DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.

9788055213644

Arboristick
tandard
Rez stromov

1.

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /1/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Arboristick tandard Rez stromov bol spracovan a upraven v slade s licennou zmlu-
vou . 245/2013/SPU uzavretou medzi Mendelovou univerzitou v Brne, Agenturou ochrany
prody a krajiny R (poskytovatelia) a Slovenskou ponohospodrskou univerzitou v Nitre
(nadobdate).

Na prave tandardu sa podieala pracovn skupina v zloen:

prof. Ing. Viera Paganov, PhD. (FZKI SPU Nitra)
Ing. Jn Kollr, PhD. (FZKI SPU Nitra),
Ing. Marcel Raek, PhD. FZKI SPU Nitra
Tom Frao (ISA Slovensko)
Ing. Zuzana Hudekov (ISA Slovensko)
Ing. Martin Kolnk (ISA Slovensko)
Ing. Marcel Trnovsk (ISA Slovensko)
Michal Zelenk (ISA Slovensko)
Ing. Milan Kritof (OP SR)
Ing. Mria Sklenrov, (SAP)
Ing. Jaroslav Kolak, PhD. (zstupca poskytovateov licencie)

Recenzenti:
doc. Ing. Ivan Lukik, CSc. (LF TU vo Zvolene)
Ing. Peter Hoka, PhD. (Arbortum Mlyany SAV)
Ing. tefan Lanari, PhD. (tvar hlavnho architekta M Nitra)
doc. Ing. Oleg Paulen, PhD. (FZKI SPU Nitra)

Arboristick tandard Rez stromov bol koncipovan a zostaven s finannou podporou

kultrnej a edukanej grantovej agentry M SR KEGA v rmci projektu 012SPU-4/2013
Projekt celoivotnho vzdelvania arboristov na Slovensku.

Schvlil rektor Slovenskej ponohospodrskej univerzity v Nitre da 30. 6. 2015

ako on line metodick prruku.
AH-VH: 1,89-1,98

Pripomienky a nmety k tomuto dokumentu mete zasiela na adresu:

arboristicke.standardy@gmail.com

ISBN 978-80-552-1364-4

/2/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Obsah

Obsah

1 el a zameranie tandardu.............................................................................................4

2 Techniky rezov............................................................................................................................ 5
2.1 Vedenie rezu.......................................................................................................................... 5
2.2 Vekos rany pri reze............................................................................................................ 6
2.3 Oetrenie rn........................................................................................................................ 6
2.4 Termn rezu .......................................................................................................................... 7
2.5 Ochrana stromu a jeho okolia pri reze.............................................................................. 7

3 Systematika rezu stromov.......................................................................................................... 8

3.1 Vchovn rezy / Vchova stromu ...................................................................................... 8
3.1.1 Zaloenie koruny...................................................................................................... 8
3.1.2 prava truktry koruny......................................................................................... 9
3.1.3 prava vky priechodnho prierezu.................................................................... 9
3.1.4 Opravn rez .............................................................................................................. 9
3.1.5 Komparatvny rez sadenc....................................................................................... 9
3.2 Udriavacie astabilizan rezy / drba stromu........................................................... 10
3.2.1 Zdravotn rez ......................................................................................................... 10
3.2.2 Bezpenostn rez ................................................................................................... 10
3.2.3 Redukn rezy......................................................................................................... 10
3.2.4 Zosadzovac rez....................................................................................................... 11
3.2.5 prava sekundrnej koruny.................................................................................. 12
3.2.6 Rez na hlavu............................................................................................................. 12
3.2.7 Odstrnenie vmladkov ........................................................................................ 12
3.3 Tvarovacie rezy................................................................................................................... 12
3.3.1 Rez ivch plotov astien ....................................................................................... 12
3.3.2 Rez topiary .............................................................................................................. 13

4 Prvny rmec...................................................................................................................... 14

Odborn terminolgia..................................................................................................................... 16

Zoznam citovanej apouitej literatry.......................................................................................... 19

Prlohy ............................................................................................................................................... 20

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /3/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

el a zameranie tandardu

1 el a zameranie
tandardu

tandard Rez stromov definuje typ a techniku zsahov, realizovanch prevane na stro-
moch rastcich mimo lesa scieom predi ich ivotnos, udra alebo zlepi zdravotn stav
a zvi prevdzkov bezpenos. tandard me by referennm dokumentom pre pecifi-
kciu zsahov vykonvanch na stromoch a pre tandardizciu kvality vo vzahu kdodva-
teom prc. tandard sa tka rezu stromov, ktor plnia prioritne mimoprodukn funkcie.
Vtandarde nie s uveden technologick postupy pecilneho oetrenia stromov.
Rez stromov je odborn innos, ktor by mala by vykonan kvalifikovane na zklade
poznania biologickch vlastnost stromov. Srezom s spojen nezvratn zmeny na stromoch,
ktor mu ma zsadn vplyv na ich al rast, vvin, ako aj funkcie a dku ivota.

/4/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Techniky rezov

2 Techniky rezov

2.1 Vedenie rezu

2.1.1 Rez bonho konra na konrov krok. Bon konr sa zree na rozhran konra
a kmea. Rez sa vedie tesne za krovm hrebienkom a kopruje konrov krok
tak, aby ho nepokodil (obrzok 1). Riadime sa tretinovm pravidlom(bod 2.2.4)
arezom konra na trikrt (bod 2.1.2).
2.1.2 Rez konra na trikrt. Pri konroch spriemerom nad 50 mm (pri ktorch je riziko
strhnutia kry alebo roztiepenia) sa vo vzdialenosti 100 200 mm od konrovho
krku vedie prv rez odspodu konra kolmo na jeho os pribline do 1/3 jeho prie-
meru. Druh rez sa vedie pribline vo vzdialenosti 300 400 mm od konrovho
krku zhora nadol. Vzniknut pah sa odstrni rezom na konrov krok (obr-
zok 2).
2.1.3 Rez na bon konr (rez na prevod). Pouva sa pri skracovan (redukcii) konrov.
Hrub konr sa redukuje na ten tak, aby bol tento bon konr schopn prevzia
jeho funkciu. Pri tomto reze sa uplatuje tretinov pravidlo (bod 2.2.4) (obrzok 3).
2.1.4 Rez kodominantnho (konkurennho) rozkonrenia. Odstrnenie jednho zdvo-
jice rovnako dominantnch konrov ikmm rezom vpriamke od krovho hrebienka
kbze odstraovanho konra (obrzok 4). Uplatuje sa predovetkm pri vchove
mladch stromov. Vprpade tlakovho rozkonrenia sa postupuje poda 2.1.5.
2.1.5 Rez tlakovho rozkonrenia. Odstrnenie jednho z konrov v prpade rastovho
defektu, pri ktorom je krov hrebienok radilnym rastom konrov stlan sme-
rom nadol. Rez sa vedie od bzy konra krozhraniu vrastenej kry azrastu sdruhm
konrom. Uhol ahbka rezu sa reguluje tak, aby bol konr odstrnen plne a zro-
ve nedolo k pokodeniu ponechanej asti (obrzok 5).
2.1.6 Rez na krov mostk. Rez dvoch veda seba rastcich konrov tak, aby nevznikla
jedna vek rana, ale dve menie samostatn rany, navzjom oddelen krovm most-
kom. Zachovanie krovho mostka je dleit pre formovanie prirodzench ochran-
nch barir vo vntornch truktrach kmea (obrzok 6).
2.1.7 Rez terminlneho vhonka. V opodstatnench prpadoch, kedy je nevyhnutn
terminlny vhonok skrti, skracuje sa rezom na pik alebo na bon konr (rez na
prevod).
2.1.8 Rez na bon pik. Vhonok sa skrti na bon pik. Nad pikom sa me
ponecha asi 5 10 mm dlh apk, ktor chrni pik pred zaschnutm. Rez sa
vedie ikmo, maximlne pod uhlom 45 tak, aby nedolo k pokodeniu pika
(obrzok 7).

