradil do nvrhu
programu body, ktor bol povinn zaradi poda odseku 4 druhej vety, stvaj sa tieto body
sasou programu zastupitestva automaticky, a to ako prv body programu v porad, v akom
boli doruen starostovi alebo obecnmu radu. Ak zmenu programu navrhol obyvate obce,
hlasuje sa o nej, ak si ju osvojil niektor z poslancov.
Odvodnenie: Nvrh zkona obsahuje pravu, poda ktorej mono vopred zverejnen nvrh
programu zastupitestva meni iba z dvodu naliehavho verejnho zujmu a to len zvenm
kvrom (nadpolovin vina vetkch poslancov). Dvodov sprva sa odvolva na
sksenosti s podstatnmi zmenami programu obecnho zastupitestva oproti zverejnenmu
programu, a to bezprostredne pred zaatm zasadnutia zastupitestva. Zmeny programu oproti
zverejnenmu nvrhu naozaj zniuj transparentnos rokovan zastupitestiev, sauj
kontrolu zo strany verejnosti a zhoruj podmienky pre seriznu prpravu poslancov na
rokovanie zastupitestva. To sa vak tka len doplnen navrhovanho programu, nie
akchkovek zmien (napr. vypustenia bodu z navrhovanho programu alebo zmeny poradia
bodov). Preto sa navrhuje zven kvrum vyadova len pri dopan nvrhu programu.
Zrove sa navrhuje kvrum ete zvi z nadpolovinej viny vetkch poslancov na
trojptinov vinu vetkch poslancov, aby naliehavos verejnho zujmu bola vsledkom
irej zhody v rmci zastupitestva.
Vzhadom na to, e zostavenie nvrhu programu je v rukch starostu, navrhuje sa zavies
automatick zaradenie bodov programu, ktor bol starosta poda navrhovanej pravy
v predchdzajcom bode povinn zaradi do nvrhu programu (body schvlen
zastupitestvom, body navrhnut poslancami a komisiami), ale napriek tomu ich do
navrhovanho programu nezaradil. Tto zmena prispeje k efektvnejiemu uplatovaniu prva
poslancov predklada nvrhy na rokovanie zastupitestva a k silnejiemu postaveniu
zastupitestva pri urovan programu zasadnutia.
Zavdza sa prvo obyvatea obce navrhn zmenu programu zasadnutia, o nvrhu sa vak
bude hlasova iba v prpade, e si ho osvoj niektor z poslancov.
29. Zachova lehotu pre pokraovanie rokovania

zastupitestva, ktor sa stane neuznaniaschopnm
Navrhujeme v bode 39 v 12 ods. 7 nahradi slov a vypa sa posledn veta slovami Ak

obecn zastupitestvo nie je spsobil rokova a uzna sa, starosta zvol nov zasadnutie
tak, aby sa uskutonilo v obvyklom termne zasadnut zastupitestva, najneskr do 14 dn od
zasadnutia, ktor nebolo spsobil rokova a uzna sa, ak zastupitestvo samo vopred
neurilo in termn pre takto zasadnutie. Ak starosta nezvol zasadnutie obecnho
zastupitestva v lehote poda predchdzajcej vety, zvol ho poslanec poveren obecnm
zastupitestvom tak, aby sa uskutonilo do dvoch tdov od uplynutia lehoty poda
predchdzajcej vety.
Odvodnenie: Nvrh zkona vypa ustanovenie o zvolan novho zasadnutia zastupitestva

v prpade, e sa zastupitestvo stane neuznaniaschopnm. Poda dvodovej sprvy je
rieenie uvedenej situcie vecou samosprvy a mono ho ponecha na rokovac poriadok
obecnho zastupitestva. V skutonosti by vak po vypusten uvedenho ustanovenia ostalo
zvolanie pokraovania zasadnutia plne v rukch starostu. Navrhujeme preto lehotu pre
zvolanie novho zastupitestva v zkone ponecha a jednoznane stanovi, e 14 dn m djs
nie k rozhodnutiu starostu o novom termne zastupitestva, ale k uskutoneniu zasadnutia
novho zastupitestva, ak zastupitestvo samotn neurilo in termn pre takto prpad. Pre
prpad, eby starosta pokraovanie zastupitestva v uvedenej lehote nezvolal, zavdza sa
poistka, e nov zastupitestvo zvol poslanec poveren obecnm zastupitestvom tak, aby sa
uskutonilo do alch 14 dn.
30. Nezniova vznam komisi ako poradnch orgnov

40. 12 ods. 8 znie:
(8) Ak obecn zastupitestvo zriadilo poradn orgn pre prerokovan vec a tento orgn
zaujal k prerokovanej veci stanovisko, toto stanovisko je sasou psomnch materilov
k prslunmu bodu programu obecnho zastupitestva.
Odvodnenie: Zkon v sasnosti stanovuje, e Ak obecn zastupitestvo zriadilo poradn

orgn, vypouje pred prijatm rozhodnutia vo veci, pre ktor bol poradn orgn zriaden, jeho
stanovisko. Zvyajne ide o stanovisk komisi alebo vborov v mestskch astiach. Nvrh
zkona predpoklad vypustenie tohto ustanovenia zo zkona. Odvoduje to tm, e toto
ustanovenie sa neosvedilo, e poradn orgn stanovisko mnohokrt ani nezaujme a ide len
o stanovisko, ktor m odporajci charakter bez zsadnho vplyvu na rozhodovanie
obecnho zastupitestva. Navrhujeme nezniova takmto spsobom vznam komisi
a vborov v mestskch astiach ako poradnch orgnov, ale povinn vypoutie stanoviska
poradnho orgnu, ku ktormu v praxi naozaj asto nedochdza, nahradi povinnosou
zaradi stanovisko poradnho orgnu do psomnch materilov k prerokovanmu bodu, ak
tak stanovisko poradn orgn zaujal.
31. Zavies prsnejie podmienky pre monos neverejnho

zasadnutia zastupitestva

V 12 ods. 8 sa slov vyhlsi rokovanie vdy za neverejn, ak predmetom rokovania s
informcie alebo veci chrnen poda osobitnch zkonov12a) nahrdzaj slovami vyhlsi
rokovanie za neverejn iba vtedy, ak predmetom rokovania s informcie alebo veci chrnen
poda osobitnch zkonov12a) a ak ochranu tchto informci a vec mono zabezpei iba na
neverejnom rokovan.
Odvodnenie: Zkon stanovuje, e rokovania obecnho zastupitestva s zsadne verejn.

