Sboje kohta s kohtom

Preklad Bruneau, P. 1965. Le motif des coqs affronts dans l'imagerie antique. In Bulletin de
correspondance hellnique. Volume 89, livraison 1, 90-121.

rofnny vznam kohta a scny z kohta bojov.

91: Vzory znme u v grckom umen od heraldickho postoja dvoch zvierat znmych od
orientalistickho obdobia a po klasick obdobie. U v tomto obdib s asto zobrazovan
v prtomnosti inch zvierat (Amazone (15), jaterica (2), labu (4), kvetinov motvy, palmety
alebo rozety).
103-104: od druhej polovice 5. stor. pred Kr. sa objavuje postava Erota, ktor prelieta nad
bojujcimi kohtmi. asto od 4. storoia m nahradzova loveka .
104: Poas helnistickej doby a medzi Rimanmi kohty zostali v mde (1) a nezmizli z obrazu.
Cockfighting sa stal obbenm u Rimanov na konci druhho storoia pred nam letopotom.
texty s zoskupen.
108: Takto nvrat do umeleckch foriem predklasick umenie je jednm zo znakov
helnskeho umenia, ako bolo keramick vzdoba obdobia (1), a je vidie, e motv preva v
tomto nezvislom tte poas cisrskeho obdobia (58- 61). Prezentovan samostatne alebo
spojen s malmi demi, dvod kohty sa prispsobuj novmu duchu; takto oetren, je v
tejto chuti zviera a diea, ktor Helnske umenie inak vymyslelo iroko rozvinut.
107: Poda pna J. Beazley(JD Beazley, The Development of the Attic Black Figure, 1951, str.
88-100.), "kohty s tam ako symboly bojovho ducha" (3), a cituje sa na podporu fragmentu
bsnika Iona (4), ktor poda nich Phila ida, k kohtiam a ktor nepochybne prina tlmoenie:
"Telo a dva zranen oi si stle spomna na svoju iarlivos.
vyerpan, op kri a uprednostuje smr na otroctvo. "( Op. Cit., P. 91, skr ako "symbol
vazstva" (Ch. Picard, La vie prive dans la
Klasick Grcko, Par, 1930, str. 92), aspo v tom ase.
(4) Frag. 53 Nauk.)
Nboensk vznam.
110 motyl ako symbol psyche A. Furtwngler, Antike Gemmen, pi. 45, n 48 et tome 2, p. 220
o le papillon est considr comme le symbole de Psych
114 samozjreme kto mal veniec vitazstva bol vitaz

118: F. Cumont:

1. Prtomnos koaku na tokch pohrebnch pamiatkach

neme by nhodn, ak lovek akceptuje symbolick hodnotu

na in tmy, ktor sa pouvaj a ak niektor z nich
ikonografick podobnosti: na Laternskej pomnku (93, obrzok 24)
dla a trba, ktor sa objavuj aj v atletickch scnach (3).

2. Monos priradi k boju kohtov hodnotu symbolu pohreb je posilnen istotou, e bol aspo
symbolom vazstvo a e je ako tak, e sa strieda s vazstvami

atletick alebo in. V tomto ohade s dv nlezy: najprv dla, ktor sa objavuje v atletickch scnach
pohrebn pamiatky sa tie stali atribtom (pozri vyie, strana 114) kohta; potom sa niekedy spja
boj s kohtmi atletick sae.

99. Sigilovan zem: rzne scny bojovnka, ktor sa striedaj s atletickmi scnami.

HB Walters, kat. rmskej keramiky ... Br. mzeum, Londn, 1908, s. 67, str.

3. loha koht ako symbol vazstva, potom z pohadu eschatologick symbol, ako symbol vazstva
nad smrou, hodnoty v kresanskej pozii ako symbol zmtvychvstania. Take v slvnom texte
Prudence {Kathemerinon,I) sa koht stva symbolom samotnho Krista.

4. Nakoniec, ke sa F. Cumont zmieuje o "tchto bojoch gallinaceous nahrdzanie tch ud "(4),

nahradenie nem ni prekvapujce, ke je to jedno z helenistickch a imperilnych obdob je pas
jednoduch od loveka po zviera alebo naopak. (F. Cumont, Vskum o pohrebnej symbolike
Rimanov, Par, 1942, s. 398 a n. str. 469.)

120: Preto sa ver, e v cisrskej epope (1) je dvodom boja s kohtmibol pre svoju
symbolick hodnotu sasou repertoru umenia pohrebn prv, potom kresansk (97 a
98)
Ke sa umenie z piateho storoia dokonuje a ive je spokojn s okrdlenm Erosomkohti
bojova za prtomnosti Erosa. Helnske snmky ich zachovvaj:niekedy bojuj sami, jemnm
predmetom zmerne zvieracieho umenia;niekedy sa stretvaj pod omi batoliat, v ase, ke
je detsk.Obsah scny sa vak od 6. storoia nezmenil; bezdivkov alebo divkov - dospel,
teenageri alebo deti -boj je isto realistick. Ke filozofia a pekulciezaa ri tendenciu k
symbolizmu, starejdvod boja kohtov sa prispsobuje ideolgii momentu anovch hodnt,
niekedy jednoducho alegorickch, ale tie akozd sa, primne eschatologick.

G. Jennison, Animals for Show and Pleasure in Ancient Rome, Manchester, 1937, s. 101.:

Str, 101: - Podla Columelu ako grcky port, pravdepodobne sa naznauje ze Rimania tuto zabavu
prebrali v obdob liclia, resp. ku koncu 2. stor. pred Kr. Ked vazn koht hrdo postavil na nohy. (L.
300 Marx).

Columela VIII, 2: pe v strede 1. stor. po Kr. bolo elmi stavkovane

Plnius NH. XXII, 21(30), 65; XI , 51 (112), 268:

Hist. Augusti, , Alex, Sev. 41, 5

Keller, II, 25