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /5/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Techniky rezov

2.1.9 Rez vmladkov. Rez sa vedie paralelne s materskm konrom alebo kmeom tak
hlboko, aby bol vhonok odstrnen vmaximlnej monej miere. Pri reze sa nesmie
pokodi kra na kmeni a kostrovch konroch. Nezdrevnaten letorasty sa mu
odstrni vylamovanm.
2.1.10 Rez na ptku. Rez tesne nad bzou vhonka tak, aby bazalne piky zostali zacho-
van amohli vytvori nove vyhonky (letorasty).
2.1.11 Odstrnenie odumretch konrov. Odstrauj sa rezom tak, aby nedolo kporane-
niu ivch pletv materskho konra alebo kmea.
2.1.12 Rez naslepo. Tto technika sa pouva pri hlbokej redukcii konrov, ktor sa nedaj
skrti rezom na bon konr ani bon pik. Neskr, po vytvoren sekundrnych
vhonkov by sa mal vykona rez odumretch ast konrov.

2.2 Vekos rany pri reze

2.2.1 Rez treba vykona tak, aby sa dosiahol el rezu a vekos rany bola minimlna.
Zdvodu fyziologickej reakcie stromu je vhodnejie vykonva viac mench rezov,
ne mlo vekch rezov niie v korune.
2.2.2 Vekos rn pri reze tandardne nepresahuje priemer 50 mm.
2.2.3 Pri druhoch s dobrou kompartmentciou (tabuka 1) je prpustn vekos rany do
100mm.
2.2.4 Tretinov pravidlo priemer zrezanho konra by tandardne nemal by v ako
1/3 hrbky materskho konra, alebo kmea stromu. Pri reze na bon konr mus
ma konr, ktor sa vkorune ponech hrbku zodpovedajcu aspo tretine priemeru
konra, ktor sa rezom skracuje.
2.2.5 V prpade zosadzovacieho rezu a bezpenostnho rezu me vekos rn presiahnu
uveden limit.
2.2.6 Pre senescentn stromy upravuje vekos rany pri reze samostatn tandard
(vprprave).

2.3 Oetrenie rn
2.3.1 Rany po reze sa spravidla nezatieraj.
2.3.2 Ak sa rany zatieraj, musia sa poui len povolen, pre strom a ivone druhy
nekodn a nerizikov prpravky na ochranu rastln vslade so zkonom . 387/2013
Z. z. opomocnch prpravkoch vochrane rastln aozmene adoplnen niektorch
zkonov, ako aj vslade so zkonom . 405/2011 Z. z. o rastlinolekrskej starostlivosti
a o zmene zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 145/1995 Z. z. o sprvnych
poplatkoch v znen neskorch predpisov.
2.3.3 Na zatieranie ivch pletv sa nesm pouva penetran prostriedky na ochranu
dreva a prostriedky vytvrajce nepriedun (izolan) povrch.
2.3.4 Rany po odstrnen suchch konrov sa nezatieraj v iadnom prpade.

/6/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Techniky rezov

2.4 Termn rezu

2.4.1 Pri termne rezu sa repektuje platn legislatva Slovenskej republiky1.
2.4.2 Pri druhoch sintenzvnym ronenm miazgy vpredjar sa odpora vykona rez a po
plnom rozvit asimilanho listovho apartu.

2.5 Ochrana stromu a jeho okolia pri reze

2.5.1 Pri reze sa nesmie porani kme a zostvajca as konrov. Nesm sa pokodi
stromy vokol oetrovanho jedinca.
2.5.2 Pri reze stromov je neprpustn pouitie stpaiek (pokodzuj iv pletiv).
2.5.3 Pri pouvan montnych (vysokozdvinch) plon a inej mechanizcie nesmie
djs k zhutneniu pdy vpriestore priemetu koruny stromu.
2.5.4 Rez stromu nesmie ma za nsledok znenie jeho prevdzkovej bezpenosti alebo
stability.
2.5.5 Pri uplatnen rezu by sa mal v maximlnej monej miere repektova prirodzen habi-
tus prslunho taxnu.
2.5.6 Pri realizcii rezu by v rmci monost nemala by znen hodnota biotopu tvore-
nho stromom a jeho okolm.

1 Vyhlka . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen
neskorch predpisov.

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /7/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Systematika rezu stromov

3 Systematika rezu stromov

3.1 Vchovn rezy / Vchova stromu

Realizuj sa na mladch stromoch vetape intenzvneho predlovacieho rastu s cieom zabez-
pei pri stromoch prieben kme astabiln truktru koruny. Rez mladch stromov sa m
zrealizova tak, aby jedince dosiahli tvar, ktor je prirodzen pre prslun taxn, alebo aby
dosiahli tvar, ktor si vyaduje pecifick pestovatesk zmer.