Zrove vak zkon stanovuje, e obecnho zastupitestvo vyhlsi rokovanie vdy za
neverejn, ak s predmetom rokovania informcie alebo veci chrnen poda osobitnch
zkonov (s vnimkou rokovania o pouit verejnch prostriedkov a o nakladan s majetkom
obce). Takto formulcia vak nebrni vyhlsi za neverejn rokovanie zastupitestva aj
v inch prpadoch, ke na to nestanovuj zkonom stanoven legitmne dvody. Navrhujeme
zmeni zkon tak, aby bolo mon vyhlsi rokovanie zastupitestva za neverejn iba vo
vyie uvedench prpadoch.
32. Zavies prvo obyvatea vystpi na rokovan

obecnho zastupitestva

V 12 ods. 9 sa v prvej vete za slov poiada o slovo vkladaj slov obyvate obce
a v druhej vete sa slov aj ktormukovek obyvateovi obce nahrdzaj slovami aj
ktorejkovek inej osobe. Podrobnejie pravidl uprav rokovac poriadok obecnho
zastupitestva.
Odvodnenie: Zkon v sasnosti zakotvuje poslanca NR SR, poslanca Eurpskeho

parlamentu, zstupcu vldy alebo inho ttneho orgnu vystpi na rokovan obecnho
zastupitestva. Obyvateovi obce slovo me, ale nemus by udelen. Navrhujeme, aby
obyvatelia obce mali prvo vystpi na zasadnut obecnho zastupitestva a vyjadri svoj
nzor. Zrove by mala existova monos udeli slovo aj inm osobm. Podrobnejia prava
by bola ponechan na rokovacie poriadky.
33. Zvi zvznos a vymoitenos rokovacch

poriadkov zastupitestiev

V 12 ods. 12 sa na konci vkladaj slov ,ktor m formu nariadenia poda 6 ods. 1.
Odvodnenie: Navrhujeme, aby rokovac poriadok obecnho zastupitestva mal formu

veobecne zvznho nariadenia. Rokovac poriadok je v sasnosti aj prokuratrou vnman
ako nezvzn predpis, resp. akt vntornho riadenia. Pritom upravuje individulne prva
a povinnosti poslancov zastupitestva, starostu obce, obyvateov obce a ostatnch osb,
vzjomn vzahy orgnov samosprvy, procesy svisiace s rokovanm zastupitestva,
navrhovanm a schvaovanm uznesen a nariaden. Pravidl stanoven v rokovacom poriadku
by mali by zvzn a vymoiten, preto navrhujeme, aby mal rokovac poriadok formu
nariadenia.
34. Zabezpei zverejovanie poslaneckch nvrhov

materilov na rokovanie zastupitestva

Ak zkon, tatt obce alebo rokovac poriadok obecnho zastupitestva stanovuj povinn
zverejnenie nvrhu uznesenia alebo inho materilu urenho na rokovanie obecnho
zastupitestva na radnej tabuli a webovom sdle obce alebo inm spsobom v obci
obvyklm, ak obec nem zriaden webov sdlo, zverejnenie zabezpe obecn rad. Obecn
rad zabezpe aj zverejnenie nvrhov uznesen alebo inch materilov poda
predchdzajcej vety, ktor predloili poslanci obecnho zastupitestva.
Odvodnenie: Navrhujeme doplni do zkona povinnos obecnho radu zabezpei

zverejnenie nvrhov uznesen a inch materilov urench na rokovanie zastupitestva,
ktorch predchdzajce zverejnenie vyaduj veobecne zvzn predpisy, tatt obce alebo
rokovac poriadok obecnho zastupitestva. Navrhujeme stanovi, e tto povinnos sa
vzahuje aj na nvrhy predloen poslancami obecnho zastupitestva. Poslanec m v zmysle
zkona prvo predklada zastupitestvu nvrhy. Niektor nvrhy vak musia by poda
zkona, tattu obce alebo v zmysle rokovacieho poriadku obecnho zastupitestva vopred
zverejnen. Poslanec vak nem monos sm zverejova svoje nvrhy na radnej tabuli
alebo webovom sdle obce. Preto navrhujeme aj v prpade poslaneckch nvrhov tto
povinnos stanovi obecnmu radu.
35. Obmedzi monosti zneuvania funkcie starostu a

poslanca na zskavanie osobnch vhod
V 13 ods. 3 psm. b) sa za slovo zvolen vkladaj slov ,zamestnanca prvnickej osoby

zriadenej alebo zaloenej takouto obcou, zamestnanca prvnickej osoby s majetkovou
asou takejto obce.
V 13 ods. 3 psm. c) sa za slovo zvolen dopaj slov alebo tatutrneho zstupcu

prvnickej osoby s majetkovou asou takejto obce.
V 13a ods. 1 sa dopa psm. k), ktor znie:

k) dom uzavretia obchodnho vzahu medzi obcou, v ktorej bolo zvolen, prvnickou
osobou zriadenou alebo zaloenou takouto obcou alebo prvnickou osobou s majetkovou
asou takejto obce na jednej strane a starostom ako fyzickou osobou podnikateom alebo
prvnickou osobou, v ktorej je starosta vlastnkom alebo spoluvlastnkom v rozsahu
minimlne 20 % na druhej strane,
V 25 ods. 2 sa dopa psm. k) a l), ktor znej:

k) vznikom pracovnho pomeru alebo obdobnho pomeru v prvnickej osobe zriadenej alebo
zaloenej obcou, v ktorej bol zvolen, alebo v prvnickej osobe s majetkovou asou takejto
obce; to neplat, ak pracovn alebo obdobn pomer vznikol u pred zvolenm a v prpadoch,
ke osobitn predpis stanovuje predpoklady na vkon pedagogickej innosti a odbornej
innostiX),
l) dom uzavretia obchodnho vzahu medzi obcou, v ktorej bolo zvolen, prvnickou
osobou zriadenou alebo zaloenou takouto obcou alebo prvnickou osobou s majetkovou
asou takejto obce na jednej strane a poslancom ako fyzickou osobou podnikateom alebo
prvnickou osobou, ktorej je poslanec tatutrnym orgnom, lenom tatutrneho orgnu,
vlastnkom alebo spoluvlastnkom v rozsahu minimlne 20 % na druhej strane,
X) 6 a 11b zkona . 317/2009 Z. z. o pedagogickch zamestnancoch a odbornch

zamestnancoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov

Odvodnenie: Navrhujeme zkonom obmedzi monosti zneuvania funkcie starostu
a poslancov na zskavanie osobnch vhod a situcie, v ktorch me dochdza ku konfliktu
zujmov. Ide najm o monos zamestna sa v prvnickch osobch, ktor s pod vplyvom
prslunej samosprvy a o obchodn vzahy medzi verejnm funkcionrom, resp. jeho firmou
na jednej strane a obcou, resp. prvnickou osobou pod vplyvom prslunej samosprvy na
strane druhej. V takchto situcich me verejn funkcionr zneui svoje postavenie na
nadobudnutie neoprvnench vhod (zskanie zamestnania, uzavretie obchodnho vzahu).
Z formlneho hadiska nastva konflikt zujmov, ke je t ist osoba v pozcii, v ktorej by
z titulu svojej funkcie mala kontrolova, ovplyvova a rozhodova prvnick osobu, ktor je
jej vlastnm zamestnvateom. Z praktickho hadiska ide o asto o tzv. trafiky pre
poslancov, cez ktor si starostovia a primtori zskavaj pre seba podporu v zastupitestve na
kor verejnch zdrojov a prostrednctvom toho, e daj prcu poslancovi alebo osobe jemu
blzkej alebo uzatvoria obchodn vzah s poslancovou firmou.
Navrhujeme rozri nezluitenos funkcie starostu nielen so zamestnanm obcou, ale aj
v mestskch firmch, rozpotovch a prspevkovch organizcich. Poda navrhovanej
novely by sa to netkalo zamestnanca obce, ktor bol dlhodobo uvonen na vkon funkcie
starostu. Obdobn pravidlo by sa uplatnilo aj vo vzahu k zamestnancom mestskch firiem,
rozpotovch a prspevkovch organizci.
Vo vzahu k poslancom, ktor nevykonvaj funkciu na pln vzok, by tto nezluitenos
nebola pln. Poslancov, ktor by mali pracovn alebo obdobn vzah s obecnou firmou,
rozpotovou alebo prspevkovou organizciou u pred zvolenm, by sa navrhovan prava
nedotkla. Vzahovala by sa len na osoby, ktor by takto vzah uzatvorili po zvolen.
Vnimku navrhujeme pre pedagogickch a odbornch zamestnancov kl, pri ktorch zkon
stanovuje osobitn kvalifikan predpoklady.
Starostom aj poslancom a ich firmm navrhujeme zakza uzatvranie obchodnch vzahov
s obcou a prvnickmi osobami, na ktor m prvnick osoba vplyv. Poruenie tohto zkazu
by malo za nsledok znik mandtu.
36. Zavies povinnos starostu informova vetkch

poslancov a verejnos o nepodpsan uznesenia
Navrhujeme zmeni bod 43 nasledovne:

43. V 13 ods. 6 sa slov ods. 11 nahrdzaj slovami ods. 10 a na koniec sa vklad veta,
ktor znie: Starosta je povinn do troch dn po uplynut lehoty poda 12 ods. 10
informova vetkch poslancov obecnho zastupitestva o pozastaven vkonu uznesenia
a o jeho dvodoch. V rovnakej lehote je povinn zverejni informciu o pozastaven vkonu
uznesenia a o jeho dvodoch na radnej tabuli a na webovom sdle obce alebo inm
spsobom v obci obvyklm, ak obec nem zriaden webov sdlo.
Odvodnenie: Nvrh zkona vypa povinnos starostu prerokova v obecnej rade

pozastavenie vkonu uznesenia obecnho zastupitestva jeho nepodpsanm v stanovenej
lehote. Poda dvodovej sprvy sksenosti preukazuj, e tento postup nem praktick
vznam, ide len o formalitu a neprimerane sa nm zasahuje do prvomoci starostu obce.
Kee vak samotn prvo starostu pozastavi vkon uznesenia zastupitestva je zkonom
umonenm zsahom starostu do prvomoc obecnho zastupitestva, navrhujeme
prerokovanie v obecnej rade zo zkona nevypa. Naopak navrhujeme do zkona doplni
povinnos informova o pozastaven vkonu uznesenia vetkch poslancov, pretoe v praxi
dochdza k prpadom, e poslanci nie s o nepodpsan uznesenia starostom vbec
informovan. V zujme zabezpeenia informovanosti verejnosti navrhujeme doplni aj
povinnos tandardnm spsobom tto informciu zverejni.
37. Obmedzi sistan prvo starostu

V 13 ods. 7 sa slovo a za slovom kontrolra nahrdza iarkou a na konci odseku sa
vkladaj tieto slov na psomn upozornenie hlavnho kontrolra poda 18a ods. 9 psm.
b), na uznesenie o odmene hlavnho kontrolra obce, na uznesenie o plate starostu obce, na
uznesenie o vyhoven alebo nevyhoven protestu prokurtora a na rozhodnutie poda
osobitnho predpisuX)
X) l. 9 ods. 6 stavnho zkona . 357/2004 Z. z. o ochrane verejnho zujmu pri vkone funkci verejnch
funkcionrov l.9
Odvodnenie: Sistan prvo je nespochybnitene v demokratickom prvnom tte dleit