3.1.1 Zaloenie koruny

tandardne sa v urbanizovanom prostred vysdzaj sadenice so sprvne zaloenou koru-
nou. Na trvalom stanoviti sa kzaloeniu koruny stromu pristupuje len vo vnimonch pr-
padoch. Pri jedincoch znletu, ktor nemaj zaloen korunu, alebo maj korunu so truk-
turlnymi rastovmi chybami, prpadne pri sadeniciach ktorch koruna bola zvanm sp-
sobom pokoden.
elom je zaloenie a formovanie koruny mladho stromu s cieom eliminova vskyt
zsadnch rastovch defektov v dospelosti a dosiahnu tvar, vekos a architektru koruny
zodpovedajcu podmienkam prslunho stanovia.
Predpokladom pre zaloenie koruny je dostaton dka terminlneho vhonka, resp.
kmea.
Pri mladch sadeniciach sa dostaton vka kmea zabezpeuje nasledovnmi rezmi:
yy Striedav rez v predjar sa odstrauje as terminlu (pribline 1/4 1/3 jeho
dky). Z najvrchnejieho ponechanho pika sa vytvor terminl. Ostatn puiace
letorasty sa zatipn na ptku. Po ukonen predlovacieho rastu aprezimovan, sa
v predjar alieho roku op odstrni as terminlu. Tentoraz sa ponech pik
na protiahlej strane pika zpredchdzajceho roku (striedanie pozci). Vhony
na obvode kmea zatipnut vpredchdzajcom roku sa odstrnia. Po dosiahnut
poadovanej vky kmea sa zalo koruna stromu.
yy Rez na terminlny pik (podnecovac rez), pri ktorom sa odstrnia vetky bon
vhonky stromu, aby sa podporil intenzvny predlovac rast terminlneho vhonka.
Ke sa primladom strome zabezpe potrebn vka kmea (definovan pestova-
teskm zmerom), me sa zrealizova zaloenie koruny mladho stromu vyslepe-
nm pikov anslednm rezom vhonkov, priom cel proces trv minimlne dve
vegetan obdobia (obrzok 8).

/8/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Systematika rezu stromov

3.1.2 prava truktry koruny

Cieom je dosiahnu stabiln truktru koruny mladho stromu bez rastovch atvarovch
defektov. Upravuje sa vzdialenos kostrovch konrov, o zniuje riziko vzniku tlakovho
rozkonrenia. Rob sa pri mladch stromoch vo fze intenzvneho vkovho rastu. Na kad
3 m vky stromu sa odpora zvi vzjomn vzdialenos kostrovch konrov o 150 mm
(tabuka 2). Pri uplatnen rezu treba repektova pecifick architektru koruny. Vkorune sa
odstrauj, prpadne skracuj bon konkurenn vhonky, m sa podporuje rast terminl-
neho vhonka. Odstrauj sa trukturlne nevhodn konre alebo vhonky (naprklad stla-
kovm rozkonrenm).

3.1.3 prava vky priechodnho prierezu

Vykon sa vprpade, e prevdzkov podmienky prslunej plochy vyaduj uvonenie prie-
chodnho prierezu pre chodcov, alebo dopravn prostriedky.
Nasadenie koruny sa postupne zvyuje tak, aby sa dosiahla potrebn vka priechodnho
prierezu. Pre chodcov acyklistov 2,5 m, pre motorov vozidl vzvislosti od typu pozemnej
komunikcie tak, ako je znzornen na obrzku 9.
Pri zvyovan nasadenia koruny treba dodra pomer medzi dkou kmea a dkou
koruny maximlne 2 : 1 (obrzok 10).
Pri stromoch rastcich v otvorenej krajine, vparkoch ana stanovitiach sdostatonm
priestorom pre korunu stromu, spodn konre sa zbytone neodstrauj.

3.1.4 Opravn rez

Realizuje sa pri mladch stromoch kvli prave (resp. korekcii) defektov koruny, ktor s
dsledkom zanedbanej vchovy, prpadne mechanickho pokodenia po vsadbe stromu. Na
konkrtnom jedincovi sa rob LEN RAZ. Neskr sa aplikuje niektor zvchovnch a udr-
iavacch rezov. Me sa vykona len na konroch shrbkou do 50 mm, aby bola efektvna
kompartmentcia stromu. V prpade druhov, ktor kompartmentuj dobre (tabuka 1), je
prpustn rez konrov a do hrbky 100 mm. Ak sa rastov defekty koruny stromu nepodar
vyriei opravnm rezom, valom obdob sa me poui u len bezpenostn rez.

3.1.5 Komparatvny rez sadenc

Realizuje sa len pri vonokorennch aviacronch sadeniciach listnatch opadavch drevn
pestovanch vo vonej pde spravidelnm podrezvanm koreovho systmu, pri ktorch
djde vdsledku manipulcie ku strate asti koreovho systmu.
Cieom je optimalizova pomer medzi korunou akoreovou sstavou pri vsadbe sade-
nc. Rozsah komparatvneho rezu zvis od termnu vsadby stromu. Pri vsadbe na jese sa
jednoron vhonky skrtia pribline o1/3 svojej dky. Pri vsadbe na jar sa pouva hlbok
rez, pri ktorom sa odstrnia 2/3 dky jednoronch vhonkov.
Komparatvny rez sa aj pri odrastench sadeniciach sdvoj- aviacronmi konrikmi rea-
lizuje len na jednoronch vhonkoch.
Vprpade, e treba upravi rezom starie konriky, uplatuj sa princpy opravnho rezu
(bod 3.1.4).

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /9/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Systematika rezu stromov

3.2 Udriavacie astabilizan rezy / drba stromu

Realizuj sa pri dospelch stromoch kvli zabezpeeniu prevdzkovej bezpenosti, pestova-
teskch poiadaviek, prpadne pri zmene tvaru avekosti koruny poda podmienok stano-
via, alebo kvli predeniu ivotnosti jedinca. Cieom je stabilizcia stromu na stanoviti,
alebo udranie tandardnho vzhadu stromu.

3.2.1 Zdravotn rez

Cieom je optimalizova zdravotn stav, vitalitu aprevdzkov bezpenos stromu zhadiska
dlhodobej perspektvy. Odstrauje sa maximlne 20 % asimilanej plochy koruny. Rez sa
optimlne vykonva vo vegetanom obdob.
Pri zdravotnom reze sa odstrauj:
yy usychajce a such konre,
yy mechanicky pokoden azlomen konre so znenou stabilitou
yy konre napadnut patognmi a kodcami
yy kodominantn (konkurenn) vhonky, resp. konre shrbkou do 50 mm,
yy nevhodne postaven sekundrne vhonky vrastajce do koruny.
Pri stromoch napadnutch karantnnymi chorobami akodcami treba vykona rez poda
pokynov prslunho orgnu ochrany prrody aorgnu rastlinolekrskej starostlivosti.
Rez je optimlne vykonva vo vegetanom obdob.

3.2.2 Bezpenostn rez

Cieom je zabezpei aktulnu prevdzkov bezpenos stromu, ato najm vkrtkodobom
horizonte. Neriei komplexn statick pomery celho jedinca (naprklad riziko vyvrtenia
stromu, zlom kmea, rozpad koruny apod.). Vprpade nevyhovujcich statickch pomerov
jedinca je nevyhnutn aplikcia alch technickch rieen zameranch na zvenie prevdz-
kovej bezpenosti stromu. Pri bezpenostnom reze sa odstrauj alebo redukuj konre:
yy such aj iv, ktor naraj prevdzkov bezpenos
yy zlomen, i nalomen so znenou stabilitou,
yy vone visiace,
yy staticky rizikov sekundrne vhonky, ktor vznikli zadventvnych, resp. spiacich
pikov.
Bezpenostn rez sa me vykonva celorone.

3.2.3 Redukn rezy

Realizuj sa najm kvli prave prevdzkovch podmienok prslunho stanovia. Rozsah
a lokalizcia reduknho rezu musia by v nvrhu oetrenia jednoznane definovan. Po
vykonan reduknho rezu treba zabezpei pravideln starostlivos ostrom akontrolu pre-
vdzkovej bezpenosti stromu. Interval opakovania reduknho rezu zvis od podmienok
stanovia, rastu a vitality stromu a vykonva sa v slade s obmedzeniami vyplvajcimi
zplatnej legislatvy. Pri reduknom reze sa pouva predovetkm technika rezu na bon
konr (rez na prevod).

/10/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Systematika rezu stromov

Redukn rezy je optimlne vykonva vo vegetanom obdob:

yy loklna redukcia smerom kprekke zabezpeenie zkonom definovanej vzdialenosti
konrov stromu od prekky (tabuka 3);
yy loklna redukcia kvli stabilizcii redukcia ast koruny z dvodu posunu aiska
stromu, alebo jeho ast;
yy prava priechodnho prierezu v zmysle zkonom stanovench parametrov (obrzok
10, tabuka 3);
yy obvodov redukcia odstrnenie obvodovch ast koruny s cieom zmeni nporov
plochu koruny a presun aisko stromu. Je uren pre dospel a senescentn jedince.
Najviac sa skracuj konre vhornej tretine koruny asmerom nadol sa hbka rezu kon-
rov a vhonkov zmenuje (obrzok 11). Celkov redukcia asimilanho apartu nesmie
presiahnu 20%. Pokia je to mon, treba udra charakteristick tvar koruny prslunho
taxnu. Rozsiahlejia redukcia koruny sa dosiahne zosadzovacm rezom (3.2.4). Vprpade
intenzvnej tvorby vmladkov treba stabilizova sekundrnu korunu, prpadne vykona
bezpenostn rez odumretch ast konrov. Pri pokoden koreovej sstavy stromu
me by cieom obvodovej redukcie aj optimalizcia pomeru medzi korunou stromu
ajeho koreovou sstavou;
yy redukcia koruny kvli zlepeniu svetelnotechnickch pomerov cieom je zabezpei
poiadavky na denn osvetlenie vbudovch2. Tka sa stromov, ktor boli nevhodne vysa-
den prli blzko pri budovch. Prpustn je odstrni konre shrbkou do 50 mm, priom
celkov redukcia asimilanho apartu nesmie presiahnu 20 %. Tvar koruny stromu, ako
aj celistvos resp. uzavretos koruny sa nesmie narui. Rez sa opakuje pravidelne len pri
listnatch drevinch, ktor na rez reaguj tvorbou novch vhonkov. Pri ihlinatch dre-
vinch sa vzostupne vpirle v pravidelnch odstupoch odstrauj jednotliv konre tak,
aby rovnomerne po celej dke kmea zostal zachovan asimilan apart. Okliesnenie
ihlinatch stromov (odstrnenie vetkch konrov do uritej vky kmea) je vna
technologick chyba. Zniuje statick odolnos stromu voi vvratu a degraduje estetick
funkcie stromu;
yy stabilizcia tlakovej vidlice redukcia hmoty stromu v korune za elom elimincie
zaaenia kmea vpriestore tlakovej vidlice.

3.2.4 Zosadzovac rez

Pri zosadzovacom reze sa odstrauje podstatn as koruny. Redukuj sa kostrov konre
a asto aj kme. Svojm rozsahom m detrukn vplyv na stromy a preto je neprpustn
vykonva zosadzovac rez na zdravch stromoch s primrnou korunou. Realizuje sa len
vprpade bezprostrednej hrozby statickho zlyhania stromu, ak je opodstatnen predmetn

2 Prvnu ochranu na rovni zkona zabezpeuje: zkon . 50/1976 Z. z. ozemnom plnovan astaveb-
nom poriadku (Stavebn zkon); vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 259/2008 Z. z. opodrob-
nostiach opoiadavkch na vntorn prostredie budov a ominimlnych poiadavkch na byty niieho
tandardu a na ubytovacie zariadenia; vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 541/2007 Z. z.
opodrobnostiach a poiadavkch na osvetlenie pri prci. Normy: STN 73 4301 Budovy na bvanie STN
73 0580 Denn osvetlenie budov STN 73 0580-1 Denn osvetlenie budov. as 1: Zkladn poiadavky
STN 73 0580-2 Denn osvetlenie budov. as 2: Denn osvetlenie budov na bvanie.

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /11/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Systematika rezu stromov

strom na stanoviti zachova. Vykonva sa iba na stromoch svrazne zhorenmi materi-

lovmi vlastnosami dreva, slabou kompartmentciou a dobrou vmladnosou (naprklad
druhy rodov Populus topo a Salix vba).
Cieom rezu je znenie rizika vvratu, zlomu kmea, i rozpadu koruny pri stromoch
snaruenou stabilitou. Po vykonan rezu je nevyhnutn pravideln kontrola stromu asyste-
matick starostlivos.

3.2.5 prava sekundrnej koruny

Cieom je stabilizcia koruny, ktor vznikla zvmladkov po predchdzajcej redukcii alebo
pokoden koruny, prpadne ako reakcia na zmenu svetelnch pomerov po odclonen
stromu.
Po obvode sekundrnej koruny sa redukuj vhonky rezom na bon konr (na pre-
vod), prpadne naslepo. Me sa kombinova so selektvnym preriedenm vhonkov (obr-
zok 12).
Ak je to mon, vkorune treba zachova vhonky, zktorch sa vypestuj kostrov konre
akonre niieho rdu. V opanom prpade sa sekundrna koruna udriava rezom na hlavu.

3.2.6 Rez na hlavu

Ide o pravideln, cyklick, udriavac rez spravidla jednoronch vhonkov na primrne zalo-
en hlavy stromu. Pre tento pestovatesk tvar sa stromy tandardne upravuj u vkl-
kach. Hrbka odstraovanch vhonkov by nemala presiahnu 30 mm. Pri stromoch, ktor
maj z minulosti (technologicky nesprvne) rezom primrnej koruny zaloen viacer
hlavy sa udriavacm rezom mu odstraova dvojron konriky.Jednoron vhonky
s na strome zachovan kvli udraniu lepej vitality jedinca. Ani vtomto prpade by vak
hrbka odstraovanch ast nemala presiahnu 30 mm. Optimlne sa vykonva v predjar.