nstroj v rmci delenia moci a vzjomnej kontroly orgnov. Sli m preto ako zchrana
brzda v prpadoch, kedy in orgn (v tomto prpade obecn zastupitestvo) v rmci svojej
psobnosti zlyh. Existuj vak prvomoci zastupitestva, do ktorch by starosta zasahova
nemal. Navrhovan prvna prava m naprklad zamedzi prpadom, kedy starosta obce,
vaka intittu sistanho prva pozastav rozhodnutie o om samotnom. Takto postup je u
z princpu nezmyseln, v slunej spolonosti nie je iaduce, aby ktokovek mohol rozhodova
(alebo akokovek vplva na vsledok rozhodnutia) vo vlastnej veci. U poda sasnej
prvnej pravy nem starosta prvo pozastavi vkon uznesenia o vobe a odvolan hlavnho
kontrolra, logickm sa jav, aby nemohol nepodpsa ani uznesenie, ktorm obecn
zastupitestvo upozoruje hlavnho kontrolra, e hrubo alebo opakovane zanedbva
povinnosti vyplvajce z jeho funkcie, kee toto upozornenie je jednm z predpokladov
odvolania hlavnho kontrolra z uvedench dvodov. Vo vzahu k rozhodovaniu o proteste
prokurtora ide o prejavenie vle zastupitestva protestu vyhovie alebo nie a je logick, eby
malo s o vu orgnu, ktor neskr bude rozhodova o tom, e napr. veobecne zvzn
nariadenia v zmysle protestu prokurtora zru, uprav alebo ponech v nezmenenom stave.
38. Zni kvrum na potvrdenie uznesenia zastupitestva

z trojptinovej na nadpolovin vinu vetkch poslancov
Navrhujeme zmeni bod 44 nasledovne:
44. V 13 ods. 8 sa slovo trojptinovou nahrdza slovom nadpolovinou a slovo dvoch
nahrdza slovom tyroch.
Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad predenie lehoty, poas ktorej me zastupitestvo

potvrdi vkon starostom pozastavenho uznesenia, zo sasnch dvoch na tri mesiace. Tto
prava je logick, kee zastupitestvo zasad najmenej raz za tri mesiace, a teda sa me
sta, e v zkonom stanovenej dvojmesanej lehote na potvrdenie uznesenia sa vbec
neuskuton jeho zasadnutie. Z praktickch dvodov navrhujeme predi tto lehotu a na
tyri mesiace. Zrove navrhujeme zni v sasnosti poadovan trojptinov vinu
vetkch poslancov zastupitestva na nadpolovin vinu vetkch poslancov
zastupitestva. Poiadavka, e na potvrdenie uznesenia, ktorho vkon bol pozastaven, je
potrebn trojptinov vina vetkch poslancov, me ochromi a blokova innos
zastupitestva, hoci v om existuje funkn nadpolovin vina vetkch poslancov
potrebn na jeho rozhodovanie.
39. Ponecha prvomoc zastupitestva vyhlsi

referendum o odvolan starostu pri hrubom zanedbvan
povinnosti a poruovan zkonov
Navrhujeme vypusti body 46 a 47.
Odvodnenie: Nvrh zkona vypa zo zkona monos vyhlsenia miestneho referenda

o odvolan starostu, ak hrubo a opakovane zanedbva povinnosti starostu, poruuje stavu
Slovenskej republiky, stavn zkony, zkony a ostatn veobecne zvzn prvne predpisy.
Poda dvodovej sprvy toto ustanovenie spsobuje aplikan problmy a mono ho zneui
v neprospech starostu obce. Ide teda dajne o nevyven pravu vzahu medzi obidvomi
orgnmi obce. Domnievame sa, e uveden ustanovenie predstavuje naopak sas
vyvenho postavenia oboch orgnov samosprvy. Vyhlsenie referenda neznamen
odvolanie starostu z funkcie, o tom rozhodn a obyvatelia obce v prpade, e vyhlsen
referendum bude platn. Prvomoc zastupitestva vyhlsi referendum o odvolan starostu pri
hrubom zanedbvan povinnost a poruovan zkonov je sasou vzjomnej kontroly
a vyvenho vzahu oboch hlavnch orgnov samosprvy.
40. Zavies vobu zstupcu starostu zastupitestvom na

nvrh starostu

13b ods. 1 znie:
(1) Starostu poas neprtomnosti alebo nespsobilosti na vkon funkcie zastupuje jeho
zstupca, ktorho na nvrh starostu na tento el zvol spravidla na cel funkn obdobie
obecn zastupitestvo z poslancov obecnho zastupitestva; ak zanikne mandt starostu pred
uplynutm funknho obdobia a nie je zvolen zstupca starostu, urob tak aj bez nvrhu
starostu. Obecn zastupitestvo me zstupcu starostu kedykovek odvola. Ak obec m viac
ako 20 000 obyvateov, zastupitestvo me na nvrh starostu zvoli dvoch zstupcov
starostu, priom starosta ur ich poradie.
Odvodnenie: Navrhujeme vrti sa k predchdzajcej prvnej prave, ke bolo ustanovenie

zstupcu starostu vyvenejie rozdelen medzi starostu a zastupitestvo a nebolo iba vecou
poverenia zo strany starostu. Pvodne zstupcu starostu volilo zastupitestvo bez nvrhu
starostu, neskr len na nvrh starostu a poda sasnej pravy je rozhodnutie o zstupcovi
starostu plne v rukch starostu, m dochdza k neustlemu posilovaniu postavenia starostov
voi zastupitestvm.
41. Zamedzi kumulcii platov a odmien zstupcu starostu,

ktor pln lohy starostu

V 13b ods. 5 sa dopa nov veta, ktor znie:
V ase poberania platu poda prvej vety, nepatria zstupcovi starostu mzda a odmena poda
25 ods. 7 a 8.
Odvodnenie: Ak zanikne mandt starostu pred uplynutm funknho obdobia, pln lohy
starostu v plnom rozsahu zstupca starostu ( 13b ods. 4.). V tom ase pober plat uren
poda . 253/1994 Z. z. o prvnom postaven a platovch pomeroch starostov obc a
primtorov miest. Je logick, eby v tom ase sasne nemal paralelne pobera odmenu
poslanca, ani mzdu zstupcu primtora uren poda zkona o obecnom zriaden.
42. Prihliada v zloen obecnej rady na zastpenie

poslaneckch klubov

V 14 ods. 2 sa v druhej vete za slovo zastpenie vkladaj slov poslaneckch klubov,.