3.2.7 Odstrnenie vmladkov

Tka sa najm vmladkov zkmea akoreovch vmladkov. pln odstrnenie vmladkov
na kmeni stromu je dleit pri jedincoch zskanch vrbovanm aokovanm,pri druhoch
sintenzvnou kmeovou vmladnosou (napr. Celtis occidentalis) apri druhoch, ktor tvoria
ostr metamorfovan vhonky (napr. Gleditsia triacanthos). V uvedench prpadoch treba
kadorone skontrolova stav avykona opakovan rez. Vmladky, ktor vznikli v dsledku
redukcie koruny podliehaj stabilizanmu rezu sekundrnej koruny. Odstrnenie koreo-
vch vmladkov sa rob kadorone, optimlne vdruhej polovici vegetanho obdobia.

3.3 Tvarovacie rezy

Uplatuj sa pri solitroch alebo vlniovch vsadbch stromov akrov scieom zabezpei
ich poadovan tvar.

3.3.1 Rez ivch plotov astien

Cieom je zabezpei poadovan tvar ivho plota alebosteny, udranie estetickch vlastnost
avitality. Realizuje sa spravidla raz a dvakrt rone, pri nzkych ivch plotoch ajviackrt

/12/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Systematika rezu stromov

kvli udraniu poadovanho tvaru. Optimlne termny rezu s podmienen druhovmi

vlastnosami a podmienkami stanovia. Orientane sa pre opadav listnat druhy drevn
daj stanovi nasledovne: prv rez na prelome mja a jna, druh rez v septembri. Pri reze sa
tandardne odstrauj len asti letorastov ajednoronch vhonkov.

3.3.2 Rez topiary

Cieom je dosiahnu urit tvar dreviny (geometrick, ornamentlny, figurlny at.). Vi-
nou sa realizuje vrovnakch termnoch ako pri reze ivch plotov astien prslunho taxnu.
tandardne sa odstrauj len asti letorastov ajednoronch vhonkov.

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /13/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prvny Rmec

4 Prvny rmec

Vniektorch prpadoch prvny predpis alebo in akceptovan norma me stanovi osobitn

reim, najm pri:
yy stromoch vyhlsench ako chrnen stromy,3
yy druhovej ochrane drevn,3, 4
yy stromoch, ktor s sasou vznamnho krajinnho prvku zo zkona alebo regis-
trovanho na zklade zkona,3
yy stromoch, ktor s biotopom chrnench druhov eurpskeho alebo nrodnho
vznamu; rez stromov sa vykonva s ohadom na druhov ochranu chrnench
ivochov, najm hniezdiacich vtkov,3, 4
yy stromoch rastcich vareli nrodnch kultrnych pamiatok, pamiatkovch rezerv-
cich a pamiatkovch znach,5
yy stromoch rastcich vochrannch psmach nadzemnch veden,6, 7
yy stromoch, ktorch rez me negatvne ovplyvni charakteristick vzhad krajiny,8
yy realizovan rezu stromov rastcich vchrnench zemiach a ich ochrannch ps-
mach je potrebn dodriava stanoven podmienky ochrany,3
yy realizovan rezu ako profylaktickho opatrenia nazabrnenie renia karantnnych
kodlivch organizmov.3, 9
Technologick postupy uvdzan ako tandard je mon vnevyhnutnom rozsahu poru-
i vprpade bezprostrednho ohrozenia zdravia alebo ivota loveka, alebo znanej kody
na majetku.4
Zhotovite rezu m povinnos kona tak, aby nevznikli kody na zdrav, majetku, prrode
a ivotnom prostred. Zodpoved za kodu, ktor spsobil poruenm prvnej povinnosti, ak
nepreuke, e kodu nezavinil.10

3 Zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov

4 Vyhlka . 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen
neskorch predpisov
5 Zkon . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu v znen neskorch predpisov
6 Zkon 351/2011 Z. z. o elektronickch komunikcich v znen neskorch predpisov
7 Zkon . 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorch zkonov vznen neskorch predpisov
8 Metodika identifikcie ahodnotenia charakteristickho vzhadu krajiny (Janura, Bohlov, Slmov,
aMikov, 2010), Vestnk MP SR, ronk XVIII, iastka 1b, ISSN 135-1567, s. 2 51
9 Zkon . 405/2011 Z. z. o rastlinolekrskej starostlivosti a o zmene zkona Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 145/1995 Z. z. o sprvnych poplatkoch v znen neskorch predpisov
10 Zkon . 40/1964 Zb., obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov

/14/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prvny rmec

Vzmysle zkona . 543/2002 Z. z. oochrane prrody akrajiny vznen neskorch predpi-

sov obce obstarvaj aschvauj dokument starostlivosti odreviny (jeho odporan rozsah
je definovan vo vyhlke M SR . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon .543/2002 Z. z.
oochrane prrody akrajiny vznen neskorch predpisov). Arboristick tandard Rez stro-
mov umouje definova rmec optimlnej starostlivosti odreviny z hadiskazhodnotenia
potreby anslednho plnovania rezu stromov na zem prslunej obce.

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /15/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Odborn terminolgia

Odborn terminolgia

adventvne piky vznikaj po poranen stromu a umouj nhradu pokodench

konrov alistovho asimilanho apartu; reprezentuj rastov vrchol na stonke, ktor
sa sformoval mimo meristematickho pletiva; niektor druhy drevn maj adventvne
piky zaloen na koreovom systme vo vej vzdialenosti od kmea
arboristika odbor venovan komplexnej starostlivosti o dreviny; riei problematiku
vchovy, pravidelnej drby a prevdzkovej bezpenosti stromov najm vsdlach
arborista odbornk kvalifikovan pre zabezpeenie manamentu (vchovy, drby, kont-
roly a pecializovanho oetrenia) stromov prevane vurbanizovanom prostred
architektra koruny charakteristick usporiadanie konrov ako trukturlnych prvkov
koruny; pri formovan architektry koruny sa uplatuj rozlin modely rozkonrenia
aorganizcie listovho apartu; vpriebehu svojej ontogenzy (individulneho vvinu)
mu stromy vystrieda niekoko modelov rozkonrenia
biotop sbor vetkch initeov (ivch aj neivch), ktor vzjomnm psobenm vytv-
raj ivotn prostredie danho jedinca, druhu, populcie alebo spoloenstva
apk as vhonka nad pikom, ktor sa pri reze na bon pik ponech ako ochrana
pika pred zaschnutm vdsledku straty vody zmechanicky naruenho pletiva
habitus stromu celkov vzhad, resp. silueta stromu; tvar jedinca je ovplyvnen tvarom
priestoru, ktor vypa, avak samostatne rastce stromy nadobdaj tvar uren ich
vvinovm programom, ktor je vsledkom evolcie rastln a uritch biomechanic-
kch obmedzen
kodominantn konre dva alebo viac konrov, ktor maj podobn rozmery avyrastaj
pribline zidentickho miesta na kmeni; vzjomne si konkuruj a mu by zkladom
trukturlne nestabilnho rozkonrenia vkorune stromu
kompartmentcia proces, pri ktorom dreviny formuj chemicky kontrolovan bari-
ry (kompartmenty) okolo miesta pokodenia alebo infekcie
konrov krok zhrubnut drevo na bze konra vmieste jeho spojenia skmeom
koruna primrna jej konre s hierarchicky stabilne spojen skmeom stromu; je vsled-
kom uritho vvinovho modelu alebo pestovateskho zmeru, ktor sa uplatnil
vpriebehu rastu avvinu jedinca
koruna sekundrna je vsledkom regenercie stromu po strate listovej asimilanej
plochy (naprklad vdsledku rezu); na kmeni zo spiacich, ale najm z adventvnych
pikov vyrastaj nov stonky, ktorch lohou je nahradi asimilan apart; stonky
vyrastajce z adventvnych pikov vak nemaj trukturlne stabiln spojenie
skmeom
krov hrebienok vydut ps pletiva kry, ktor sa formuje v mieste spojenia konra
akmea
letorast jednoron olisten stonka (resp. prrastok)

/16/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Odborn terminolgia

rez na slepo rez, pri ktorom sa konre skracuj priamym rezom bez prevodu na bon
konr
sadenica mlad rastlina vypestovan zo semena alebo zast rastliny, ktorej koreov sys-
tm bol upravovan
sadenica krytokorenn mlad rastlina, ktor m koreov systm kryt zemnm balom
sadenica vonokorenn mlad rastlina, pestovan vo vonej pde, ktor po vyzdvihnut zo
zhona nem koreov systm kryt zemnm balom
senescentn strom star jedinec spostupne odumierajcou primrnou korunou pri kto-
rom sa prejavuj aj alie znaky starnutia, a to pokles radilneho prrastku, tvorba
vmladkov vspodnej asti koruny, tvorba dutn abtavenie kmea
solitr, resp. solitrne rastci strom jednotlivo, osamotene stojaci strom, ktorho rast
avvin nie je ovplyvnen inmi jedincami
spiace piky piky, ktor zostan pod vplyvom rastovch ltok urit as vdormancii
(neaktvne); sekundrnym hrubnutm stonky ich prerastie drevo; aktivuj sa naprk-
lad pri strate asimilanej listovej plochy, alebo pri osvetlen kmea stromu
stanovite lokalita resp. miesto vyhraden pre niekoho, nieo; stanovite stromu reprezen-
tuje miesto, kde strom rastie
taxn sbor jedincov, ktor maj spolon urit znaky avlastnosti a tm sa lia od ostat-
nch taxnov; pomenovan taxny s obvykle zatrieden na urit rove vhierarchii,
ktor sa oznauje ako klasifikan, resp. taxonomick kategria, alebo rove (napr.
ea, rod, druh)
tlakov vidlica vidlica sformovan dvomi konrmi (alebo kmemi) sostrm uhlom vz-
jomnho odklonu, ktor vpriebehu rastu vyvjaj vzjomn protitlak; kra sa vkon-
taktnej zne takejto vidlice nevytla smerom nahor, ale zostane uzavret na rozhran
konrov (kmeov), priom pod vplyvom ich alieho radilneho rastu je stlaen;
vznikne nestabiln spojenie, ktor je citliv na zaaenie/namhanie vahu
tlakov rozkonrenie vznik vtedy, ke m odklon konrov prli ostr uhol; vkontaktnej
zne sa nesformuje krov hrebienok, ale kra vrast a brni pevnmu spojeniu medzi
konrmi a kmeom; hrubnutm (vplyvom radilneho prrastku) stromu sa konre
a kme navzjom odtlaj, m vznik vek naptie v mieste spojenia; postupom
asu sa pozd vrastenej kry vytvor trhlina, do ktorej zatek voda,dochdza krozvoju
patognov adetrukcii dreva
topiary zhradncka technika, pri ktorej sa zatipovanm listov a skracovanm vhonkov
drevn dosahuje presne definovan geometrick, prpadne ornamentlny tvar alebo
urit podoba; v sasnosti sa pri tvarovan drevn vyuvaj aj drten matrice;
tradin topiary je najm vsledkom trpezlivej prce apresnosti zhotovitea; vrazom
topiary sa oznauj aj jedince, ktor sa uvedenou technikou tvaruj
urbanizovan prostredie prostredie vrazne ovplyvnen koncentrciou ud aich aktivt;
je typick vysokm podielom zastavanch plch anegatvnymi javmi, ako s obme-
dzen priestor, koncentrcia zdrojov zneistenia, pecifick mikroklma, zmenen hyd-
rologick reim avlastnosti pd

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /17/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Odborn terminolgia

vhonok novo narasten as rastliny, ktor vyrastie vpriebehu jednho vegetanho obdo-
bia; na strome predstavuje jednoron drevo
vmladky vhonky vyrastajce zadventvnych, prpadne spiacich pikov; ich rast aktivuje
mechanick pokodenie stromu, alebo in stresov faktory prostredia; poda lokalizcie
rozliujeme vmladky koreov, pov avmladky na kmeni
vmladky koreov vyrastaj zadventvnych pikov na koreovom systme
vmladky pov vyrastaj zadventvnych pikov na bze kmea, alebo na pni po vyp-
lenom strome
vmladky na kmeni vyrastaj zadventvnych alebo spiacich pikov na kmeni; s pros-
triedkom regenercie listovej asimilanej plochy stromu po uplatnen reduknch
rezov, kedy sa znich formuje tzv. sekundrna koruna
vyslepenie pika odstrnenie pika
okliesnenie stromu odstrnenie, resp. zrezanie vetkch konrov na kmeni stromu do uri-
tej vky
zatipovanie skrtenie nezdrevnatench vhonkov rastln (napr. letorastov) alebo odstr-
nenie rozvjajcich sa pikov odtipnutm.

/18/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Zoznam citovanej a pouitej literatry