Odvodnenie: Navrhujeme, aby sa v zloen obecnch rd prihliadalo nielen na zastpenie
politickch strn, politickch hnut a nezvislch poslancov v obecnom zastupitestve, ale aj
na zastpenie poslaneckch klubov. Poslaneck kluby neraz viac odzrkaduj relne politick
zloenie zastupitestva ne politick strany. Nezvisl kandidti nepredstavuj homognnu
skupinu, ale zvykn sa spja do prirodzench zoskupen, ktor nachdzaj svoje vyjadrenie
prve v zalenen sa do poslaneckch klubov. Preto by sa pri vytvran obecnej rady malo
prihliada aj na zastpenie poslaneckch klubov, ktor nemus korepondova so zastpenm
politickch strn, politickch hnut, i nezvislch kandidtov.
43. Ponecha zloenie komisi na zastupitestvo

V 15 ods. 2 znie:
(2) lenov komisi vol a odvolva obecn zastupitestvo. lenmi komisie mu by
poslanci aj in osoby. Pri vobe inch osb za lenov komisii sa prihliada na ich odbornos
alebo sksenosti v problematike, ktor komisia riei, priom odvodnenie ich odbornosti
alebo sksenost je sasou nvrhu na ich zvolenie za lenov komisi.
Odvodnenie: Navrhujeme pozmeni sasn znenie predmetnho ustanovenia, poda

ktorho s komisie zloen z poslancov a z alch osb zvolench obecnm
zastupitestvom. Takto prava me vyvolva dojem, e v komisii vdy musia by
zastpen poslanci aj neposlanci. Sme presveden, e by malo by ponechan na miestne
podmienky a rozhodnutie zastupitestva, i bud v komisii zastpen iba poslanci, alebo aj in
osoby, alebo sa dokonca zastupitestvo rozhodne vytvori poradn orgn, v ktorom bud
zastpen len neposlanci. Zrove sa navrhuje posilni odborn charakter komisi
poiadavkou na odbornos a sksenosti lenov komisi z radov inch osb.
44. Zavies verejnos rokovania komisi

(4) Rokovania komisie s zsadne verejn. Komisia vyhlsi rokovanie za neverejn
z dvodov a za podmienok, za ktorch mono vyhlsi za neverejn rokovanie obecnho
zastupitestva.
Odvodnenie: Navrhujeme, aby rokovania komisi boli verejn, a aby verejnos rokovania
komisie bolo mon obmedzi rovnakm spsobom ako verejnos rokovania obecnho
zastupitestva.
45. Nezasahova do odmien hlavnho kontrolra,
poslancov zastupitestva a lenov komisi
Navrhujeme vypusti body 48, 53 a 66.
Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad zsah do odmien hlavnho kontrolra, poslancov

zastupitestva a lenov komisi, ktor nie s poslancami. Zkon v sasnosti umouje
zastupitestvu schvli hlavnmu kontrolrovi odmenu a do vky 30 % mesanho platu.
Zkon navrhuje vku odmeny pre kontrolra obmedzi na najviac jeden mesan plat
v kalendrnom roku, ie cca. 8,33 % (bod 53). Potreba znenia odmien hlavnm
kontrolrom nie je v dvodovej sprve nijako vysvetlen. Obmedzenie odmien pre poslancov
na jeden mesan plat starostu rone (bod 66) a pre lenov komisi neposlancov na polovicu
z tejto sumy (bod 48) je veobecne odvodnen iba potrebou zabezpeenia vej
hospodrnosti pri nakladan s verejnmi prostriedkami. Z tchto bodov je zrejm, e nvrh
pochdza z dielne ZMOS-u, reprezentujceho starostov, ktor sa takmto spsobom snaia
oslabi a postihn in zloky samosprvy, ktor maj starostov kontrolova a vzjomne
vyvaova. Preto navrhujeme tieto ustanovenia z nvrhu zkona vypusti.
V prpade neakceptovania tohto bodu hromadnej pripomienky navrhujeme doplni do nvrhu

zkona nasledovn bod:
46. Zefektvni odmeovanie starostov
Navrhujeme doplni do nvrhu zkona l. II, ktor znie:

l. II
Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 253/1994 Z. z. o prvnom postaven a
platovch pomeroch starostov obc a primtorov miest v znen neskorch predpisov sa men
takto:
V 4 ods. 2 sa v druhej vete slov zvi a o 70 % nahrdzaj slovami zvi a o 10 %
Odvodnenie: Na zabezpeenie najm vej hospodrnosti pri nakladan s verejnmi

prostriedkami je iaduce upravi vku platu starostu obce. Platn prvna prava predmetnej
problematiky ponechan na rozhodnutie zastupitestva, ktorm me plat starostu vypotan
na zklade kritri stanovench v zkone zvi a o 70 %, je prli neurit a benevolentn.
Podrobnosti o naven platu starostu sce naalej zostvaj predmetom rozhodnutia
obecnho zastupitestva, avak limitovan zmenenm zkonom ustanovenm finannm
stropom.
Odmena poslanca obecnho zastupitestva sa m poda navrhnutej novely zkona o obecnom
zriaden odvja vlune len od zkladnho mesanho platu starostu obce, teda bez
zapotania prpadnho zvenia platu starostu obce poda 4 ods. 2 druhej vety zkona o
prvnom postaven a platovch pomeroch starostov obc a primtorov miest. Preto logicky by
malo prs k obmedzeniu monej vky navenia platu starostu oproti zkonom
stanovenmu vpotu.
Uveden prava sa vzahuje na starostov, ktor nemaj poda 4 ods. 6 znen plat na 0-
nsobok. Pri navrhovanej reglementcii sa berie zrete na zachovanie motivcie osb sta sa
starostom, najm ak ide o starostu menej obce, ktorch je prevan vina. Navrhovan
ustanovenie toti obsahuje napriek svojej uritej retrikcii dynamick valorizan veliinu,
ktorou je priemern mesan mzda v hospodrstve ttu.
47. Posilni nezvislos hlavnho kontrolra

V 18 ods. 1 sa vypa druh veta a miesto nej sa vkladaj nasledovn vety: "Hlavn
kontrolr pln lohy pre obecn zastupitestvo, nie je zamestnancom obce a ak tento zkon
neustanovuje inak, vzahuj sa na neho vetky prva a povinnosti vedceho zamestnanca
poda osobitnho predpisu.16). Hlavnmu kontrolrovi patr plat uren poda 18c. Hlavn
kontrolr sa posudzuje na ely zdravotnho poistenia, socilneho poistenia, tvorby a pouitia
socilneho fondu, dovolenky a cestovnch nhrad ako zamestnanec v pracovnom pomere a
obec sa posudzuje ako zamestnvate.
Sasne sa v 18a primerane upravia odseky 6 a 7.
Odvodnenie: Navrhujeme posilni nezvislos hlavnho kontrolra tm, e jeho vzah

k obci nebude pracovnm pomerom, ale vkonom funkcie, za ktor mu nle plat. Tm sa
predde monm obtrukcim pri uzatvran pracovnej zmluvy zo strany starostu. Ani
starosta, zstupca starostu, i poslanci zastupitestva neuzatvraj s obcou pracovn zmluvu,
ale poberaj za vkon svojej funkcie plat, i odmenu. Rovnako by to malo by aj pri hlavnch
kontrolroch. Podobne ako to nvrh novely navrhuje u zstupcov starostu sa predpoklad, e
na ely zdravotnho poistenia, socilneho poistenia, tvorby a pouitia socilneho fondu,
dovolenky a cestovnch nhrad sa bude aj hlavn kontrolr posudzova ako zamestnanec.
Navrhujeme zachova aj ustanovenie, e sa na hlavnho kontrolra bud vzahova prva
a povinnosti ostatnho vedceho zamestnanca.
48. Zabezpei podmienky pre vkon kontroly v situcii,

ke nie je zvolen hlavn kontrolr

V 18 sa dopaj ods. 3 a 7, ktor znej:
(3) Ak obec nem zvolenho hlavnho kontrolra poda odseku 1, obecn zastupitestvo
me poveri poslanca obecnho zastupitestva doasnm vykonvanm kontrolnej innosti
poda 18d a 18f. Ustanovenia odsekov 1 a 2 a 18a a 18c sa na poverenho poslanca
nevzahuj. Poverenie poslanca poda prvej vety zanik zvolenm hlavnho kontrolra,
uplynutm asu, na ktor bol poslanec poveren, alebo zruenm poverenia obecnm
zastupitestvom.
(4) Obecn zastupitestvo me poslancovi poverenmu poda odseku 3 uri odmenu, ktorej
vka nesmie by presiahnu 20 % platu hlavnho kontrolra urenho poda 18c.
(5) Ak osobitn predpisy stanovuj ako podmienku pre poskytnutie finannch prostriedkov
obci alebo in kon obce stanovisko alebo in vyjadrenie hlavnho kontrolra, stanovisko
alebo in vyjadrenie poslanca poverenho poda odseku 3 nenahrdza stanovisko alebo in
vyjadrenie hlavnho kontrolra.
(6) Ak obecn zastupitestvo poverilo poslanca poda odseku 3, vyhlsi do 60 dn vobu
hlavnho kontrolra. Ak sa v stanovenej lehote neprihlsi iadny kandidt na hlavnho
kontrolra alebo ak je voba hlavnho kontrolra nespen, obecn zastupitestvo vyhlsi
nov vobu kontrolra do 60 dn od uplynutia lehoty, v ktorej sa mali prihlsi kandidti,
alebo od nespenej voby.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa nepouije, ak vkon funkcie hlavnho kontrolra zanikol poda
18a odseku 8 psm. b) odvolan hlavn kontrolr poiadal sd o preskmanie zniku funkcie
hlavnho kontrolra poda osobitnho predpisuX).
X) 337 a 347 Zkona . 162/2015 Z. z. Sprvny sdny poriadok
Odvodnenie: Navrhujeme vytvori podmienky pre vkon kontroly zastupitestvom aj

v situcii, ke obec nem zvolenho hlavnho kontrolra. Navrhujeme, aby v takomto
prpade mohlo zastupitestvo doasne poveri vykonvanm kontroly niektorho zo svojich
poslancov. Tento poslanec by nemusel spa podmienky pre vkon funkcie hlavnho
kontrolra, ani by nepoberal plat, zastupitestvo by mu vak mohlo uri odmenu. Stanovisko
doasne poverenho poslanca by vak nenahrdzalo stanovisko hlavnho kontrolra tam, kde
osobitn predpisy vyaduj stanovisko hlavnho kontrolra, napr. pri iadostiach
o poskytnutie finannch prostriedkov z verejnch zdrojov.
V zujme toho, aby zastupitestvo neobchdzalo povinnos zvoli hlavnho kontrolra
poverenm niektorho poslancov, zavdzame povinnos v takomto prpade do 60 dn vyhlsi
vobu hlavnho kontrolra a v prpade nezvolenia hlavnho kontrolra ju znovu a znovu
vyhlasova najneskr do 60 dn a do zvolenia hlavnho kontrolra.
Vnimku z povinnosti vyhlsi vobu hlavnho kontrolra navrhujeme stanovi pre prpad, e
bol hlavn kontrolr z funkcie odvolan zastupitestvom a obrtil sa na sd s alobou
o preskmanie tohto rozhodnutia. Poda 344 Sprvneho sdneho poriadku toti Po zaat
konania neme zastupitestvo prija tak uznesenie, ktor by zmarilo el konania pred
sprvnym sdom. To plat primerane aj na in postup obce, mesta, mestskej asti alebo
samosprvneho kraja.
49. Upravi rozsah kontrolnej innosti hlavnho kontrolra
v zujme efektvnejieho vkonu kontroly