Zoznam citovanej apouitej literatry

Armstrong, J. E. Shigo, A. L. Funk, D. T. McGinnes, E. A. Jr. Smith, D. E. 1981.
A macroscopic and microscopic study of compartmentalization and wood closure after mechanical
wounding of Black Walnut trees. In Wood Fiber, 1981, no. 13, pp. 275291.
Dujesiefken, D. Liese, W. 2006. Die Wundreaktionen von Bumen CODIT heute. In
Dujesiefken, D. Kockerbeck, P. (Hrsg.): Jahrbuch der Baumpflege 2006. Braunschweig : Thalacker
Medien, 2006, pp. 6173.
Dujesiefken, D. Stobbe, H. 2002. The Hamburg Tree Pruning System A Guideline for proper
pruning. In Urban Forestry and Urban Greening, 2002, no. 1, pp. 7582.
Gilman, E. F. 2012. An Illustrated Guide to Pruning, Third edition. Delmar : Clifton Park, 2012. 476
pp. ISBN 978-1-111-30730-1.
Shigo, A. L. 1984a. Compartmentalization: A conceptual framework for understanding how trees
grow and defend themselves. In Ann. Rev. Phytopathology. 1984, no. 22, pp. 189214.
Shigo, A. L. 2003. Modern arboriculture. Shigo & Trees Assoc; 3rd edition, 2003. 424 pp. ISBN
0-943563-09-7.
Shigo, A. L. Marx, H. G. 1977. Compartmentalization of decay in trees. U.S. D.A. For. Serv. Agric.
Bull. No 405, 74.
Standard ez strom SPPK A02002:2012.
STN 73 4301 Budovy na bvanie.
STN 73 0580 Denn osvetlenie budov.
STN 73 0580-1 Denn osvetlenie budov. as 1: Zkladn poiadavky.
STN 73 0580-2 Denn osvetlenie budov. as 2: Denn osvetlenie budov na bvanie.
Vyhlka . 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny
vznen neskorch predpisov.
Vyhlka . 485/2011 Z. z. ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpravkoch na ochranu rastln.
Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o poiadavkch na
vntorn prostredie budov a ominimlnych poiadavkch na byty niieho tandardu a na ubytovacie
zariadenia.
Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 541/2007 Z. z. o podrobnostiach a poiadavkch na
osvetlenie pri prci.
Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o poiadavkch na
vntorn prostredie budov a ominimlnych poiadavkch na byty niieho tandardu a na ubytovacie
zariadenia.
Zkon . 40/1964 Zb., obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov.
Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen
neskorch predpisov.
Zkon . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu v znen neskorch predpisov.
Zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov.
Zkon . 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorch zkonov.
Zkon . 351/2011 Z. z. o elektronickch komunikcich vznen nehorch predpisov.
Zkon . 405/2011 Z. z. o rastlinolekrskej starostlivosti a o zmene zkona Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 145/1995 Z. z. o sprvnych poplatkoch v znen neskorch predpisov.
Zkon . 387/2013 Z. z. o pomocnch prpravkoch v ochrane rastln a o zmene a doplnen niektorch
zkonov.

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /19/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Prlohy

Obrzok 1 Rez na konrov krok smeruje zbodu Ado bodu B (poda Shigo, 2003)
Dleit je sprvna poloha reznho nstroja, aby sa rezom nezasiahla plocha za konrovm krkom
C pozcia za krovm hrebienkom, D kontaktn zna konrovho krku akmea, E spodn
okraj krovho hrebienka, F pah konra, ktor sa vprpade hrubch konrov ree samostatne

/20/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Obrzok 2 Rez konra na trikrt (poda Shigo, 2003)

seln kdy (1,2,3) vyjadruj postupnos rezov. Prv adruh rez s prevenciou odlpenia kry, tre-
tm rezom sa odstrauje pah. Psmen AaB indikuj sprvny smer dokonovacieho rezu. Rezom
sa nesmie pokodi konrov krok (C). Rez nesmie by smerovan za lniu krovho hrebienka (D)

Obrzok 3 Rez na bon konr (rez na prevod) (poda Shigo, 2003)

seln kdy (1, 2, 3) vyjadruj postupnos rezov poda rovnakho princpu ako pri reze na trikrt.
Pah sa odstrni tretm rezom, ktor smeruje od vonkajieho okraja krovho hrebienka (A) do bodu
B. Pozcia B je priamo oproti spodnmu okraju krovho hrebienka (C)

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /21/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Obrzok 4 Rez kodominantnho (konkurennho) rozkonrenia (poda Shigo, 2003) je znzornen

na schme A. Najskr sa vhonok zree na pah vlnii (S). Potom sa samostatnm rezom
odstrni pah rezom vedenm v lnii z bodu 2 do bodu 1 so zachovanm krovho
hrebienka. Pozcia bodu 2 je kolmo oproti spodnmu okraju krovho hrebienka (3). Na
schme B je znzornen vzhad kmea stromu po sprvne vykonanom reze. Schma
C dokumentuje iaston odumretie kambia, ku ktormu po ase djde aj pri sprvne
vykonanom reze. Odumret kru je mon odstrni plytkm rezom bez zsahu do dreva

/22/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Obrzok 5 Rez tlakovho rozkonrenia, pri ktorom je kra vtlaen medzi dva vhonky bez
sformovania krovho hrebienka. Najskr sa vhonok zree na pah vlnii (S). Potom sa
samostatnm rezom odstrni pah rezom vedenm vlnii zbodu 2 do bodu 1. Pozcia
bodu 2 je kolmo oproti spodnmu okraju krovho hrebienka (3) (poda Shigo, 2003)

Obrzok 6 Rez na krov mostk

Pri reze konrov treba dba na zachovanie vrstvy kry (M) oddeujcej susediace rezn plochy

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /23/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Obrzok 7 Rez na bon pik

Obrzok 8 Zaloenie koruny

Vyslepenie dormantnch pikov na kmienku mladho stromu (A). Vnasledujcom vegetanom ob-
dob sa vykon rez terminlu avhonkov (B)

/24/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Obrzok 9 prava priechodnho prierezu poda typu pozemnej komunikcie

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /25/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Obrzok 10 Minimlny pomer medzi korunou a kmeom stromu pri prave vky nasadenia koruny

Obrzok 11 Obvodov redukcia

/26/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Obrzok 12 prava sekundrnej koruny

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /27/

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Tabuka 1 Prehad taxnov poda ich schopnosti kompartmentcie

Taxn Schopnos Taxn Schopnos
kompartmentcie kompartmentcie
Abies spp. dobr Morus spp. dobr
Negundo aceroides Moench.
Acer campestre L. dobr slab
(Acer negundo L.)
Padus avium Mill.
Acer platanoides L. slab slab
(Prunus padus L.)
Paulownia tomentosa
Acer pseudoplatanus L. dobr slab
(Thunb.) Steud.
Acer saccharinum L. slab Phellodendron amurense Rupr. dobr

Aesculus spp. slab Picea spp. slab

Ailanthus altissima (Mill.)
slab Pinus spp. slab
Swingle
Alnus spp. slab Platanus hispanica Mnchh. dobr
Armeniaca vulgaris Lam. Platycladus orientalis (L.) Franco
slab slab
(Prunus armeniaca L.) (Thuja orientalis L.)
Betula spp. slab Populus spp. slab

Carpinus betulus L. dobr Prunus spp. slab

Persica vulgaris Mill.
Carya ovata (Mill.) K. Koch dobr slab
(Prunus persica (L.) Batsch)
Padus serotina (Ehrh.) Borkh.
Castanea sativa Mill. slab slab
(Prunus serotina Ehrh.)
Pseudotsuga menziesii
Catalpa spp. slab dobr
(Mirb.) Franco
Pterocarya fraxinifolia
Cedrus spp. dobr dobr
(Lam.) Spach
Celtis spp. dobr Pyrus spp. dobr

Cerasus spp. slab Quercus cerris L. dobr

Corylus colurna L. dobr Quercus frainetto Ten. dobr

Crataegus spp. dobr Quercus palustris Muenchh. dobr

Cryptomeria japonica (L. f.)
dobr Quercus petraea (Matt.) Liebl. dobr
D. Don
Cupressocyparis leylandii
slab Quercus pubescens Willd. dobr
(Jacks. et Dall.) Dall.
Fagus sylvatica L. dobr Quercus robur L. dobr

Fraxinus spp. dobr Quercus rubra L. slab

Ginkgo biloba L. dobr Robinia pseudoacacia L. dobr

Gleditsia triacanthos L. dobr Salix spp. slab

Gymnocladus dioicus (L.) Sequoiadendron giganteum
slab dobr
K.Koch (Lindl.) Buchholz
Chamaecyparis spp. slab Sophora japonica L. dobr
Pokraovanie tabuky 1

/28/ ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

Prlohy

Pokraovanie tabuky 1
Taxn Schopnos Schopnos
Taxn
kompartmentcie kompartmentcie
Juniperus communis L. slab Taxodium distichum (L.) Rich. dobr

Koelreuteria paniculata Laxm. dobr Taxus spp. dobr

Larix decidua Mill. dobr Thuja spp. slab

Thujopsis dolabrata (L. f.)
Liquidambar styraciflua L. slab slab
Siebold et Zucc.
Liriodendron tulipifera L. dobr Tilia spp. dobr

Magnolia acuminata L. dobr Tsuga spp. dobr

Magnolia kobus DC. slab Ulmus spp. dobr

Malus spp. slab Zelkova spp. dobr

Metasequoia glyptostroboides
dobr
Hu et Cheng
Poznmka: Stromy formuj chemicky kontrolovan bariry kompartmenty okolo miesta pokodenia resp. infekcie.
Proces kompartmentcie je podmienen genetickou vbavou jedinca aiastone zvis aj od jeho vitality. Z vsled-
kov vskumu vyplva, e schopnos kompartmentcie je vemi variabiln vzvislosti od taxnu, ale je rozdielna aj pri
jedincoch toho istho druhu. Niektor taxny s schopn budova tieto systmy intenzvne, in slabie. Pri stromoch,
ktor nevytvoria rchlo efektvnu ochrann znu, krtko po zranen resp. pokoden nastupuje rozklad dreva. Pr-
ve vysok miera variability je dvodom, preo sa rozchdza triedenie stromov na dobre aslabo kompartmentujce
Zdroj: Armstrong et al. 1981; Dujesiefken and Liese 2006; Dujesiefken and Stobbe 2002; Shigo 1984; Shigo and Marx
1977

Tabuka 2 prava vzdialenosti medzi kostrovmi konrmi na kmeni

Vka stromu vdospelosti m 6 9 12 15 18 21 24

Odporan vzdialenos konrov mm 300 450 600 750 900 1 050 1 200
Zdroj: Gilman, 2012

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV /29/

 Tabuka 3 Ochrann psma nadzemnch siet technickho vybavenia
Prlohy

/30/
Typ
Zariadenie pecifikcia Vzdialenos Meran od Zkazy Odkaz
zariadenia
od 1 kV do 35 kV vrtane krajnho vodia vysdza a pestova 43 zkona
trval porasty s vkou . 251/2012 o
pre vodie bez izolcie 10 m presahujcou 3 m energetike a o
v svislch lesnch priesekoch 7m vysdza apestova zmene a doplnen
trval porasty s vkou niektorch zkonov
pre vodie so zkladnou izolciou 4m presahujcou 3m vo
v svislch lesnch priesekoch 2m vzdialenosti do 2 m
od krajnho vodia
vodi bez izolcie 1m vzdunho vedenia s
od 35 kV do 110 kV vrtane 15 m jednoduchou izolciou

od 110 kV do 220 kV vrtane 20 m

od 220 kV do 400 kV vrtane 25 m
nad 400 kV 35 m

vonkajie nadzemn elektrick vedenie

krajnho vodia
OP zavesenho kblovho vedenia s naptm
2m s jednoduchou
od 35 kV do 110 kV vrtane
izolciou

Zariadenie elektrizanej sstavy

s naptm 110 kV a viac je vymedzen zvislmi
rovinami, ktor s veden vo vodorovnej
30 m
vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na
hranicu objektu elektrickej stanice

s naptm do 110 kV je vymedzen zvislmi
DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

vonkajieho
vyhotovenia
rovinami, ktor s veden vo vodorovnej
10 m

elektrick stanica
vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na
hranicu objektu el. stanice
Pokraovanie tabuky 3

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

 Pokraovanie tabuky 3
Typ Zariadenie pecifikcia Vzdialenos Meran od Zkazy Odkaz
zariadenia
plynovod s menovitou svetlosou do 200 mm 4m osi plynovodu alebo od pdorysu 79 zkona
technologickej asti plynrenskho . 251/2012
plynovod s menovitou svetlosou od 201 mm do 500 mm 8m zariadenia oenergetike
plynovod s menovitou svetlosou od 501 mm do 700 mm 12 m aozmene
a doplnen
plynovod niektorch
s menovitou svetlosou nad 700 mm 50 m
zkonov
plynovod, ktorm sa rozvdza plyn na zastavanom zem obce
1m
sprevdzkovanm tlakom nim ako 0,4 MPa
technologick
8m
objekty

Plynrensk zariadenia
sondy 150 m
in plynrensk

ARBORISTICK TANDARD REZ STROMOV

50 m
zariadenia
1 m na kad
v zastavanom zem vymedzen zvislmi rovinami
zariadenie na stranu
vedenmi po jeho obidvoch stranch
vrobu alebo na jednu vo vodorovnej vzdialenosti meranej
rozvod tepla mimo zastavanho zemia stranu 3m a kolmo natoto zariadenie
na druh 1 m
vymedzen zvislmi rovinami 36 zkona
odovzdvacia vedenmi vo vodorovnej vzdialenosti . 657/2004
3m zkona
stanica tepla kolmo na oploten alebo
DOI: http://dx.doi.org/10.15414/2015.9788055213644

obmurovan hranicu objektu stanice otepelnej

energetike
1 m na kad vymedzen zvislmi rovinami
v zastavanom zem
stranu vedenmi po jeho obidvoch
rozvod tepla za
stranch vo vodorovnej vzdialenosti

Sstavy tepelnch zariaden

odovzdvacou na jednu meranej kolmo na toto zariadenie,
stanicou mimo zastavanho zemia stranu 3m a len v prpade eby mohlo djs k
na druh 1 m ohrozeniu plynulosti dodvky tepla
Spracovan poda: zkona . 251/2012 oenergetike aozmene adoplnen niektorch zkonov; zkona . 657/2004 zkona otepelnej energetike

/31/
Prlohy