V 18d ods. 2 psm. c) sa vypaj slov a to v rozsahu dotkajcom sa tohto majetku.
V 18d sa vypa odsek 3.
Odvodnenie: Navrhujeme posilni kontroln psobnos hlavnho kontrolra vo vzahu

k k prvnickm osobm v ktorch m obec majetkov as, a inm osobm, ktor nakladaj
s majetkom obce alebo ktorm bol majetok obce prenechan na uvanie. A to tm, e sa
kontroln innos nebude vzahova iba na majetok obce, s ktorm tieto prvnick osoby
nakladaj. V praxi sa stva, e sa tzv. mestsk firmy s odvolanm sa na toto ustanovenie
brnia vkonu kontroly zo strany hlavnho kontrolra. alej navrhujeme vypustenie
ustanovenia, poda ktorho Kontroln innos poda odseku 1 sa nevzahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej sprvy obec rozhoduje o prvach, prvom chrnench zujmoch
alebo povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb.
50. Nezavdza prvo starostu uklada lohy hlavnmu

kontrolrovi.
Navrhujeme vypusti bod 57.
Odvodnenie: Navrhujeme vypusti ustanovenie, poda ktorho by bol hlavn kontrolr

povinn vykona kontrolu nielen na poiadanie zastupitestva, ale aj starostu. Hlavn
kontrolr je kontrolnm orgnom zastupitestva, v rmci vyvenho postavenia hlavnch
orgnov samosprvy by mu nemal uklada lohy starosta. Starosta disponuje dostatonmi
kontrolnmi mechanizmami, ktor s uveden v zkone . 357/2015 Z. z. o finannej
kontrole a audite, konkrtne v 9 finann kontrola na mieste, teda cez takto zkonn
monos me starosta poveri na vkon kontroly na mieste zamestnancov a me sa
zamera na ktorkovek oblas v samosprve a nemus na to vyuva hlavnho kontrolra,
ktor je kontrolnm orgnom zastupitestva. alou kontrolou, za ktorej vkon starostova aj
zodpovedaj, je zkladn finann kontrola uveden v 7 toho istho zkona. Zabezpeenm
riadneho vkonu tohto druhu kontroly mono predchdza mnohm problmom v
samosprve. Rieenm nie je zavedenie prva starostov uklada lohy hlavnm kontrolrom,
ale vyuvanie tch zkonnch kontrolnch mechanizmov, ktor maj starostovia k dispozcii
u dnes, a zabezpeenie ich riadneho vkonu.
51. Zavies zverejovanie vsledkov kontrolnej innosti

V 18f sa dopa odsek 5, ktor znie:
(5) Obec zverejuje vsledky kontrol na webovom sdle obce, ak ho m obec zriaden.
Odvodnenie: Navrhujeme zverejova vsledky kontrolnej innosti hlavnho kontrolra na

webovom sdle obce. Zverejovanie vsledkov kontrol prispeje k vej transparentnosti
fungovania samosprvy a k vej verejnej kontrole.
52. Zavies nezvislejie postavenie tvaru hlavnho

kontrolra

18g vrtane nadpisu znie:
18g
tvar hlavnho kontrolra
(1) Obec si me zriadi tvar hlavnho kontrolra, ktor je sasou obecnho radu.
O zriaden tvaru hlavnho kontrolra a pote jeho zamestnancov rozhoduje obecn
zastupitestvo.
(2) Obec je povinn zriadi tvar hlavnho kontrolra, ak s vdavky rozpotu obce vrtane
vdavkov mimorozpotovch peanch fondov rozpotovan v kalendrnom roku vo vke
viac ako 5 milinov eur.
(3) tvar hlavnho kontrolra riadi, za jeho innos zodpoved a jeho zamestnancov vyber
hlavn kontrolr.
(4) tvar hlavnho kontrolra zabezpeuje odborn, administratvne a organizan veci
svisiace s plnenm loh hlavnho kontrolra.
Odvodnenie: Navrhujeme posilni nezvislos kontrolnej innosti hlavnho kontrolra od

starostu. tvar hlavnho kontrolra by nemal by benou sasou obecnho radu, ale
samostatnm tvarom, o ktorho zriaden a pote zamestnancov bude rozhodova
zastupitestvo, teda nie starosta. Zamestnancov tvaru hlavnho kontrolra by mal vybera
hlavn kontrolr. Pre posilnenie efektvnosti vkonu kontroly navrhujeme stanovi povinnos
zriadi tvar hlavnho kontrolra pre obce s vdavkami na 5 milinov eur, pri ktorch je
predpoklad, e na inn vkon kontroly je potrebn viac ako jeden lovek.
53. Posilni postavenie vborov v mestskch astiach

V 23 ods. 1 za slov v mestskch astiach dopaj slov alebo vo volebnch
obvodoch.
V 23 ods. 2 sa za slov podieaj sa na samosprve mesta dopaj slov ako poradn
a iniciatvne orgny mesta.
Odvodnenie: Nvrh novely vypa zo zkona podmienku, e mestsk as mus ma

vlastn spravidla katastrlne zemie. Kee zkon nijako bliie nepecifikuje, ako sa maj
mestsk asti vytvra, i vymedzova, navrhujeme doplni, aby sa za mestsk as pre ely
vytvrania vboru mestskej asti mohol povaova aj volebn obvod pre vobu poslancov
zastupitestva. alej navrhujeme doplni, e vbory mestskch ast sa na samosprve mesta
podieaj podobnm spsobom ako komisie, teda ako poradn a iniciatvne orgny mesta,
m sa posiln ich postavenie v truktre samosprvy mesta.
54. Zavies verejnos vborov v mestskch astiach

(4) Rokovania vboru mestskej asti s zsadne verejn. Vbor mestskej asti vyhlsi
rokovanie za neverejn z dvodov a za podmienok, za ktorch mono vyhlsi za neverejn
rokovanie obecnho zastupitestva.
Odvodnenie: Navrhujeme, aby rokovania vborov mestskch ast boli verejn, a aby
verejnos rokovania vboru mestskej asti bolo mon obmedzi rovnakm spsobom ako
verejnos rokovania obecnho zastupitestva.
55. Zmeni spsob interpelci

V 25 ods. 4 psm. b) sa slov a lenov obecnej rady nahrdzaj slovami ,zstupcu
starostu, prednostu a zamestnancov obecnho radu v riadiacej funkcii.
V 25 ods. 4 psm. c) sa za slovo riaditeov, vkladaj slov ,tatutrnych orgnov, lenov
tatutrnych orgnov a lenov dozornch orgnov a za slovo obcou slov a prvnickch
osb s majetkovou asou obce.
Odvodnenie: Zkon dva poslancovi oprvnenie interpelova starostu a lenov obecnej rady
( 25 ods. 4 psm. b)). Interpelcia poslanca vo vzahu k lenovi obecnej rady ako lenovi
poradnho orgnu vak nem praktick vznam, preto navrhujeme toto ustanovenie zmeni,
aby poslanec nemohol interpelova lena obecnej rady, ale len zstupcu starostu a okrem toho
prednostu a vedceho zamestnanca obecnho radu. Vo vzahu k prvu poslancov poadova
od riaditeov prvnickch osb zaloench alebo zriadench obcou vysvetlenie vo veciach
tkajcich sa ich innosti ( 25 ods. 4 psm. c)) sa navrhuje doplni, e nemus s len
o riaditeov, ale me s aj o inch tatutrnych zstupcov, alebo lenov tatutrnych
a dozornch orgnov a tka sa to aj prvnickch osb s majetkovou asou obce.
Vetky pripomienky maj charakter zsadnej pripomienky. V prpade, e ministerstvo

nevyhovie hromadnej pripomienke, iadame uskutonenie rozporovho konania, na ktor
bud psomne pozvan niie uveden zstupcovia verejnosti.
Vladimr pnik, Hlavn 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk

Ondrej Dostl, Beskydsk 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ institute.sk
Marin Seman, Zlat Baa 143, 08 252 Kokoovce, marian.david.seman @ gmail.com
Richard Drutarovsk, Pod Kalvriou 44, 080 01 Preov, drutarovsky @ gmail.com
Duan Sloboda, Buuhza 48, 931 01 amorn; dusansloboda @ institute.sk
Martin Kollrik, A. tefanku 8, 965 01 iar nad Hronom, kollarik @ institutsgi.sk
Jozef Meiar, Vlansk 4, 92701 aa, jozef @ meciar.sk
Ivan Kuhn, afrikova 86, 048 01 Roava, ivankuhn @ institute.sk

Pripomienky K Novele Zákona o Obecnom Zriadení

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Pripomienky K Novele Zákona o Obecnom Zriadení

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Hromadn pripomienka za

1. Zavies prvo obyvateov obce rozhodn o nzve obce

Hromadn pripomienku mono podpori najneskr vo tvrtok 20. jla 2017.

Vladimr pnik, poslanec obecnho zastupitestva, Vinodol, predseda Zdruenia obanov

Hromadn pripomienka verejnosti k nvrhu zkona, ktorm sa men a

Rezortn slo: KM-OLVS-74/2017

1. Zavies prvo obyvateov obce rozhodn o nzve obce

Navrhujeme doplni nov bod v znen:

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

2. Umoni pouvanie symbolov obce obanmi aj bez shlasu

Navrhujeme doplni nov bod v znen:

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

3. Zjednodui prileovanie obc s nefunknou samosprvou

Navrhujeme v bode 2 upravi znenie 2aa ods. 1 nasledovne:

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Nvrh zkona zavdza monos prilenenia obce, ktorej obyvatelia si

4. Zmeni definciu verejnho priestranstva

Navrhujeme v bode 3 v 2b ods. 1 upravi definciu verejnho priestranstva tak, aby

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Nvrh zkona zavdza definciu verejnho priestranstva v svislosti

5. Posilni prva obyvateov obce

Navrhujeme doplni nov bod v znen:

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Zkon zakotvuje prvo obyvatea obce zastova sa na zhromadeniach

6. Rozri okruh osb podieajcich sa na samosprve obce

Navrhujeme doplni nov bod v znen:

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Zkon v 3 ods. 5 stanovuje, e prvo podiea sa na samosprve obce maj

7. Vypusti z loh obce utvranie podmienok na zsobovanie

Navrhujeme v bode 15 doplni do vypanej asti 4 ods. 3 psm. i) slov a utvra

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad presun prvomoci obce urova nariadenm

8. Nahradi urovanie prevdzkovej doby obcou monosou

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Nvrh zkona predpoklad presunutie prvomoci obce nariadenm ustanovi

9. Zavies pravu zhromaden obyvateov obce

Navrhujeme v bode 18 v 4 ods. 5 psm. a) za bod 3 vloi nov bod 4 v znen:

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Nvrh zkona v slade s doterajou prvnou pravou predpoklad, e obec

10. Zavies efektvnej spsob obmedzovania reklamnho

Navrhujeme v bode 18 v 4 ods. 5 psm. b) doplni v bode 4 za slovo priestranstve slov

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Nvrh zkona ustanovuje nov prvomoc obce nariadenm ustanovi

Navrhujeme doplni nov bod v znen:

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Navrhujeme doplni do zkona povinnos obecnho radu zabezpei

12. Zavies intitt hromadnej pripomienky verejnosti

Navrhujeme doplni nov bod v znen:

Odseky 5 a 10 sa oznaia ako odseky 6 a 11.

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Navrhujeme do zkona zavies intitt hromadnej pripomienky a jej

13. Obmedzi vnimky z pravidiel pre prpravu nariaden

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Zkon v 6 upravuje postup obce pri prijman veobecne zvznch

14. Obmedzi monos skorej innosti nariadenia

Navrhujeme v bode 24 v 6 ods. 8 doplni za slov verejnm zujmom slov a neskor

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Poda zkona nadobda schvlen veobecne zvzn nariadenie innos

Navrhujeme doplni nov bod v znen.

Tto pripomienku povaujeme za zsadn.

Odvodnenie: Zkon stanovuje, e nariadenia musia by kadmu prstupn na obecnom

16. Obmedzi pouitie mimorozpotovch peanch

Navrhujeme doplni nov bod v znen.